Sekce

Galerie

/gallery/SLN.jpg

Ticho pred búrkou, alebo ako sa hovorí, „Dovtedy sa chodí s džbánom pre vodu, kým sa ucho neodtrhne".

Kto si koleduje o problémy, v kom sa prebúdza svedomie a kto naopak to svedomie stráca?

Ďakujem všetkým, ktorý vydržali čakať a ja dúfam, že sa vám bude táto kapitola bude páčiť a čítanie si užijete. ♥

21. kapitola

 

EDWARD

Práve sme sa vracali z lovu domov, keď som aj napriek  veľkej vzdialenosti, ktorá nás ešte od domu delila, začul, ako zase kričí zo sna. Nemusel som mať ani Alicine veštecké schopnosti, aby som nevedel, čo bude nasledovať. Samozrejme som sa nemýlil. Očividne ju zase morili zlé sny, čo už začínalo byť trošku otravné. No dalo by sa to zniesť, keby zakaždým nekričala zo sna meno toho zablšeného bastarda! Dnešok nebol výnimkou. Jed vo mne zovrel rýchlosťou blesku. Keby v tú chvíľu vedľa mňa nestál Jasper so svojimi ukľudňovacími schopnosťami, zrejme by som zamieril rovno do istého „psieho brlohu". Raz a navždy by som sa zbavil Jacoba Blacka, aby mi už nikdy neprišiel do cesty a neprekazil tak moje plány.

Vždy a vo všetkom som si držal odstup, aby sa mi nikto nedostal pod kožu. No potom, ako som prvý krát uvidel Bellu a jej krv mi zaspievala, som sa menil. Každý tvrdil, že mäknem a možnože mali aj pravdu, ale nahlas by som to nikdy neuznal. Ani posledné povyrazenie s Tanyou nebolo také, ako som dúfal. V prvom rade som necítil zvyčajné uvoľnenie a napokon začala byť Tanya zase nechutne dôverná. Okrem toho ma začalo niečo hrýzť . Nuž a keď Emmett utrúsil nejakú naoko nevinnú poznámku o vernosti, začo si prirodzene vyslúžil poriadnu bitku, tak mi to došlo. No čím viac som ten pocit snažil potláčať, tým viac nado mnou získaval nadvládu. Nahlas by som sa nepriznal, ale po prvý raz za celý môj upírsky život, ma skutočne hrýzlo svedomie. Dokonca ani počas môjho temného obdobia, som sa netrápil takými výčitkami.

V snahe zahnať všetky nevítané pocity som urputne potriasol hlavou. Pridal som na rýchlosti, aby som bol doma prvý. Za krátku chvíľu sa medzi stromami videl presvitať sklenené steny budovy. Neobťažoval som sa chodením cez dvere a rovno som vyskočil na zábradlie terasy. Hneď som zaostril na Bellu, ktorá ležala prikrytá na lehátku a spala nepokojným spánkom. Rosalie postávala neďaleko opretá o zárubňu a škaredo sa mračila. Lenže mne neušiel tichý vzlyk, ktorý sa márne pokúšala zamaskovať. Usúdil som, že bude lepšie nevšímať si ju a podišiel som k Belle. Kľakol si k nej a chytil ju za ruku. Pri tom dotyku, keď moje ľadové prsty hladili jej horúcu pokožku, ma niečo ma bodlo v mieste, kde sa kedysi nachádzalo moje srdce. V ten moment som bol nesmierne rád, že okrem mňa žiadny z Cullenovcov nedokáže čítať myšlienky.

Bella sa zase začala nepokojne mrviť a niečo nezreteľne mrmlala.

Zrazu zakričala moje meno a mne sa zdalo, ako keby som dostal zásah elektrickým prúdom. Zadúšala sa vzlykmi, po líci jej stekali slzy. Rukou som zamieril k jej tvári, aby som ich zotrel a ju upokojil, keď zase všetko pokazila!

Z jej úst opäť uniklo meno toho psa a keď mu dala prívlastok „moja láska", myslel som, že vybuchnem a zdemolujem všetko, čo mi príde pod ruky. Našťastie som sa ovládol a svoje rozpoloženie som zamaskoval nasadením ľadovej masky. Bella sa prebúdzala pozvoľna, no keď uprela pohľad na mňa a oslovila ma, po tvári sa jej rozlial výraz úľavy. Hodila sa mi okolo krku a bola očividne šťastná, že vidí práve mňa. Poznal som to podľa tlkotu jej srdca, ktoré sa rozbehlo ako o závod. Zároveň s tým tlkotom sa aj vo mne čosi pohlo a možno som na tú chvíľu ucítil niečo ako šťastie. Amožno... Včas som sa zarazil a len len, že som ju od seba neodstrčil.

Dočerta s tým! Začínam byť rovnako sentimentálny ako Tanya! rozčuľoval som sa. Strácal som nad sebou kontrolu a to bolo to posledné čo som k šťastiu potreboval. Avšak miesto toho aby som ušiel, som ju jemne stisol a držal ju, až kým sa neprestala triasť Náhle ma prepadla neodolateľná chuť, so všetkým sa jej zveriť. Priznať sa jej a tak si uľaviť.

Edward Cullen, ty idiot, ako si to predstavuješ!? Len tak, mirnix- dirnix za ňou prídeš a vybafneš: Bella prepáč, ale spávam s upírkou, ktorá sa ťa zrejme pokúsila zabiť!!!

Vynadal som si a podobné „skvelé" nápady zasunul pekne hlboko do imaginárneho šuplíka.

Nepríjemného vyrušenia sa mi dostalo od Rose. V hlave si totiž premietla krátky film o tom, ako mňa a Tanyu nedávno pristihla v tom najlepšom. Myslel som, že ju asi roztrhnem a urobím z nej dve malé a ešte škaredšie.

Nebol som idiot a veľmi dobre som vedel, čoho je Tanya schopná ak sa jej nevyhovie. Aj keď mi ten pes neraz vmietol do tváre, že po nej v rezervácii našli stopy, nechcelo sa mi veriť, žeby bola až taká zákerná. Všetci sme viac menej vedeli, že v tej záležitosti namočená je, ale ona svätosväte prisahala, že za všetko môže James.

Po Carlisleovom upozornení aby sa krotila, sa Rosalie celá nafučaná otočila na päte a utiekla do izby. Cestou si neodpustila ešte jednu napajedenú myšlienku, ktorá ma skôr pobavila, ako nahnevala. Emmett, ako zvyčajne vo vynikajúcej nálade, nebol Rosaliou ani trochu rozhodený. Potľapkal Bellu po pleci, čosi jej pošepkal a jej to vyčarilo na tvári úsmev. Potom sa odrazil z miesta a odplachtil si udobrovať Rose.

O hodinu neskôr, keď sme s Bellou mlčky sedeli na terase a ona opierala hlavu o moju hruď, som dostal náhle vnuknutie. Možnože to bolo bláznovstvo a možno aj nie, ale vedel som, že ak to neurobím hneď, neurobím to možno nikdy. Vedel som, že ma neodmietne, nech vyslovím akúkoľvek bláznivú žiadosť.

Ibaže vec, na akú som sa práve odhodlal, bola predsa len trošku... predimenzovaná. Ak som však chcel zaistiť, aby viac na toho psa ani len nepomyslela a konečne bola len a len moja, neexistovala cesta, ako z toho von. Je moja, bude patriť len mne a ja použijem všetky dostupné prostriedky, aby to nebolo inak.

Najprv sa vezmeme. Potom sa konečne dočkám toho, že sex medzi nami prestane byť len fantáziou a stane sa faktom. Do budúcnosti chvalabohu nehrozila možnosť otehotnenia, takže ak po tom všetkom bude súhlasiť premením ju a nakoniec... Budeme žiť šťastne na veky vekov?!

Schoval som si hlavu do dlaní a v duchu nadával. Mohol som sa vyhovoriť, že ma k takému konaniu nútia okolnosti, no veľmi dobre som vedel, že to tak nie je.

Ocitol som v tom skrátka až po uši...

 

TANYA

Na nejaký čas sme sa museli s Jamesom stiahnuť. Pri poslednom záťahu sme boli až príliš neopatrný a maskovanie stôp sme odflákli. Kvôli odtlačkom nôh, ktoré sme tam po sebe nechali, sa to už nedalo zvaliť na medveďa. Prekliata neopatrnosť. Dohodli sme sa, že sa na nejakú dobu stiahneme do úzadia, načo James odišiel bohviekam. Naposledy bľabotal o istých záležitostiach v Ohiu, no nedalo sa mu veriť. Vedela som, že jediné po čom túži, je do poslednej kvapky krvi vycucať tú prekliatu Swanovú. V hlave mal vygumované a svietila mu v nej jediná kontrolka.

On chcel krv, no ja som túžila po pomste. To ona, obyčajná bezvýznamná smrteľníčka, mohla za to, že sa zo mňa stalo vraždiace monštrum podobné Jamesovi a tej tlupe vo Voltere. Kvôli nej ma zavrhla jediná rodina ktorú som mala,. Pripútala si k sebe Edwarda svojou neviditeľnou pavučinou a úplne mu pomútila rozum.

Veď predtým ľúbil iba mňa! Dokazoval mi to pri každom našom stretnutí slovami aj skutkami. Vždy, keď mi z ucha odhŕňal vlasy, aby môj krk vzápätí obsypal bozkami, zakaždým, keď jeho pery kĺzali po mojom tele, prosto neustále. V deň, keď ma prvýkrát tak chladno odmietol, som vedela, že je to nie je jeho vina. Niečoho takého by jednoducho nebol schopný. To ona si ho privlastnila ako kus majetku!!! Už som ju dokonca mohla pred dvomi týždňami dostať, nebyť toho smradľavého zablšenca.

Aby som ho získala naspäť iba pre seba, vymyslela som dokonalý plán. S jeho uskutočnením som dlho otáľala. Odhovárala ma Irina aj Kate, varovali ma, že ak to spravím, budem musieť denalijskú rodinu opustiť. No Edward svojim správaním vytiahol pomyselný istič na granáte.

Stalo sa to počas jedného z mnohých daždivých popoludní, keď som márne pátrala po štvornožcovi, čo by ma nasýtil. Tvárou som bola otočená tak, že mi vietor fúkal do tváre. Vôňa, ktorú ku mne dovial a ktorá ma obklopila od hlavy až po päty, mi zastrela oči červenou hmlou. Opantala všetky moje zmysly. Videla som červene, cítila som červene, dokonca aj vzduch okolo mňa sa sfarbil do červena. Vyrazila som vpred a prvýkrát po rokoch sa napila ľudskej krvi. Hneď s prvou kvapkou ma zalial hotový výbuch extázy a neuveriteľný pocit uspokojenia. Nedalo sa to prirovnať k ničomu na svete a nedalo sa to ani ničím nahradiť. Potom, keď z onoho tela zmizol aj posledný dúšok tej blahodarnej tekutiny, som sa zvalila na zem. Nevedela som kto to je, kým bol a už ma to ani nezaujímalo. Možno ma na chvíľu kvôli jeho rodine a známym zahrýzlo svedomie, ale aj ten pocit som potlačila do úzadia.

Vedľa toho mŕtvolne studeného a nehybného tela, som ležala celé hodiny, úplne som vtedy zabudla na opatrnosť. Takže som vôbec nepostrehla, že sa niekto blíži, až kým sa nado mnou niekto nesklonil. Vtedy som sa zoznámila s Jamesom a za týchto kurióznych okolností sme sa dohodli na spojenectve.

Zahnala som spomienky a zúrivo som kopla do rozpálenej zeme. Pozrela som pred seba na pokojnú hladinu rieky. Povyzliekala som si špinavé, roztrhané šaty a hodila ich k ostatným veciam na zem. Postavila sa k okraju strmého zrázu a pripravila sa na skok.

Nie, ja sa nedám! Nikomu na svete nedovolím, aby ma položil na lopatky. Na tomto svete som možno už príliš dlho, ale to neznamená, že by som mala viesť  prázdny a jednotvárny život. Keď sa zbavím Isabelly, tak sa s Edwardom vezmeme a odídeme niekam za hranice. Urobíme presne to, čo sme si pri poslednom stretnutí sľúbili. A možnože založíme podobný typ rodiny ako Cullenovci, alebo ako Kate s Irinou a... náhle som sa striasla pod náporom  potláčaného vzlyku. Najhorší bol plač bez sĺz a ja som si ho v mojej situácii nemohla dovoliť...

Prudko som sa odrazila a plynulým pohybom rozčerila vodnú hladinu. Nutne som sa potrebovala poumývať, život v divočine totiž nebol žiadny med. Chýbal mi poriadny kúpeľ, alebo aspoň sprcha, na aké som na Aljaške bola zvyknutá. Vlny splývali po mojej pokožke a ja som dala na pár vzácnych momentov priechod citom, ktoré som inak držala pod pokrievkou. Tu som sa im mohla bez obáv oddať. Však ono mi tú sentimentalitu voda zase odplaví preč.

Načúvala som každému žblnknutiu ktoré vydávala rieka a každému zašumeniu ktorým sa ozýval les. Nevyhla som sa ani inštinktom lovca a pod vedomky som pátrala po možnej potrave, ale nikde nebolo ani človiečika.

Podobne ubehlo niekoľko minút, no možnože aj pár hodín, nedokázala som presne posúdiť čas. Vynárala som sa pomaly, naschvál som naťahovala čas, ale vtom ma čosi popohnalo. Od miesta kde som skočila, som síce bola dobré tri míle, ale ono zvonenie by som si nesplietla s nijakým iným.

Edwardova obľúbená skladba od Debussyho, Clair de lune, ktorú som v telefóne mala vyhradenú pre neho. Tie tri míle som preletela doslova ako víchor. Vyskočila som na breh a chmatla po mobile. Stlačila som zelenú a automaticky si ho priložila k uchu.

„Edward?" zvolala som rozjarene. Odpoveďou mi bolo ticho. „Ed..."

„Tu nieje Edward!" skočil mi do reči sladký hlások. „Milá Tanya, mala by si vedieť, že sa tvoj milovaný Edward bude ženiť. Ale radšej si to nechaj pre seba, dobre!?"

„Klameš!" vykríkla som tak nahlas, až sa listy na stromoch otriasli.

„Ako myslíš," poznamenal osoba na druhej strane ironicky. „Varovanie si dostala. Ak máš aspoň kúsok zdravého rozumu a nejakú sebaúctu, zbaľ sa a vráť sa na Aljašku. Zbohom!"

Ozvena v telefóne utíchla, iba v slúchadle pípal tón ukončeného hovoru. Márne som potlačovala žiaľ, zmiešaný so zúrivosťou, darmo som k sebe tisla pery. Do ticha ktoré ma obklopovalo, zarezonoval odporný škrípavý zvuk a pomedzi moje prsty popadali na zem úlomky toho, čo bolo predtým mobilom.

Zajačala som. Vložila som do toho všetky moje emócie. Bol to rev plný žiaľu, strachu, beznádeje a nenávisti, všetky tieto pocity som v nasledujúcej chvíli nechala vyvrieť na povrch ako lávu.

„Nikdy!" zašepkala som zúfalo. „Nevzdám sa, to radšej umriem..."

 

JACOB

„Prečo práve s ním? To už tú hliadku radšej pretrpím s Leah," rozčuľoval som sa. Menovaná na mňa pozrela štýlom: „Ty idiot, ešte raz rypneš a budeš o chvost kratší!" a otočila sa mi chrbtom.

Zato Sam ma pohľadom úplne zoškvaril. Vyjadril sa aj bezo slov a to bolo strašidelnejšie, než všetky historky starého Hatatitli.

„Nejaký problém Jake? Uleteli ti muchy?" vyrýval Paul s výrazom najväčšej nevinnosti. Aby nás od seba zase nemuseli ťahať, zaťal som päste. Odvtedy ako som zistil, že sa pripútal práve k Rachel, som sa mu vyhýbal, ako čert krížu. On si však vždy našiel zámienku, aby sa mi plietol do cesty. No pred Rachel sa samozrejme hral na anjelika.

„Ja? Problémy? Nie!" odpovedal som sarkasticky. „Akoby som mohol mať ja nejaké problémy?"

Pomaly, ale isto vo mne bublala zlosť. Mal som čo robiť, aby som mu ten jeho samoľúby úsmev nezotrel z tváre svojou pevne zovretou päsťou. Zhlboka som sa nadýchol a potom vydýchol. Pousmial som sa a pomyslel si, že môj čas ešte len príde. Sam by teraz aj tak zakročil a to by ma dožralo ešte viac. Vedel som však jedno, ak na mňa pri dnešnej hliadke čo i len trošičku zavrčí, vytrhám mu zo zadku všetky chlpy.

Keď som znova pozrel na Paula, zbadal som, ako ma sleduje. Bolo na ňom vidieť, že ho zaujíma, čo sa mi preháňa hlavou a mňa nesmierne potešilo, že nevie zhola nič. Vypočul som si zvyšok Samových pokynov a zmizol som z dohľadu. Konečne som zase mohol byť na pár hodín osamote a chcel som to aj poriadne využiť. Bella mi síce nevolala a ani ja som nemohol volať jej, ale nič mi nebránilo navštíviť Charlieho. Po uistení, že je doma a uvidí ma veľmi rád, som sadol na motorku a začal uháňať smer Forks.

Posadili sme sa v obývačke a kým mi rozprával novinky o Belle, zbieral som odvahu prezradiť mu aspoň časť pravdy. Prirodzene nie tú, čo sa týkala vlčích záležitostí, ale otvorene som mu priznal, že som až po uši zamilovaný do Belly. Aspoň sa tým vysvetlila moja nenávisť k Edwardovi a ostatným ciciakom z jeho rodiny. Zdalo sa, že ho to vôbec neprekvapilo a dokonca to vyzeralo tak, že ma prekukol už dávno. Ja som sa dozvedel, že Bella je našťastie v poriadku a čo nevidieť sa vráti naspäť domov.

„Takže ju už čoskoro uvidím!" potešil som sa.

Rozlúčil som sa s Charliem a vrátil sa naspäť do rezervácie. Zaliezol som do svojej izby a zostal som tam, pokiaľ sa nezotmelo. Potom som vyliezol von cez okno  a vbehol som do lesa, kde som na seba zobral vlčiu podobu. Dobehol som na miesto pred hliadkovej stretávky, kde ma čakalo nemilé prekvapenie. Nielen, že som sa mal celú noc deliť o myšlienky s Paulom, ale akýmsi záhadným pričinením sa stalo, že budem mať celý čas za zadkom aj Leah.

„Veľký náčelník, za čo!?" Vyvrátil som hlavu dozadu a zavyl.

„Pokiaľ mi tvoju veľactenú zadnicu nebudeš strkať pod nos, tak mi bude celkom ukradnutá!" rypla si ona.

Leah prirodzene začula, čo sa mi prehnalo hlavou a k svojej štipľavej poznámke pridala aj široký vlčí úsmev s poriadne vycerenými tesákmi.

„Potvora jedna!" pomyslel som si.

„Black, som síce ženská, ale nie som hluchá!"

„Clearwaterová, nič iné som si ani neželal," vracal som jej zo smiechom.

„Niekto sa nám asi dobre vyspal," vložil sa do toho Paul. „Len tak mimochodom, keby si si to náhodou nevšimol, začína nám hliadka a školský výlet," zavrčal provokatívne.

„Pche," odignoroval som ho a chystal sa na obehávanie prideleného okruhu.

On sa však rozhodol, že ma nenechá len tak ísť. Žďuchol do mňa labou a utrúsil poznámku, ktorá moju horko- ťažko vybudovanú dobrú náladu, poslala k ľadu.

„Doliezaš za ňou ako verný pes!"

„Rýpeš, lebo si dostal od Rachel kladivom po prstoch?" vrátil som mu. „Budem jej musieť naznačiť, aký vôl sa k nej pripútal."

„Mal by si vedieť, že si celému La Push akurát tak na smiech," povedal posmešne a poznámku o mojej sestre ignoroval. „Vieš, že by nebolo na škodu, keby ju konečne premenili?! Konečne by sme mali dôvod, celý klan na jeden záťah zlikvidovať."

Vzkypela vo mne krv, no na zachovanie chladnej hlavy, som urobil ešte jeden pokus.

„Melieš nezmysly! Bol som u Charlieho a Bella je v poriadku. Rozhodne nie je dôvod zasahovať."

„Čo urobíš potom, ak na ňu niekde v lese narazíš a aby si ubránil kmeň, budeš jej musieť odtrhnúť hlavu?" posmieval sa ďalej.

To už bolo príliš aj na mňa. Vypenil som a skočil som po ňom. On síce uhol, ale aj tak som ho stihol zasiahnuť. Znova som sa zahnal a tentokrát som ho trafil poriadne. So skučaním sa odvalil kúsok nabok, no hneď sa otriasol a vyskočil. Ešte skôr ako som sa poriadne nadýchol, podrazil mi laby. Vyvedený z miery, som sa zrútil na zem. Paul na mňa vyštartoval a pazúrmi mi spravil pár poriadnych škrabancov. Vzmohol som sa a celou silou ho trafil do tváre. Nič sme si nedali zadarmo, chniapali sme po sebe ako besní. Začali sme sa kotúľať dolu kopcom, až sme zmizli v lese. Nemal som v hlave nič iné, len kde je najlepšie miesto na Paulovom tele, aby som do neho mohol zahryznúť. Ani on mi neostával nič dlžný a každé uhryznutie a škrabanec mi vrátil.

„Hej vy tupci! Čo si ako myslíte, že robíte, ha!?" zrúkla na nás Leah. „Pokojne sa aj pozabíjajte, ale nie v mojej prítomnosti!"

Mal som pocit, akoby nás poliala ľadovou vodou. Zamrzli sme v polovičke pohybu a keďže sme to nečakali, zvalili sme sa ako hnilé hrušky na zem. Zúrivosť bitky, vystriedal údiv a nasledovne záchvat smiechu, alebo v našom prípade skôr brechanie.

„Panebože, volám záchranku! Lapushskí vlci sa načisto zbláznili!" snažila sa nás Leah usmerniť. Zbytočne...

Napokon sme sa zodvihli a postavili sme sa proti sebe tak, aby sme videli jeden druhému do tváre. Vďaka tejto bitke, aj keď nebola prvá a určite nie posledná, sa medzi nami aspoň pre dnešok vyčistilo ovzdušie.

Zvyšok hliadky napokon prebehol bez väčších problémov. Nadránom nás vystriedali Jared a Embry a my sme sa konečne mohli premeniť a pobrať domov. Ešte ani poriadne nesvitalo, no už z diaľky sme zbadali Rachel, ako sa ženie smerom k nám.

„A sakra..." zvolali sme s Paulom dvojhlasne.

„Vy dvaja!" kričala na nás z diaľky. „Mám toho vážne po krk! Čo znamenajú tie škrabance? Niečo ste mi obaja sľúbili! Aby ste vedeli, tak pokiaľ sa nespamätáte, nechcem žiadneho z vás vidieť!" pohrozila nám a založila si ruky vbok. Vyzerala ako indiánsky Boh pomsty. „A ty!" ukázala na mňa prstom. „Kde si sa zase celú noc táral?

Hm, tak sa mi zdá, že Leah je v roznášaní klebiet rýchlejšia oka vietor, zamrmlal som si popod nos. No Rachel som povedal, že nevidím dôvod, aby som sa jej musel spovedať.

„Radšej sa opýtaj jeho, čo všetko ti tají a kde sa celé dni túla!" povedal som pokojne a tak otočil jej pozornosť na Paula. Ten ma zo samej vďačnosti prebodol pohľadom. „Myslím, že je načase..." naznačil som mu a otočil sa im chrbtom.

Nečakal som na ich reakcie a rýchlosťou blesku sa pobral domov. Toto bola záležitosť, len medzi nimi dvomi. Raz by sa to aj tak musela dozvedieť, tak prečo nie dnes. Potom ma napadlo, že to bolo prvý krát, čo som uznal, že patria k sebe.


ZHRNUTIE

předchozí kapitoladalší kapitola

Přidat komentář

Autor:

Text:

Komentáře

1 2 3   »

Empress

41)  Empress (23.08.2013 17:36)

Horúce hlavy to sú a to obaja

maryblack

40)  maryblack (23.08.2013 17:32)

Super kapitolka! Jake a Paul.... ty dva si dokážu představit a to živě Rachel jim měla dát pořádně za uši vlčáci jedni!! Jdu rychle na další

Empress

39)  Empress (09.07.2013 09:09)

A dakujem za dalsi uzasny povzbudzujuci komentar

Empress

38)  Empress (09.07.2013 09:07)

V Edwardovi sa hlavne zacina prebudzat svedomie... Uvidime, ci mu to nakoniec bude nieco platne

SestraTwilly

37)  SestraTwilly (09.07.2013 08:27)

Takže Edward sa nam nakoniec zamilováva,dúfam,že ho Bella pošle do kelu A čo ten tajomný telefonát...
No,kapitolka plná napätia...uvidim

Empress

36)  Empress (04.07.2013 10:13)

A mám po srande

SestraTwilly

35)  SestraTwilly (04.07.2013 10:13)

Bosorka,budeš moja predĺžená ruka.

Empress

34)  Empress (04.07.2013 10:12)

Pomoooc

Bosorka

33)  Bosorka (04.07.2013 10:10)

Budu připravena s devítiocasou kočkou k ráznému popohánění (chudák Em to má ode mě jen 10 km )

Empress

32)  Empress (04.07.2013 09:48)

SestraTwilly

31)  SestraTwilly (04.07.2013 09:48)

Zapisujem si to a teším sa.

Empress

30)  Empress (04.07.2013 09:46)

Sľubujem, že ju rozpísanú nenechám

SestraTwilly

29)  SestraTwilly (04.07.2013 09:41)

Hurá a ja teda zacnem čítať túto pov.hoci nie je dokončená,
sľub mi ale slávnostne,že ju nenecháš rozpísanú a budeš
v nej pokračovať do konca.

Empress

28)  Empress (04.07.2013 09:38)

St kukni sem, pšikací, tzv, čichací sůl http://gosnell.org.uk/JohnGosnell/Lewes/BullsHead.SmellingSalts.jpg

Empress

27)  Empress (04.07.2013 09:33)

TS (a ostatní), hlásim, že 22. kapitola je dopísaná,len sa vrhnem na opravy a večer by mala uzrieť svetlo sveta

SestraTwilly

26)  SestraTwilly (03.07.2013 12:24)

A to je čo?

Bosorka

25)  Bosorka (03.07.2013 12:14)

A bude pšikací sůůůůůl

Empress

24)  Empress (03.07.2013 12:04)

Bosorka

23)  Bosorka (03.07.2013 11:58)

Maká na tom jako šroub! Ale za chvilku se pojede rekreovat do blízkosti Pemberley......

SestraTwilly

22)  SestraTwilly (03.07.2013 11:52)

Empres,musím sa ti pripomínať,aby si na mňa
nezabudla Viem,že som ako osina v z.....
ale ako inač dostať od teba novú kapitolku.Sľúbila
si ešte 10 kap.,tak sa ma tak skoro nezbavíš!

1 2 3   »

Hledat

Přihlásit

Už. jméno:

Heslo:

Registrace

Aktuální články

Napsali jste

Náhodný obrázek

Eclipse still