Sekce

Galerie

/gallery/SLN.jpg

Niečo končí, niečo začína

28. kapitola

 

BELLA

Od toho večera v La Push ubiehal môj čas, ako v nejakom čudnom sne. Jake mi neuveriteľne chýbal a neprešiel deň, aby som si na neho nespomenula a neutápala sa vo výčitkách. Pár dní som bojovala s poriadnym nachladnutím, ale v rámci sebatrýznenia, som odmietala akúkoľvek pomoc. Počínajúc Angelou a končiac Edwardom. Avšak vďaka jeho vytrvalosti sa moja nálada aj zdravotný stav každým dňom zlepšovali, až som konečne vstala z postele a ani raz nevzlykla.

Maturitné skúšky som zvládla na výbornú, prijali ma na vysokú a ani som pri všetkom strese netušila, kde som na to nabrala silu. Otec s mamou na mňa boli hrdí. No nad touto radosťou poletoval tieň v podobe vrások na Charlieho čele. Odkedy ho Edward požiadal o moju ruku, často sa stávalo, že bol duchom neprítomný. S naším krokom síce súhlasil a udelil nám požehnanie, ale ja som cítila, že si myslí niečo iné, než koná. Keď sme večer osameli, tak sa ma tichým a vážnym hlasom spýtal, či som o takejto budúcnosti naozaj skalopevne presvedčená. Vtedy som ešte mohla pokojne odpovedať: „Áno, som si istá!"

René reagovala úplne typicky pre svoju povahu. Tlieskala, radovala sa a gratulovala a bola by najspokojnejšia, keby sme jej okamžite mohli prezradiť presný dátum, miesto konania a počet hostí. Nevedela sa dočkať dňa kedy nasadnú s Philom na lietadlo a dorazia do Forks.

Pomaturitný večierok,  naplánovaný Cullenovskou famíliou týždeň pred koncom školského roka a dva týždne pred svadbou, sa stal udalosťou roku.

Ten deň poobede som stála pred zrkadlom v jednej z ich hosťovských izieb a nakrúcala sa pred ním zo všetkých možných strán. Mala som vybrané jednoduché šaty, vymyslený jednoduchý účes, každopádne sa mi môj zjav nechcelo príliš riešiť. Veď napokon kto ma poznal, ten vedel, že som si na parádenie nikdy nepotrpela. No Alice môj názor očividne nezdieľala. Nad mnou vybranými a už aj oblečenými šatami, len ohrnula nosom. Naozaj som na jej tvári v jednom okamihu zahliadla znechutenie, alebo sa mi to len zdalo? Ani som nestačila žmurknúť a ocitla som sa uprostred izby oblečená len do spodnej bielizne a ona na mňa naťahovala nejaký luxusný, mne úplne neznámy model. Našťastie ma netrýznila pridlho a musela som priznať, že som vyzerala fantasticky, ale... bola som to ešte vôbec ja? vzdychla som si. Vari má takto vyzerať moja budúcnosť?

Alice, spokojná s vlastným výkonom, mi venovala mnohoznačný pohľad a nevenujúc pozornosť mojim zmiešaným pocitom, ma chytila pod pazuchu a takmer násilím ma dovliekla do obývačky. Tam už na nás čakali nielen Edward a Jasper, ale snáď všetci tohtoroční absolventi Forkskej strednej. Nuž a keď sme vzápätí všetkým spolužiakom oznámili, že sa zanedlho budeme brať, spôsobilo to poriadny rozruch. Rad radom nám gratulovali, nikto si nás totiž nedovolil ignorovať. No neušlo mi, že s výnimkou Angely a Erica, sa jednalo skôr o vlažné podania rúk, než ozajstnú úprimnú radosť. Jessica, hneď v závese za Lauren a Mikeom, si prirodzene nemohli odpustiť, aby nás neoslovili s ironickým podtónom v hlase a pritom veľavýznamne neskenovali moje brucho.

Skrátka a dobre, párty sa ani poriadne nezačala a ja som už mala všetkého plné zuby. Celé martýrium som koniec koncov zvládla len vďaka Jazzovej schopnosti pôsobiť na nálady človeka.

 

JACOB

Ležal som vo svojej vlčej podobe na úpätí skál a sledoval zúriaci príboj, ktorý sa schovával pod príkrovom tmy. Vietor sa pohrával s mojou hustou červenou srsťou a ja som v duchu doťahoval posledné nedostatky môjho plánu.

Od toho večera, keď Bella svojim rozhodnutím definitívne určila, kam sa budú naše osudy uberať, som tu trávil všetok voľný čas. Bolesť zo straty som necítil, už nie. Neprelieval som žiadne potoky sĺz, nepostihlo ma nič z toho, čím ma strašil Sam. Necítil som prosto... nič. Len som bol otupený a potreboval som byť sám. Pritom som vždy márne dúfal, že ma nikto zo svorky nebude vyrušovať. Zvyčajne sa však nejaký dobrák našiel a snažil sa moralizovať, že moje rozhodnutie o odchode a usadení sa v Kanade, je prehnané.

Ešte donedávna, pokiaľ som stále dúfal, kým som ešte živil zbytočnú nádej, mal som zmysel života a svoj cieľ. Teraz to bolo všetko nenávratne preč!

Zrazu v húštine neďaleko brál zašušťalo spadané lístie a ja som sa bez záujmu za tým zvukom otočil. V tom momente medzi stromami zažiarili Leahine žlté oči a sivá srsť.

„Nazdar Jake. Predpokladám, že si rovnako šťastný ako ja, že sa znova vidíme."

V podobe myšlienok som jej vyslal jasný signál. „Leah, buď od tej dobroty a vráť sa k ostatným!"

„Hlavne pokoj, ty príšera," odvrkla a bez dovolenia sa uvelebila v mojej tesnej blízkosti. „Neprišla som ťa znásilniť, alebo niečo také," dodala s brechotom, ktorý mal byť čudnou podobou jej smiechu. Potom zvážnela a odmlčala sa. Keď opäť prehovorila, jej tón sa zmenil a sprvu som si myslel, že si zo mňa strieľa. „Prišla som ti niečo... navrhnúť. Neodídeš do za hranice sám, pôjdem tam totiž s tebou," dodala, akoby sa nechumelilo.

„Zrazila si sa s drozdom, Clearwaterová?!" spýtal som sa znechutene. Ona bola tá posledná, ak som samozrejme nepočítal Paula, o kom by som uvažoval, že ho vezmem so sebou. Nehľadiac na to, že som chcel mať svätý pokoj a na to som potreboval byť odpútaný nielen od svorky, ale celého Olympijského polostrova. Aby ku mne nedosiahol nijaký dotieravý vlkolačí radar!

„Teší ma, že si z môjho nápadu rovnako nadšený, ako ja," chechtala sa ďalej.

„Začínam si myslieť, že strácaš zmysly, o ktorých si vždy tak hrdo vyhlasovala, že ich nikto neprekoná," odbil som ju meravo. „Hádam si si skutočne nemyslela, že z tvojho nápadu budem skákať dvesto metrov do výšky?!" zavrčal som.

Keby Leah nebola pretransformovaná do podoby sivej vlkolačej ozruty, vedel by som si predstaviť gúlenie očami, skombinované s pohŕdavým odfrknutím, ktorými by reagovala na môj monológ. Vedel som, že ona sa len tak nedá.

„Správne, ty veľký, zlý vlk," zasmiala sa celkom nepokryte. „Moje druhé meno je O.T.R.A.V.N.Á.!" dodala a obzvlášť zdôraznila každé písmenko v poslednom slove.

„Pozri... Leah," povedal som pomaly. „Áno, idem preč, ale... SÁM! Keby som túžil po tom, aby sa mi niekto neustále hrabal v hlave, ostal by som doma."

„Čo Billy, na toho si nepomyslel?" pokúšala sa útočiť na moje svedomie. „Rachel s Paulom sú preč a ty..."

Nemal som náladu na spovedanie, ani sa mi nechcelo vysvetľovať, že tí dvaja odišli do Kanady kvôli mne, aby mi pomohli. Bez toho, žeby som zdvihol hlavu, ktorú som mal položenú na predných labách, som sa naposledy pokúsil prerušiť tok jej reči. „Leah, nič ťa do toho nie je," odvrkol som.

Jej myseľ stíchla. Nejaký čas sme len tak ležali, ale cítil som, že ešte nepadlo posledné slovo. Keď sa nervózne pomrvila, a u nej nervozita rozhodne nebývala na dennom poriadku, nastražil som uši.

„Počuj, Jake, nemienim ti robiť garde, alebo dokonca pestúnku, či nedajbože kuchárku, to by som najprv musela spadnúť z višne," bránila sa a v hlase jej, okrem typickej irónie, zaznelo čosi podobné ľútosti. Chcel som protestovať, že netúžim po jej výlevoch, no ona bola rýchlejšia. „Možno si ešte nebol schopný, alebo ochotný si pripustiť, ale ja ťa chápem viac, než mi je milé."

„Nebuď smiešna!" vybafol som.

Cítil som sa nepríjemne a vadilo mi, že naša výmena názorov skĺzla do tejto roviny. Leah však pokračovala a ja som začal premýšľať, ako ju definitívne poslať do prčíc.

„Bol si niekedy... zamilovaný? Myslím ešte pred Swannovou?"

Zvuk toho mena ma bodol ako dýka. Ako som si pred chvíľou mohol myslieť, že je to už za mnou? Mal som pred Bellou vôbec nejakú minulosť?

„Tak vidíš," skonštatovala spokojne. „Odpusť, že ti stále leziem do hlavy, tiež mi to nie je práve po chuti. Teraz ti však čosi poviem a potom sa k tomu už nikdy v živote nevrátim, len ak ma vypočuješ."

„Fajn, ako chceš," rezignoval som. Prikývol som, aj keď nie práve nadšene a ona spustila.

„Ako som už povedala, neplánujem ti byť večne za zadkom, nemusíme sa ani vídať. No či sa ti to páči, alebo nie, chápem a poznám tvoje pohnútky, ktoré ťa ženú odtiaľto preč. Nedokážeš si ani predstaviť, koľkokrát som chcela ja urobiť ten krok a opustiť La Push. Už by som viac nemusela hrať druhé husle."

Mlčal som a ďalej sa snažil spracovať slová, ktoré jej prúdili hlavou. Nič z toho výlevu pre mňa nebolo novinkou, ale predsa na mňa ten osud zapôsobil inak, než mnohokrát predtým. Sťažka som povzdychol a vrhol na ňu varovný pohľad.

„Fajn, Clearwaterová, môžeš ísť so mnou," prikývol som nakoniec na súhlas. „No pre budúcnosť  ťa zároveň upozorňujem, aby si sa neplietla do mojich záležitostí!"

Ona sa iba zachechtala sa a štuchla do mňa. „Išla by som aj vtedy, keby si nesúhlasil, Black!"

A ja som sa na ňu v duchu, proti svojej vôli, usmial.

 

Domov som sa vrátil až druhý deň na poludnie. Vybral som plnú poštovnú schránku a vstúpil rovno do obývačky. Hneď som zistil, že je obydlie prázdne, ale nevadilo mi to. Kopu účtov a letákov som hodil na predpotopný konferenčný stolík a spravil krok smerom do kuchyne. V polovičke pohybu som sa zarazil a do ruky schmatol zložený vyšperkovaný papier. Prstami som prešiel po zbytočne prečačkanom písme, ktorým bolo nadpísané moje meno. Privoňal som k obálke a moje telo sa z čudnej predtuchy nepatrne roztriaslo. Jediným trhaným pohybom som narušil celistvosť papiera a z vnútra vytiahol tvrdú, ešte prezdobenejšiu kartičku. Výraz tváre mi zmeravel ešte predtým, než som dočítal do konca.

Niekto na mňa zavolal.

Potom mi ten niekto položil ruku na plece, no ja som stále nereagoval.

„Jacob, ty idiot, upokoj sa, neplánuješ sa predsa premeniť uprostred obývačky, že nie?!" zrúkla na mňa Leah. „Čo sa zase stalo, čo tak vyvádzaš? Ukáž..." rozkázala a drzo sa natiahla za tým, čo som držal v ruke. Nahlas prečítala:

„ISABELLA MARIE SWANN

A

EDWARD ANTHONY MASEN CULLEN..."

Odstrčil som ju od seba a zrúkol: „Ak so mnou ešte stále chceš odísť, bež sa pobaliť, odchádzam a na nikoho čakať nebudem!"

„Fajn. Budem tu do desiatich minút. Len mi ešte povedz, kam presne ideme," vyzvedala prekvapene.

„Do Saskatoonu!" odvrkol som a otočil  sa na päte.

Nechal som ju tam stáť, ako kôl v plote a odišiel do svojej izby. Do tašky som nahádzal pár najnutnejších vecí, napísal som otcovi odkaz a vzal kľúče od auta.

O hodinu neskôr sme už boli na ceste.

 

BELLA

Školský rok, plesy, rozlúčky a všetky oficiality, sme mali definitívne za sebou. Po mnohých dohadoch sme sa s Edwardom ustálili na tom, že na konci prázdnin odídeme s ostatnými do Boise v Idahu a tam v októbri s Alice a Jasperom nastúpime na univerzitu. Alice z takej diery nebola dvakrát nadšená, ale mne to bolo jedno. Nevedela som sa dočkať, kedy zmením prostredie, aj keď pravdupovediac ma tamojšia klíma trošku desila.

 

Napokon konečne nadišlo sobotňajšie ráno, môj deň „D". Noc predtým som ani oka nezažmúrila, lebo ma obchádzala hrôza. Tak som si pred vypuknutím toho najväčšieho zhonu vymohla pár minút osamote. Sadla som si k oknu mojej, ešte stále dievčenskej izby, pozorovala dianie za ním a premýšľala. Aspoň na moment som si odmietla pripustiť, že úderom štvrtej hodiny poobednej, sa v dome plnom upírov, navždy vzdám nároku na súkromie.

Mama na prízemí, v spoločnosti Phila a Charlieho, chodila sem a tam a nechcela sa nechať upokojiť. Pri dverách zazvonil zvonček a vošli Angela s Ericom, ktorých som pred chvíľou videla kráčať po chodníku.

Predsavzatie nemyslieť na svadbu vzalo za svoje, keď som do rúk chytila dlhý čipkovaný závoj. Privrela som nenamaľované oči a na tvári sa mi rozlial mierny úsmev. Tylová nádhera bola jedinou vecou o ktorej som vedela, že si ju proste presadiť musím, pretože kedysi patril starej mame Swannovej a skutočne sa mi páčil. Nejakým zázrakom sa mi ho darilo schovávať pod posteľou skoro celý týždeň. Akoby som sa bála, že ho tam nakoniec budem musieť nechať. Nakoniec som myšlienkami predsa len zaletela až do La Push a k Jacobovi. Spomienky na neho ma pichali pri srdci a líce mi skropila jedna malá kvapôčka. Rozpamätala som sa aj na Leeine posledné sarkastické slová.

„Neakceptovala si pripútanie, ktoré ťa s ním viaže a iba si sa s ním zahrávala..."

Zachcelo sa mi kričať, no ovládla som sa. Urobila som dobre, lebo vzápätí sa vo dverách objavila mamina hlava. „Bells, zlatíčko, je tu Alice, takže budeme musieť pomaly ísť," popohnala ma jemne.

„Fajn mami, daj mi ešte minútku," požiadala som ju. V nečinnosti som zrejme musela stráviť dlhšie, než som predpokladala. Zaprela som sa o opierky stoličky a pohľadom naposledy pohladkala každú vec v miestnosti. Zastavila som sa na malom lapači snov, ktorý som kedysi dostala, ako darček k narodeninám. On vedel, že nemám rada prehnané dary a nerada oslavujem...

Nestihla som sa umárať dlho, lebo bezprostredne potom ku mne vletel krpatý čiernovlasý uragán.

„Isabella Marie zatiaľ Swannová, kde prosím ťa väzíš!?" karhala ma a hneď upriamila pozornosť na vec v mojich rukách. „Ukáž, čo to máš za škatuľu? Nemala si byť už prichystaná na odchod?" Vypytovala sa a bez dovolenia mi vychmatla zabalený závoj z náruče. Nadvihla veko a zhnusene pokrčila nosom. „Kde si preboha prišla k tejto ohavnosti?"

Nepáčil sa mi tón, aký použila a rozhodla som sa, že si stoj čo stoj presadím svoje. „Je po starej mame, dnes ho chcem mať na sebe," povedala som pevne.

Alice na mňa pozrela štýlom, ako keby som sa s koňom zrazila a oslovila ma pomaly, ako keby sa prihovárala malému dieťaťu. „Bella, Vera Wang a osemdesiat ročný zájdený kus záclony? Robíš si srandu, však?"

„Alice!" skríkla som pohoršene.

„Bella!" oponovala mi.

„Čo ti na ňom vadí?" spýtala som, vďaka jej panovačnosti, už mierne podráždene.

„Ty sa ma pýtaš čo? Ja omdliem, chytaj ma!" zvolala melodramaticky a rozhodila rukami.

„Ak zo mňa chceš mať placku, môžeme sa o to pokúsiť," zašomrala som, ale škatuľu som nepustila.

Alice sa mi znova prihovorila „tým" tónom učiteľky z materskej škôlky a nakoniec mi ju vytrhla.

„Vidíš, ani to nebolelo," zašvitorila a hodila ju naspäť na fialovú prikrývku postele. „Aj tak máš všetku potrebnú batožinu u nás vo vile, odkiaľ sa hneď po obrade budete môcť s Edwardom vypariť." Nestihla som ani otvoriť ústa a zaprotestovať a už ma objímala okolo pása, aby mi pomohla zísť po schodoch.

Keď som pred časom so svadbou súhlasila, netušila som, že prestanem byť paňou vlastného života. Opraty príprav prevzala Alice a zo skromnej, súkromnej záležitosti, po ktorej som túžila ja, urobila monštruózne divadlo, ktoré mi nebolo ani trošku po chuti.

Takmer všetci hostia sa mali zísť u Cullenovcov, ale pár z nich prišlo k Charliemu. Mama s Philom tu boli už dva dni. Otca, ktorý nemal spoločníčku, mi bolo ľúto, ale Alice to hravo vyriešila tým, že pozvala našu bývalú angličtinárku. S ňou sa počet hostí zastavil na úctyhodných sedemdesiatich ľuďoch . A upíroch, aby som bola presná. Účasť okrem iných sľúbilo aj pár členov Aljašskej rodiny a Edward dokonca spomenul niekoľko ďalších príbuzných. Hlava sa mi z toľkého množstva informácií krútila čoraz viac, takže som si nebola schopná zapamätať žiadne mená a príbuzenské, či iné zväzky.

S Alice sme vošli do kuchyne, následkom čoho vrava utíchla. Pôsobilo to trošku groteskne, ako keď stlačíte na ovládači stopku. Vonku niekto zatrúbil na klaksón a vtedy sa všetci znova pohli. Vyšli sme z domu, nastúpili do áut a behom pár minút sme sa ocitli na cestičke uprostred lesa.

Po náročnom hrboľatom teréne, ktorý však zdobili nespočetné girlandy z bielych ruží, sme vystúpili pred vilou, kde už boli prípravy v plnom prúde. Nestihla som sa ani poriadne poobzerať a už ma Alice s ospravedlnením v očiach ťahala na poschodie. Stihla som akurát zamávať rodičom, Angele a tuho stisnúť oči.

Potom začalo to pravé divadlo. Okrem Alice si ma vzala do parády aj Esmé a sem tam sa okolo nás mihla Rosalie. Zdalo sa mi, že počujem len samé príkazy, zákazy, daj hlavu sem, nakloň sa tam, otoč sa tvárou onam. Nakydali na mňa toľko mejkapu, až som si pripadal počmáraná ako klaun. Tak dlho a intenzívne ma ťahali za vlasy, dovtedy mi sťahovali korzet a obúvali mi smrtiace lodičky, kým som len vládala dýchať. Netúžila som po ničom inom, len nech je dnešný deň konečne za mnou.

Dopoludnie ubehlo strašne rýchlo a slnko podľa predpovedí presne o pol štvrtej zaliezlo za mraky. Vedela som, že nastal ten čas. Vystískala a vybozkávala som mamu, utrela jej zaslzené oči a nechala Esmé, aby ju odviedli na miesto konania obradu. Ostal so mnou len otec. Chytil ma pod pazuchou a pravicou ma nemotorne pohladkal po líci.

„Bells, pozri na seba, si prekrásna a zdá sa, že aj šťastná, prajem ti to najspokojnejšie manželstvo," povedal a mne sa od dojatia akosi rozostrilo videnie. On však pokračoval. „No nedá mi to a musím sa ťa opýtať, či si skutočne presvedčená o správnosti tohto zväzku?" spýtal sa a keďže nebol zvyknutý na takéto výlevy, mierne sa začervenal. „Ešte stále môžeš ten cirkus zastaviť..."

Či som si istá? Ani najmenej! Zastaviť? Nevidím dôvod!

„Samozrejme oci, môžeme ísť na vec," zažartovala som. Necítila som ani za mak veselosti, ale nedovolila som si to ukázať navonok.

Charlie odovzdane povzdychol, pobozkal ma na čelo a nič viac nepovedal.

Pomaly sme zišli nadol a vystúpili na dvor. Niekto dal hudobníkom znamenie, zrejme Alice a začal hrať Pachelbelov Canon. Vtedy som si všimla všetku načačkanú nádheru a masu tiel. Urobilo sa mi zle. Myslela som, že mi dochádza vzduch, následkom čoho sa mi zakrútila hlava. Nikdy predtým som nebola stredobodom pozornosti toľkých ľudí, ako v ten moment, keď som kráčala uličkou k oltáru. Nebyť otca, ktorý ma podopieral, zakopla by som o vlastné nohy a spadla na zem.

Zdalo sa mi, že svadobný pochod trvá celú večnosť. Každým krokom, ktorým som sa približovala k oltáru, som zároveň pochovávala posledné ozveny hlasu, ktorý vo mne celý ten čas kričal, že sa vydávam zlým smerom. Potom sa môj pohľad stretol s Edwardovým a všetko utíchlo. Jeho oči ma natoľko upútali, že som ani nestihla postrehnúť okamih, kedy ma otec zveril do rúk môjmu budúcemu manželovi.

Povedala som svoje „áno" a tak sa stala Cullenovou. Tým jediným slovíčkom sa pre mňa začala nová etapa života. Života po boku môjho manžela a jeho, teraz už vlastne našej rodiny. Rozprestierala sa predo mnou nová neprebádaná cesta, na ktorej konci som dúfala v šťastie, lásku a splnenie mojich snov.

 

 

ZHRNUTIE

 


Možno ste podobný záver kapitoly nečakali a ja sama som prekvapená, že som napokon pripustila, aby sa to všetko stalo. Ale verte, že hlavné postavy ešte nepovedali posledné slovo a všetko sa môže obrátiť o tristošesťdesiat stupňov k lepšiemu... a pre niektorých k horšiemu.

Dnešné písmenká venujem hlavne Maryblack a Sestre Twilly, ale aj všetkým ostatným. ♥

předchozí kapitoladalší kapitola

Přidat komentář

Autor:

Text:

Komentáře

1

Empress

8)  Empress (18.03.2014 17:19)

V tomto som bola mimoriadne zdatná kkuchárka
Díky, zlato

maryblack

7)  maryblack (18.03.2014 13:57)

Ale stejně je to koza pitomá. Pěkně si to zavařila!

Empress

6)  Empress (21.12.2013 16:15)

Ďakujem Evička
Dúfam, že po Novom roku ku mne bude Velký múzák milostivý a bude mi hádzať jednu inšpiráciu za druhou a hlavne, že aj okoloností prajúcim písaniu bude viac
Díky všetkým

5)  Evita (20.12.2013 22:48)

No Anickaaa!!!! Ja som tiez teda prekvapena ze si taku ize dopustila!!! I ked chapem asi preco. Ta kapitola bola super napisana a clovek je naozaj zvedavy co sa dalej stane. Co sa vykluje s Leah a Jacobem a samo ako sa vykluje vztah medzi Edem a a Bellou. Jedine co by som zmenila by blo ze sa Bella mala naozaj viac vzopriet voci Alice ohladom zavoju ale to som ja. Velmi super napisane Anicka!

Empress

4)  Empress (13.12.2013 19:49)

Zlato moje. Len tak sa mi to sype na hlavu jedno za druhým, takže nič nemôžem sľúbiť, ale posnažím sa

SestraTwilly

3)  SestraTwilly (13.12.2013 19:46)

Empress moja,ja viem že Vianoce útočia na náš voľný čas,ale ak by sa našla u teba ďalšia kapitolka,bola by som happy...:)

Empress

2)  Empress (08.12.2013 15:30)

ST, dakujem
Ono to bolo tak nejako nutne, a priznam, ze sa mi to pisalo fakt tazko :( Bella je tak zhypnotizovana Edousom, ze za to vsetko naozaj nemoze. Neviem kedy bude dalsia, mam toho nad hlavu, ale budem sa snazit este pred Vianocami

SestraTwilly

1)  SestraTwilly (07.12.2013 21:41)

Takže svadba bola a v Alicinej réžii. Jej panovačnosť sa mi nepáči...
Prečo sa Bella nútila do toho manželstva,keď nebola presvedčená na100 %? No nechám sa prekvapiť,ako to vymyslíš ďalej. Celá táto kapitola pôsobila na mňa dosť depresívne,ale teším sa na ďalšiu.

1

Hledat

Přihlásit

Už. jméno:

Heslo:

Registrace

Aktuální články

Napsali jste

Náhodný obrázek