Sekce

Galerie

/gallery/Správna voľba.jpg

Bella sa stretne s dávno stratenou láskou a dozvie sa, prečo tak bezo slova zmizol.

Rosalie sa rozhodne ohľadom svojho dieťaťa.

 

Spoluautorská poviedka s maryblack. ♥


7. kapitola


Po odchode Belly nechala Rose slzy voľne stekať po svojej bledej tvári. Bude sa ženiť. Edward sa bude ženiť! Jeho otec nad ním mal takú moc, že ho donútil zničiť ich vzťah a nakoniec ho nahnal do manželstva bez lásky. Edward bol slaboch! Nikdy nemali čo i len malú šancu byť spolu natrvalo. Vziať sa, vychovávať deti a napokon spoločne zostarnúť. Vedela, že prinajmenšom to posledné by sa nedalo splniť, aj keby zostali spolu.

Do izby vošla sestra s tácňou a pristúpila k posteli. „Slečna Haleová, viete, že sa nesmiete rozrušovať,“ hrešila ju. Potom vykonala všetky potrebné úkony a pritom si pomyslela, aký je život nespravodlivý, keď nedovolí, aby mohli byť matka so svojim dieťaťom po jeho narodení spolu.

„Tak, hotovo. Teraz odpočívajte! Vaša priateľka príde zase zajtra. Ste určite rada, že ju máte, je to veľmi milé dievča.“ Pousmiala sa sestra.

„Áno, to je,“ hlesla ticho Rose a odvrátila svoj pohľad na druhú stranu.

Bella a Edward. Edward a Bella. Edward a Bella Cullenovci. Ani za svet by ju nenapadlo, že sa oni dvaja niekedy stretnú. A zrazu sa dozvie, že sa Bella zaňho musí vydať. Ale snáď to tak malo byť. Nebude mať síce to potešenie, aby videla svojho syna vyrastať, no bola si istá, že malý Anthony v Belle získa tú najlepšiu náhradnú mamu. A snáď aj v Edwardovi otca...

•••

Jake a Bella sedeli v kaviarni v tej najzastrčenejšej ulici, ak sa tak dal nazvať podnik na rohu ulice, len pár metrov od hlavnej cesty. Jacob si prehliadal spoločníčku, napoly zvedavo a napoly s obdivom. Neprítomne miešala svoje latté, oči sa jej leskli a bola smutná. Po bezprostrednej osôbke neostalo ani stopy a jemu to robilo starosti.

„Je ti dobre?“ ozval sa s obavami. Natiahol k nej ruku, no potom ju zase stiahol späť. „Asi sme sem nemali chodiť. Postačí jediné slovo a odveziem ťa,“ povedal a chcel sa zdvihnúť z kaviarenského boxu.

„Isteže, je mi skvele,“ odpovedala mechanicky. Prestala civieť von cez veľké okno a upriamila pozornosť na Jakea.

„Nemusíš sa nútiť do veselosti, ja som už veľký, znesiem pravdu,“ hovoril a zároveň sa ju hypnotizoval očami, aby nemohla znova uhnúť pohľadom.

„Ja sa do ničoho nenútim!“ vyhŕkla trošku namrzene. Jake ju však hneď prekukol a nad jej neúprimnou odpoveďou nesúhlasne pokrútil hlavou.

„Naozaj, som úplne oukej, kypím zdravím, všetko je krásne, všade je samá láska," pritvrdila. Lenže čím urputnejšie sa ho snažila presvedčiť o svojej pohode, tým horšie sa cítila. Spod jej viečok sa snažili preraziť svoju cestičku slzy, no úspešne ich potlačila. Nechcela robiť zbytočné scény alebo zbytočne zaťažovať iných ľudí, ale Jacobove oči boli také... Nežné? Áno, nežné a povzbudzujúce. A hlboké. Zdalo sa, že by jej mohol skutočne porozumieť.

„Ja... Robím si starosti o Rosalie,“ vyhŕkla odovzdane a s nepatrným váhaním pokračovala. „Niečo sa s ňou deje. Vidím na nej, že nie je celkom v poriadku. Ústami sa smeje, vtipkuje, ale v očiach má bezbrehý smútok. Svoje roztrasené ruky a modré pery sa pokúša zakaždým maskovať. A tak ťažko dýcha. Nič mi však nechce povedať. Je tvrdohlavá ako mulica a pritom každý musí vidieť, že po zdravotnej stránke veľmi stráda. Mám strach, aby Anthonyho zvládla porodiť a nepodpísalo sa to ani na jednom z nich...“ Ak už raz spustila, nemohla prestať, kým zo seba nedostala takmer všetko trápenie.

Hovorila a hovorila, Jake počúval a nutne podotknúť, že naozaj zaujato. V jednej chvíli sa natiahol ponad malý stolček, vzal Bellinu ruku do dlaní a jemne ju stisol. „Zvládne to, má predsa teba,“ upokojoval ju.

„A tým som si práve nie istá.“ Vzlykla. „Keď sa so mnou rozpráva, pripadá mi, akoby sa lúčila. Naposledy ma žiadala, aby som sa postarala o Tonyho, keby sa s ňou niečo stalo. Nechce, aby o jej stave ktokoľvek vedel a ja neviem, čo mám robiť, pritom netuší, že mám podozrenie. Teda, iba to predpokladám, lebo ako si si už možno sám všimol, som veľmi zlá klamárka.“ Bella bezvládne zvesila plecia a z kabelky vytiahla vreckovku, aby si poutierala oči.

Jake zaváhal, či má vysloviť tú nevinnú lož, že bude všetko v poriadku, že sa jej to isto isto len zdá, ale nedokázal to. Nemohol by ju, hoc s dobrým úmyslom, zavádzať. Veď práve dobrými úmyslami býva dláždená cesta do pekla, pomyslel si. Povzbudivo stisol Bellinu drobnú ruku a akosi mimovoľne palcom pohladkal rub dlane.

„Rosalie je určite rada, že má kamarátku ako si ty. Verím, že si pre ňu veľkou oporou a hlavne keď, ako vravíš, nemá žiadnych príbuzných,“ snažil sa ju upokojiť a dodať jej odvahy. „A keby sa predsa len naplnila tvoja predtucha a došlo by k tomu, čoho sa obávaš, aspoň bude môcť Rosalie odísť s vedomím, že svojho syna nechala niekomu, komu dôveruje.“

Bella, ktorá sa ledva upokojila, znova prepukla v plač.

„Ďakujem ti,“ hlesla po chvíli roztrasene a naposledy potiahla nosom. Z kabelky vytiahla milióntu papierovú vreckovku a  silene sa uškrnula. „No prosím, musíš si myslieť, že som vyšinutá. Takto vyvádzať na verejnosti,“ zašomrala nakoniec.

„Pozri, Bella, ja si rozhodne nemyslím, že si blázon. Dávaš najavo to, čo si myslíš, čo cítiš a to je určite lepšie, než v sebe všetko potlačovať... Tak a teraz sa na mňa usmej!“ vyzval ju Jacob a ukazovákom pravej ruky sa dotkol rozhorúčeného líca, aby z neho zotrel poslednú zblúdilú slzu.

Bellu ten ľahučký dotyk prekvapil, nečakala, že by hromotĺk Jake mohol byť taký jemný. Vyľakane mu pozrela do očí a usmiala sa. „Jacob Black, ty skutočne klameš telom,“ rypla si do neho dobromyseľne.

Pristúpil na jej hru, pretože vycítil šancu zlepšiť jej náladu. „Myslíš, že som zakuklená príšera z inej dimenzie?“ spýtal sa naoko zdesene.

„To nie,“ zasmiala sa Bella. „Avšak pod tvrdou šupkou vonkajšej masky v sebe skrývaš citlivú dušu,“ dodala vážne.

„Panebože, len o tom nikomu nevrav a hlavne nie mojim žiakom!“ prosil ju vyľakane. „Pokazilo by to moju reputáciu seriózneho a prísneho učiteľa, a nikto by ma už nebral vážne.“ Bella ho plesla po ramene a z plného hrdla sa rozosmiala.

„Ty toho natáraš! Podľa toho, čo sa mi donieslo do uší, tak si ťa tvoji študenti za ten krátky čas, čo sa dostali pod tvoje krídla, zamilovali a nedali by ťa za nič na svete,“ lichotila mu bez obalu. Bella nikdy nešetrila s pochvalami, ak boli namieste.

„Prestaň, lebo sa budem červenať ako ranné zore!“ Jacob najprv vyvalil oči a potom ich zase cudne sklopil. Hral to tak presvedčivo, že by bez váhania mohol viesť dramatický krúžok, ale keď začal gúľať očami a robiť rôzne grimasy, vybuchla do takého uvoľneného smiechu, že sa k nej otočili všetky hlavy v kaviarni.

Posedeli tam ešte hodinu, hoci Bella by bola šťastná, keby v tej družnej atmosfére mohla pobudnúť aj celý večer. Jacobovi sa podarilo nemožné a ona zabudla na starosti, pričom si plnými dúškami užívala prítomnosť. Po vymedzených šesťdesiatich minútach sa zdvihli z boxu, vyšli von na dažďom osviežený vzduch a ostrý zimný vietor sa im oprel do tvárí. Jake jej gentlemansky otvoril dvere na aute a kým nastupovala, tak ich podržal. Odviezol ju naspäť ku škole, kde mala zaparkovaný svoj povoz a tam sa vo všetkej počestnosti rozlúčili.

•••

Belle sa celý týždeň darilo prežívať krušné chvíľky len vďaka Jacobovi. V jeho spoločnosti sa jej darilo vypúšťať z hlavy ťaživé myšlienky na Rose a blížiacu sa svadbu so zásnubami. Keď sa jedného dňa od kamarátky dozvedela, ako zle na tom Rosalie po zdravotnej stránke v skutočnosti je, lámalo jej to srdce. A Jacob bol opäť jediný, s kým si o tom mohla pohovoriť a kto jej ten nápor pomohol prekonať. Každým okamihom si boli bližšie a bližšie. Celkom prirodzene sa toho trochu bála. Vlastné pocity ju desili. Nechcela sa k nikomu viazať, tak proti tým neželaným citom bojovala zo všetkých síl.

V piatok po škole ostala v triede sama, aby dokončila nejakú drobnú prácu, no súčasne lietala hlavou v oblakoch. S mimovoľným úsmevom sa dotkla miesta na líci, kde ju Jacob naposledy pohladil, ale pritom si lámala hlavu nad tým, ako zvládne sobotňajšiu maškarádu. Vtom ju vyrušilo zaklopanie na dvere. Usmiala sa od ucha k uchu, lebo za nimi nečakala nič iné, než Jakeovu veselú tvár. V živote sa však nemohla viac mýliť. Keď neveriacky hľadela na osobu, ktorá vošla do dverí a mohutnou postavou zaplnila celý priestor, tak sa z jej tváre vytratila všetka farba. Keby nesedela, určite by ju zradili nohy a ona by sa na mieste zložila.

„Em... Emmett?“ vykoktala zo seba s ťažkosťami a namáhavo prehltla. Pozorne sa na neho zadívala. Čo si pamätala, tak bol vždy opálený do bronzova, ale teraz jeho pokožka oplývala smrteľne bledým odtieňom, akoby bol vážne chorý. Lenže jeho postava vyzerala natoľko zdatná a bez známok aj toho najmenšieho chorľavenia, že to musel byť nezmysel.

„Ahoj, Issie,“ oslovil ju prezývkou, ktorú používal len on a vstúpil do miestnosti.

Bella nabrala odvahu a aj keď sa jej celé telo triaslo, stúpla si. Keby zaujali pozíciu vedľa seba, siahala by mu sotva po plecia. Akoby za ten rok ešte viac vyrástol. Bolo to zvláštne a také iné, vidieť ho po dlhej dobe pred sebou. Odkedy zmizol, tak neuplynul deň, aby sa nemodlila za jeho návrat. Myslela si, že ak sa tak raz stane a ona ho znova uvidí, tak mu do tváre chrstne všetko, čím si musela prejsť, ale nešlo to. Miesto toho ho meravým vyzvala, aby sa posadil do jednej z lavíc a čakala, čo sa bude diať. Obrnila sa pokojom, pokiaľ to len šlo a uvelebila sa za katedrou. Za touto bariérou si pripadala o niečo istejšie a srdce jej tak divoko netĺklo.

„Určite by si ma najradšej zastrelila, keby si mala zbraň,“ narušil ticho a uprene sa jej zadíval do očí.

„Odhadol si ma presne. Keby som ju mala, osadila by som ti zadok brokmi,“ povedala nevýrazne.

„Hľadal som ťa,“ oznámil jej, sledujúc pritom svoje prsty a v Belle to len tak hrklo. Mlčala a premýšľala, čo sa to s ním stalo. Jeho oči, predtým zlatohnedé, mali teraz nezvyčajný jantárový odtieň. Chlad z jeho tela sršal aj na tú vzdialenosť, až jej to naháňalo strach.

„Prečo si ma opustil?“ dostala zo seba otázku, ktorá ju celú dobu zožierala a nedala jej spávať.

Emmett sa na ňu znova zadíval. Potom pozbieral odvahu, postavil sa, podišiel k učiteľskému stupienku a končekmi prstov sa dotkol jej ruky. Bella pri tom kontakte jeho pokožky s tou jej úľakom vykríkla.

„Si ako ľad!“ riekla vydesene a z jeho dosahu sa čo najviac stiahla. Ani trochu sa jej nepáčilo, čo videla a čo cítila. „Čo sa ti stalo, Emm? Čo sa stalo NÁM? Kto ti čo urobil? Prečo si prišiel až teraz, keď je už na všetko neskoro?“ sypala zo seba otázky a pritom sa triasla na celom tele.

„Issie, je to veľmi... zložité. Obávam sa, že na mňa zavoláš eskortných pracovníkov s bielou kazajkou, keď ti všetko poviem, ale ty si odpovede zaslúžiš. A musíš mi veriť, že sám som to tak nechcel. No osud mi určil inú životnú púť, než akú som si vytýčil s tebou,“ začal a v rozprávaní sa vrátil späť do tajomstvom opradenej minulosti. „Tú noc, keď som sa vracal z tréningu k nám domov, ma napadli...“

Bella mlčala. Akosi jej to všetko nešlo do hlavy. Hľadela na Emmetta a chcela namietnuť, že predsa pokojne mohol útočníkov nahlásiť alebo udať v nemocnici jej meno, aby ju kontaktovali, ale z výrazu jeho tváre vyčítala, že by mala radšej mlčať.

„Viem, máš toľko otázok a právom, ale celé je to omnoho zamotanejšie než si vôbec dokážeš predstaviť,“ súkal zo seba obozretne. „Issie, poviem ti to na rovinu... Nebolo to obyčajné napadnutie. Zaútočil na mňa upír, ktorý ma pohrýzol a ja som sa po troch dňoch agónie stal tým, čím som teraz, upírom.“

Díval sa na ňu celkom vážne, ale Bella zvládla len vyvaliť oči a zlostne vykríknuť. „Robíš si zo mňa dobrý deň?!“ vybafla podráždene.

„Iss..“ pokúšal sa ju upokojiť, ale nedala mu šancu a skočila mu do reči.

„Neopovažuj sa hovoriť mi Issie! Zmizneš si, vykašleš sa na mňa a našu budúcnosť, necháš ma, aby som si prešla peklom a potom za mnou prídeš s báchorkou, že ťa napadol UPÍR!? Si snáď nejaký Dracula, či čo? Toto som si od teba fakt nezaslúžila, ale vieš čo? Daj sa vypchať, Emmett McCarty!!!“ fľochla mu do tváre, vyskočila zo stoličky a ráznym krokom si to zamierila ku dverám.

„Fajn, čakal som to,“ začula za sebou a potom stál Emmett behom sekundy pri nej.

„Čo to? Ako si to?“ habkala neveriaco.

„Ešte stále mi neveríš?“ spýtal sa jej, no ona iba pokrútila hlavou. „Dobre,“ povzdychol si. „Nechcel som k tomu pristúpiť tak radikálne, ale...“ Vzal jej tvár do ľadových dlaní, až ju striaslo od strachu a zimy a prinútil ju tak, aby sa mu pozrela do očí. Čudná jantárová farba jeho dúhoviek potemnela, takmer sčernela. Potom sa na ňu zoširoka usmial a ona len zarazene sledovala, ako sa z jeho zubov stávajú tesáky. Zajačala hrôzou a porúčala sa k zemi.

 

Pomaly otvorila oči a zmätene sa rozhliadla okolo seba. Bola doma, vo svojej spálni a márne premýšľala, ako sa tam dostala a čo sa vlastne stalo. Posadila sa na posteli a očami zavadila o nočný stolček, na ktorom ležal nejaký kus papiera. Vzala ho do rúk, otvorila a začala čítať.

 

„Issie, odpusť mi, nechcel som ťa vydesiť, ale potreboval som, aby si poznala pravdu a prestala ma nenávidieť za to, ako som ti ublížil. Prosím, nechaj si moje tajomstvo pre seba. Chcem len, aby si vedela, že som ťa miloval a že navždy ostaneš v mojom srdci. Ale myslím, že sme si obaja časom uvedomili, že naše cesty sa nikdy nepretnú tam, kde boli rozdelené. Bola si mi všetkým. Mojim slnkom, mojim životom, ale teraz nastal čas, aby si začala žiť svoj život tak, ako sa patrí. Mám ťa stále rád a budem vždy stáť pri tebe, nech už sa stane čokoľvek, Emmett.

P. s. Keby sa ti po mne predsa len zacnelo, tu je moje číslo... “

 

Bella sa proti svojej vôli usmiala. Áno, bol to stále on, ten istý Emmett akého poznala a predsa bol iný. A hlavne nesmrteľný. Uvedomila si, že sa ho už nebojí. Pomaly vstala z postele. Bol to vskutku náročný deň a ona potrebovala sprchu, jedlo a tiež panáka na nervy. Alebo radšej dvoch.

•••

Demetri sledoval svoju smrteľne bledú sestru a mal slzy na krajíčku. „Si si istá, že to tak chceš?“ spýtal sa jej priškrteným hlasom.

„Áno, už som sa rozhodla. Priprav prosím všetky dokumenty týkajúce sa Tonyho. Chcem, aby sa ho ujali Edward s Bellou,“ hovorila Rose potichu, ale rozhodne.

„Vážne mu plánuješ zveriť svoje dieťa? To ti nevadí, ako sa k tebe zachoval?“ vypytoval sa jej podráždene. Nechcel k nej byť hnusný, ale pri vyslovení mena Edward, sa mu otváral vo vrecku nôž.

„Demetri, on nie je zlý. To jeho otec je to zlo. Zákerným spôsobom prinútil jeho i Bellu, aby sa zasnúbili. A ja som bola hlúpa a nechcela som ho počúvať, no možno to tak malo byť,“ vzlykala Rose. „Edward má plné právo byť so svojim synom a viem, že Bella mu v tom pomôže,“ dodala tíško.

Bola slabá. Demetri potlačil slzy, vzal sestrinu krehkú dlaň do svojich rúk a vtisol do nej malý bozk. „Nemaj obavy, všetko prichystám. Tonyho nedostane nikto iný. Prisahám, že Carlisle Cullen o pár dní ucíti, ako chutí porážka. Má prísť veľká zásielka a ten zvrhlík už rozhodil siete, ale tentokrát ho chytím pri čine a za všetko bude pykať, to prisahám!“ deklamoval odhodlane s dôrazom na posledné dva slová. Rosalie sa usmiala a zavrela oči. Bola spokojná. Demetri ju chvíľu pozoroval a keď si už bol istý, že spí, pobozkal ju na čelo a odišiel.

 

Sem ku mne: Empress

Sem k spoluautorke: maryblack



S touto poviedkou sme získali 2. miesto v súťaži „Zamilovaný červen" na EU.

předchozí kapitoladalší kapitola

Přidat komentář

Autor:

Text:

Komentáře

1

Empress

4)  Empress (11.09.2014 13:44)

Katuška, ďakujeme za komentár, veľmi nás potešil Snáď sa ti pokračovanie bude páčiť

SestraTwilly

3)  SestraTwilly (10.09.2014 21:57)

Zaujímavá kapitolka.Takže Rose sa vzdáva dieťatka? A to v prospech Edwarda? To sa ešte uvidí...lebo to mi k Rose nijako nesedí.A Emmett by zaslúžil...takto Bellu vyľakať!Dievčatá,píšte rýchlo ďalej,už sa teším na pokračovanie. :)

Empress

2)  Empress (10.09.2014 09:26)

Evička, to aby sme si s Maryblack najali bodyguardov, čo
Každopádne ďakujeme za komentár a veríme, že sa ti bude páčiť aj ďalšia kapitola.

1)  Evita (10.09.2014 00:03)

Anicka ťažko sa tato kapitola čitala take to bolo smutne!!! Ale opisane to bolo velmi dobre. Som zvedava ako sa to vsetko bude riesit.... Hlavne ako bude Bella riesit Jacoba ked sa ma vidavat a este ako ide Rosalie prežit porod lebo ak by neprezila tak ta pridem osobne zbit!!!!!

1

Hledat

Přihlásit

Už. jméno:

Heslo:

Registrace

Aktuální články

Napsali jste

Náhodný obrázek