Sekce

Galerie

/gallery/Správna voľba.jpg

Na scénu príde nová postava, ktorá niekoho hľadá, ale pritom pomôže niekomu úplne inému.

Bella navštívi Rosalie v nemocnici a tam sa dozvie niečo, čo s ňou otrasie. V škole však narazí na svojho záchrancu.

 

Spoluautorská poviedka s maryblack. ♥


5. kapitola

 

Držal sa spiatky celé nekonečné mesiace a za ten čas sa naučil svoju trpezlivosť a sebaovládanie doviesť k dokonalosti. Vedel, že nikdy, až do konca svojej existencie nezabudne, na prvé tri dni ukrutných bolestí a agónie. Najprv ho držal v okovách nikdy nekončiaci smäd po ľudskej krvi, potom živočíšna túžba po zabíjaní čohokoľvek živého a nakoniec bezradnosť. V počiatkoch mu pomohol jeden párik potulných bytostí, akým bol on sám a ukázali mu všetko, čo bolo nevyhnutné. Nebyť pálčivej nekonečnej bolesti v krku, ktorá mu ho rezala zaživa, mohol by povedať, že po roku bol presne taký, ako predtým. Ale nebol, už nikdy nebude rovnaký.

Znovu si pripomenul deň, kedy si uvedomil, že najhoršie obdobie pominulo a on si bol istý, že žiadnemu človeku neublíži. Niekedy v tom čase začal putovať na vlastnú päsť, skrátka sa z neho stal sa nomád. Občas zavítal aj do civilizácie, aby nezabudol, aké to je a hlavne, potreboval svoje sebaovládanie vycibriť k dokonalosti. Mal svoj cieľ a išiel si tvrdo za ním. Keď si bol takmer istý, že to zvládne, tak jeho prvé kroky viedli do Los Angeles na miesta, kde ju videl naposledy. Na univerzitu, k ich prvému bytu a inam, no neostala po nej žiadna stopa. Nedôvera ľudí ho bolela, ale nečudoval sa im. Nesmel prezradiť svoje skutočné meno a bývalým známym sa musel vyhýbať. Dúfal, že všetko prebehne jednoduchšie, ale nebolo mu dopriate. Jediné, čo ho ešte poháňalo vpred, bola myšlienka na ňu. Keby to bolo možné, srdce by mu krvácalo nad stratou. Ale on nemal ani toľko šťastia, aby na pár hodín denne smel spočinúť v milosrdnom spánku. Trápil sa teda bez prestania.

To utorkové ráno bolo od začiatku iné. Práve keď sa vracal z nutnej nočnej výpravy mu konečne svitlo a nadával si, že ho táto možnosť nenapadla skôr. Neváhal ani milisekundu, nasadil také vysoké tempo, že ani zvieratá nestihli postrehnúť blížiaceho sa predátora. Do večera sa ocitol blízko hranici štátu Washington. Vedel, že dom o ktorom mu toľkokrát rozprávala, nájde aj poslepiačky. Ledva ovládal vzrušenie z radostného očakávania, ale musel vytrvať, kým nezapadne slnko. Tesne pred tabuľou ktorá hlásala „Vítajte vo Forks", ho náhle niečo zaštípalo v nose. Pach nepatril žiadnemu z tvorov, s ktorými sa doteraz stretol, ale prebúdzal v ňom chuť bojovať. Tomuto nutkaniu sa mu podarilo horko - ťažko odolať. S vypätím síl sa predsa len odtrhol z miesta a skrytý v húštinách tunajších lesov, šiel ďalej. Uvažoval, čo jej povie ako prvé, ale všetky nápady udusil hneď v zárodku, také sa mu videli pritiahnuté za vlasy.

Forks bola skôr väčšia dedina, než menšie mesto, ale i tak sa tam našli vyprázdnené ulice, kde sa mohol skrývať. Tak sa dostal do jednej, ktorá ničím nevynikala, azda len tým, že jej koniec ústil k zarastenému kopcu. Nakŕmil sa síce sotva pred hodinou, ale povedal si, že bude lepšie ak sa ešte dorazí. Vykročil určeným smerom a vtedy k nemu vietor, ktorý nečakane zmenil smer, doniesol vôňu takú sladkú, takú nádhernú a vábivú, až bezmála zabudol na mesiace tvrdého tréningu. No niečo tu nebolo s kostolným poriadkom. To srdce, ktoré ešte stále tĺklo, spoločne s iným, rýchlejším, nepochybne ustávalo vo svojom tempe. Keďže u neho v momentálnom popude zvíťazil zvedavec nad rozumne uvažujúcim tvorom, vykukol spoza rohu a bol odmenený pohľadom na bohyňu. V tom momente a ani nikdy potom, by nedokázal vysvetliť svoje nasledujúce konanie. Videl ju padať, jej životne dôležitý orgán sa vzdával a on konal čisto inštinktívne. Zachytil ju v poslednej chvíli.

•••

„Ahoj Rosalie," pozdravila Bella svoju kolegyňu a kamarátku v jednom. „Ty si nám teda nahnala strach, to ti poviem. Len tak si odpadnúť uprostred dňa na ľudoprázdnej ulici, keď sa okolo nenachádza ani živáčik," vydýchla úľavou a zviezla sa na stoličku vedľa Roseinej postele. Po očku nakukla na kamarátkinu popolavú tvár a unavený výraz.

„Mala som záchrancu," zachrapčala. „Nebyť jeho, tak... Už by sme tu neboli ani ja, ani malý," vysvetľovala jej so slzami v očiach.

„Nakoniec sa teda malý George ukázal? To je výborné, gratulujem. Určite je s ním všetko, ako má byť, všakže?" zmenila Bella tému, aby aspoň na chvíľu odklonila Roseine myšlienky iným smerom.

„Ty sa toho Georga neprestaneš držať," pousmiala sa Rosalie.

„Prirodzene, lepšie meno by si nenašla. Vezmi si takého britského korunného princa Georga," doberala si ju.

„Isteže," uškrnula sa Rose. „Niežeby mal môj syn šancu sa niekedy vydať týmto smerom."

Bella sa zatvárila urazene, naklonila sa k miestu kde sa črtal priestorovo výrazný hrboľ, jemne naň zaťukala a sprisahanecky tvorčekovi v ňom zašepkala. „Malý George, že sa ti to páči? Vidíš, ja som to vedela! Rosie, kukaj, ako sebou melie, keď počuje to meno!" zavýskala Bella radostne. „Páči sa mu!" povedala naoko vážne.

„Alebo nepáči," konštatovala Rose sucho, ale na jej poblednutej tvári sa predsa len objavil úsmev. Necítila sa dobre. Bola slabá, mala strach o svoje dieťa, ale nechcela pred svojou kamarátkou dávať najavo obavy.

„Máš už teda vybrané meno, keď nechceš kráľovského Georga?" opýtala sa jej. Popritom fascinovane sledovala oblé bruško, ktoré sa mykalo sem a tam, ako sa malý v Rose prevaľoval.

„Anthony. Bude sa volať Anthony," vysúkala zo seba. Dívala sa na Bellu pohľadom plným smútku a prosby.

„No, Tony tiež ujde," riekla Bella s úsmevom a pohladila hrču na mieste, kde najskôr Tony vypučil svoj zadoček.

„Bella?" zasipela Rose a dotkla sa jej ruky.

„Áno?"

„Môžem ťa požiadať o láskavosť?" spýtala sa a privrela oči.

„Samozrejme, že váhaš!" uistila ju Bella.

„Sľúb mi, že keby sa so mnou čokoľvek stalo, hovorím čokoľvek, postaráš sa o to, aby bol malý v bezpečí!" Rosalie mala na jazyku, aby si dávala pozor hlavne na istú Cullenovskú famíliu, ale preglgla to spoločne s dúškom vody.

„Rose, prečo hovoríš niečo také absurdné?" zarazila sa Bella. Rose sa nadýchla na odpoveď, rozhodnutá, že jej to nakoniec povie, ale v tú chvíľu vstúpila do izby sestrička, ktorá mala náruč zaplnenú bielymi ľaliami.

„Ale, ale, komuže patrí táto pekná kytica!? Žeby nejaký tajný ctiteľ?" uťahovala si z nej Bella a venovala Rose mnohovravný pohľad.

„Dobrý večer dámy," pozdravila sestra obe prítomné, no pozrela na Rose. „Slečna Haleová, ten pán, čo vám včera privolal pomoc, vám praje skoré uzdravenie a posiela týchto, podľa jeho slov, pár skromných kvietkov," usmiala sa sestrička, zásielku položila na stolík pri posteli a odišla. Rosalie sa poďakovala a pohladila jeden z krehkých lupienkov.

„Je tam kartička," skonštatovala Bella. „Chceš aby som ti ju prečítala?"

Rose prikývla. Sledovala Bellu, ako obchádza posteľ a berie do rúk lístok s odkazom. „Je to od neho milé, že ti ich poslal. Asi láska na prvý pohľad," žmurkla na ňu ešte prv, ako sa zahĺbila do úhľadne napísaných riadkov.

 

„Milá Rosalie,

som veľmi rád, že som sa ocitol v pravý čas na pravom mieste

a mohol som Vám zavolať pomoc.

Prajem Vám skoré uzdravenie a snáď sa ešte uvidíme,

než budem musieť odísť.

Želám Vám, aj Vášmu dieťaťu všetko najlepšie.

S úctou, Emmett M."


Sotva dočítala, tak sa z jej tváre vytratila všetka farba a kartičku vypustila z rúk. Emmett M...

„Bella, je ti dobre?" opýtala sa Rose starostlivo, keď videla reakciu svojej priateľky na ten odkaz.

„Nie... Áno... Ja... Len si odskočím, hneď sa vrátim," ubezpečila ju a vybehla z izby. Dúfala, že dotyčného ešte zastihne a potvrdí si tak svoje podozrenie.

•••

Ovládala ju nesmierna únava. Celú noc nemohla zaspať a až do rána sa prehadzovala na posteli ako vrece cementu.

Bol to skutočne on? Znovu si prehrala scénu z nemocnice, kedy vybehla z izby, v ktorej bola hospitalizovaná Rose.

Najprv sa len zmätene rozhliadala okolo seba a hľadala dobrodinca s kyticou, ktorým mohol byť jej bývalý priateľ. Nikoho však nevidela. Ale potom začula zvuk otvárajúcich sa dverí od výťahu a rozbehla sa k nim. Čas sa zastavil, všetko okolo zmĺklo, svet sa prestal točiť...

„Emmett?oslovila ho roztraseným hlasom.

Dívala sa mu do očí, do tých hlbín ktoré videla vari po tisíci a zároveň po prvý raz. Jeho dúhovky hrali zvláštnym odtieňom jantárovej, ale možno to bola len hra tieňov a jej príliš bujnej fantázie. Prešlo nekonečných pätnásť sekúnd, kým sa mohla znova nadýchnuť a kým si uvedomila, že ju sleduje bez náznaku emócií. Prelud sa stratil. Jednalo sa o skutočnú osobu, alebo to bol len zlý sen? Rozhodla sa, že to nenechá len tak a rozbehla sa k núdzovému východu, trhnutím otvorila dvere a zbehla dolu do haly. Tá však zívala prázdnotou. Potriasla hlavou a všetkou silou sa snažila potlačiť plač. Ale nejednalo sa o slzy stratenej lásky. Boli to slzy zlosti a rozčúlenia, že nemal dosť odvahy vmiesť jej do očí dôvody, prečo odišiel a opustil ju.

 

Zlostne šmarila ceruzku na katedru a primäla tak študentov, aby na ňu upreli zvedavé pohľady.

„Žiaci, pokračujte vo svojej práci, ja sa hneď vrátim!“ pohrozila im a otočila sa na odchod.

Kráčala ku dverám, ale než vyšla z učebne, tak sa ešte raz zastavila. „A nechcem tu počuť ozývať sa ani živáčika! Peter a Josh, platí to hlavne pre vás! Jasné?!“ Trieda sa rozosmiala, pretože veľmi dobre vedeli, na čo slečna Swannová naráža.

Bella vyliezla na chodbu a vykročila smerom k toaletám, aby si oplákla tvár studenou vodou a trošku sa prebrala. Mysľou zase zaletela do nemocnice.

 

„Bella, si v poriadku? pýtala sa jej Rose starostlivo, len čo sa za ňou vrátila do izby. Bella sa zviezla na stoličku vedľa postele a pretrela si tvár.

„Myslím... myslím, že nie som, odôvodňovala svoje rozpoloženie. „Ak mám povedať pravdu, necítim sa celkom dobre. Asi pôjdem radšej  domov. Teda iba ak ti to nevadí. Rosalie len zavrtela hlavou a ona jej bola povďačná, že ju nenúti, aby jej všetko povedala.

„Fajn, ja teda idem. Ale ty mi musíš sľúbiť, že mi dáš vedieť výsledky testov! mámila od kamarátky sľub. Tá súhlasne prikývla.

„Zajtra po škole ťa určite navštívim. Dobre? Bella vyčarila niečo ako úsmev.

„To rozhodne musíš! Budem potrebovať vedieť všetky pikantnosti o mojom zástupcovi, povedala Rose ledabolo a žmurkla na ňu.

„Tak predsa len! zhíkla Bella a znova stisla jej ruku.

„Myslím, že som s prácou mala seknúť už skôr. Nechcela som o tom hovoriť,  kým to nebude isté. Odkedy som otehotnela, tak ma učenie, aj keď ho milujem, príliš vyčerpávalo. Som rada, že môj náhradník s nástupom tak rýchlo súhlasil, vysvetľovala jej Rosalie a namáhavo sa nadýchla.

„To je výborné, teším sa s tebou, povedala Bella úprimne, no potom sa zamračila. „Ja už ale naozaj idem, vidím, že si unavená...

„Dobre, Bella. Snáď mi zajtra prezradíš pravú príčinu tvojej nevoľnosti, vyslovila Rose s nádejou.

„Prezradím, neboj sa, ale teraz odpočívaj. Musíš predsa dávať pozor na seba aj na Tonyho. Žmurkla na Rose a zľahka ju pobozkala na čelo.

 

Prebral ju až náraz do prerasteného stĺpu. Tak moment! Čo má čo robiť akýkoľvek stĺp uprostred školskej chodby?!

„Bella?“ oslovil ju povedomý mužský hlas a vrátil ju do reality. Bella zdvihla zrak, ktorý mala celú dobu zavŕtaný do zeme.

„Jake?“ zvolala prekvapene. „Kde sa tu berieš?“

Jacob sa tajomne usmial a naklonil sa k Belle. „Som tu ako záskok za nejakú slečnu Haleovú,“ prezradil jej. „Ale nevedel som, že budem mať toľko šťastia a hneď po príchode narazím na teba.“

Jeho oči iskrili radosťou. Prečo aj nie. Od toho večera, keď ju stretol opustenú a bezradnú stáť nad jej pokazeným autom a strávil s ňou nejaký čas, nemohol na ňu prestať myslieť. Pozorne si ju prezeral a musel uznať, že je pekná aj za denného svetla. Veľmi pekná.

„Isteže, Rose... Teda, zaskočil si ma. Úplne som zabudla, že má prísť nová posila do nášho tímu. Ak mám pravdu povedať, tak na učiteľa vôbec nevyzeráš,“ brblala Bella zaskočene a usmiala sa na neho jedným zo svojich tajomných úsmevov.

„Ty zase nepôsobíš ako učiteľka,“ vrátil jej so širokým úsmevom na tvári.

„Sme si teda kvit?“ opýtala sa ho veselo.

Jacob odobril jej návrh a podali si ruky. Chvíľu sa ešte rozprávali o škole a potom sa Bella ospravedlnila s vysvetlením, že sa musí vrátiť do triedy medzi tých diviakov. Keď už bola od Jacoba dobrých pár metrov, tak sa chodbou rozľahol jeho zvučný a príjemný hlas s otázkou, či by s ním po škole nezašla na kávu. Bella ostala prekvapene stáť na mieste s pusou dokorán. Bolo to snáď pozvanie na rande? Nie, určite nie! Najskôr len chce, aby mu porozprávala niečo ohľadne školy, učiteľov a ako to tu chodí.

„No dobre, môžeme si ísť po vyučovaní niekam sadnúť, ale ešte predtým musím ísť navštíviť kolegyňu Haleovú do nemocnice.“ Premýšľala, ako sa z jeho pozvania vykrútiť.

„Nuž, v tom prípade, ak by ti to nevadilo, mohol by som ti pri návšteve slečny Haleovej robiť spoločnosť a zároveň sa s ňou zoznámiť,“ ponúkol sa ochotne. Cítil sa ako korunovaný blbec, ale myšlienky na spoločne strávené poobedie sa nedokázal vzdať.

 

Sem ku mne: Empress

Sem k spoluautorke: maryblack



S touto poviedkou sme získali 2. miesto v súťaži „Zamilovaný červen" na EU.

předchozí kapitoladalší kapitola

Přidat komentář

Autor:

Text:

Komentáře

1

Empress

6)  Empress (28.07.2014 16:10)

Nič nepoviem! Mlčím ako hrob! Ty by si nám to teda ešte poriadne chcela zamotať, čo, nech už to stojí za to
Ďakujeme za komentár

5)  Evita (28.07.2014 14:55)

No mocete to poriadne. Uz to vidim ze Jacob skonci s Bellou a Emmet bude s Rose a chudak Edward bude na ocot! :) Alebo co keby ste dali Edwarda dokpy s nejakou vlcicou to by bola poriadna sranda!!!! A strasne sa tesim ako potrestate stareho Cullena!!! Len do toho aby tu uz bola dalsia kapitola!

Empress

4)  Empress (16.07.2014 15:41)

Milá E.C.M. - Ďakujeme ti za tvoj neutuchajúci záujem o našu poviedku, sme rady, že sa k nej vraciaš, aj keď si ju čítala už inde. Drobné zmeny si si všimla správne a môžeš počítať ešte s ďalšími a rozsiahlejšími.
Čo sa týka tvojich poznámok a otázok, tak v prvom rade musím povedať NIE, Cullenovci upírmi nebudú... Aj keď ktovie čo skrsne našim bláznivým múzákom v hlavách Isté veci sa síce upravia a viac rozpíšu, ale niektoré ostanú tak, ako boli. Takže ak by si kvôli tomu, že Jacob bude s Bellou našu poviedku odpísala, mrzelo by nás to, lebo si vážime každého jedného čitateľa. Prosíme teda o zachovanie priazne a veríme, že sa ti naše nové spracovanie bude páčiť!!!

3)  E.C.M. (15.07.2014 15:35)

Tákže jsem tuto kapitolu prolétla letem světem protože nerada čtu jednu povídku dvakrát po takové době, ale už teď tam vidím změny. :) A mimochodem, doufám, že když je tam Jacob a myslím, že v této povídce ještě nějaké to místo mít bude, tak že Bella přesto skončí s Edwardem. Já vím, že se do jejich sňatku tak nějak nehrnou, a já nejsem tým Edward, přesto ale, když Bella skončí v nějaké povídce s Jacobem a nebo někým jiným, tak mě to zklame, a to nevím proč, ale asi prostě se Edward k Belle hodí, ať už má povahu jakoukoliv a nebo chová jako normální hňup. Já doufám, že Edward skončí s Bellou, protože už teď bude mít jeden kiks a to, že Emet je živý a očividně miluje Rose, takže Edward bude taková jistota a Jacob? Proč mám takové tušení, že je Edwardův bratranec? A ještě malý dotaz, Culleni jsou normální lidé? Nebudou upíři???

Empress

2)  Empress (15.07.2014 10:04)

ST, to nie my, to naši múzáci vymýšľajú zápletky! Každopádne sa teš, bude to ešte veselé.;)
Ďakujeme ti veľmi pekne za ďalší z tvojich úžasných komentárov!!!

SestraTwilly

1)  SestraTwilly (14.07.2014 19:12)

Teda,vy ste ale...;-)Najprv všetko rozhádžete a teraz pracne dávate dokopy.;-) Takže Emmett je upír a stretol Rose:-)Jake je záskok za Rose...nie je to nebezpečné nechať ho pracovať s Bellou v jednej škole?;-)Čo keď sa do nej zamiluje,;-)čo bude potom s Edwardom a ich manželstvom? Dievčatá,super kapitolka,netrpezlivo čakám na pokračovanie :-)

1

Hledat

Přihlásit

Už. jméno:

Heslo:

Registrace

Aktuální články

Napsali jste

Náhodný obrázek