Sekce

Galerie

http://www.stmivani-ff.cz/gallery/My%C5%A1%C3%A1k.jpg

Téma 2: Drive Me Crazy (čsfd)

Autor: Empress

Počet bodů: 27

Drive Me Crazy

„Oci, nevidel si náhodou kľúče od Chevyho?" zakričala som na Charlieho a snažila sa nepodliehať panike.

„Bella, keby si vo svojich veciach mala poriadok, nemusela by si ich každé ráno hľadať," káral ma. Pred nos mi otrčil ruku s vystretým prstom, na ktorom sa hompáľal zväzok kľúčov. „Ešte raz a budeš musieť ísť pešo. Rozumela?"

„Áno pán policajný šéf, rozumela!" prikývla som a už som sa hnala von na čerstvý vzduch.

Práve keď som siahala na hrdzavú kľučku auta, tak sa zo susedného domu vyrútila vysoká postava. Môj pokus o splynutie s prostredím vyšiel nazmar, všimol si ma okamžite. Jeho pohľad v štýle radšej rýchlo zmizni než ťa zjem zaživa! hovoril za všetko.

Aby som sa z jeho dosahu dostala čo najskôr preč, čo najrýchlejšie som nasadla do auta. Strčila som kľúčik do zapaľovania a otočila ním. Motor zakašľal, ale nenaskočil. Pri takom veteránovi si človek musel na podobné výpadky zvyknúť a ja som nebola výnimkou. Napočítala som do troch a znova skúsila naštartovať. Motor urobil hlasné baf, následkom čoho sa auto nebezpečne zapotácalo a spod kapoty sa vyvalil kúdoľ čierneho dymu.

Sedela som ako zarezaná. Pokojné uvažovanie, ktoré by mi za normálnych okolností velilo vziať nohy na plecia a utekať, si vzalo dovolenku. Sedela som ako päť peňazí a ani som sa nepohla. Hádam by som sa aj udusila, keby ktosi trhnutím neotvoril dvere.

„Ty si idiot Isabella Swannová!" nadával mi známy hlboký hlas. „Chceš sa v tom vraku udusiť?" pokračoval. Pevne ma zovrel okolo pása a von ma vytiahol násilím. Najprv som bola v takom šoku, že som sa nezmohla na nič a dokonca som ani nebola schopná tomu ozembuchovi vynadať. On si dovolil nazvať ma idiotom!

„Ďakujem vám za zbytočnú starosť pán Black!" odfrkla som a vytrhla sa z jeho zovretia. „Daj tie paprče zo mňa dolu!" rozčuľovala som sa. Odstrčila som ho od seba a odskočila od neho čo najďalej, až kým som chrbtom nenarazila na dymiace auto.

„Čo sa tu deje?" ozval sa náhle od dverí Charlie. „Koľkokrát mám opakovať, že sa nemáš hrať s otvoreným ohňom... Oh, ahoj Jake!"

Kým ja som sa pokúšala o tú najnaštvanejšiu grimasu, Black tam stál ako soľný stĺp. „Ja za ten dym nemôžem, to tá stará rachotina v ktorej ma nútiš jazdiť. Je zrelá do šrotu!" vybíjala som sa na úbohom neživom predmete a postavu stojacu vedľa nebrala na zreteľ.

„Keby si si dokázala zapamätať, že na túto rachotinu musíš opatrne, nemusela si ísť do školy peši!" povedal otec chladne.

„Ale..."

„Žiadne ale! Ja ťa vziať nemôžem, vieš, že musím ísť služobne mimo mesto. Ibaže by tuto Jake bol ochotný..."

Aby svoj nápad nestihol dotiahnuť do konca, skočila som mu rýchlo do reči.

„Tak ja teda idem, čau. Dnes je pekne, urobím si prechádzku!" brblala som náhlivo. Neohliadla som sa napravo ani naľavo a rýchlosťou blesku som vyrazila smer škola. Dúfala som, že o auto sa postará Charlie. Pritom som akosi nepostrehla, že je dnes zatiahnuté a vyzerá to na búrku. Hlavne keď som nemusela dýchať ten istý vzduch ako Jacob Black.

Neuveriteľné, že sme sa kedysi od seba nehli na krok. Teraz sme sa nemohli ani cítiť. A všetko to začalo po príchode Edwarda Cullena na našu školu.

 

„Bells, mala by si si na toho Cullena dávať pozor! Hltá ťa očami, ako keby si ťa chcel dať na desiatu. A všimla si si, že nikdy neje?"

„Úžasný postreh Jake!" odfrkla som si.

„Vážne, aspoň raz nechoď z hlavou proti múru a počúvaj čo hovorím..."

„Nepoučuj ma! Nie si môj frajer ani môj otec..."vybafla som. Nasledovne sme sa pohádali ako ešte nikdy.

Pri spomienke na jeho bolestný výraz sa mi stiahlo hrdlo. Odjakživa som neznášala, keď mi niekto niečo prikazoval, či už to myslel dobre, alebo nie. Jacoba som dokonca obvinila, že sa chová ako praobyčajný žiarlivec. Rozišli sme sa v zlom a od tej doby, sme spolu neprehovorili. Čo bolo hádam ešte horšie, tak sa ukázalo, že s Edwardom mal celý čas pravdu. Chcel ma iba ako hračku a keď sa nabažil, odložil ma ako nepotrebnú vec. No to som zistila prineskoro a bola som taká hrdá, že som nedokázala za Jacobom len tak ísť a ospravedlniť sa.

 

Do školy som dorazila premočená na kosť. Kdesi v polovičke trasy totiž začalo liať ako z krhly a dáždnik ktorý som preventívne ťahala zo sebou, mi uchmatol vetrisko. A to som si dnes ráno dala obzvlášť záležať, aby som vyzerala pekne. Vzala som si do hlavy, a Angela s Jessicou ma v tom výdatne podporovali, že ak Edwarda nezískam späť, tak ho aspoň poriadne potrápim.

Začala som sa davom predierať k svojej skrinke a cestou som si z vlasov vytriasala vodu. Tie dve tam na mňa už čakali. Hlavy mali pohromade a očividne kuli nejaké pikle.

„Ahoj baby," pozdravila som ich a tým prerušila ich rozhovor. „Tak von s tým! Akú búdu ste ušili?"

Angie pozrela na Jess, tá zase naspäť na ňu a chvíľu si takto vymieňali pohľady, kým ma neodtiahli do súkromia aby mi tam prezradili svoj plán.

O päť minút neskôr som začala pochybovať o zdravom rozume mojich kamarátok.

„S Mikeom Newtonom? NIKDY!" protestovala som.

„Bella, ale on jediný prichádza do úvahy. No len uznaj, je ideálnym kandidátom. Dosť hlúpy na to, aby sme ho mohli ťahať za nos a dosť pekný, aby na neho Cullen žiarlil," presviedčala ma Jessica. Sama bola do Mikea zbláznená, takže som sa nemohla ubrániť a podpichla som ju: „Jess, veď sa priznaj, že ten kto chce Newtona si ty?"

Ona sa ohradila, že vymýšľam hlúposti, ale purpurová tvár ju zradila. „No dobre, dobre... tak keď si taká múdra, navrhni niekoho iného!" bránila sa zahanbene.

„Jacob Black!" vyhŕkla z ničoho nič Angela. Keď som ju počula vysloviť jeho meno, rozkašľala som sa a nemohla som polapiť dych.

„Nikdy!" zarazila som ju.

Ani jedna však moje protesty nebrala na vedomie. Prosto si vzali do hlavy, že ON je na toto intrigovanie ideálnym kandidátom. Darmo som im hovorila, že ja radšej skočím medveďovi do cesty, ako podnikať niečo, kde bude figurovať on. Na obedňajšej prestávke, keď sa polovica školy nahrnula do jedálne, ho obe prepadli a tak dlho mu niečo horlivo vysvetľovali, až zdvihol svoju hlavu a vyhľadal ma pohľadom. Najprv sa tváril neutrálne, no potom sa jeho výraz zmenil na takmer nežný.

Čo to ako do čerta malo znamenať? pomyslela som si.

Obed skončil a ja som ho ten deň už nevidela, ale to bolo možno aj dobre. Dievčatá mi oznámili, že s plánom súhlasí, ale podmienky si dohodne so mnou. Už teraz som sa desila toho, čo ma čaká a dúfala som, že si navzájom nevyškriabeme oči.

Po škole som išla na brigádu do miestneho Supermarketu, takže domov som sa dostala až o siedmej večer. Privítal ma stemnený dom, čo značilo, že sa otec zdržal v práci. Ešte nedávno mi hovoril, že sa v tunajších lesoch množia prípady napadnutia nejakým veľkým zvieraťom. Stačilo spomenúť prípad Emily Youngovej z La Push.

Takže som si odomkla, dobre sa zabarikádovala, z kuchyne si vzala dopredu pripravený sendvič a schovala sa do izby. Školskú tašku som hodila vedľa postele a svoje unavené kosti natiahla na fialovú prešívanú deku. Sendvič som položila na nočný stolík, rozsvietila som lampičku a chvíľu len tak odpočívala. Dostala som sa do akéhosi tranzu, keď mi viečka oťažievali a k hlbokému spánku mi chýbali len sekundy. Keď v tom...

ŤUK!

A potom znova a znova a znova...

Vyskočila som ako čertík zo škatuľky. „Kto doprčíc, sa pokúša rozbiť moje okno?" rozčuľovala som sa. Do úvahy pripadala jediná osoba. Radšej som sa teda zodvihla, uchopila som okenný rám a vytlačila ho nahor.

„Zbláznil si sa?" vybafla som na Jacoba stojaceho dolu.

„Poď dolu, musíme sa dohodnúť!"

Napajedila som sa. Už mi chce zase prikazovať?!

„Nejdem, som iba v negližé," klamala som pohotovo. „Poď ty hore!" pozývala som ho, no ani v sne ma nenapadlo, že to fakt urobí.

„Tak uhni! To negližé chcem vidieť!" zakričal.

„Neopováž sa ty trkvas!" Odradzovala som ho, ale zdalo sa, že zbytočne.

Nejakým záhadným spôsobom sa odrazil od zeme, vyšvihol sa na strom a nasledovne cez okno rovno do mojej izby. Zízala som na neho ako tvrdé Y.

„Ty si... Ako to si urobil?" vyzvedala som. Úplne som na okamih zabudla, že sme sa donedávna spolu nebavili.

„Ak budeš na mňa dobrá a nebudeš štekať, možno ti raz o tom tajomstvo porozprávam."

„Ja neštekám!" rozčúlila som sa. „Nie som nijaký pes, alebo vlk, alebo hyena!" zúrila som. On sa iba smial a znova ma podpichol. „Už ti niekto povedal aká si rozkošná, keď sa rozčuľuješ?"

Pozrela som na vysmiatu tvár predo mnou, pričom krk som musela vykrútiť poriadne nahor a v očiach mi zablikali nebezpečné iskry.

„Ani by si neveril koľký!" odpovedala som ľadovo chladne. Jeho mimika sa nezmenila, iba ak sa viac rozosmial.

„Fajn, fajn, vzdávam sa, vyhrala si!" povedal šibalsky. „Viem, ako rada by si ma predhodila medveďom, ale mali by sme sa porozprávať. Ja začnem tým, že sa ti chcem za všetko zlé ospravedlniť"

Kto kedy povedal, že podobné veci sú brnkačka, ten zrejme nikdy nič také nezakúsil. Prehltla som poriadnu knedľu, čo mi uviazla v hrdle a oči tvrdohlavo zavŕtala do zeme. On čakal. Dobrých desať minút bolo ticho, počas ktorých som mohla poriadne uvažovať

„Aj ty mi odpusť!" povedala som s premáhaním. „No nemysli si, že odteraz budeme ktovieaký kamaráti!" varovala som ho.

„To by ma ani vo sne nenapadlo!" prisahal. „Okrem toho, tiež nebudem na tej akcii škodný. Drahá Isabella, nie si sama kto chce niekoho ohúriť," oznámil mi smrteľne vážne.

On je do niekoho zaľúbený? vŕtalo mi hlavou a pri tej predstave ma akosi čudne pichlo pri srdci.

„Pche, v tomto zmysle na teba nesiahnem ani vtedy, keď budeš poslednou osobou mužského pohlavia na zemeguli." prskla som napokon zlostne.

„To tvrdíš ty..." zakončil neurčito.

Povedala som si, že nemá zmysel ísť hlavou proti múru a radšej som začala našu zvláštnu bojovú poradu, ktorá trvala asi hodinu. Dohodli sme sa, že od druhého dňa dáme všetkým v škole najavo, že sme spolu a sme do seba ohromne zaľúbený. Povolené bolo držanie za ruku, či letmé dotyky a keby si to situácia vyžadovala, tak aj malý nevinný bozk. Hneď sa obetavo ponúkol, že tie bozky môžeme nacvičovať. Hneď som ho spražila pohľadom, tak sa stiahol. Rozlúčili sme sa s tým, že ma ráno vyzdvihne a keďže moja hrdzavá rachotina je na odpis, vezme ma do školy na svojej motorke.

Po rozpustení snemu znova vyliezol na parapet a skočil dolu. Blázon jeden! Navyše mal šťastie, lebo len pár sekúnd po jeho odchode zaklopal na dvere mojej izby otec. Uistila som ho, že som v poriadku a ten rachot pod mojim oknom, spôsobil nejaký zatúlaný pes.

 

O dva týždne a pár dní neskôr

„Tak šup, za chvíľu má Cullen biológiu, musíš vyzerať, akože si si práve ohromne užila!" hádal sa so mnou Jacob. Znova siahol po ramienku môjho tielka a chcel mi ho stiahnuť. Plesla som ho po prstoch.

„Odmietam vyzerať ako niekto, kto si cestu do školy spríjemnil odskočením za kríčky!!! A vôbec, ešte stále som ti neodpustila ten cucflek z minulého týždňa," čertila som sa.

„Pokiaľ viem, naň sme boli dvaja," poznamenal. „Keď som ti ho robil, nevyzerala si, žeby ti to bolo proti srsti. Chceš repete?" spýtal sa laškovne. Pritom sa nenápadne dotkol miesta, kde som predtým sinku mala. Neušiel mi jeho zvláštny, neprítomný pohľad, ktorý mi spôsobil triašku.

„Ideš! Raz stačilo, cvič si to potom s tou tvojou tajnou láskou," povedala som ostrejšie, než som mala v úmysle. Nie nadarmo je najlepšou obranou útok.

„Zase zahováraš," rypol si do mňa. „Mám dojem, že toho Cullena ani nechceš a si zaľúbená do mňa!? "

„Ty si fakt somár. Odkedy si sa stal odborníkom na citové záležitosti?" Zaťukala som si na čelo a odstrčila ho od seba. „Môžeš byť pokojný, do teba zamilovaná nie som. Hneď ako skončíme s týmto projektom, budeš mať odo mňa naveky vekov pokoj."

Nechápala som, čo sa so mnou deje. Kde sa berie tá čudná slabosť, ktorá sa mi rozlieva po tele. Prečo nemôžem zniesť predstavu Jacoba s nejakým iným dievčaťom?

Bola som celkom ako handrová bábika, neschopná pohybu. Ako keby ma niekto zhypnotizoval. Náhle sa mi zatmelo pred očami. Asi by som aj odpadla, ale on ma chytil a pritisol k sebe. Tá zvláštna blízkosť a intimita mi vyrazila dych.

Okamih trvajúci sotva pár sekúnd, mi umožnil všimnúť si, aká je jeho koža rozpálená.

„Jake, už zase máš horúčku!" povedala som prísne. Uvedomila som si, že v poslednom čase sa niečo také stávalo často, no jemu sa vždy moju pozornosť podarilo odviezť inam. Teraz som sa kvôli jeho ľahkovážnosti ozaj nahnevala.

„Zavolám Billymu a on pre teba príde."

Jacob ma prudko odstrčil a s neveriacim pohľadom sa mi zadíval do očí. „Odkedy sa práve ty staráš o moje telesné potreby? Nepreháňaj Swannová a hlavne neotravuj Billyho, keď je v práci! " Jeho tón bol nepochybne podráždený.

„Ako si prajete, vaše blahorodie!" vyhovela som mu nahnevane. „No ak sa zase budeš polonahý producírovať po lese s tou lapushskou tlupou a kvôli tomu dostaneš zápal pľúc, hneď po mňa pošli! Milerada prídem a dorazím ťa tĺčikom na mäso!" dodala som a otočila sa mu chrbtom.

„Si melodramatická Bells." štuchal do mňa.

„Nehovor mi Bells!" skríkla som urazene.

„Vaše želanie je mi rozkazom, veľavážená señorita Isabella!" povedal a obradne sa mi poklonil. Pri slove señorita moja topánka zatúžila zdvihnúť špičku a kopnúť toho tvrdohlavca do zadnice. Po nejakej romantike, nebolo ani chýru.

„Tak už prestaň s mentorovaním a radšej mi daj ruku!" vzdychol porazene. Otvorila som ústa dokorán, presne ako ryba na suchu, lebo jeho výraz sa otočili o tristošesťdesiat stupňov. Ruky som si demonštratívne prekrížila na hrudi.

„Nemáš náhodou angličtinu?" spýtala som sa a pritom som ignorovala jeho ponúknutú pravicu.

„Nemaj obavy mami. Asi si zabudla, že učebňu mám cestou na tvoju hodinu!" dobiedzal ďalej. Prevrátila som očami a pre tento raz defenzívu vzdala. Chytila som ho a ruka v ruke sme sa vybrali na hodinu. Práve keď sme sa lúčili pred učebňou biológie a dával mi pusu na rozlúčku, prišiel Edward. Nenápadne do Jacoba strčil a vošiel do triedy. Nechápavo som zízala, netušila som, prečo to spravil.

„Roztrhnem ho napoly ako hada!" sykol hrozivo.

„Jake upokoj sa, veď to nič nebolo!" tíšila som ho.

Horko sa zasmial a pery stisol k sebe tak silno, až získali nepekný bledý odtieň. Ruky zovrel v päsť a bolo na ňom vidieť, že sa ovláda len s vypätím síl. Zavrel oči a zhlboka sa nadýchol. Potom ich zase otvoril a pozrel priamo na mňa.

Zdvihol ruky a opatrne pohladil moje líca. Potom z ničoho nič pritisol svoje dlane na moju tvár, sklonil sa dolu a svojimi horúcimi perami sa prudko prisal na tie moje. Na krátky okamih som bola celá jeho. Nechcela som aby prestal, aby odišiel, aby ma nechal napospas ostatným. Chcela som aby ma už nikdy nepustil, aby si ma k sebe pripútal čo najtesnejšie a aby nás už  nič nerozdelilo.

Z opojenia nás vyrušil zvonček, oznamujúci začiatok hodiny. Keď sme sa pomaly a nedobrovoľne od seba oddelili, márne som premýšľala, kam sa vyparilo naše nepriateľstvo.

„Musíme sa porozprávať!" zvolali sme unisono.

Jake sa usmial a vtisol mi na pery malý bozk. Nebránila som sa.

„Večer nechaj otvorené okno," šepol dvojzmyselne a mne sa roztriasli kolená.

Rozlúčili sme a ja som už po zvyšok vyučovania na neho nenarazila.

 

Neprišiel! Nielen na našu dohodnutú schôdzku, ale nedorazil ani druhý deň do školy. Nebol ani doma. Keď sa po zazvonení objavil vo dverách Billy a iba mi stručne oznámil, že Jake odišiel k sestre, pojala som podozrenie, že mi niečo dôležité tají. Nezmizol by predsa len tak, bez rozlúčenia! premýšľala som márne.

Chodila som ako telo bez duše, začo si ma Angie s Jess neustále doberali. Vytrvalo som odmietala Edwardove nadbiehanie. Už sa mi nevidel taký príťažlivý, dokonca ani jeho vtipy už nemali tú správnu iskru. Videla som pred sebou iba slizkého naničhodníka, ktorý ma kedysi použil na ukojenie svojich chúťok a potom odhodil.

Ubehlo pár ďalších dní a ja som márne pátrala po príčine toho, čo sa s Jacobom stalo. Podozrievala som tých nudistov z La Push a rozhodla som sa, že sa tam na vlastnú päsť vypravím. Bola som nešťastná, sklamaná, ale aj nahnevaná zároveň. Najprv len tak niečo sľúbil a potom zmizol ako para nad hrncom. Vravela som si, že len čo sa mladého pána objavím, roztrhnem ho ako žabu.

Chevy mal šťastie, že nestávkoval a naskočil na prvý šup. Ukrytá pred hroziacou búrkou v bezpečí kabíny, som sa vydala na cestu. Keďže som v rezervácii bola iba pár krát, netušila som kam presne mám ísť. Dúfala som, že ma môj orientačný zmysel nesklame a k hranici trafím bez problémov.

Mala som šťastie. Cesta bola ľahká a tabuľu ktorá hlásala, že budem po dvoch míľach v La Push, som zbadala bez problémov. To už na moje auto výdatne bubnovali dažďové kvapky a sem tam oblohu preťal blesk. Zastavila som na ceste, ktorou končila známa First beach. Vystúpila som a kráčala k rozbúrenému moru. Bolo mi jedno, že som premočená na kosť, niečo ma k nemu hrozne ťahalo. Podišla som k jednému z obrovských naplavených kmeňov a oprela som sa oň. Keď od zálivu zafúkal silný vietor a do tváre mi prskol spŕšku slanej vody, začala som sa triasť ako osika.

„Vždy si bola tvrdohlavá a išla si hlavou proti múru, však!?"

Strnula som. Ten hlboký zamatový hlas! Moja fantázia si so mnou teda nepekne zahráva. Prečo potom moje srdce robí tie divoké saltá, akoby stál Jacob rovno za mnou?

Na mokrom pleci som ucítila dotyk horúcej ruky. Do očí mi vystúpili slzy, ktoré som sa márne pokúsila zahnať zúrivým žmurkaním.

„Zmizol si!" zvolala som vyčítavo a otočila som sa čelom vpred. Z výšky sa na mňa usmievali hnedé oči, ktoré mi tak chýbali.

„Nechceš mi hádam povedať, že ti za takým starým vlkom ako som ja, bolo smutno?"

„Ty idiot!" skríkla som. „Vedela som, že ti nemôžem veriť! Sľuby chyby, ale skutok utiekol, však!?" zvyšovala som hlas.

„Bells..."

„Žiadna Bells! Pre teba jedine slečna Swannová..." kričala som na neho.

Ruky som zovrela do pästí a začala ho nimi búšiť do hrude. Nemohla som prestať. Za každým úderom nasledoval vzlyk, až kým ma Jake nezastavil. Pevne ma zovrel vo svojom náručí a mohla som sebou metať koľko som chcela, nepustil ma. Až kým moje útoky neustali a ja som celá neochabla, držal ma a odmietal stisk povoliť. Potom sa zohol a s perami tesne vedľa môjho ucha, zašepkal tiché odpusť.

„Všetko ti vysvetlím, len mi musíš dať čas," žiadal.

„Aj to, prečo si sa dal ostrihať? Máš vôbec v pláne, vrátiť sa domov a do školy? "

„Vieš... nemôžem ti odpovedať, určite nie teraz. Ani si nevieš predstaviť ako veľmi by som chcel, ale prosto to nejde."

Podľa jeho postoja mi bolo jasné, že teraz sa odpoveď nedozviem. Pevne som zomkla pery a v očiach mi zasvietili nezbedné iskričky. „Uvedomuješ si, že takú odmlku si budeš musieť vyžehliť?"

„Hovoríš vyžehliť? " spýtal sa dvojzmyselne. „Tak čo keby som začal týmto?"

Vedela som, čo spraví, že ma pobozká a v duchu som sa pripravila na chuť jeho pier. Keď sa naše tváre k sebe blížili, ucítila som jeho horúci dych. Postavila som sa na špičky a nedočkavo si ho k sebe pritiahla. Pomaly sa nadýchol a opatrne vsunul jazyk do mojich úst. Bozkával ma jemne a ja som mu bozky s radosťou oplácala. Bol to taký krásny a intenzívny pocit, až sa mi z toho zatočila hlava. Po lícach mi stekali slzy, ktoré sa miešali s dažďovými kvapkami a nešli zastaviť. Ich príval zastavil až on svojimi bozkami.

„Prečo plačeš?" spýtal sa, keď perami zotieral poslednú slzu. Vzal moju tvár do dlaní, jeho oči sa vpíjali do mojich a pritom mu šklbalo kútikom v náznaku úsmevu.

„Počuj, toto nie je smiešne, ja som vôbec neplakala, to boli len dažďové kvapky!" vyhovárala som sa. Tvárila som sa dotknuto, ale pritom som sa snažila nesmiať. Bolo nemožné byť nahnevaná, keď som bola taká šťastná. Bola som konečne s Jacobom.

„Fajn, dajme tomu, že ti to verím," povedal s náznakom smiechu. Znovu ma pevne zovrel v náručí a na čelo mi vtisol malý bozk.

„Čo by si povedala na to, keby som ťa zajtra zobral na menšiu party?" zašepkal mi do ucha.

„A dozviem sa tam nejaké pikantnosti z tvojho života?"

„Dozvieš sa toľko pikantností, až ti z nich bude zle!" sľuboval. „Budeš mať dokonca tú česť, pohovoriť so starejším kmeňa a vyskúšať našu špeciálnu fajku mieru," lákal ma.

„A uvidím aj lapushských nudistov?" spýtala som sa šibalsky.

„Jedného určite..." naznačil dvojzmyselne.

Nasledovne sa zase prisal na moje pery a ja som sa mohla rozplynúť od šťastia.

 

Kmeňová stretávka, na ktorej som si vypočula kopu legiend, sa po oficialitách pekne zvrtla. Po zahájení voľnej zábavy, začala medzi zúčastnenými kolovať sľúbená zázračná fajka mieru. Takže keď medzi svalnatými indiánmi, ku ktorým patril aj Jacob, začali lietať slová ako „ty vlkolak", „ten upír" či „pripútanie na celý život", zdalo sa mi to skôr smiešne, než čudné. Možno aj preto, že som si predtým vypočula toľko zvláštnych príbehov a možno aj nie. Inak by z toho všetkého plynulo, že celá tlupa nudistov sú vlastne prezlečení vlkolaci, ktorí behajú po lesoch a naháňajú upírov. Aj keď, prečo vlastne nie? povedala som si a v duchu sa zachichotala.

Náhle som zatúžila po kúpaní v zálive. Oznámila som to Jacobovi a chcela, aby išiel so mnou. Také spoločné kúpanie by napokon nebolo na zahodenie. Vstala som a začala si to mašírovať smerom, kde som predpokladala výskyt pláže.

„Bells neblázni! Utopíš sa... nie, počkaj, myslím to vážne!" volal na mňa, ale ja som sa odmietla zastaviť. Utekala som čo mi sily stačili, ale on ma dobehol a chytil ma okolo pása.

„Fajn, chcela si vidieť naháča, tak tu ho máš!" povedal odovzdane.

Zmeravela som od zvedavosti a čakala striptíz, ktorý skutočne prišiel. Vyzliekol si všetko až na... no dobre, aj to raz príde, hovorila som si sklamane. Ale vyzliekaním neskončil. Sotva som stačila žmurknúť , tak tam miesto neho stál obrovský psisko.

„Fíha, ty si veľký!" zvolala som obdivne a nejaký pud sebazáchovy si dal odpočinok. „Veľký a chlpatý, ako medveď! No poď sem, neboj sa," lákala som ho. To, že takéto krotké a prerastené kreatúry bežne po Olympijskom pohorí nebehajú, sa mi nezdalo ani trochu čudné.

Než som stihla zaboriť prsty do srsti, ktorá bola už na prvý pohľad úžasne hebká, tak zmizol. Miesto neho tam zase stál Jacob a mne pohľad skĺzol dolu. Prosto som sa nemohla ubrániť. Na moje sklamanie si hneď zase natiahol nohavice.

Potom ma chytil. „Bells, asi ti budem musieť zaobstarať Príručku mladých svišťov, pretože nemáš žiadny pud sebazáchovy!" hovoril naoko pohoršene.

Na okamih som sa zatvárila kajúcne, ale potom som sa vrátila naspäť k pôvodnému zámeru.

„Kto bude posledný pri zálive je šmatloš!"

Rozbehla som sa, čo mi sily stačili a pritom sa smiala z plného hrdla. Dobehla som prvá. Od radosti som sa párkrát otočila okolo vlastnej osi a znova som sa rozosmiala.

„Jake, to je nádhera! Poď za mnou, poď!" lákala som ho.

Odhodila som kabelku, čo mi visela na pleci a vyzliekla si bledomodré džínsy. S výskaním, ktoré malo znázorňovať akýsi druh indiánskeho bojového pokriku, som vbehla medzi vlny. Kvapky studenej vody striekali všade naokolo a pár ich zasiahlo aj Jacoba. Pricupitala som k nemu a stiahla ho za sebou.

 

Zobudilo ma protivné, kvílivé a ušitrhajúce „zavýjanie". Taký zvuk, rozliehajúci sa skorým sobotňajším ránom, by mali zakázať ústavou. V duchu som zaprosila, nech už tie vrabce, hyeny, alebo čo to bolo, stíchnu. Kým som sa márne snažila spomenúť na to, ako som sa preboha živého dostala do jednej postele s Jacobom, hlava sa mi rozpadávala na milión malých kúskov. Chcela som sa zodvihnúť, lenže aj obyčajný pohyb očami, zľava doprava, ma bolel. Jazyk sa mi lepil na podnebie a v ústach som mala ako na Sahare. A dostala som ohromnú chuť na sladké.

Vtom sa Jacob pomrvil a s povzdychom sa otočil tvárou ku mne. Nejakým záhadným spôsobom stiahol za seba väčšiu časť deky a tým sa mi naskytol prvotriedny výhľad na... Náhle ma obliala horúčava, ktorá najviac udrela do príslušných miest nachádzajúcich sa pod pásom. S veľkými obavami som nazrela pod moju prikrývku, ale okamžite som ju aj vrátila na pôvodné miesto. Ja som totiž bola... On bol... My sme boli... Dofrasa! Kde sú naše šaty?? A tie mokré stopy na podlahe? Snáď sme sa neboli v noci kúpať v zátoke...  zaúpela som.

V duchu som si už predstavovala Charlieho  s nabitou brokovnicou, ako priam nadľudskou rýchlosťou trieli k tomuto miniatúrnemu domčeku v La Push.

„Už si hore?" ozvalo sa z ničoho nič vedľa môjho ucha. Pod prikrývkou sa ku mne priplazili jeho ruky, objali ma a ja som sa mohla roztopiť od pocitu blaženosti. Čierne myšlienky týkajúce sa môjho otca, sa mi z hlavy razom vyparili a ostalo tam iba veľké... okno?! Netušila som, čo je reálne, čo sa naozaj stalo, alebo čo som si iba vymyslela. Možno ešte stále spím!

„Jake, však sa mi to nesnívalo? Nie som predsa úplný blázon. Uštipni ma prosím, inak tomu asi neuverím!" žiadala som ho o vysvetlenie. „Au, nemyslela som naozaj uštipnúť!" skríkla som.

„Ako teda? Takto?" vyzvedal, s perami prisatými na mojom krku. Od spokojnosti som zapriadla súhlasne ako mačka. „Alebo takto?" pýtal sa ďalej a jeho ústa sa presunuli nižšie. Miesto odpovede som sa napla ako luk a zahryzla si do pery. Mučenie pokračovalo a iba ten malý zvedavý červík, čo mi vŕtal kdesi vzadu v mozgu, mi nedal pokoj. Nemohla som si tie dotyky naplno vychutnať, lebo mi hlavou vírilo toľko otázok, že som doslova horela od zvedavosti. Musela som ho nasilu odtisnúť, inak by sme zase skončili tam, kde som nechcela.

„Jake, musím to vedieť," začala som. „Povedz mi, čo všetko sa včera stalo. V hlave mám okno, veľké ako vráta od pieskovne. Nič si neviem vybaviť a to, na čo si spomínam, som si nie istá či sa ozaj stalo." Jake si vzdychol, oprel sa o lakeť, no nespúšťal zo mňa oči ani ruky.

„Na to, ako si ma nenávidela, si spomínaš?" spýtal sa so smrteľne vážnou tvárou. Urazene som ho plesla po ruke a neveriaco na neho pozrela. „Jake!" skríkla som.

„Fajn, už budem dobrý," povedal figliarsky. „Napokon, včera si mi aspoň päťdesiatkrát povedala, že ma miluješ a aspoň toľko ráz, že sa ti páči môj..."

„Jacob Black!" prerušila som ho pohoršene.

„... môj nový imidž!" dodal zo smiechom a voľnou rukou si hrabol do nakrátko ostrihaných vlasov. Ja som len rýchlo zamumlala niečo, aby som zahovorila tento trapas.

„Takže ten obrovský medvedí psisko bol ozajstný?" vyzvedala som rýchlo ďalej.

„Do posledného chlpu svojej hebkej srsti!" potvrdzoval.

„Mama moja! Ja som to fakt povedala? Takže aj kúpanie na pláži..." zhíkla som zahanbene. Očervenala som ako paprika a na bolesť hlavy som okamžite zabudla. „Tie legendy o meničoch, upíroch a už neviem čo bola tá posledná vec, to všetko bolo... je skutočné?"

„Áno. Dokonca aj tú špeciálnu fajku mieru si si naozaj dala. Musíš uznať, že inak by to s tebou asi seklo. No a tá posledná vec, na ktorú si nemôžeš spomenúť, ťa bude sprevádzať už po zvyšok života," žmurkol na mňa a jemne ma pohladil po pleci. „Pripútanie na celý život, alebo aj osudová príťažlivosť ak chceš. Prosto sa ma, moja milá seňorita, už nikdy v živote nezbavíš!"

„Bože dobrý, takže ťa budem mať na krku do konca našich dní?" zhrozila som sa. Jake sa na tej poznámke iba pousmial a odpoveď mi zašepkal do ucha. „Páči sa mi, ako si povedala - našich dní."

„Ja... ja..." habkala som, ale nič viac zo mňa nevypadlo.

Náhle niekto začal trieskať na vchodové dvere, akoby horel prinajmenšom celý Olympijský prales a chcel všetkých zburcovať, aby šli hasiť.

„Isabella Marie Swannová! Viem, že tam si, okamžite mi otvor!"

Obaja sme vyskočili ako postrelení a ešte skôr, než sme stihli okolo seba omotať aspoň prikrývky, vtrhlo do miniatúrnej izbičky  učinené tornádo, pretransformované do telesnej schránky môjho otca.

„TY!" ukázal na Jacoba . „Ak nechceš mať v zadku broky, budeš mi musieť ukázať, ako rýchlo dokážeš utekať! Dávam ti náskok päť sekúnd."

Potom pozrel na mňa. „A TY! Marš obliekať a domov!"

Takého som ho ešte nezažila. Jeho hlas bol mrazivý a pohľad vražedný. Obaja sme stáli ako zarezaní.

„Ešte stále si tu?" zazrel na Jakea a urobil krok vpred. „Jedna... Dva... Tri..."

Vedela som, že keď Charlie začne počítať je ozaj zle. Mrkla som na Jacoba. Ten sa tváril naozaj prestrašene, ale keď na mňa po očku kukol, vedela som, že sa baví. Blázon jeden! Potom začal naozaj utekať. Len tak, ako ho príroda stvorila, vyskočil cez okno na dvor a bežal smerom k lesu.

Ja som sa medzitým zabalila do prikrývky a po očku pozorovala Charlieho, ktorý vražedným pohľadom sledoval Jakeovu holú zadnicu, miznúcu medzi stromami. A mne začali, len pri spomienke na „onú" časť jeho tela, tiecť slinky.

„No musím si priznať, že takto som si oficiálne oznámenie Charliemu o tom, že s niekým chodím, nepredstavovala," šomrala som si popod nos a potom sa rozosmiala.

 

Naši otcovia sa  s tým, že s Jakeom naozaj tvoríme pár, zmierili veľmi rýchlo. Možno až prirýchlo. Dokonca by som povedala, že sú na výsosť spokojní. Nuž a keby som bola o kvapku podozrievavejšia, zrejme by som ich obvinila, že to od začiatku plánovali a Charlieho výstup v La Push bol len divadielko. Sama som si na to, že s Jakeom naozaj oficiálne chodím, zvykala postupne. Nepochybne ma však robil šťastnou každý deň, každú minútu, každú sekundu, odkedy sme boli spolu.

Jedno však bolo isté. Nikdy sa nebudeme nudiť a jeden druhého budeme neustále privádzať k šialenstvu. Nuž, nenadarmo sa hovorí, že to čo sa hádáva, to sa rado máva!

Přidat komentář

Autor:

Text:

Komentáře

1

Empress

11)  Empress (13.05.2013 09:44)

Ďakujem dievčatá

matysekmj

10)  matysekmj (13.05.2013 07:44)

Líbilo:) a pobavila jsem se, i když nejsem zastáncem B a J

HMR

9)  HMR (12.05.2013 13:36)

:) :) :)

Empress

8)  Empress (10.05.2013 23:56)

Jéééj Evička, ďakujem. Som rada, že sa ti aj tento môj výmysel páčil

Ani ja by som veru nebola proti takému stretnutiu

7)  Evita (10.05.2013 19:15)

Anicka!!!!!Tato poviedka sa ti velmi podarila! :-D Zasluzila by si prve miesto urcite! Super bolo ako sa najprv nemali radi a sa nakoniec takto zblizili! <3 Hned by som aj ja prisla na stretnutie medzi svalnatych Indianov!!! :-P A pohlad na utekajuceho naheho Jaka to by mali nafilmovat :-P

Empress

6)  Empress (08.05.2013 23:05)

Ďakujem moja

Twilly

5)  Twilly (08.05.2013 20:51)

Aňuli... gratulujem

Empress

4)  Empress (08.05.2013 20:26)

Ďakujem

SestraTwilly

3)  SestraTwilly (08.05.2013 20:08)

Gratulujem Empres,super!

Empress

2)  Empress (08.05.2013 19:57)

Díííky! Som happy, že som sa takto pekne umiestnila
Ehm... a takého výhľadu by som tiež chcela byť svedkom

maryblack

1)  maryblack (08.05.2013 19:54)

Gratulace!!!! Já jsem se u povídky pobavila, hlavně u konce. :D Jak já bych ho chtěla vidět takhle utíkat!!!!

1

Hledat

Přihlásit

Už. jméno:

Heslo:

Registrace

Aktuální články

Napsali jste

Náhodný obrázek