Sekce

Galerie

/gallery/kris-red-eyes.jpg

Vyzerá to na ďalšiu krv. A možno nakoniec predsa len Bella niekoho stretne. Táto kapitola bude o niečo kratšia. Prajem príjemné čítanie. :)

Tentoraz to bol pár. Muž a žena. Naozaj neviem či boli manželia, kamaráti, milenci alebo Boh vie, aké vzťahy existujú ešte medzi mužom a ženou.

Viem len jednu vec. Už ma to netrápilo tak ako tie vraždy predtým. Áno, stále som cítila nad nimi ako takú ľútosť, ale ani zďaleka sa to nepodobalo tomu predtým.

Mala som k tejto situácii aj jedno prirovnanie, ktoré vzniklo z ľudského života. Predstavte si, že jete kura. Na moment vám ho príde ľúto, možno. Ale zjete ho, lebo vám to chutí.

A toto bol teraz môj prípad. A práve to bol moment, keď som sa nevedomky dostala na zlú cestu.

Sedela som na kolenách pri dvoch mŕtvych telách a užívala si ten pocit sýtosti. Cítila som ako mi tá čerstvá krv preteká každou bunkou môjho tela. Slastne som privierala oči a olizovala si z pier aj tú poslednú kvapku krvi, nechcela som o ňu prísť.

Pohľadom som pozrela dole. Bolo mi viac než jasné, že ich tu nemôžem nechať len tak ležať. Musím sa zbaviť tiel, musím byť nenápadná a navyše tak robia všetci upíri. Aspoň čo viem.

V sekunde som bola na nohách. Obe telá som vzala ledabolo za ruky a ťahala k útesu. A potom ma náhle prekvapila ich ľahkosť. Ani som nemala pocit, že vôbec niečo držím v rukách. Ľudskou rýchlosťou som prešla ku kraju. Bála som sa, že ak by som sa rozbehla, polámali by sa mi doslova v rukách. Zrazu boli tak krehkí. To sa mi páčilo.

Prešla som k útesu a bez jedinej známky emócii som telá hodila do vody. Vždy som sa teraz zdržiavala pri vode. Pre vlastnú bezpečnosť. Veď... človek nikdy nevie.

Pomaly som sa vrátila na miesto kde som bola predtým. Kráčala som opatrne, aby som cítila každé steblo trávi po ktorej som prešla, nešteklilo to. Bolo to naozaj príjemné.

Keď som opäť našla lúčku, usmiala som sa. Bolo to tu naozaj krásne. Stromy naokolo mali krásne hnedé pene, ich koruny boli rozkvitnuté na každú stranu. Aj to tu voňalo krásne.

Náhle ma vyrušil koho si pohyb. Za mnou. Počula som len jemný šuchot vetra, akoby niekto prebehol  a zastal. Pozorne som počúvala, ale to bolo všetko čo som počula. Žiadne srdce, dych. Ale aj napriek tomu som vedela, že ten dotyčný tam je a sleduje ma.

Nahlas a varovne som zavrčala. Vycerila som zuby, prikrčila sa v kolenách, v prípade útoku a otočila sa.

Ani trochu ma neprekvapilo keď som tam zbadala upíra. On sa uškŕňal. Na mňa. Teraz. To ma nahnevalo, zavrčala som ešte raz s takou hrôzou akou som len dokázala.

"Pekná a divoká. Také mám rád.* Usmial sa na mňa, až mi v tom úsmeve odhalil všetky jeho biele jedovaté zuby.

To ma už celkom vytočilo a prestala som sa ovládať. Skočila som po ňom, ale skôr než som mu vôbec stihla niečo otrhnúť, ma dostal na kolená. Spacifikoval ma ešte skôr než som si stihla niečo uvedomiť.

Nasilu ma držal v klaku, ruky mi držal za chrbtom a jeho zuby boli nebezpečne blízko môjho krku. Trhala som, mykala som sa, vrčala som. Robila som všetko preto, aby som s dostala z toho nebezpečného zovretia, ale nedarilo sa mi. V mysli som si predstavila Edwarda a začala sa s ním lúčiť.

"Hej hej, pokoj. Ja ti neublížim. Teda ak budeš poslúchať." Nebezpečne sa mi zasmial pri uchu. Za normálnych okolností by som sa naozaj bála ešte viac. Ale niečo ma na tom hlase upokojilo. Neviem prečo, ale opatrne som sa zhlboka nadýchla a prestala sa mykať. Voňal pekne.

"Dobre, teraz ťa pustím. Neuteč mi, dobre?" Ozvalo sa znova, no už tentokrát ďalej od môjho ucha a hlavne krku. Cítila som, ako železné zovretie okolo mojich rúk pomaly slabne. Ani som nečakala kým ruky poriadne odtiahne. Hneď som zavrčala a stála pár krokov pred ním.

"Ty si ale.... náruživá. Volám sa James, si dlho takto na samotke? Koľko je od tvojej premeny?" opýtal sa celkom zvedavo a tentokrát sa na mňa usmial. Aj jeho úsmev bol pekný. Opatrne som si ho celého prezrela.

A bol naozaj presný opak Edwarda. Vzhľadovo. Bol vysoký, vyšší ako Edward. Jeho čierne vlasy mal až po ramená a mal ich z behania po lese naozaj špinavé. To aj ja ich mám také? Na moment ma premkla hrôza.

Mal pekne tvarované pery, ale najväčším rozdielom boli oči. Zatiaľ čo Edwardove boli krásne zlatisté. Jeho boli červené, asi tak isto ako tie moje. Žiadna novinka. Bol pekný, to sa uznať muselo. Ale viac na mňa nezapôsobil.

"Bella." Odvetila som stroho. Nemala som v pláne sa s ním nejako dlho zdržovať. Zdržoval ma od môjho ciela, nájsť Edwarda.

Keď som zrazu v hlave nadobudla skvelý plán.          

předchozí kapitoladalší kapitola

Uživatelé musí být přihlášeni pro psaní komentářů.

Komentáře

1

2)  Veve7891 (14.05.2016 07:50)

Chcem dalsiu kapitolu!!!!!!!!!!!!!! ;-(

1)  Jája (14.01.2016 19:18)

Panečku, Bela se nám pěkně zvrhává :D. Myslela jsem, že jí bude svědomí tížit trošku déle. Vždyť zatím ani nezkusila zakousnout žádné zvířátko. Takže turistu ano, ale králíci nám nevoní :D ?

1

Hledat

Přihlásit

Už. jméno:

Heslo:

Registrace

Aktuální články

Napsali jste

Náhodný obrázek

Eclipse