Sekce

Galerie

/gallery/Správna voľba.jpg

Zásnubný večierok a zistenie s trpko-sladkou príchuťou.

 

Spoluautorská poviedka s maryblack. ♥

 


8. kapitola


Nastal deň s veľkým „D“, či skôr večer s veľkým „V“. Bella sa vo svojej podkrovnej izbe pripravovala na večierok, ale myšlienkami sa nachádzala úplne inde. Absurdita slov a činov ktoré predviedol Emmett pred jej neveriacim zrakom, ju nútili premýšľať, či nie je prípadom zrelým pre psychiatra. Lenže ako inak si vysvetliť to, čo sa s ním stalo a pritom zachovať jeho bezúhonnosť? Potriasla hlavou. Bolo to bláznivé, ale verila mu každé slovo.

Prečo sa však nebála? Kvôli láske? Išla by za ním aj s tým rizikom, že je teraz nebezpečný? Veď jej napísal, že tie hlboké city už patria minulosti. Ľúbila ho ešte? Rozoberala to zo všetkých možných strán, zboku, zdola, odhora a naspäť, až sa dopátrala k bolestnej pravde. Nekonečným premýšľaním prišla na to, že tie city, ktoré si myslela, že k nemu stále prechováva, patria tiež minulosti. Áno, nepochybne to bolo bolestivé, ale súčasne aj oslobodzujúce. Asi to tak malo byť. S Emmettom mali v živote vyhradený len určitý, obmedzený úsek, kedy mohli byť spolu a ťarcha zodpovednosti, ako sa s tým vyrovnajú, zostala len a len na ich pleciach.

V kútikoch očí sa Belle zaleskli strieborné slzy, no ich si ich hneď umne zotrela. V hlave jej skrsol nápad a trošku jej pridal na nálade, keď v tom ju z úvah vyrušilo zazvonenie mobilu. Neochotne siahla do kabelky za otravným aparátom a potom pozrela na monitor. Volal ON! Jej ústa sa mimovoľne roztiahli od ucha k uchu a srdce sa jej roztĺklo ako opreteky.

„Jake? Si to fakt ty?" Musela vyzerať ako mesiačik v splne a preto si vydýchla, že ju Jacob nemôže vidieť. Za ucho si zastrčila prameň vlasov a posadila sa na posteľ. Na druhej strane to zapraskalo a potom sa tam rozoznel jeho barytón.

„Isteže, už som ťa nepočul celých dvadsaťštyri hodín a...“ začal sebaisto, no odrazu sa zajachtal. „Tak som si povedal, že sa ťa opýtam, či by si si nechcela zopakovať naše kaviarenské posedenie?“

Chcelo sa jej vykríknuť: Áno! Áno! Áno!!! ale na obojstrannú ľútosť musela odpovedať inak. „Mrzí ma to, ale dnes večer, už mám niečo dohovorené.“

Vieš, budem sa totiž vydávať! Prehnalo sa jej hlavou, ale zbabelo pred tým priznaním cúvla naspäť do svojej ulity. Nechcela zničiť to krásne a priateľské medzi nimi, aj keď tušila, že Jakeovi ide o viac, že k nej cíti omnoho viac, než kamarátstvo. Ktovie, či by im obom nakoniec také priateľstvo stačilo.

„Ou, škoda," ozval sa skleslo, no potom sa mu v hlase predsa len ozvala iskrička nádeje. „A čo zajtra?“

V duchu som sa usmiala a aj keď to Jacob nemohol vidieť, nadšene som pokývala hlavou. „Príma, zajtra by to šlo,“ súhlasila s návrhom. „Hneď, ako budem voľná, ešte ti zavolám a poriadne sa dohovoríme. Dobre?"

Jacob samozrejme súhlasil. Súhlasil by vari s čímkoľvek, len aby ju mohol znova vidieť smiať sa. Nedokázal prestať na ňu myslieť, chcel ju opäť stretnúť mimo školský areál. Každý deň sa mu hlbšie a hlbšie dostávala pod kožu. Najprv sa tomu bránil, ale nakoniec uznal, že nie každá žena musí byť ako Alice, nasadzovať mu parohy a robiť z neho blázna.

•••

Esmé sedela sama v obrovskej spálni a modlila sa, aby sa dokázala svojmu manželovi vyhýbať až do večera. Dlhšie už nedokázala znášať pohľad na jeho pokryteckú tvár, jeho falošné úsmevy. Nenávidela, ako manipuluje s ľuďmi, ale roky sa ho pred sebou a pred druhými snažila ospravedlňovať. Lenže tým, že vo svoj prospech zmanipuloval vlastného syna, prekročil pomyselnú hranicu a pohár Esméinej trpezlivosti pretiekol. Mala toho akurát dosť. Celé mesiace sa modlila, aby sa detektívovi, ktorého si najala, podarilo vypátrať jej strateného synovca. Nechcela, aby sa čo len jediný cent z majetku po jej otcovi dostal do pazúrov mužovi, ktorého kedysi milovala tak, že nad napáchanou neprávosťou zatvárala oči.

Mala vymyslený plán a aby ho mohla uskutočniť, bolo potrebné si pohovoriť s Isabellou, aby jej s ním pomohla. Pokiaľ spoločným úsilím zabránia svadbe, tak Carlisle Cullen utrie nos a až sa nájde druhý vnuk jej otca, bude majetok rozdelený na patričný diel. Vzrušením to v nej priam vrelo a ledva sa dokázala zdržať, aby to pre okamžitý pocit víťazstva, manželovi všetko nevmietla do tváre.

V pravej dlani zovrela tučnú obálku zožltnutú časom a temne sa pousmiala. Mala šťastie, že otec bol dosť prezieravý a dodatok k poslednej vôli nechal spísať len za jej prítomnosti. Nikto o ňom, okrem nej, otca a notára nevedel. A čo bolo najdôležitejšie, nevedel o ňom Carlisle.

Obálku opäť vložila do tajnej skrýše, starostlivo zamietla stopy, upravila si šifónovú štólu a vyliezla z miestnosti. V dome sa to hemžilo ako v úli, pomocné sily kmitali o sto šesť, zišla teda dolu, aby ako poriadna manželka pridala ruku k dielu. Rozdávala rozkazy a úsmevy na všetky strany, akoby sa nechumelilo, ale pritom v mysli dolaďovala svoj plán k dokonalosti. Bola si istá, že to vyjde...

•••

Medzičasom sa na druhom konci mestečka chystali na veľkú udalosť aj členovia rodiny Swanovcov. Trpké úsmevy, ktoré sa rozdávali na všetky strany, zakrývali maskou zdanlivej radosti. Na Bellu to bolo viac, než mohla zniesť. Vyhovorila sa na bolesť hlavy a nedokončený mejkap a utiekla radšej nahor, ukradnúť si pre seba posledných pár minút osamote.

„Bella, si pripravená?“ volal po polhodine Charlie z prízemia.

„Už idem!“ zakričala Bella neochotne.

Ešte raz sa skontrolovala pohľadom v zrkadle a spokojne sa usmiala. Mala na sebe krémové saténové šaty, ktoré jemne obopínali jej štíhle telo. Decentný výstrih šiat lemovali malé perly, rázporok na ľavej strane odhaľoval veľký kus nahej pokožky a črievice na vysokom opätku ešte viac umocňovali dojem ladnosti. Vlasy vyčesané na temene hlavy a zopnuté sponou posiatou perličkami, nechávali vyniknúť jej labutiemu krku. Dymové líčenie očí a červenkastý lesk na jej perách vytvárali nádherný kontrast s odevom. Bolo jej srdečne jedno, či by tento výzor odobril aj dobrotivý pán sudca, no sama sebe sa páčila a mimovoľne si priala, aby ju takto mohol vidieť Jacob. Ťažko vydýchla, pretože jej došlo, že je to len jej zbožné prianie.

Schytila ďalším povzdychom schytila kašmírový šál, ktorý ležal na posteli a vyšla z izby. Keď zostúpila na prízemie, premerala si svoju mamu a otca a musela uznať, že im to obom naozaj svedčí.

„Si prekrásna, srdiečko,“ zaševelila Renée so slzami v očiach.

„Ale mami, predsa by si neplakala,“ doberala si ju Bella. „Pozri na nás na všetkých, sme ako z módneho katalógu a dovolím si tvrdiť, že dnes všetkým horenosom vytrieme zrak!“ Zoširoka sa usmiala, z vešiaku vzala svoj kabát a otca nechala, nech obslúži mamu. Vonku nasadli na pripravený odvoz a nechali sa odviezť na miesto konania.

Keď dorazili k domu Cullenovcov, Belle div nad tou okázalou nádherou nespadla sánka na zem. Vila bola vysvietená akoby mala zajtra nastať potopa. Čo malo poukazovať na vysokú životnú úroveň a schopnosti pána domáceho, pôsobilo miestami lacno a preplácane. Rodičov uviedol dovnútra livrejovaný sluha a ju našťastie privítal Edward. Musela uznať, že v čiernom obleku šitom na mieru, mu to fakt sekne. Ako pravý gavalier im všetkým zalichotil, ale najväčšie poklony si vyslúžila Bella.

Sluha im pomohol vyzliecť kabáty a potom s nimi odišiel ktoviekam. Edward vzal Bellinu ruku, položil ju na svoje predlaktie a otočil sa na jej rodičov.

„Poďte prosím za mnou!“ vyzval ich a na to sa nenápadne naklonil k Belle. „Dýchaj zhlboka, zvládneš to!“  šepol jej pár upokojujúcich slov.

Zaviedol ich rovno do malého salónika, kde na nich čakali Carlisle a Esmé. Po vzájomnom srdečnom uvítaní sa odobrali do najväčšej miestnosti v dome, ktorá bola do prasknutia naplnená hosťami a fotografmi. Motkala sa davom zavesená do snúbenca, ale ledva ich vnímala. Čas sa strašidelne vliekol. Z nekonečných otázok ju rozbolela hlava a keď ich novo prichádzajúci zvedavci začali zahlcovať novými otázkami a blesky fotoaparátov ju až oslepovali, urobilo sa jej na omdlenie. Vtedy sa k nej opäť naklonil Edward a do ucha jej pošepkal, či by prijala jeho ponuku a išla sa nadýchať čerstvého vzduchu. Na nezainteresovaného pozorovateľa museli pôsobiť ako párik zaľúbencov. Bella sa obzrela dozadu na matku a otca. Videla, že sa pomerne dobre bavia a tak s úľavou pristúpila na Edwardov návrh. Nevedela, ako to dokázal, ale ich útek si nikto ani nevšimol.

„Nehnevaj sa na mňa, ale nie som na podobnú pozornosť zvyknutá a nejako sa mi zatočila hlava,“ ospravedlňovala sa mu cestou na terasu.

„Nemusíš si z toho robiť vrásky, tiež mi tí čumilovia lezú na nervy.“ Zamračil sa ako nebo pred hurikánom.

„Tak, ako sa vyrovnávaš so svadbou z obchodných dôvodov?“ spýtal sa jej nezáväzne a rukou jej naznačil, aby sa posadila do jedného z prútených kresiel.

„Ak mám pravdu povedať, tak udalosti, ktoré sa teraz okolo mňa odohrávajú, mi nedopriavajú čas myslieť na to,“ vysvetlila mu a kašmírový šál si pritiahla tesnejšie k telu.

Klepala sa zimou a Edward si to všimol. Zobliekol si sako a prehodil ho Belle cez plecia. Vďačne sa na neho usmiala a čo najlepšie sa zababušila.

„Isteže, to sa dá pochopiť, máš starosti s matkou,“ konštatoval, keď si pripomenul, že jej mama je vlastne vážne chorá.

„Ani nie. Teraz, keď k nám dochádza opatrovateľka, je na tom mamka najlepšie za posledné mesiace,“ vysvetľovala mu so spokojným úsmevom na perách.

„Čo ťa teda potom trápi?“ Bol zvedavý. Pohodlne sa usadil do kresla naproti nej a prekrížil si ruky na hrudi.

Bella zvesila ramená a posmutnela. Napadlo ju, prečo by sa mu nemala zveriť. Veď koniec koncov budú spolu nejaký čas žiť.

„Ide o moju kamarátku Rosalie,“ prezradila mu zronene. Edward sa pri tom mene skrútil, akoby dostal úder do brucha. Bella sa dívala do temnej noci a jeho si výraz si nevšimla.

„A čo je s ňou?“ opýtal sa a dúfal, že jeho hlas znie normálne.

„Rose pred niekoľkými dňami skolabovala. V nemocnici jej na EKG zistili vrodenú srdcovú poruchu, čo by samo o sebe nebolo až také zlé, keby nebola tehotná,“ riekla šeptom a cítila, ako ju v očiach začínajú páliť slzy.

„Nedá sa to...“ preskočil mu hlas. „Nedá sa to nejako liečiť alebo operovať?“

Bella zamietavo pokrútila hlavou. „Nedá. Kedysi bola možnosť záchrany, ale na tú by aj tak nikdy nepristúpila. Musela by sa totiž vzdať dieťaťa. Teraz je už však neskoro na čokoľvek. Lekári povedali, že ak Anthonyho donosí, nemá šancu pôrod prežiť, jej srdce takú záťaž nezvládne.“ Slza jej stiekla po tvári a dopadla na jej šaty.

„Prečo ju teda neoperujú? Dieťa predsa môže prísť na svet aj cisárskym rezom, alebo nie?“ chytal sa stebielka, ale pritom cítil, akoby mu do srdca vrážali nôž.

„Operácia by bola príliš riskantná, mohli by pri nej zomrieť obaja,“ zašepkala zlomeným hlasom a konečne sa pozrela na svojho nastávajúceho. Bol biely ako sneh a z očí sa mu valili slzy.

„Edward?“ oslovila ho, zaskočená jeho reakciou, ale potom jej niečo došlo. „Bože! To ty si otcom toho malého!!!“ Vyskočila z kresla a Edward urobil to isté.

„Bella, prosím, povedz mi kde leží, kde ju nájdem!“ žiadal ju roztraseným hlasom a div pred ňou nepadol na kolená. „Vieš, zachoval som sa horšie, ako najväčší podliak. Zradil som ju, potupil, v najťažšej chvíli som sa jej otočil chrbtom... Musím s ňou hovoriť, musím sa jej ospravedlniť!“

„Zrada je prisilné slovo,“ hrešila ho v snahe sňať z jeho pliec časť viny.

Urobila to, nemohla ináč, musela mu prezradiť, kde ju nájde. Akonáhle sa Edward dozvedel potrebnú informáciu, rozbehol sa ako o preteky dolu terasou do garáže a naštartoval svoj voz. Bolo jediným šťastím, že novinári už mali ich spoločné fotografie a ona tak nebude musieť vysvetľovať sudcovi, kam sa jeho syn vyparil. Zotrela si stopy po slzách a modlila sa, aby svojim nepremysleným činom kamarátke viac neublížila, ako pomohla.

Keď sa ako tak spamätala, vošla naspäť do domu. Než sa zase ukáže na oči spoločnosti, bude sa musieť ísť upraviť na toaletu. Vybrala sa teda na prvé poschodie, kam ju navigovala Edwardova matka Esmé. Akurát prechádzala dlhou úzkou chodbou okolo pracovne, keď z nej začula dva rozčúlené hlasy.

„Si do toho zapletený viac, než si myslíš!“ kričal sudca Cullen.

Bella nebola jednou z tých osôb, ktoré sliedia, ale niečo jej hovorilo, nech zostane a za pootvorenými dverami si vypočuje túto výmenu názorov.

„To hovoríš ty! Mňa už ale nebaví robiť tieto svinstvá, som policajt a nie nejaký pašerák drog!“ zareval druhý hlas.

Charlie? Je to jej otec? Zdesila sa a dlaňou si zakryla ústa, aby sa neprezradila.

„Teraz ma dobre počúvaj, zopakujem ti to posledný raz! Ten obchod je pre mňa príliš dôležitý a ty budeš robiť, čo ti poviem, inak sa tvoja dcéra a žena dozvedia o tom, ako si si to rozdával so ženou svojho najlepšieho priateľa! A Renée sa bude samozrejme musieť rozlúčiť s liečbou. Počuješ? Zruinujem ťa! Keď s tebou skončím, pôjdeš do basy miesto mňa a zhniješ v nej na doživotie!“ vyratúval chladne Charliemu jeho vyhliadky a Bella mala zrazu dojem, že sa dusí.

Neverila tomu. Nemohla to vstrebať. Mávala svojho otca rada a on ju predal. Bol neverný jej matke vtedy, keď potrebovala najväčšiu oporu a aby to ututlal, zapredal svoju dcéru!

Urobilo sa jej na vracanie a márne lapala po dychu. Musela odísť. Hneď! Už nezniesla byť ani sekundu v tom istom dome s nimi dvomi. Ticho sa vytratila a zbehla dolu schodmi do haly. Ostatní hostia, vrátane jej matky, boli usadení za bohato prestretým stolom a nevšimli si ju. Mala teda možnosť úniku bez toho, aby sa ju niekto pokúsil zastaviť. Vybehla pred dom a z miniatúrnej kabelky vytiahla mobil a vytočila Jakeove číslo.

Odignorovala jeho prekvapený hlas a požiadala ho, aby pre ňu prišiel. Bez reptania súhlasil a uistil ju, že behom desiatich minút bude u nej. Poďakovala mu a hovor ukončila.

„Isabella?“ ozvalo sa za jej chrbtom. Vo vchodových dverách stála Esmé. Zavrela za sebou dvere a vykročila von na priedomie.

„Nehnevajte sa, pani Cullenová, nie som nevďačná, ale necítim sa dobre a musím odísť,“ klamala jej.

Esmé k nej natiahla ruku a dotkla sa jej predlaktia. „Zlatíčko, predo mnou nemusíš nič predstierať, viem všetko. A priznávam, že som ťa hore neposlala náhodou...“

Belle spadla brada a zostala na ňu zízať. „Chcela ste, aby som to počula? Prečo?“ nechápala.

„Lebo máš právo vedieť, čo je môj muž zač. Nechcem aby sa tá svadba konala. Nechcem, aby mal môj manžel prístup k peniazom, ktoré mu nepatria a na ktoré nemá nárok,“ objasnila jej Esmé, pričom sa jej pozerala priamo do očí.

Potom sa Bella dozvedela všetko a myslela, že jej z toho množstva informácií skutočne praskne hlava. Po pol hodine bolestného hovoru zapískali na príjazdovej ceste pneumatiky Jakeovho auta. Poznala ho bezpečne a uľavilo sa jej.

„Nehnevajte sa, ja... Už musím ísť, pani Cullenová,“ ospravedlnila sa a náhlivo zbehla dolu schodmi na štrkom vysypanú cestu.

Jacob vystúpil a s výrazom plným starostlivosti sa Belle vybral naproti. Keď videl, ako sa Bella trasie, objal ju. Pritom mu pohľad zaletel k dverám, kde stála žena v strednom veku a zarazil sa. Aj v tom chabom osvetlení, pod ktorým stála, sa natoľko ponášala na jeho matku, až ho to vydesilo.

Presne tak sa cítila aj Esmé. Ten chlapec - muž - mal rovnakú bradu, rovnaký tvar a farbu očí, podobné rysy tváre, ale predsa iné, lebo to bol muž. Bol mužskou kópiou jej sestry. Vyrazilo jej to dych.

Bolo možné, že celé roky žil doslova v susedstve a ona o tom nevedela?

Chcela ho osloviť, ale v ten moment sa otočil, aby odviedol Bellu k autu. Pomohol jej nastúpiť, potom prešiel na stranu vodiča a tiež sa nasúkal dovnútra. Pripútal sa, zovrel volant a ešte naposledy sa obzrel za ženou, ktorá mu tak veľmi pripomenula jeho mamu.

Sem ku mne: Empress

Sem k spoluautorke: maryblack



S touto poviedkou sme získali 2. miesto v súťaži „Zamilovaný červen" na EU.

předchozí kapitoladalší kapitola

Přidat komentář

Autor:

Text:

Komentáře

1

Empress

4)  Empress (17.10.2014 19:12)

Evička moja, sme veľmi rady, že sa ti táto kapitola tak páčila, nečakali sme, že až tak veľmi. Ďakujeme

3)  Evita (13.10.2014 22:55)

Panebozeee!!! Supeeer! Sa tu asi posikam!!! Tak Jacob bude strateny dedic a este dostane Bellu! Z toho Carslila porazi! Aspon dufam!!! Ale vynikajuca kapitola a uplne super skvely pribeh!!! Klaniam sa!!! :-D Absolutne skvelo napisany pribeh!! Nevidm sa dockat pokracovania aj ako sa vyvinie pribeh Rose! Nech to pekne krasne vsetko dobre dopadne! Uzaj utekaj pisat!!! :-D

Empress

2)  Empress (09.10.2014 09:18)

Kati, ďakujeme za komentár. Sme rady, že sa ti kapitola páčila a snáď sa ti rovnako bude páčiť aj pokračovanie.
Čo sa týka Rose... ehm, to aby sme sa pomaly šli schovať. Robím si srandu, ;) tak hádam budeš s naším „rozuzlením“ spokojná.

SestraTwilly

1)  SestraTwilly (08.10.2014 22:49)

Teda,to bola kapitolka plná prekvapení.Ale teší ma,že aspoň Esme má zmysel pre spravoslivosť.A záver ...tak to som fakt nečakala.Takže Jake je stratený synovec...to som zvedavá,ako to dopadne:) Dievčatá,dúfam že nás nenecháte dlho čakať na rozuzlenie.A nie že necháte Rose umrieť,to by som sa nahnevala. Výborná kapitolka.:)

1

Hledat

Přihlásit

Už. jméno:

Heslo:

Registrace

Aktuální články

Napsali jste

Náhodný obrázek