Sekce

Galerie

/gallery/Správna voľba.jpg

Tak a máme tu záver. Bola to celkom fuška, ale zvládli sme to. A vy s nami. Ďakujeme. ♥

Bella u Jakea doma.

Postupné rozplietanie zapletených záležitostí a zločinci, ktorí dostanú zaslúžený trest.

Na záver snáď aj happy end... ;-)

 

Spoluautorská poviedka s maryblack. ♥


9. kapitola + Epilóg

 

„Čo sa stalo?“ ozval sa Jacob do ticha, keď sa pohli z miesta.

„Nechcem o tom hovoriť, radšej ma prosím odvez. Je mi jedno kam, hlavne nie ku mne domov,“ vyslovila naliehavú žiadosť a uprela na neho oči plné sĺz.

„V poriadku. Ak nie si proti, vezmem ťa k sebe,“ navrhol a ona prikývla na súhlas.

Jakeov byt bol malý, ale útulný. Jacob zaviedol Bellu cez malú chodbičku do obývačky, povedal jej, nech sa posadí a odišiel do kuchyne pre niečo na pitie. Bella sa začala obzerať po miestnosti. Na stenách viseli zavesené fotografie Jacoba pravdepodobne s otcom, pár priateľmi a ženou, ktorá jej na prvý pohľad niekoho pripomenula. Možnože Esmé Cullenovú, ale nebola si istá. Veď na celom svete behá množstvo ľudí, ktorí sa na seba podobajú a nie sú pokrvne spriaznení.

„Tvoja mama?“ opýtala sa ho, keď sa vrátil do izby. Na jej otázku súhlasne prikývol a na stolček pred pohovkou položil dva poháre.

„Zomrela, keď som mal sotva tri roky,“ prezradil jej a pozrel sa na predmetnú fotku. „Hovoria mi, že vyzerám, akoby som jej z oka vypadol,“ povzdychol si.

Potom na Bellu vážne pozrel a znova jej položil tú chúlostivú otázku. Šiel rovno k veci, ale ona o tom nechcela hovoriť.

„Bol to nervy napínajúci večer, a ja by som naň najradšej zabudla,“ snažila sa ho presvedčiť. Vzala pohár a plným dúškom sa z neho napila.

„V tom prípade to beriem na vedomie. Dala by si si niečo na jedenie?“ Pozrel na ňu s otázkou v očiach a ona si až nato uvedomila, aký má hlad. Požiadala ho teda o niečo malé na zahryznutie a usmiala sa.

„V tom prípade sa teš na kráľovskú hostinu!“ zahlásil sebaisto.

„Nebudeš mi snáď tvrdiť, že vieš variť!“ vydýchla neveriaco a konečne sa uvoľnila.

„Ja dokážem vecí, až by sa ti z nich zatočila hlava,“ povedal zvesela a od hlavy, až po päty, ju oskenoval pohľadom. Keď mu došiel význam ním vyslovených slov, hneď sa ospravedlnil, ale Bella len ledabolo mávla rukou.

„Nechcem, aby si si myslela, že som nejaký zhýralec. To len, že v tých šatách vyzeráš nádherne a ja...“ Urobil krok smerom k nej a pohladil ju po tvári.

„Vplávala si do môjho života tak nečakane a vzala si mi všetok zdravý úsudok,“ hovoril prerývane a pritom hypnotizoval jej pery.

„Som na tom rovnako,“ usmiala sa. Vedela, že stojí na tenkom ľade, ale jeho blízkosť ju upokojovala, cítila sa s ním dobre a uvoľnene. A hlavne túžila po jeho dotykoch. No miesto toho sa postavila a vyhlásila, že má hlad ako vlk.

Jacob sa rozosmial. „Tak poď, Karkulka, nakŕmim ťa a potom sa uvidí, čo s tebou urobím ďalej,“ doberal si Bellu. Nato ju chytil za ruku a voviedol ju do kuchyne.

„Nechaj si tie dvojzmyselné narážky od cesty,“ vyprskla zo smiechom.

Jake sa len uškrnul, posadil ju ku stolu a dal sa do varenia. Bella sledovala, ako šikovne krája zeleninu a napadlo ju, či je rovnako zručný vo všetkom, čo robí. Hlavou jej preletel obraz, ako pod ním leží nahá a on hladká všetky citlivé miesta na jej tele, až kým nedôjde k najcitlivejšiemu. Zaskočila jej slina a rozkašľala sa.

„Si v pohode?“ pýtal sa starostlivo a hneď pri nej bol s pohárom vody. Napila sa, konečne lapila dych a poďakovala mu.

Naplnila ho túžba po nej a cítil, že je na pokraji sebaovládania. Vzal jej pohár z rúk, pomaly sa k nej naklonil, až sa zľahka dotkol jej pier. Čakal, že ho odmietne a nedovolí mu prehĺbiť bozk, ale splietol sa. Pootvorila krásne hebké pery a vpustila ho dovnútra. Pritiahol ju do svojho náručia a pritisol sa k nej tak tesne, ako sa len dalo. Rukou zašiel do jej vlasov, vytiahol z nich sponu a behom chvíle ho na tvári pošteklila záplava hnedej hrivy.

„Spáli sa ti omáčka,“ ozvala sa lapajúc po dychu.

„Čert ju ber!“ povedal chrapľavo a opäť sa prisal na jej pery. Prehĺbil bozk a ona mu jeho vášeň oplácala rovnakou mincou.

Bez jediného varovania, ale tiež bez Belliných protestov, si ju zdvihol do náručia a ona sa na neho prilepila ako kliešť. Chcela ho, potrebovala ho a bola odhodlaná sa s ním hneď pomilovať. Ledva sa za nimi zavreli dvere spálne, poddali sa žiadostivosti a nechali svoje rozpálené telá splynúť v jedno.

•••

Edward vošiel do nemocničnej izby a nehlučne za sebou zatvoril. Rose odpočívala. Opatrne, tak aby ju nezobudil, si pritiahol stoličku, posadil sa a sledoval jej pokojný spánok. Jednou rukou spočívala na poriadne vypuklom brušku a jemu sa znova zachcelo plakať.

Ako o ňu má prísť a pritom sám neumrieť? Ako ostane žiť s vedomím, že ona nežije? Položí svoj život za ich syna...

Z očí sa mu skotúľali nové slzy, no potom sa aj cez ich závoj pousmial. Anthony. Dala mu meno po ňom. Milovala ho a on jej tak ublížil. Nenávidel sa za to. Zviezol sa zo stoličky, hlavu položil na posteľ vedľa jej ruky a rozvzlykal sa. Kým on ju hľadal a myslel si, že je v poriadku, ona prežívala peklo. Mohol sa pokojne rovnať so svojim otcom, bol totiž rovnakou príšerou.

„Edward?“ zachrapčala zrazu namáhavo. Vzhliadol k nej a otrel si mokré líca.

„Rosie,“ oslovil ju nežne. Posadil sa naspäť na stoličku a pritiahol si ju bližšie k posteli. Pohladil ju po vlasoch a na čelo opatrne vtisol bozk jemnejší než dotyk motýlích krídiel. „Odpusť mi to, Rosalie. Odpusť, že som sa správal ako idiot a nebol som s tebou v ťažkých chvíľach!“

„Nehovor o tom. Všetko sa udialo, tak, ako sa malo udiať. Boli dni, keď som sa bez teba cítila tak sama, ale teraz si tu a ja viem, že všetko bude dobré.“ Usmiala sa chabo.

Tak veľmi ju ľúbil. Bola taká silná, tak odvážna. Nikdy sa pred inými neutápala v sebaľútosti.

„Ako si ma vypátral?“ položila nutnú otázku.

„To Bella. Rozprávala mi o svojej kamarátke a mne to došlo,“ odpovedal jej popravde.

„Rosie, prečo si jej o nás nepovedala?“ Pozrel sa na ňu vyčítavo a predsa s láskou.

„Bála som sa tvojho otca a navyše je tu ešte jedna osoba, ktorú musím chrániť,“ sklopila oči.

Priložil jej prst na pery. Veril jej. Bol hlupák, keď si myslel, že mu zahýba. Nech bol ten tajomný cudzinec ktokoľvek, už mu to bolo jedno.

„Prosím, sľúb mi, že sa s Bellou postaráte o Anthonyho!“ žiadala od neho.

„Nehovor tak,“ prerušil ju a prisal sa na jej pery.

„Musím, Edward. Musím vedieť, že sa o neho bez výhrad postaráš, inak nebudem môcť v pokoji odísť...“

„Sľubujem ti to. Prisahám, že to bude najspokojnejšie a najmilovanejšie dieťa pod slnkom,“ šepol do jej vlasov. Potom sa pousmial. „Dala si mu jedno z mojich mien,“ skonštatoval samoľúbo.

„Isteže. Výnimočný tvor musí nosiť rovnako výnimočné meno. A je to omnoho lepšie, než škrobený Edward,“ doberala si ho.

„Pripadám ti škrobený?“ vyhŕkol zhrozene a usmial sa.

„Niekedy,“ hlesla.

Mierne sa posunula na lôžku, požiadala ho, aby si k nej ľahol a on to urobil. Ľahol si na chrbát, ona si položila hlavu na jeho hrudník a užívali si vzájomnú blízkosť.

•••

Od tej chvíle, kedy Bella strávila s Jacobom noc, uplynul celý týždeň. Týždeň vzájomného doberania, maznania a zamilovanosti. Na incident, ktorý mala s otcom deň po zásnubách, nechcela myslieť. Nikdy nebola na otca taká hrubá a naštvaná, ako onen deň, kedy mu povedala všetko čo si myslí o ňom a o Carlisleovi Cullenovi. Bola z otca sklamaná, ale cítila nesmiernu spokojnosť, že mu povedala svoj názor na celú záležitosť. Jej matka stála pri nej i keď nepoznala všetky okolnosti, kvôli ktorým sa Bella na otca tak nahnevala.

•••

Edward trávil každý deň s Rosalie. Užíval si ju, ako to len šlo a pred otcom úspešne tajil plán na získanie Tonyho. Zoznámil sa s Roseiným bratom, ktorý mu síce nerád, ale na prosbu Rose prezradil, čo je jeho otec zač a aký je plán na jeho zadržanie. Edward nemal najmenšie tušenie, čo všetko má jeho otec na svedomí a o to viac ním pohŕdal a dúfal, že za všetko, čo spôsobil, tvrdo zaplatí. Keby jeho otec skončil za mrežami, neoslobodil by sa z jeho pazúrov len on, ale i jeho matka a dobrá polovica mesta.

•••

Najviac však bola spokojná Esmé, keď sa dozvedela, že jej domnienky boli pravdivé. Keď zistila, že našla syna svojej zosnulej sestry, ktorej stratu toľko oplakala, jej srdce zaplesalo radosťou. Ľutovala však jednu jedinú vec, že stratila toľko rokov z jeho života kvôli tvrdohlavosti jedného starého muža. Dúfala len v jedno, že jej sestra prežila tých pár rokov po boku svojho muža šťastne a že na ňu nezanevrela. Každopádne, najhlavnejšia vec, ktorá sa musela vyriešiť, bola tá, že Jacob Black bol jej synovcom a mohla teda konečne podniknúť isté kroky ohľadom dedičstva.

•••

Všetko krásne medzi Bellou a Jacobom sa pokazilo až v sobotu, keď v novinách vyšiel článok o zásnubách. Keď Jacob pri raňajšej káve otvoril predmetný plátok a zbadal to oznámenie, celý zmeravel. V ten moment mal dojem, akoby mu niekto vytrhol srdce z tela a pohodil ho len tak na zem. Ako mu mohla tak klamať? A ako mohla podvádzať svojho snúbenca? Bol takým hlupákom. Začal sa rozčúlene prechádzať hore dole po byte, až kým sa neozval zvonček od dverí, za ktorými stála Bella. Prudkým trhnutím ich otvoril a ona sa s úsmevom na tvári nasáčkovala dovnútra. Úsmev jej však zamrzol na perách, keď zočila noviny pohodené na stole.

„Jake...“ oslovila ho, ale on ju mávnutím ruky prerušil. „Nenamáhaj sa, už stačilo! Nechcem počuť žiadne výhovorky, toto je jasný dôkaz. Kedysi dávno zo mňa niekto urobil hlupáka a ja nedopustím, aby sa to opakovalo,“ hovoril pokojne, ale v jeho hlase rezonovala tvrdosť.

„Vysvetlím ti to,“ snažila sa, aby ju pustil k slovu.

„Nechcem to počuť!“ prerušil ju rázne. „Veril som ti. Milovali sme sa a ty si mi nebola schopná povedať o tejto nepodstatnej maličkosti?!“ Zovrel v dlaniach zložené noviny, zamával jej s nimi pred nosom a potom ich šmaril nazad na stôl. Nechápal, ako mohol znovu naletieť. Už raz sa mu to stalo. Nedôveroval ženám, dokiaľ mu nevstúpila do cesty Bella. Ukradla mu srdce a miesto toho, aby ho opatrovala tak, ako on chcel opatrovať to jej, zlomila mu ho. Rozdrvila ho na tisíc kúskov a ani pritom nemrkla.

Bella toho mala dosť. Jacob sa správal ako tvrdohlavý baran a nechcel ju počúvať. „Ja si ho ale nechcem vziať!“ vykríkla nasrdene a on spozornel. Zmĺkol a Bella využila príležitosť a všetko mu povedala. Prosila ho, aby ju pochopil, ale keď stále zaryto mlčal, pozbierala všetku hrdosť, ktorá v nej ostala a otočila sa k dverám. Predtým, ako ich otvorila, sa na neho ešte ohliadla a sotva počuteľne prehovorila.

„Ver, že som ti nikdy nechcela ublížiť. Milujem ťa, ale ty si tvrdohlavý. Nebudem ťa ďalej presviedčať o tom, že ti hovorím čistú pravdu. Kiežby si sa vtedy v lese pri mne nezastavil, všetko by bolo jednoduchšie. Zbohom, Jake."

Jacob stál na mieste a hľadel na dvere, ktorými Bella odišla z jeho bytu a z jeho života.

„Sakra!“ Rozzúrene tresol päsťou do steny, potom schmatol kľúče od auta a vybehol von. Musel nájsť miesto, kde by mohol v pokoji premýšľať.

•••

V momente, keď bola Bella na ceste domov a pre slzy nevidela, jej zazvonil telefón...

Do nemocnice sa dostala tak rýchlo, ako sa dalo a keď zbadala zroneného Edwarda, ako sa celý trasie, podlomili sa jej kolená.

„Rose?“ Lapala po dychu.

Akonáhle ju zaregistroval, postavil sa a objal ju. „Ďakujem, že si prišla!“

„Čo sa deje? Čo je s Rose?“ Zatriasla ním.

„Je na sále,“ vzlykol do jej vlasov. „Nechcú ma tam pustiť. Ona umiera a ja nemôže nič robiť!“

Pokúsila sa ho upokojiť, ale pritom sama vedela, že Rose nemá šancu. Musela by zasiahnuť vyššia moc, aby prežila.

Po hodinách nervového vypätia sa otvorili dvere operačky. Vyšiel z nich lekár a oznámil, radostnú novinu, ale zároveň im povedal, že Rose je na tom veľmi zle. Všetko im vysvetlil a neboli to vôbec veselé správy. Dieťa bude žiť, ale Rose ostane napojená na prístroje, až kým jej srdce nevypovie službu. Edward sa zaknísal, zrútil sa na stoličku a tvár si zakryl dlaňami.

„Chcete vidieť svojho syna?“ oslovil ho lekár, no Edward nevnímal.

Bella, aj keď tiež zronená, sa ujala slova a požiadala doktora, či by im malého nedoniesli. Dvere sa behom pár minút opäť otvorili a vyšla sestrička s malým modrým uzlíkom v náručí. Bella si ho vzala k sebe a šla s ním k Edwardovi.

„Malý Anthony, pozri, toto je tvoj ocko,“ prihovárala sa mu tíško a pri tom pozerala na Edwarda. A v ten moment, ešte prv, než si čerstvý otec vzal svojho malinkého do náruče, si spomenula na Emmetta. Sledovala, ako Edward pestuje svoje dieťa a s láskou a bolesťou v očiach ho pozoruje a hovorí na neho. Trhalo jej to srdce. Ako môže byť Boh tak nespravodlivý a vziať tak malému bezbrannému tvorčekovi matku, ktorú tak veľmi potrebuje? Čím ďalej, tým viac bola rozhodnutá požiadať Emmetta o pomoc.

Zavolala mu a zišla sa s ním, až keď sa vyparila z oddelenia do blízkeho bufetu. Čakala ho tam, neprítomne popíjajúc kávu. Len čo vošiel, nechala kávu kávou a rozbehla sa k nemu. So zdráhaním mu pár vetami načrtla svoj plán a dúfala, že bude súhlasiť.

„Musím ťa varovať, Bella. Ak urobím to, čo odo mňa žiadaš, Rose už nikdy nebude taká, ako predtým,“ vysvetľoval jej smutno vážnym hlasom.

„Pokiaľ sa ty dokážeš ovládať a neubližovať ľuďom, dokáže to i Rose. Ty jej v tom pomôžeš!“ odvetila pevne.

„Trvalo to ale niekoľko mesiacov, než než sa naučil sebekázni,“ prel sa Emmett.

„Je mi jedno, či to bude trvať mesiace alebo roky. Chcem len, aby jedného dňa mohla Rose vidieť svojho syna a on svoju matku. Sľúb mi, že keď bude dostatočne pripravená, privedieš ju za nami. Do tej doby budem na Tonyho dohliadať, ako by bol môj vlastný. Sľúb mi to Emmett!“

Po pár sekundách mlčania prikývol na súhlas. Nemal proti jej návrhu najmenšie námietky...

•••

Jacob bol vo svojom byte a práve nemo zízal na list, odoslaný istou právnickou inštitúciou. Bolo to predvolanie ohľadom dedičstva pána Evensona Platta. Po chvíli neveriaceho úžasu sa spamätal a zavolal do školy, že si berie deň voľna. Nasadol do auta a vybral sa do kancelárie, odkiaľ prišlo oznámenie. To čo sa dozvedel na mieste, ho omráčilo. Spoločne s Edwardom Cullenom, snúbencom Belly a zároveň jeho pokrvným bratrancom, sa stali jedinými dedičmi majetku jeho nikdy nepoznaného deda. Uvedomil si, aký je život nevyspytateľný a aký je svet malý. Bolo naozaj možné, že žena, ktorá mu vstúpila do života tak nečakane, ho mohla priviezť k rodine, o ktorej nemal ani tušenia? Aj keď si sprvu hovoril, že to neurobí, jeho city mu to nedovolili. Musel ju vidieť, musel ju zovrieť v náručí. Tak hrozne mu chýbala, až ho bolelo dýchať. Možno, že keď ju vtedy nechal odísť z bytu, urobil tú najväčšiu chybu a teraz bude neskoro a ona už trebárs bude hľadať útechu v náručí jeho bratranca. Avšak nezistí to, pokiaľ sa za ňou nevyberie. Potlačil zvyšky hrdosti a vyrazil za hlasom svojho srdca.

•••

Vonku panovala tma a Bella, už niekoľko hodín sedela v triede bez pohnutia. Myslela na Rose, na matku i otca, na svadbu, ale hlavne na Jakea. Cítila sa nanič. Zúfalo zložila hlavu do dlaní a rozplakala sa, keď v tom sa od dverí rozoznel hlas krajší od rajskej hudby.

„Jacob...“ zašepkala jeho meno. Postavila sa a sledovala, ako sa k nej pomaly blíži, s pohľadom plným nehy. Zastavil sa tesne pred ňou. Tak tesne, až ju jeho dych pošteklil na tvári. Potom spustil.

„Bells, odpusti mi prosím! Choval som sa ako kretén, ale mal som ti veriť, nikdy by si mi neklamala. Pochopím ak... Viem, že ma miluješ a ja... Milujem ťa!“ Bella mu priložila prst na pery a tým ho umlčala.

„Ja viem,“ šepla ticho. Dlaňou sa dotkla jeho tváre, palcom pohladila bronzovú pokožku jeho líc a uslzenými očami k nemu vzhliadla. „Jake...“

„Ššš,“ prerušil ju, sklonil sa k jej perám a pobozkal ju.

Otrel sa o ne len zľahka a potom sa odtiahol. „Bells, okrem iného som ti prišiel povedať, že si Edwarda brať nemusíš, pretože s tým, čo budeš potrebovať, ti pomôžem ja!“ vyhlásil sebavedome.

„Ty blázonko! Nepripustím, aby si sa kvôli mne uvrhol do víru dlžôb! Za tvoj dobrý úmysel ťa milujem snáď ešte viac, ak je to vôbec možné, ale sám dobre vieš, že by to nešlo. Ani spoločnými silami, by sa nám nepodarilo pokryť všetky náklady a aj keby si potrebné peniaze mal, neprijala by som ich!“ povedala Bella pevným a ráznym hlasom a odtiahla sa od neho.

„Takže hovoríš, že od priateľa ich neprijmeš?“ Pousmial sa na ňu.

„Nie!“ odpovedala rozhodne a on roztiahol pery do širokého úsmevu. Chytil jej ľavú ruku a priložil si ju na hrudník, tam, kde tĺklo jeho srdce.

„A prijala by si ich od manžela?“

„Zbláznil si sa!“ obvinila ho neveriaco.

„Nie, nezbláznil, ale zamiloval,“ vyvrátil jej pochyby a bez ďalších slov ju k sebe privinul. Pobozkal ju. Nebol to už nevinný priateľský bozk, ale akt plný túžby, vášne a lásky.

„Už nikdy ťa nenechám odísť. Ďalší deň bez tvojej blízkosti by som už nezvládol. Ty a ja, Bells. Nikto iný, len my dvaja a ja ti prisahám, že sa o teba budem starať, dokiaľ budem dýchať!“

•••

„Edward, chcem zrušiť zasnúbenie!“

Bella sedela v kresle naproti svojmu snúbencovi a upierala naňho pohľad, zatiaľ čo Jacob stál pri okne s rukami prekríženými na hrudi a sledoval v odraze skla svojho bratranca. Edward sa na nich len nešťastne pozrel.

„Bella, vieš, že ihneď, ako by sa to otec dozvedel, zničil by nás,“ hlesol nervózne.

„Nemáš sa čoho báť. Demetri predsa hovoril, že onedlho bude po všetkom a sudca Cullen bude odhalený.“ Pomrvila sa Bella.

„Dobre, v tom sa asi nemýliš, ale čo keď...“ nedal sa Edward.

„Nie je žiadne KEĎ! O pár dní už tvoj otecko nebude mať na naše životy žiadny vplyv,“ vložil sa do hovoru Jacob. Edward poznal pravdu od svojej matky, vedel kto je Jacob a bol rád, že sa po prvom stretnutí medzi nimi nerozpútala rivalita.

„Iste, ale aj tak to len tak nepôjde,“ konštatoval mrzuto. „Dnes ráno sem prišiel Demetri s notárom a prečítali mi poslednú vôľu Rosalie. Či už chcela alebo nie, postavila nám do cesty ďalšiu prekážku.“ Podal Belle kus papiera, na ktorom stálo, že Anthonyho zverí Edwardovi len pod podmienkou, že sa ožení s Bellou.

„Musí tu byť možnosť, ako by sa to dalo obísť!“ Pozrela sa na Edwarda a potom na Jakea.

„Zavoláme tvojmu právnikovi a poradíme sa s ním,“ vložil sa do toho Jacob.

„Dobre. Samozrejme nemám nič proti, aby sme skúsili nájsť riešenie, ale mám jednu neskromnú prosbu,“ odpovedal im obom Edward a uprene sa zahľadel na Bellu.

„Počúvam.“ Založila si ruky na prsiach a pozorne ho sledovala.

„Ak sa nám spoločnými silami predsa len podarí nájsť spôsob, ako obísť Roseinu poslednú vôľu, prosím ťa o jedno. Pomôž mi s výchovou Tonyho. Bola si pre neho dôležitá, ešte než sa narodil a ja si prajem, aby to tak zostalo i naďalej,“ vyslovil Edward svoju žiadosť a Bella sa usmiala.

„Tonymu nebude nič chýbať. Má otca, má mňa, babičku, ktorá ho miluje a teraz má aj novopečeného uja. Prisahám na všetko, čo mi je drahé, že Tony bude mať toľko lásky, až ho to bude desiť,“ sľubovala.

Po týchto jej slovách spadol Edwardovi zo srdca obrovský kameň a on sa rozhodol, že bezodkladne zavolá svojmu advokátovi. Keď pán v rokoch dorazil, začali všetci spoločne premýšľať, ako vyviaznuť zo situácie, ktorá bola tak komplikovaná. Nakoniec si Bella s Edwardom neochotne pripustili, že zo svadby sa len tak nevykrútia, ale potom…

„Čo keby sme sa vzali a hneď, ako to bude prípustné, sobáš anulovali?“ spýtala sa Bella právnika.

„No, v podstate by sa tým závet naplnil a Anthony by nemusel putovať do náhradnej rodiny,“ odpovedal jej. Bella sa usmiala na Jakea a on na ňu.

„Dobre, takže už viem, čo urobíme.“ Edward stál mlčky pri pracovnom stole a pozorne počúval, s čím Bella vyrukuje. „Vezmeme sa. Pokojne hneď zajtra. Tým sa dajú veci do pohybu a akonáhle nám bude Tony zverený do starostlivosti, sobáš anulujeme, pretože podmienky zverenia budú splnené.“

„Ale to môže trvať niekoľko týždňov, možno aj mesiacov, Bella. Nebude vám to vadiť?“ Edward se pozrel na Bellu a Jacoba.

„Pokým je to pre dobro toho malého, nebudem proti, aby Bella na pár týždňov hral tvoju manželku. Ale jedine pod podmienkou, že na ten čas budem môcť bývať v tom istom dome, ako ona. Už nikdy totiž nepripustím, aby sme boli odlúčení čo i len jeden jediný deň!“ ozval sa Jacob.

Edward sa usmial a napriahol k nemu pravicu. Jacob urobil rovnaký pohyb a potom sa vymenili spokojné úsmevy.

„Tak vidím, že chlapci sa už dohovorili. Pán Stone, pripravte teda všetko potrebné, zajtra sa totiž vydávam,“ ozvala sa nanajvýš spokojná Bella. Advokát prikývol, rozlúčil sa so všetkými v miestnosti a so slovami, že sa hneď pustí do práce, odišiel.

„No, myslím, že už by sme tiež mali ísť,“ navrhol Jacob. Bella prikývla na súhlas. Chytila Jakea za ruku, rozlúčili sa s Edwardom a pomaly sa dali k odchodu.

Keď konečne vyšli z kancelárie, zastavil ju, vzal jej tvár do dlaní a s potmehúdskym úsmevom jej povedal. „Bella, naozaj nebudem proti tomu, keď si ho vezmeš, aby získal chlapca. Lenže ihneď, ako svitne ten deň, budeš len moja a už ťa nikomu nedám!“

„S tým naplno súhlasím,“ odvetila mu s úsmevom a na pery mu vtisla horúci bozk.

•••

Všetci boli šokovaní, keď sa v dennej tlači objavila správa o drastickej smrti vrchného sudcu Cullena. A aby sa odhalili všetky špinavosti, čo mal na rováši, tak Demetri pritlačil na všetky policajné oddelenia vo Forks a Seattli. Charlieho odviedli do vyšetrovacej väzby a Renée hospitalizovali, aby sa jej po týchto krušných chvíľach uľavilo. Bella, dočasne Cullenová, stála v hosťovskej izbe v dome Cullenovcov, oblečená do kostýmku krémovej farby a v ruke stískala lístok, ktorý našla u sebe doma položený v kuchyni na stole a na ktorom stálo:

„Drahá Bella, moja najlepšia priateľka.

Nikdy nezabudnem, čo si urobila pre môjho syna a tiež čím si bola mne, keď som to potrebovala. Budem ti vďačná po celý zvyšok svojho bytia. A chcem ti poďakovať ešte za jedno. Ďakujem, že si do môjho života priviedla Emmetta. On je druhá polovica môjho ja. Rovnako, ako je pre teba tou polovicou  Jacob. Emmett zaplnil vo mne to prázdno, ktoré zostalo po mojom synovi a po Edwardovi. Viem, že vieš pravdu o smrti Carlislea Cullena a ver, že polícia sa nikdy nedopátra toho, kto bol jeho vrahom. Snáď mi odpustíš, ale toto som musela urobiť, aby som si mohla byť istá, že vás viac nebude môcť ohrozovať. Odkáž prosím môjmu synovi, že ho milujem a keď príde správny čas, vyhľadám ho. A Edwardovi… Edwardovi prosím odkáž, že mu ďakujem za všetko, čo sme spolu prežili a za jeho lásku. Mám vás veľmi rada a snáď sa čoskoro budeme môcť stretnúť.

Vaša Rosalie.“

 

Bella sa strhla na zaklopanie na dverách a Jacobov hlas za nimi. Zotrela si slzy, otvorila zásuvku na nočnom stolíku a vložila do nej lístok. Vzdychla si. Zásluhou Rose a všetkému, čo sa odohralo, si uvedomila jednu vec. Všetko, čo sa jej stalo a všetky rozhodnutia, ktoré vo svojom živote urobila, neboli až tak dôležité. Vždy bolo najdôležitejšie vybrať si správnu voľbu.

 

Koniec


Sem ku mne: Empress

Sem k spoluautorke: maryblack


S touto poviedkou sme získali 2. miesto v súťaži „Zamilovaný červen" na EU.

předchozí kapitoladalší kapitola

Přidat komentář

Autor:

Text:

Komentáře

1

Empress

4)  Empress (20.11.2014 21:43)

Katuška, ďakujeme ti veľmi, veľmi krásne, za všetky komentáre, za to, že si to s nami vydržala až do poslednej kapitoly. Sme neskutočne rady, že sa ti páčila a snáď ťa poteším správou, že ak budú múzáci na našej strane, tak niečo malé skoro pribudne.

SestraTwilly

3)  SestraTwilly (20.11.2014 21:22)

Tak nakoniec všetky páry skončili správne,hoci to zo začiatku tak nevyzeralo.Dokonca aj Emmett a Rose...paráda.Veľmi pekná poviedka dievčatá a je mi ľúto,že skončila.Dúfam,že nás prekvapíte ešte mnohými poviedkami,lebo spolu vám to tiež píše dobre;)

Empress

2)  Empress (20.11.2014 18:50)

Evička moja, sme nesmierne, ale naozaj nesmierne rady, že sa ti naša poviedka páčila. Takisto ti ďakujeme za každý tvoj komentár, ktorý bol pre nás, ako pre autorky nesmierne dôležitý.
Ehm a priznám, že to tvoje úžasné slovné spojenie "zaprepadila" som si musela prečítať aspoň 3x, kým mi docvaklo, že čože by si to chcela spraviť.

1)  Evita (20.11.2014 18:18)

Anicka krasny zaver velmi zamotaneho ale velmi dobreho pribehu!!! Jacob a Bella maju konecne ich happyend! Ja by som tiez zaprepadila toho kretena!!! Len skoda ze sa nebude skvarit v base ako sudca by tam mal veselo!!!

1

Hledat

Přihlásit

Už. jméno:

Heslo:

Registrace

Aktuální články

Napsali jste

Náhodný obrázek