Sekce

Galerie

http://www.stmivani-ff.cz/gallery/thumbs/sen%20dievcatka.jpg

Buď jedno alebo druhé, všetko alebo nič, bolesť alebo láska.

Rozum a cit

Každý, kto bol na cintoríne, ostal ticho. Nebolo počuť ani tiché šumivé šepkanie. Nerozumeli môjmu iracionálnemu konaniu. Nikoho som nepočúvala, nikoho som k sebe nepustila. Zrazu prídu cudzinci a ja bez toho, aby som čokoľvek povedala, ich objímem?

Nemohla som si pomôcť. Boli jediní, ktorým záležalo na živote starej mamy. Kdekoľvek boli, čokoľvek robili, prišli, aby sa s ňou rozlúčili. Nepoznala som ich dokonale, no už teraz som ich milovala.

Radosť, bezpečie a pokoj ma opantávali a prenikali do každej bunky môjho tela. Neviem, čím to bolo, ale bola som pokojnejšia a menej som sa trápila nad odchodom starej mamy, že ju už nikdy neuvidím s otvorenou náručou a láskavým úsmevom. Možno mi ich poslala ako dar za odpustenie za jej zločin.

Všetci už odišli, no ja som ostala. Ešte jej nechcem povedať zbohom, ešte sa nechcem rozlúčiť, nechcem sa vrátiť do reality, nechcem dospieť. Vždy som mala oporu, poradcu, teraz som ho stratila.

„Aj ty by si mala ísť,“ ozval sa za mnou slnečný hlas. Obzrela som sa. Stáli tam so mnou. Myslela som si, že aj oni odišli, že sa vrátili do svojho doterajšieho života.

„Nie som pripravená.“

„Nikdy nebudeš pripravená, lenže musíš urobiť krok vpred, ponechať všetko, čo bolo, a nasledovať svoje ciele.“

„Nemám sa obzerať späť? Mám zabudnúť? Bojím sa, nezvládnem to sama.“

„Nikdy nebudeš sama,“ ozval sa tichý hlas.


♦♦♦♦



Posadili si ma na vrch stola, ako kráľovnú. Bola som ako v delíriu po nejakej droge. Hlava sa mi točila, lietala som v oblakoch šťastia. Mojou drogou boli oni.

Za obrovskými oknami bubnoval dážď. Vtieral sa do mojej mysle a nútil ma premýšľať. Lenže ja si nechcem pripustiť, nechcem myslieť, že všetko je nesprávne. Ako keby sa pri nich zastavil čas. Ako keby chcel uchovať ich nevšednosť, ich krásu.

Po lícach mi nenápadne začali tiecť slzy. Už ma všetko unavovalo. Prečo stará mama? Prečo si mi pripravila túto cestu? Alebo je to len čistá, bláznivá náhoda? Či sen malého dievčatka, ktorý som si dávno vysnila?

Na líci som zacítila jemný, studený dotyk. Pozrela som sa do jeho zlatých očí, v ktorých som sa topila. Bola v nich obava, smútok.

„Neviem... Neviem, kto v skutočnosti ste. Zakaždým, každý večer, každú chvíľu ste boli zázračnými anjelmi. Nechcem, aby ste odišli. Opustila ma, zanechala za sebou len spomienky, zanechala mi vás,“ šepkala som do ticha.

Nezáleží mi na ich pravde, nezáleží. Dôležité je to, že ostanú so mnou, že ON ostane. Ďalšia iracionálna skutočnosť. K Edwardovi ma ťahala akási neznáma sila, ktorá ma s ním pútavala do pevnejšieho uzla. Srdce mi našepkáva, že je tajomným tieňom, cudzincom z včerajšieho večera.

Bola som lapená do jeho osídiel. Bola som ako nočný motýľ, ktorý splašene lieta za žiariacim svetlom v hlbokej a skľučujúcej tme. Je už neskoro na moju záchranu, pretože láska k nemu ma naplňovala od spodku po povrch. Je to na smiech a predsa sa nedokážem smiať. Moje srdce prahne po Edwardovi ako keď hladný túži po kúsočku chleba alebo smädný po dúšku čistej, pramenitej vody.

Môj sen, môj tajný, dobre ukrývaný sen ožil. Môžem len dúfať, môžem si len priať, že nestojím sama na brehu týchto pocitov a je tu so mnou a drží ma za ruku.

Esme ma materinsky objala. Bola som ako v páperí bezpečia, ktorý ma obalil do svojho nepreniknuteľného obalu. Jediným obyčajným dotykom vniesla do môjho života svetlo. Svetlo, ktoré som dávno stratila.
„Nemusíš mať obavy,“ povedala Esme.

„Keď sme sem prichádzali, rozhodovali sme sa, či tu istý čas nepobudneme. Všetko záležalo na tvojom rozhodnutí,“ doplnil ju Carlisle.

„Už by som ani nedokázal odísť,“ potichu zašepkal Edward. V jeho hlase som sa stratila. Bolo to ako keby som počúvala zmes najzvučnejších, najdokonalejších hudobných nástrojov.

Ruky sa mi nepochopiteľne začali triasť, žalúdok mi príjemne zvieralo. Je to nezmyselné, nečakané, čo všetko dokáže zanechať krátky spoločný moment.

Som neodvolateľne zamilovaná. S pokojnou dušou môžem rozprávať o láske. Edward sa na mňa prenikavo pozeral. Cítila som sa ako nahá, nechránená. Môže vidieť do mojej duše? Mne sa tak zdalo, akoby ma poznal, akoby sme už boli spolu večnosť.

Po istom čase som si uvedomila nečakanú prázdnotu v izbe. Boli sme tam iba my dvaja.

V jeho blízkosti nedokážem jednoliato premýšľať. Obom vyhovovalo ticho, pretože sme sa mohli pozorovať, skúmať neprebádané vody našej mysle, duši, no najmä nášho srdca. Zastavil sa čas, nastal koniec sveta, pretože si neviem inak vysvetliť túto chvíľu, tento moment. Stal sa mojím princom na bielom koni, ktorý ma zachránil zo spárov zlej čarodejnice.

Chytil ma za ruku a keď sa nám dlane spojili, stalo sa niečo nepredvídané, nečakané. Neviem si to vysvetliť, neviem, čím to bolo, ale v tom nevinnom geste bolo všetko. Všetky naše pocity, túžby, želania.

Obavy sa rozplynuli. Navzájom si patríme. Je to bláznovstvo, viem to, ale akoby samotný osud zasiahol. Akoby to tak chcel a zariadil, aby sa Edward priplietol do môjho života. Nemôžem mať proti tomu žiadne námietky, lebo mu patrím.

Rozum mi však našepkáva niečo iné. Neustále ma upozorňuje na tajomstvo opradené okolo ich bytostí. Čím sa mám riadiť? Čomu mám bez výhrad veriť? Čo si mám vybrať? Rozum, ktorý donedávna riadil môj život, alebo srdce, ktoré ma bezpodmienečne ovláda? Buď jedno alebo druhé, všetko alebo nič, bolesť alebo láska.

Získali si ma. Svoje slová neľutujem, pretože mi nezáleží na tom, kto v skutočnosti sú, záleží mi na nich samotných.
Privinula som sa do Edwardovho náručia, vediac, že ma jeho náručie nikdy nepustí. Viem to, poznám to z jeho činov, jeho prenikavého pohľadu.

Nech sa stane, čo sa má stať. Ale ja nikdy nechcem opustiť túto náruč, túto záhadnú bytosť, Edwarda.
Ako povedal on sám, už by som nedokázala odísť. To je jednoznačné.

 


 

nikolka

předchozí kapitoladalší kapitola

Uživatelé musí být přihlášeni pro psaní komentářů.

Komentáře

1

nikolka

2)  nikolka (07.01.2011 14:04)

bolo to zámerne

Astrid

1)  Astrid (26.12.2010 00:44)

V tejto kapitole mi príde hrdinka priveľmi pohltená emóciami. Ale aj tak sa mi páči ako sa snažíš nájsť to správne slovo pre vyslovenie pocitov v tejto poviedke.

1

Hledat

Přihlásit

Už. jméno:

Heslo:

Registrace

Aktuální články

Napsali jste

Náhodný obrázek

Edward & Bella