Sekce

Galerie

/gallery/SLN.jpg

Dozviete sa, čo všetko sa môže prihodiť v jeden zdanlivo obyčajný deň.

2. kapitola- SNEHOVÉ NADELENIE

Silou mocou od nich odtrhla pohľad a ako zasiahnutá elektrickým prúdom vykoktala smerom na kamarátky:
„Ideme?" povedala prirýchlo a začala sa hrnúť do budovy školy. Na krku cítila zvláštne mrazenie a ani sa nemusela otáčať aby vedela, že na ňu stále hľadí. No akoby ju ťahal silný magnet, hlavu predsa len nahla trochu nabok a v periférnom videní zbadala, že tam stále stojí. Ako taká socha Adonisa.
Keď do nej Jessica drgla, zistila, že zostala na mieste ako tvrdé Y. Pocítila, ako ju zalieva červeň od korienkov vlasov až po päty. Nemala také stavy rada, lebo vyzerala ako paradajka na nožičkách.
„Bella, Edward Cullen na teba zíza!!" upozornila ju Jess a pritom sa poriadne nahlas zachichotala. Angela nepovedala nič, len zomkla pery do tenkej čiarky. Dvaja žiaci, čo práve prechádzali okolo nich, zvedavo zdvihli obočie.
„Prosím ťa, čo by tak na mne videl!" rozhorčila sa Bella a konečne sa pohla z miesta. Predstava, že chlapec ktorého videla dohromady pol minúty a ani sa s ním nepozná, na ňu zíza, bola absurdná. Trhnutím otvorila svoju skrinku a hodila do nej veci. Nemala rada klebetenie a tie domnienky, čo občas vypustila Jessica z úst,  ju poriadne rozčuľovali. Zíza na ňu, to určite! Nespôsobne si odfrkla, vzala do rúk učebnicu biológie, pričom zabuchla dvierka skrinky aj s cípom košele, čo mala na sebe. Problém bol v tom, že si to nevšimla. Ona a ani nikto okolo. Chcela rázne odpochodovať, ale nečakané trhnutie ju zastavilo a spätný náraz ju hodil hlavou o šedo natretý plech dvierok. Nastalo také to trápne ticho, keď nikto nemá na práci nič iné, len sledovať postihnutú osobu. Jednu nekonečnú sekundu sa nikto nepohol, ako keď pri pozeraní filmu stlačíte stopku. Bella cítila, že sa zase červená a stačilo len rozdúchať a vzplanie ako vatra. Pravou rukou si pošúchala čelo, dav zašumel a zhromaždenie sa rozpustilo.
Angela ju súcitne pohladila, no ona len zavrtela hlavou. Zrejme pri tom náraze stratila reč. Nebola schopná jedného jediného slova. Pritisla k sebe učebnicu a uchopila natrhnutý kus oblečenia. Kamarátky musela nechať za sebou, pretože ani s jednou nemala nadchádzajúcu hodinu. Pomaly a zvlášť dávajúc pozor na to aby sa jej nezamotali nohy, vstúpila do triedy. Pán Molina, ku ktorému chodila na biológiu ešte nedorazil. Koniec koncov, vždy chodil neskoro.
Posadila sa na svoje miesto, natiahla pred seba ruky a pozrela von oknom na tú bielu nádheru. Dnes si dávala Perinbaba obzvlášť záležať. Strhla sa, keď na ňu dopadla spŕška ľadových kvapiek odniekiaľ zhora.
„Mike ty si, ale trdlo!!" zvolala rozhorčene, zotrela zo seba spŕšku, čo na ňu striasol spolužiak a ďobla ho prstom. Chcela vyzerať rozhorčene, avšak pohľad na jeho skormútenú tvár ju rozveselil.
„Veď sa toľko nestalo, nie?! Vyzerala si, že pomaly zaspávaš." Bránil sa s rukami natiahnutými pred sebou, potom pokračoval:

„Okrem toho, tá epizódka na chodbe..." Ani to neodpovedal, lebo ho tento krát zastavil vražedný pohľad.
„No čo, veď som toho zase toľko nepovedal. Mimochodom, ten Cullen vyzeral, akoby si ťa chcel dať na večeru. Pozeral na teba ako hladný lev na jahniatko."
„Bože môj, ešte ty začínaj! Asi si s Jessicou budete musieť zájsť na očné." Neodpustila si Bella štipľavú poznámku.
„Prosím ťa, nestraš ma! Ja niekam s Jessicou? Až naprší a uschne a až peklo zamrzne!" Mike sa to snažil rýchlo zahovoriť, ale červené uši ho prezradili. Dnes tu asi lieta po škole nejaký Amorko alebo čo, všetci sa zbláznili. Vzdychla si. Bez toho aby to zbadala, potichu odkráčal do zadných lavíc.
Chcela Mika ešte trochu podpichnúť, tak si pripravila svoju najstrašnejšiu škeriacu sa grimasu, zdvihla hlavu a plánovala vybafnúť. Úsmev jej však zamrzol na perách a keby to bolo možné, tak sa prepadne pod horúcu zem. Modlila sa, aby sa podlaha okamžite otvorila a pohltila ju. Nič také sa prirodzene nestalo, dlážka zostala pekne zavretá, takže musela čeliť jednému kamennému pohľadu jantárových očí. Keby sa však prizrela lepšie zistila by, že mu v nich hrajú veselé plamienky.
Mala pocit, že sa jej zahrčkal jazyk, nebola schopná povedať ani mäkké F.
Edward už otváral ústa, že niečo povie, keď do učebne vkročil učiteľ.
„Dobrý deň, žiaci!" pozdravil ich a Edward bez vyzvania pristúpil k nemu a dal mu papier na potvrdenie.
„Môžeš si sadnúť k Belle, jediná nemá suseda. Budete pracovať spolu," dodal a pohybom ruky naznačil smer kam má ísť. V triede to nepatrne zašumelo, Bella zalapala po dychu a jemu sa objavil na dokonalej tvári zvláštny pokrivený úsmev. Vzal si učebnicu a pomaly kráčal uličkou k nej. Hlavy spolužiačok sa za ním nápadne otáčali. Keď dosadol na svoje miesto, prehodila si vlasy na chrbát, on na ňu opäť pozrel a zrazu sa mu naplo celé telo. Zatváril sa priam vražedne, bronzové vlasy akoby sa viac naježili, proste obrat o tristošesťdesiat stupňov. Prisahala by, že keby mohol okamžite vyštartuje von. Bolo to čudné, však len pred chvíľou sa na ňu smial. Odsadol si od nej tak ďaleko, ako mu to len lavica dovoľovala.
Však som sa umývala! pomyslela si a zamračene privoňala k jednému pramienku vlasov. Nebolo na nich nič čudné, ale Edward mal zrejme iný názor, pretože zo svojej strnulej pózy nepovolil. Ako chce, odfrkla si a tiež sa rozhodla ignorovať ho.
Celú vyučovaciu hodinu sa jej to dokonale darilo, rovnako ako jemu. Už to vyzeralo, že sa snáď premenil na kamennú sochu. Zdalo sa, akoby ani nedýchal. Akonáhle zvonček oznámil prestávku, bleskovo vystrelil z lavice a zmizol z triedy. Nestačila ani zatvoriť učebnicu. Jej zdvihnuté obočie a pootvorené ústa dostatočne vyjadrovali, čo si o tom všetkom myslí. Včas si uvedomila, že sa to rozhodla všetko ignorovať. Našťastie k nej priklusal Mike, tak už nemala možnosť sa nad tým. Až kým sa jej kamarát nerozhodol, že chce toho nezdvorilca rozobrať do špiku kostí.
„Vyzerá to tak, že mladý pán Cullen nebude práve spoločenský tip," poznamenal štipľavo a Bella zbadala v jeho hlase osteň žiarlivosti. To bol celý on, chcel byť jediným kohútom na smetisku. Jeden kútik úst sa jej zdvihol do úškľabku. Mikeov ďalší monológ, zanikol v hurhaji spôsobenom žiakmi vychádzajúcimi z tried. Ani nie o minútu ich dohonila Jessica, z ktorej zvedavosť priam sálala. Nestačila ani pozdraviť a už sa z nej sypali otázky.
„Tak čo, aký je? Hovorili ste spolu? Je pravda, že sedel pri tebe?" Len to tak chrlila,  ledva sa stíhala nadýchnuť. Bella neveriaco pokrútila hlavou.
„Jess prosím ťa, ešte sme sa ani nepozdravili a ty už vieš kto kde sedel?"
„Ale, len sa nerob. Kam inam by sa mal posadiť, keď jediné voľné miesto bolo pri tebe? Tak čo teda? Hovorili ste spolu?" vrátila sa k dôležitej téme, a už sa nedalo vyhnúť odpovedi. Bella, aj keď nerada, tak odpovedala po pravde.
„Len dve slová, studený čumák!" Ale hneď za tým dodala, lebo aj napriek rozhorčeniu nechcela byť príliš tvrdá: „Asi som mu veľmi nevoňala..." Nestačila to ani dokončiť vetu a Mike jej skočil do reči v snahe upriamiť pozornosť na seba.
„Nepočúvaj ju, je zas zbytočne sebakritická. Bolo to tak, že sa s nikým nebavil, na nikoho poriadne nepozrel, iba sa mračil ako kakabus. Neviem čo všetky baby na ňom videli, aj kus ľadu by popri ňom vyzeral živšie." Celý hrdý, že sa pozerali naňho, vypol hruď a poriadne natriasol perie. Sánka mu však vzápätí padla, keď Bella trošičku ostrejšie poznamenala:

„Možno máš v niečom pravdu, ale je tu predsa len prvý deň, tak mu zrejme nie je do spevu. Nespomínaš na mňa, keď som sem v septembri nastúpila? Bola som ako ranené zviera...."  V očiach jej zasvietili otázniky. Keďže Jessica nemala rada nepríjemné situácie, hlavne ak sa týkali čo i len nepriamo jej, pokúsila sa zakotviť v bezpečnejších vodách.
„Už ste videli jeho súrodencov? Bella, keď si ráno prišla, tak boli už v budove. Neviem sa rozhodnúť, ktorý z nich je krajší. Aj keď sa obávam, že tá dlhovlasá blondína je namyslená... Aha, ide Angela s Tylerom! Héj decká, tu sme ..." A zúrivo ponad dav na tých dvoch zamávala. Hneď však pokračovala:

„A ten jeho brat, Emmet, vôbec nevyzerá na tretiaka. Skôr by som ho tipovala na vysokoškoláka, vyzerá ako Rambo. A auto ktorým prišli, vau... Ich rodičia musia byť poriadny boháči, keď si môžu dovoliť jazdiť niečím takým do školy." Urobila malú pauzu potrebnú na nadýchnutie, ale ešte kým stihla pokračovať, načisto onemela.
Vynorili sa totiž pred nimi objekty jej klebetenia ako také prízraky. Bella okrem Edwarda zatiaľ žiadneho z nich nevidela. Predtým, ako si to vôbec uvedomila, vypleštila oči a otvorila ústa z ktorých nevyšlo ani hlásky. Nemala vo zvyku takto reagovať, ale tentokrát to bolo silnejšie ako ona. Objekty jej pozorovania sa potichu o niečom dohadovali. Zdalo sa, že v centre pozornosti je práve Edward, ktorý sa mračil ešte viac ako na hodine. Ak to bolo niečo také vôbec možné. Niečo ju štípalo do ruky a ona po „tom" podvedome ťapla. Keď však prišla na to, že to čo ju štípe sú Jessicine prsty, tak už  po niekoľký krát sčervenala až po korienky vlasov. A v momente, keď na ňu Cullenovci pozreli, bola stratená. Cítila sa, akoby vrástla do zeme a žiadna pozemská sila ňou nemôže pohnúť.
Všetci boli dokonalí, Edwardom počnúc. Mal vysokú štíhlu postavu, vlasy v ktorých mu hrali bronzové odtiene, ostro rezanú bradu a keby sa stále nemračil, tak by pôsobil ako práve dokončená socha nejakého manekýna. Nepozrel na ňu, no aj napriek tomu mala zvláštny pocit akoby ju sledoval.  Akoby témou ich debaty bola práve ona.
Okrem neho tam boli ďalší štyria. Dve dievčatá a dvaja chlapci. Hneď vedela ktorý je Emmet, Jessicin popis sedel skoro do bodky. Len zabudla spomenúť, že je tak vysoký, že by naňho potrebovala rebrík, keby sa mu chcela pozrieť do očí. Do Emmeta bola zavesená oná dlhovlasá blondínka. Jej krása Belle doslova vyrazila dych. Krásavica si bola zrejme vedomá, ako pôsobí na okolie. Vyjadroval to jej postoj a držanie tela. Dlhé, vlnité vlasy mali taký odtieň blonďavej, že by niečo také nevykúzlila žiadna farba na svete. Človek by sa ich bál aj dotknúť. Nádherná bohyňa, avšak očividne namyslená. Chlapec, ktorý mal ruku položenú na Edwardovom ramene, bol nemenej pekný. Mal takisto svetlé vlasy a krásnu tvár, ktorej krásu však kazil dojem toho, že ho niečo bolí. K tomu blonďákovi sa tisla malá tmavovláska. Pôsobila skôr dojmom nezbednej elfky, než skutočného človeka. A keď sa pohla, tak tancovala. Vtom sa úplne nečakane otočila a pozrela priamo na Bellu. Trošku sa mračila, ale nakoniec mračná zašli, zasvietilo slniečko a ona sa usmiala.
Celé toto pozorovanie sa neodohrávalo dlhšie ako pár sekúnd, no jej to pripadalo ako by to bola večnosť. Konečne upriamila pozornosť na kamarátov, ku ktorým sa medzitým pridal aj Ben.
Angela sa na ňu usmiala a chytila ju pod pazuchu, kým Jessica sa škerila a niečo zapálene vysvetľovala Mikovi. Potom sa otočila a povedala:
„Bella no vidíš, čo som ti hovorila. Počujte ľudia a všimli ste si jednu drobnosť? Nie? Tak sa pozrite. Všetci sú biely ako kriedy a tie ich zvláštne karamelové oči. Vyzerajú takmer ako skutočný súrodenci," dodala víťazoslávne s pocitom človeka, ktorý vie viac než ostatní. Bella nebola jediná, čo na ňu ohromene pozrel.
„Ako to myslíš? Takmer?" Tylera premohla zvedavosť a opýtal sa prvý.
„Neviete? Nuž v skutočnosti sú všetci adoptovanými deťmi doktora Cullena a jeho ženy Esmé.  Tých som síce ešte nevidela, ale mama tvrdí, že vyzerajú skôr ako ich starší súrodenci než pestúni. Jediný pokrvný príbuzný sú Rosalie a Jasper, to sú tí blonďáci... Teraz pst, nič nehovorte, pohýnajú sa smerom k nám!" vyhŕkla Jessica a ťapla si rukou cez ústa. Okamžite začala očami dláždiť po podlahe cestičku. Ostatní sa jej reakcii zaškerili. Keď však súrodenci prechádzali okolo nich, Belle sa na krku zježili vlasy a ostatní zmĺkli.
Fajn, tak asi fakt smrdím! Prečo zase odvracal hlavu a zatínal päste, keď išiel okolo mňa? Nepovedala som mu ani krivého slova a už to vyzerá, že ma nenávidí. Pomyslela si smutne.
„Ľudia musíme letieť, lebo prídeme neskoro. Uf, ako neznášam španielčinu. No tak, así que vamos, Bella! Nos vemos, bye," dodala na záver, chytila kamarátku pod pazuchu a na ostatných zamávala. Chalani sa tomu preslovu zasmiali. Jessica, ktorá neznášala hodiny španielčiny, hovorila v skutočnosti lepšie ako nejaký rodák.
Prestávka sa chýlila ku koncu a  tak bol najvyšší čas pobrať sa do tried. Rozišli sa každý na svoju hodinu.
Doobedie sa neuveriteľne vlieklo a k dobrej nálade Belle nepridala ani skutočnosť, že sa opäť rozsnežilo. Mike začal počas obeda v jedálni robiť plány na veľkolepú snehovú bitku a od každého si vynucoval účasť. Toho sa rozhodne odmietla zúčastniť a aj mu to povedala.
„Dobre vieš, že na toto ja nie som. Nie nie, ja si pekne zaleziem do bezpečia a nos vystrčím až to všetko skončí." Chcela ešte dodať, že počasie vo Forks je tak nevyspytateľné, že nakoniec môže začať pršať.  Nechcela však ostatným kaziť nadšenie, keď to jej bolo na bode mrazu. A zamrzlo ešte viac v momente ako vošli Cullenovci.
Šum ustal a oči všetkých prítomných sa upreli na nich. Nedali na sebe znať, že si to všimli, vzali si tácky a začali si na ne bez záujmu nakladať jedlo. Potom sa rozhliadli a zamierili k jedinému prázdnemu stolu. Bol umiestnený v najvzdialenejšom kúte jedálne. Zomkli hlavy dohromady a venovali sa len sami sebe. Pery sa im nepohybovali, ale aj napriek tomu to vyzeralo tak, že sa spolu rozprávajú.
Bella si hneď všimla, že sa z jedlom hrali, ale ani jeden z nich ho nevložil do úst. Zdalo sa však, že bola jediná. Potriasla hlavou a upriamila svoju pozornosť naspäť na kamarátov.
Obed prebehol vo veselom duchu a jej sa aj napriek počasiu podarilo trošku sa tešiť na koniec vyučovania. Cullenovci sa vyparili z jedálne skôr, ako na nich stihla opäť pozrieť. Kým zaznelo posledné zvonenie, už na nich nenarazila. Samozrejme, boli hlavnou témou hovorov, na každom rohu sa skloňovali ich mená.
Počkala na Jessicu a Angelu a spoločne vyšli pred budovu školy. Tam už stepoval a zúrivo na nich mával natešený Mike. Jeho modlitby boli vyslyšané, snehu bolo habadej a už sa začali rôzne zoskupovať tímy.
„Bella chytaj!" Plesk! No jasné, chvíľočka nepozornosti a už som to schytala medzi prvými. Zašomrala do rukavice, ktorou si zotierala bielu kašu z čela. Brr, ako to len neznášala. Hodila spiatočku a zamávala dievčatám, ktoré sa už chystali pripojiť k bitke. Tak rýchlo, ako to len jej šikovnosť, či skôr nešikovnosť, dovoľovali, utekala k nákladiačiku. Dobehla tam bez ďalšej úhony a rýchlo naskočila do kabíny. Vtom jej došlo, že musí vyliezť ešte raz, aby odhrnula z auta sneh. Ticho zaúpela, tri krát sa zhlboka nadýchla a opäť vyliezla von, na mínové pole. Okamžite dostala ranu do zátylku, ale nereagovala. Povedala si, že čím skôr to ometie, tým lepšie pre ňu. Huriavk zosilnel, zo všade bolo počuť smiech, ale to už bola v bezpečí a pokúšala sa naštartovať. Ohlušujúci hlas motoru zaznel ako rana z dela a jej sa náramne uľavilo, keď sa z miernym šmykom odlepila z miesta.
Pomalinky sa zaradila do cestnej premávky a vydala sa smerom k supermarketu. Nebolo to ďaleko, lenže, keď sa hýbete vpred doslova po centimetroch, tak aj tá najkratšia cesta trvá večnosť. Konečne po pätnástich minútach zbadala vytúžený cieľ, úplne zabudla, že musí byť opatrná a prudko dupla na brzdu a volant stočila doprava. Pneumatiky zakvílili, Bella zdesene vykríkla a snažila sa skorigovať auto, ktoré sa stalo neovládateľným a robilo hodiny. Potom sa ozval ten strašidelný škrípavý zvuk krčiaceho sa plechu. Bella sa udrela do hlavy,  bolestne vykríkla, ale ostala ako ochromená a nebolo schopná triezvo uvažovať.
„Sníva sa mi to! Určite sa mi to sníva!" Nevedela prečo, no bola presvedčená, že keď túto formulku povie dosť nahlas, splní sa jej to. Nič také sa prirodzene neodohralo, ale zvedavcov sa zhŕklo okolo dosť, no ani jeden sa nemal k tomu, aby začal zisťovať či je v poriadku. Pravdepodobne boli v ešte väčšom šoku než ona sama.
Vysoký dlhovlasý chlapec, doslova rútiaci sa k miestu nehody, bol dosť akčný a hlučný za všetkých. Tváril sa ako boh pomsty a cestou k nej chrlil okolo seba šťavnatými nadávkami. Ani sa nemusel predstavovať a Bella hneď vedela, že majiteľom nabúraného rabbita je on. Aj napriek vážnosti situácie sa uškrnula, otvorila dvere a vystúpila.
„Ty! Ty ženská jedna bláznivá! Keď sadáš za volant, máš pozerať na cestu a nie plávať v oblakoch!" Doslova okolo seba metal bleskami, až sa mu oči zúžili do úzkej štrbiny. To si ešte stihla všimnúť, kým jej zmizol zo  zorného poľa. Lups a bol na zemi. Proti svojej vôli doslova vybuchla nekontrolovateľným smiechom, ktorý sa vôbec nehodil k vážnosti situácie.  A spustila ešte viac, keď ju doslova prebodol pohľadom. Chcela mu podať ruku, aby sa mohol postaviť, no on ju úplne ignoroval. Pozviechal sa sám, pričom si oprašoval z nohavíc sneh. A nápadne si trel zadnú časť tela a pokračoval v nadávaní.
„Čo si myslíš, že robíš. Nemáš liezť za volant, keď tam očividne nepatríš. Si vôbec dosť stará na to, aby si vlastnila vodičské oprávnenie?" penil a priblížil sa k nej o malý krôčik. Bella to už nevydržala, veselá nálada totiž bola nenávratne preč a začala sa brániť, ako najlepšie vedela. Založila si ruky v bok, dupla nohou a tiež sa k nemu nepatrne priblížila.
„Robíš si zo mňa srandu? Myslíš, že mojou životnou náplňou je ničiť škaredé staré červené rabbity? Tak ma počúvaj, chlapče..." Chlapec nepočúval, ani na nič nečakal. Varovne zdvihol prst, až to skoro vyzeralo, že ho chce Belle zabodnúť do hrude. Zas bol o kúsok bližšie, ak to bolo ešte vôbec možné.
„Tak škaredé, hej?" Očividne udrela na citlivú strunu, on sa ale nedal rušiť a pokračoval.

„Tak sa mi vidí, že ani to tvoje práve nevyšlo zo salónu krásy. Som zvedavý, ako sa budeš brániť, keď za chvíľu príde policajný riaditeľ." Keď to začula tak jej skoro zabehla slina, čo mala na jazyku. Zastavila ďalší výbuch smiechu, ktorý sa jej už už dral z hrude. Aby to zakryla, rozhorčene poznamenala:
„Len smelo do toho, nech príde! Budeme mať obaja čo vysvetľovať. Som nesmierne zvedavá, ako obhájiš napadnutie." Neodolala nutkaniu a urobila to, čomu on predtým odolal. Zlostne zabodla svoj ukazováčik do jeho hrude. Pekne vypracovanej, ako si stihla všimnúť, kým jej ruku neuväznil vo svojej dlani. Jemu z očí metali blesky, jej tam hrali, aj napriek všetkému,  nezbedné plamienky. Stisol ju silnejšie, akoby sa bál, že snáď vezme nohy na ramená. Nezostával medzi nimi už žiadny voľný priestor, napätie by sa dalo krájať a z elektriny ktorou boli nabitý, by bolo možné zásobiť celé mestečko. Na prvý pohľad vyzerali ako dvaja kohúti na smetisku.
Vtedy sa na ňu prvý krát naozaj pozrel a vpil sa priamo do hlbín jej duše. V stotine sekundy všetko okolo stratilo zmysel, vesmír sa zastavil, zem sa prestala točiť. Priestor a čas neexistovali, nič na svete zrazu nebolo dôležité. Iba ONA! Urobil by pre ňu všetko na svete, bol čímkoľvek čo by si želala...
Oči mal akoby za závojom hmly a vyzeral ako zhypnotizovaný človek v tranze.
Lusk! Bella mu pred očami luskla prstami voľnej ruky. Z tej intímnej chvíľky neuveriteľne znervóznela, začalo jej byť horúco, akoby sedela v kotlíku nad kozubovou rímsou a niekto jej poriadne podkuroval. Uvedomila si, že je vlastne pekný. Veľmi pekný.
„Tak ja alebo ty?" pípla potichu otázku a on na ňu len nechápavo pozrel. Vzdychla a pomyslela si, že zrejme tým pádom utrpelo jeho rečové centrum. Voľnou rukou vytiahla z vrecka bundy mobil a vyťukala číslo.
„Oci ahoj, počúvaj. Sedíš? Fajn, no mám taký problém... Nie, to je v poriadku. Dúfam, že sa nebudeš hnevať, ale skrátka... Išla som zo školy do supermarketu a dostala som šmyk. Nič sa mi nestalo, neboj, len som si trošku udrela hlavu." Nadýchla sa, privrela oči a pomedzi zuby precedila.

„Mne sa síce nič nestalo, ale narazila som do jedného auta na parkovisku. Nie, ani nikomu inému sa nič nestalo. Sú poničené iba plechy a vedľa mňa stojí nejaký nadmieru nahnevaný chalan. Dobre, áno, samozrejme, že počkám. Kam by som aj chodila. Áno, oci, zatiaľ ahoj." Položila to a pozrela na neho jedným okom, kým druhým si stihla všimnúť, že divákov ubudlo. Stále ju držal a ten dotyk naozaj pálil. Neodolala pokušeniu a vyhŕkla:
„Hej, ty Rómeo, bola by som rada, keby si ma láskavo pustil, lebo ťa môj otec zbalí za sexuálne obťažovanie!" Potmehúdsky sa usmiala a oprela sa o poničené auto. Chlapec zamrzol, ale bol presne vidieť moment, kedy mu nad hlavou zasvietila imaginárna žiarovka. Doteraz zamračený a zamyslený, sa behom sekundy rozsvietil ako vianočný stromček. Bella tú reakciu nechápala, tak si neodpustila niečo poznamenať.
„Veľmi si sa udrel pri tom páde?" Chcela byť vážna, ale nešlo to. Hrádza sa opäť pretrhla a voda vzala so sebou aj jeho. Výbuch smiechu čo nasledoval, odradil aj ostatných zvedavcov čakajúcich, čo sa bude diať.
„Bella poviem ti, za tie roky si sa ani trošku nezmenila!" vyhŕkol hneď, čo sa ako tak upokojili. Žiarovčička sa konečne objavila aj nad jej hlavou.
„No nazdar. Jacob Black. Kto by to bol povedal, že naše stretnutie po rokoch bude vyzerať takto."
Zvyšné rozpaky zmylo medvedie objatie.

 

ZHRNUTIE

předchozí kapitoladalší kapitola

Přidat komentář

Autor:

Text:

Komentáře

1

Empress

15)  Empress (01.11.2013 14:23)

Vôbec nie si, len si proste vyjadrila svoj názor. Budem rada, ak budeš v čítaní a komentovaní pokračovať

emam

14)  emam (01.11.2013 14:22)

Nesmutni! Promiň, jsem hrozná osoba.

Empress

13)  Empress (01.11.2013 14:19)

:'-( Snáď budeš s ostatnými spokojnejšia

emam

12)  emam (01.11.2013 14:15)

Pěkně se to rozjíždí. Jen mi nevím čím to, že začátky kapitol mě moc nebaví a na konci to pak rozbalíš, že si říkám to klasické "Co budedál?!" ;)

Empress

11)  Empress (05.07.2013 20:48)

Dakujem

SestraTwilly

10)  SestraTwilly (05.07.2013 20:21)

Tá prevrátená scéna v triede bola super. A stretnutie s Jakobom tiež. Dobré Empress

Empress

9)  Empress (19.12.2012 01:41)

Jupí, tak už si zaregistrovaná

8)  Marticka (19.12.2012 01:24)

toto by ma dlhšie udržalo

Empress

7)  Empress (19.12.2012 01:14)

Dúfam, že si k tomu aspoň kávu uvaríš. ;) Ďakujem moja, ďakujem

6)  Martička (19.12.2012 00:37)

akoze Anka, teraz nebudem spat celu noc,kym to neprečítam dobe rozpísana kapitola...a toto sa my velmi páčilo--- V stotine sekundy všetko okolo stratilo zmysel, vesmír sa zastavil, zem sa prestala točiť---Chlapec zamrzol, ale bol presne vidieť moment, kedy mu nad hlavou zasvietila imaginárna žiarovka. Doteraz zamračený a zamyslený, sa behom sekundy rozsvietil ako vianočný stromček.

Empress

5)  Empress (30.01.2012 13:50)

Díky

maryblack

4)  maryblack (30.01.2012 13:49)

gratuluju:) :) :) *fworks* *fworks*

Empress

3)  Empress (30.01.2012 12:15)

Ďakujem dievčatá
Nesmierne ma teší keď sa moje písmenká páčia
Evička, Jake a nikto iný

2)  Evita (30.01.2012 11:49)

Anicka, ina spisovatelka s teba!!Dobre opisujes tie situacie, su take cerstve. Vidno ze mas radsej Jacoba ako Edwarda. Len tak dalej....

Twilly

1)  Twilly (30.01.2012 10:58)

1

Hledat

Přihlásit

Už. jméno:

Heslo:

Registrace

Aktuální články

Napsali jste

Náhodný obrázek