Sekce

Galerie

/gallery/Správna voľba.jpg

Bellina temná chvíľka na pláži a jej konečné rozhodnutie.

Edwardova hádka s otcom a jeden rozchod.

 

Spoluautorská poviedka s maryblack. ♥

 


3. kapitola


Bella nemohla uveriť tomu, o čo ju otec žiadal. Ako preboha mohol od nej chcieť, aby sa vydala za človeka ktorého vôbec nepozná a ku ktorému nechová žiadne city? Človek má predsa vstupovať do manželského zväzku z lásky a nie z donútenia! Lenže na čo je láska?

V Belle sa bili dva pocity, zmätok a zlosť. Nedokázala pochopiť, prečo jej otec nepovedal, že sú na tom s peniazmi tak zle.

„Do čerta s tým!“ zakliala. Pevne zovrela okraje volantu, zamračila sa a ďalej sa sústredila všetku pozornosť na šoférovanie. Behom niekoľkých minút sa dostala k odbočke, za ktorou sa skrývala cesta vedúca k La Push. Pribrzdila teda a zahla určeným smerom. Prešla okolo ľudoprázdnej rezervácie, kde nezahliadla ani živáčika. Pár desiatok metrov od najbližšej chaty odstavila auto a vydala sa smerom k pláži.

Nebo bolo vyparádené do rôznych odtieňov olovenej sivej, mraky sa objímali jeden z druhým, predháňajúc sa navzájom vo svojej strašidelnosti. Všetko nasvedčovalo tomu, že sa schyľuje na poriadku búrku. Silný vietor strapatil Belline vlasy a aj napriek tomu, že bola zababušená do teplej bundy, otriasla sa zimou. Išla však vpred, až kým jej chodidlá nezačala omývať rozbúrená ľadová voda. Sledovala tie vlny, ktoré vďaka sile vetra vyludzovali prazvláštne tvary a premýšľala nad spletitými zákrutami vlastného života.

V mysli sa jej vynoril matkin obraz. Najprv matky zdravej, s krásnymi dlhými plavými vlasmi a s nikdy nemiznúcim úsmevom na tvári. Túto spomienku vystriedala iná, omnoho bolestnejšia, ktorá vypaľovala do jej mozgu nezmazateľnú stopu. Pokiaľ nemajú dostatok financií, a ona už teraz vedela, že nemajú, ako ju budú môcť ďalej liečiť? Uvažovala v duchu. Bola dosť matematicky zdatná na to, aby si spočítala, že kompletné výdaje na liečbu nemajú šancu pokryť, ani keby dali dokopy jej aj otcov plat.

Prečo len miesto angličtiny a histórie neštudovala medicínu?

Znamenalo to však, že sa v záujme záchrany svojej matky musí vydať za nejakého zazobaného fagana?

Zniesla by život po boku takého rozmaznaného egoistického idiota?

Oblohu posiatu hustými mračnami preťal blesk a Bellu to vrátilo naspäť do prítomnosti. Vedela, že by sa mala vychystať na spiatočnú cestu, ale nechcelo sa jej a to ani za cenu, že určite premokne na kosť. Veď len teraz prišla. Myseľ mala naďalej zamestnanú neradostnými vyhliadkami a vyburcovanú na najvyššie obrátky.

Čo ale urobí, ak Edward Cullen taký nie je?

Čo ak by s ním dokázala dobre koexistovať? Vypytovala sa sama seba a tie otázky nemali konca – kraja.

Zamilovaná už bola, plánovala svadbu a ako to dopadlo? Emmett ju opustil bez slovka vysvetlenia. K čomu je potom potrebná láska? Človek len trpí a trápi sa. Aj tak sa dávno predtým, než znova zavítala do Forks, rozhodla, že už nikdy nedovolí, aby sa zamilovala. Tak prečo to neurobiť? Prečo nepomôcť vlastnej rodine a hlavne svojej matke?

Rozoberala tento zamotaný problém zo všetkých svetových strán, pitvala ho doslova na atómy a napokon sa odhodlala. Urobí to. Keď sa vráti domov, tak zájde za mamou, porozpráva sa s ňou a potom povie otcovi, či to naozaj spraví, alebo nie. Po tomto rozhodnutí necítila nijakú úľavu, ale bohato jej stačilo vedomie, že ona je tá, na ktorej visí najväčší diel zodpovednosti.

Rameno jej pokropila prvá dažďová kvapka. S ťažkým povzdychom sa otočila na opätku a vydala sa späť k autu. Ledva stihla dosadnúť na sedadlo, spustila sa poriadna prietrž. Zapla rádio a započúvala sa do pomalej skladby, ktorá sa ozývala z reproduktorov. Zo slzami v očiach vsakovala text krásnej zamilovanej pesničky a privolávala si spomienky na Emmetta. Na neho, na ich spoločné sny a túžby. Takisto na lásku, ktorú k nemu prechovávala, na jeho dotyky, bozky, milovanie... Srdce sa jej zvieralo bolesťou. Končekmi prstov sa dotkla sĺz, čo sa bez prestania rinuli z očí, ako keby chceli udržať tempo s nečasom vonku. Naposledy vzlykla a utrela vlhké cestičky z tváre. Bola odhodlaná zabudnúť a navždy si vymazať Emmetta z hlavy. Vydá sa sudcovho syna a pomôže svojim rodičom.

Otočila kľúčom v zapaľovaní, zaradila spiatočku a nasmerovala plechového tátoša na rozmočenú cestu. Úspešne korigovala štvorkolesový povoz celých desať minút, keď sa vtom ozvala rana ako z dela a nový hrôzostrašný blesk rozčesol krajinu. Auto sebou zalomcovalo a spod kapoty sa začal valiť kúdoľ čierny ako noc.

„No to si snáď ten hore zo mňa robí dobrý deň!“ zvolala nešťastne. Zašla s autom ku krajnici a zastavila. Porazenecky zložila utrápenú hlavu na volant a zhlboka sa nadýchla.

Keď si konečne bola istá, že ju nohy udržia vo vzpriamenej polohe, odhodila trpiteľský výraz, vystúpila do lejaku a išla sa pozrieť, čo sa stalo. Zakliatie, ktoré jej akoby mimochodom vykĺzlo z úst, by sa mohlo smelo rovnať z repertoárom hocijakého chlapa. Ľavá zadná pneumatika bola na mraky. S tým by si možno dokázala poradiť, ale starosť jej robil čudný dym vinúci sa z jeho útrob. Bella v mysli márne pátrala po inštrukciách z hodín autoškoly. Chvíľu tam len bezradne stála a dumala. Keď sa jej nepodarilo vymyslieť nič užitočné, tak zalovila v zadnom vrecku nohavíc, aby vytiahla telefón a zavolala otcovi. Lenže ten prekliaty aparát, ako si vzápätí uvedomila, nechala pekne krásne ležať doma na nočnom stolíku v jej vkusne zariadenej spálni.

„Do... prčíc!!!“ vykríkla a naštvane buchla do zradného kusu plechu. Začínala byť premočená na kosť a okrem zlosti ňou lomcovala aj triaška. Posadila sa teda nazad do vozu a dúfala, že snáď okolo nej prefrčí nejaký dobrodinec, ktorý jej pomôže a to ešte skôr, než ju zožerie nejaká lesná príšera. V duchu sa zasmiala na tejto absurdnej detskej predstave, oprela sa o čalúnené sedadlo a zavrela oči.

•••

„Nebudeš si na krk uväzovať cudzieho pankharta!" vrieskal Carlisle od zlosti celý červený. Edward sedel v jeho pracovni naproti nemu a prvýkrát v živote nemal ďaleko k tomu, aby otca neudrel.

„Váž svoje slová, otče! To dieťa, čo Rose čaká, je nad všetku pochybnosť moje!" zakričal na neho Edward. Bolo mu srdečne jedno, že jeho matka počuje, ako správa k otcovi, pretože už toho mal vážne plné zuby.

„A si si tým na sto percent istý?" spýtal sa ho o dve oktávy nižším hlasom a pritom sa mu doslova vysmieval do tváre.

„Som si istejší, než som kedy predtým bol!" povedal Edward pevne.

„Áno? Nuž tak to ma mrzí," vrátil mu Carlisle a jeho odpoveď doslova prekypovala sarkazmom. „V tom prípade mi určite objasníš, čo sú tieto zábery zač," hovoril hlasom, náhle stíšeným do šepotu. Vzápätí hodil po synovi obálku so štyrmi fotografiami. Edward po nich naštvane chňapol a pozrel sa na prvú z nich.

„Ešte si presvedčený, že ti neklame a že vskutku čaká tvoje dieťa?" Carlisle sledoval Edwardovu meravú tvár a ústa sa mu pritom dvíhali do škodoradostného úškrnu.

„To ešte nič neznamená," bránil ju Edward chabo a kým hádzal fotky naspäť na otcov stôl, ruky sa mu triasli.

„Keď myslíš," mykol Carlisle plecami. „Povedz mi však jednu vec. Bozkával by si a hladkal žene brucho, ak by nečakala tvoje dieťa?"

Edwarda zovrela bezradnosť. Sám sa už nespočetnekrát maznal s Roseiným vypuklým bruškom a teraz mu tá osoba, ktorá si hovorila jeho otec, ukazovala dôkazové materiály, kde nejaký hromotĺk obchytkával jeho Rosalie! Bolo skutočne nepredstaviteľné, žeby ho naozaj podvádzala a smiala sa mu za chrbtom. Žeby klamala o tom, ako hrozne ho miluje. V hlave mu skrsla myšlienka, či celý čas netúžila len po jeho peniazoch.

Otec mu ešte niečo hovoril, ale už ho nevnímal, už ho nechcel počúvať. Sám si zistí pravdu a nepochyboval, v šťastné rozuzlenie. Rose mu to určite nejako vysvetlí. Darmo potláčal červíčka pochybností, ktorý mu vŕtal do hlavy dieru, tušil, že pravda sa mu páčiť nebude. Rázne sa postavil zo stoličky a vykročil k dverám.

„Kam si myslíš, že ideš?" zastavil ho otcov prenikavý barytón, keď už mal ruku na kľučke. Bez toho, aby sa na neho pozrel, mu odvrkol, že to nie je jeho starosť a odišiel.

Potreboval sa porozprávať s Rose. Potreboval vedieť, kto je ten chlap na fotografiách, ktorý na ňu tak nehanebne siahal. Pred očami sa mu znova mihol ten moment zachytený na jednom zo záberov a srdce sa mu zovrelo bolesťou. Ruky sa mu triasli ako po absťáku a že rozhodne poznal také stavy... Chcel si z hlavy vyhnať všetky absurdné a lživé podozrenia, ale nešlo to. Nenávidel sa za to. Nenávidel dôstojného pána Cullena, svojho otca, ktorý mu tie snímky predhodil doslova ako na tanieri. Potlačil tras tela, zaškrípal zubami a rozhodol sa. Hneď teraz pôjde za ňou a nebude otáľať ani chvíľu. Ak sa má dozvedieť, že Rose... že to naozaj... skrátka, že to celé mesiace na neho len hrala, tak čím skôr mu to vpáli, tým lepšie.

„Kam si sa vybral chlapče?" začul matkin hlas, ktorá práve vychádzala z kuchyne, kým on sa snažil bleskurýchlo vypariť.

„Nikam, len si potrebujem niečo zariadiť," odpovedal bez toho, žeby jej venoval čo i len letmý pohľad.

Prudko otvoril hlavné dvere a s hlasným tresknutím ich zase zabuchol. Zletel tých pár schodíkov ku garáži, nasadol do svojho auta a s kvílením pneumatík vyrazil.

 

Malý, stemnený bar bol plný ožranov, medzi ktorých patril už aj Edward. Po niekoľkých panákoch tej najlepšej whiskey, akú tento pajzel ponúkal, sa s ním motal celý svet. Urobil chybu, že tam vliezol. Ale po odchode z domu a po chvíli jazdy usúdil, že by bolo len na škodu, keby za Rosalie prišiel z horúcou hlavou. Urobil ďalší pokus o vzpriamenie svojho tela, no zdalo sa to ako takmer nadľudská úloha. Barová stolička na ktorej sedel, sa rozkývala zo strany na stranu a keby sa Edward nezachytil barového pultu, skončil by na zemi spoločne s ňou.

„Ospravedlňujem sa!" koktal a pritom sa snažil zaostriť svoj zrak. Barmanke, ktorá ho skenovala od hlavy až po päty, venoval skormútený pohľad. Nakoniec sa mu predsa len podarilo pozbierať sa zo zeme. Keď sa ako tak narovnal, a oprášil si domnelú špinu z nohavíc, hodil na pult pár bankoviek a odpotácal sa von pred lokál. Rose bývala o niekoľko ulíc ďalej a tak sa za ňou vydal. V ten moment mu ani nenapadlo, aby sa strachoval o auto, ktoré nechal na parkovisku za rohom, chcel byť len čím prv u nej. Bol rozhodnutý na ňu zaútočiť a dozvedieť sa, prečo sa s ním zahrávala...

 

„Otvor!" kričal pri dverách jej bytu, držiac pritom prst na zvončeku. „Otvor mi, Rosalie!"

Behom niekoľkých okamžikov začul kroky a cvaknutie zámku. „Edward?" zvolala prekvapene. „Deje sa niečo? Čo sa ti preboha stalo, že si sa tak doriadil?!" nevychádzala z údivu.

Pozorne si ho obzerala a on zase ju. Stála pred ním v bielych tehotenských šatách, na nich mala prehodený starý sveter a vypasovaný strih jej odevu len zdôrazňoval vypuklé bruško a plné prsia v hlbokom výstrihu. Záplava zlatých vlasov žiarila okolo jej hlavy ako svätožiara a snáď ešte nikdy nevyzerala krajšie. Modré oči mala roztvorené od údivu a jej rozkošné, chvejúce sa pery ho priam zvádzali k tomu, aby ju pobozkal.

„Vedela som, že si cvok, ale že sa budeš v tej zime producírovať premočený na kosť, je vrchol!" karhala ho a na tvári jej zaihral úsmev.

„Musím s tebou hovoriť!" trval na svojom neoblomne a Roseine slová nechal bez povšimnutia.

„Nebudem sa s tebou baviť, kým nevojdeš dnu. Je zima a leje ako z krhly, ešte ochorieš!" nedala sa. Chytila ho za rukáv bundy a vtiahla ho dovnútra. Ako náhle sa za nimi zabuchli dvere, tak sa Rose odobrala do obývacej časti a Edward ju s potácaním nasledoval.

„Dúfam, že mi vysvetlíš, prečo si sa dnes rozhodol takto vyvádzať?" spýtala sa ho napoly prísne. Ruky si prekrížila na hrudi a tým ho ešte viac upozornila na svoj výstrih.

„Si klamárka!" osopil sa na ňu a pozrel sa jej do očí.

„O čom to dočerta točíš Edward?" lapala po dychu. Bola v takom šoku z toho absurdného obvinenia, až takmer zabudla dýchať.

„Videl som ťa, Rose! Videl som, ako sa ťa dotýka, ako bozkáva tvoje brucho, v ktorom, ako mi stále tvrdíš, nosíš moje dieťa!" konfrontoval ju. Rose zbledla, náhle bola biela ako krieda a on si to samozrejme všimol. „Je to naozaj moje dieťa, Rosalie, alebo ma celý čas len vodíš za nos?"

„Prestaň! Pohovoríme si rozumne, až budeš triezvy!" vpálila mu do očí a v tých jej sa nebezpečne zablýskalo, pretože bola ozaj nazlostená.

Edward urobil krok k nej a skoro pritom zakopol o koberec. „Robila si celú dobu nášho vzťahu zo mňa blázna? Obalamutila si ma, že je dieťa moje, len aby si sa nabalila a pritom si sa váľala v posteli s tým chlapom?!" kričal na ňu, až mu preskakoval hlas.

„Ako sa opovažuješ niečo také povedať?! Demetri..." Rose lomcoval hnev. Jeho slová ju zraňovali. Chcela mu vyložiť celú pravdu, ale nemohla.

„Aha," precedil pomedzi zuby, „takže Demetri... Ako si mohla, Rose? Prečo si to dopustila?" pokračoval ublížene.

„Edward, nie je to tak ako sa ti marí," snažila sa obhájiť. „Neviem čo si videl, ale..." Chcela sa brániť, podať mu vysvetlenie a to bez toho, aby zradila svojho brata, ale on ju nepustil k slovu.

„Dotýkal sa ťa rovnako ako ja, Rose?" dorážal na ňu a takmer surovo stisol jej plné ňadro. Rose sa prerývane nadýchla a pokúsila sa jeho ruku odtlačiť, no on ju doslova uväznil na mieste. „Bozkával ťa tým istým spôsobom? Hm?" neprestával zabŕdať.

Rose sa cítila právom ukrivdená. Edward sa k nej choval ako k nejakej štetke a ona len prosto nemohla pochopiť prečo. Odstrčila jeho ruky zo svojej hrude a zasyčala na neho. „Mýlila som sa. Nie si dokonalý. Si presne taký istý, ako tvoj špinou prešpikovaný otec!" štekla naňho a poriadne do neho sotila. Edward vytrval v nehybnej pozícii. Šok mu najsamprv vzal vietor z plachiet, ale prinútil ho aj bleskurýchle vytriezvieť. Chladným pohľadom sa jej zavŕtal do očí, no potom očervenel od zlosti.

„Aký otec, taký syn! Nemyslíš, miláčik?" zavrčal na ňu hrozivo.

Potom sa sklonil a pobozkal ju. Využil moment prekvapenia a jazykom začal hrubo preskúmavať jej ústa. V tom bozku by sa nenašiel ani náznak citu a to na Rose dopadlo so zničujúcou silou. V očiach ju zaštípali slzy a ona sa ich márne pokúšala zahnať žmurkaním. Pozbierala všetku duševnú silu, zaprela sa rukami do jeho tela, odstrčila ho od seba a vlepila mu poriadne zaucho.

„Tiahni k všetkým čertom, Edward Cullen!" ziapala na neho bez túžby sa ovládať. „Ak ma považuješ za obyčajnú pouličnú predajnú ženskú, tak to je tvoj problém! Teraz si láskavo pobaľ svoju ctenú telesnú schránku a vypadni! Verila som ti, že si sa zmenil, ale hlboko si ma sklamal. Si ako identické dvojča tvojho veľacteného otecka... Žiť s takým chlapom, tak to radšej sama!" Hnev s ňou vyslovene lomcoval a od hlavy po päty sa celá triasla.

„Myslel som si, že si iná než ostatné a je mi ľúto, že som bol taký slepý voči tvojej skutočnej povahe!" reval na ňu Edward, prinajmenšom rovnako vytočený ako ona.

„Tak vieš čo, milý môj? Pakuj sa a vráť sa odkiaľ si prišiel!" Rosalie toho mala akurát dosť. Bola unavená a necítila sa dobre. Vedela, že má Edward dubovú palicu, ale, že je až taký chrapúň ani netušila. Prahla po pokojnej atmosfére spred pár minút, ale rovnako mohla chcieť let na Mesiac a vyšlo by to narovnako. „Pre mier tvojej duše ti prezradím, že dieťa ktoré čakám, nie je tvoje. A teraz sa mi strať z očí! Máš, čo si chcel..." zaťala do živého. Rýchlo si zotrela neposlušné slzy, čo jej začali odrazu tiecť a pozrela sa na stále bledšieho Edwarda.

„Rose..." hlesol sotva počuteľne.

„Myslela som to vážne, Edward. Zober sa a vypadni! Ihneď!!!" osopila sa na neho a začala ho sácať smerom k vchodovým dverám. Ich pohľady sa však pritom vpíjali do seba a on pochopil, že urobil najväčšiu chybu vo svojom živote.

„Rose... Rosalie... Miláčik, ja..." jachtal bezo zmyslu. Hodlal sa dotknúť jej zababušených rúk, ale ona uhla nabok a ochranársky si položila dlane na brucho.

„Nie, nesnaž sa už. Je mi ľúto len jedna vec. Hlboko vo vnútri si bezpochyby dobrý človek, ale si doslova zaslepený, keď nevidíš, že si tvoj otec robí  s tebou, čo chce. Ale je to tvoj život. Už neexistuje žiadne my a nikdy už ani nebude. A teraz bež, nechcem ťa už vidieť."

„Je mi to ľúto..." šepol skrúšene. Všetka zloba a zlosť z neho ako mávnutím čarovného prútika vyprchali a on začal ľutovať, čoho sa dopustil.

„Prac sa konečne!" zvrieskla zo všetkých síl. Vedela, že dlhšie to nevydrží. Ak Edward zaraz neodíde, tak sa namieste zosype a to nechcela.

Edward zvesil plecia a jeho ruky ustali v pohybe. Chápal ju, na jej mieste by nezareagoval inakšie. Otočil sa jej chrbtom a rozišiel sa ku dverám. Než za nimi definitívne zmizol, naposledy sa na Rose pozrel a potom odišiel. Rosalie sa zrútila na pohovku a rozplakala sa. Mala zviazané ruky a nemohla sa obraňovať, ako vyžadovala situácia, no musela to urobiť. Inak by hrozilo, že všetka námaha jej brata a jeho spoločníkov vyjde navnivoč. Sudca Cullen si za všetky neprávosti, ktoré napáchal, musí vypiť kalich horkosti až do dna. Toto vedomie zmiešané s bezradnosťou v nej vytvorilo prazvláštnu zmes pocitov.

 

Sem ku mne: Empress

Sem k spoluautorke: maryblack



S touto poviedkou sme získali 2. miesto v súťaži „Zamilovaný červen" na EU.

předchozí kapitoladalší kapitola

Přidat komentář

Autor:

Text:

Komentáře

1

Empress

4)  Empress (28.07.2014 14:14)

Ďakujeme, Evička, za ďalší úžasný komentár!!

3)  Evita (28.07.2014 14:05)

Pako Edwardovsky!!!!! Ale dobre ste to opisali ako si ho ten jeho otec omotava okolo prsta a robi si s nim co chce....chuda Rose...no supso ho na dalsiu!

Empress

2)  Empress (07.07.2014 09:33)

ST - Ďakujeme ti za tvoj komentár, veľmi nás potešil. Dúfame, že sa ti bude páčiť aj ďalšia kapitolka

SestraTwilly

1)  SestraTwilly (06.07.2014 22:28)

Chuderka Bella,chuderka Rose a tiež chudák Edward...pekne s nimi šachuje Carlisle.Takže sa mi to nezdalo,že tento krát vystupuje ako záporák.Ale to dieťa je predsa len Edwardovo...tak čo to Rose skrýva za tajomstvo,že mu tak klamala?Zaujímavá kapitolka,ale plno otázok po nej ostalo.Páčila sa mi. :) ;)

1

Hledat

Přihlásit

Už. jméno:

Heslo:

Registrace

Aktuální články

Napsali jste

Náhodný obrázek