Sekce

Galerie

/gallery/beautybell.jpg

Bella ide taxíkom po NY, vďakabohu vlasy jej ostanú všetky. :D Žiadnu ďalšiu spojitosť s filmom nenájdete.

Vybehla som z dverí a ihneď si stopla žltý taxík.
„Dobrý, odvezte ma do Central parku, prosím,“ povedala som nekompromisne hneď, ako som za sebou zavrela dvere.
„Zase vy?“
Zmätene som sa pozrela do spätného zrkadielka, z ktorého na mňa zízali dve zlaté oči.
„Vy kretén! Okamžite mi zastavte!“ Pozerala som sa na mesto, ktoré sa okolo mňa dalo do pohybu a ja som tak trochu prestala mať šancu vyskočiť, pretože by ma to bolelo. Bála som sa na strednej skočiť do piesku, som si istá, že z auta sa mi to do diaľky oveľa lepšie nepodarí.
„Najprv zviezť, potom zastaviť... Predtým, než nastúpite, sa rozhodnite, ženská!“
„Ja sa mám rozhodnúť?“ vypískla som vytočene. On dal zatiaľ smerovku, odbočil, a stále vyzeral, že mi venuje len minimum svojej pozornosti. To iba hlas zvyšoval, ako keby som bola kilometre od neho. Možno ako keby ma fakt vysadil, ale nechal zapnutý taxameter. Presne taká vzdialenosť v jeho myšlienkach medzi nami bola.
„To v ste ma naposledy odmietli odviezť!“ obvinila som ho.
„Zašpinili by ste mi sedadlá!“ Obvinenie mi plynule vrátil a opäť odbočil.
„Ja som rodila! Ak by ste šli rýchlejšie, nič by som vám nebola zašpinila!“ Spomenula som si, ako ma vyrazil z auta a ja som musela volať sanitku, pričom som okoloidúcim robila pekné divadlo.
„Ak by vás viezol váš manžel, nič by som nemusel stíhať!“
„Ak by som nebola vdova, on by to určite stihol!“
Zmĺkol.
„Kam ste to chceli ísť?“ spýtal sa už zmierlivejšie. Ja som najprv chcela odpovedať, ale nechcela som, aby mi chrapčal hlas, čo sa mi stalo vždy, keď som si spomenula na Marcusa. Ani sa nedožil našej krásnej dcérky.
Bola som ticho a on tiež. Rýpavá atmosféra ho prešla razom a vyzeral teraz ako baránok, dokonca sa na mňa bál do zrkadielka vôbec pozrieť.
„Verte tomu, že vám to blúdenie po New Yorku nezaplatím,“ povedala som ticho, keď som sa upokojila.
„Myslím, že sme spolu chodili na strednú,“ povedal miesto toho, aby buď vypol taxameter alebo ma konečne vypustil z toho uzavretého priestoru, kde sa mi čoraz horšie dýchalo.
„Je to možné. Ale kým som ja začala študovať právo, vy ste sa dostali sem. Tak si láskavo robte svoju prácu a buď ma vysaďte, alebo ma odvezte do Central parku!“
Zhlboka som dýchala a nervózne sa hrala so zlatým krúžkom na mojom prste.
Cez križovatku prešiel rovno a ja som spoznala cestu, ktorou som sa chcela uberať už na začiatku.
„Ste veľmi priebojná žena, Bella.“
„Nie som... Hej, odkiaľ viete moje meno?“ Nedôverčivo som si ho premerala a potom si prezrela svoj kostým, či na ňom náhodou neostala visieť menovka.
„Sme bývalí spolužiaci, spomínate?“
„Aby som pravdu povedala, nespomínam. Pripomeňte sa mi.“
„Raz som spal so Stanleyovou. Boli ste najlepšie kamošky a hovorili si všetko, tak myslím, že viete aj o tom.“
„Chad?“
„Aj on? Preboha,“ zamrmlal a zavrtel hlavou.
Zamračila som sa. Fakt som s týmto chlapom chodila do školy?
„Mávali sme spolu biológiu. A telesnú. Báli ste sa skočiť do piesku,“ zachechtal sa.
Mala som pocit, akoby ma v tej chvíli osvietilo.
„Ponožka!“ zajačala som so smiechom.
„Neznášal som, keď ma tak volali. A stále neznášam,“ podotkol a vyzeral trochu urazene.
„Prepáč mi, ale tvoje ozajstné meno si nepamätám. A sám si môžeš za to, že si nosil farebné ponožky.“ Automaticky som prešla do tykania a sledovala jeho vlasy. Vážne som ho podľa toho sena nespoznala?
„Som Edward Cullen,“ predstavil sa a mrkol na mňa do zrkadla. Prevrátila som očami.
„O tebe mi Jessica nehovorila,“ priznala som. „To by som si pamätala, keby spala s Ponožkou Cullenom!“ Vyprskla som od smiechu a užívala si jeho vytočený výraz, ktorý sa podobal tomu skoro spred roka.
Buchol rukou do volantu.
„A to som sa tak veľmi snažil!“ zasyčal.
„Ako to, že si ma nespoznal už predtým?“ opýtala som sa a snažila sa zahnať spomienku na bolesť a stres.
„Tvoje brucho mi trochu zacláňalo vo výhľade. Vieš, mám trochu alergiu na krv... a neviem, či by som to potom odšoféroval.“
Odvrátil pohľad a ja som opäť vyprskla.
„Aspoň, že máš dobrú náladu,“ zavrčal a zastavil mi pred Central parkom. Očividne nebol dvakrát nadšený z toho, že sa mu smejem.
„Ďakujem za odvoz. Dnes ti nezaplatím. A budem dúfať, že ťa už nikdy v živote nestretnem, aby som ti to nemusela vrátiť,“ zazubila som sa a Edward Ponožka Cullen iba zavrtel hlavou.
„Maj sa, Bella.“
„Čau.“
Vystúpila som práve vtedy, keď sa spoza zákruty vynorila Renée s kočíkom. Prešla som k nej, zvítala sa s ňou a vzala si na ruky malú Alice.
„Ahoj, kráska, ty si mi ale chýbala!“ Dala som jej pusu na tvár. Periférnym pohľadom som zaznamenala, že žltý taxík sa ešte nepohol z miesta a došlo mi, že pán šofér asi práve sleduje existenciu, pri ktorej zrode nechcel byť svedkom. Ale to ma netrápilo. Bola som hrdá na to, že je moje malé dievčatko zdravé.
Vzápätí mi pípla esemeska.

Jessica:

Bella neuveris! Lauren mi prave povedala, ze jej Angela povedala, ze Edward Cullen pred nejakym casom prisiel do mesta! Hovorila som ti, ze som s nim na strednej spala?

Rýchlo som jej naťukala odpoveď a položila Alice do kočíka.
„Vďaka, mami, že si mi ju postrážila, kým som dobehla. Nabudúce prídem metrom,“ povedala som Renée a láskyplne ju objala.

Přidat komentář

Autor:

Text:

Komentáře

1

2)  lelus (20.06.2012 18:06)

a pokračovanie nebude?

Lampas

1)  Lampas (19.06.2012 22:32)

Jop, Ponožka zostane Ponožkou. B)
Milá poviedka.

1

Hledat

Přihlásit

Už. jméno:

Heslo:

Registrace

Aktuální články

Napsali jste

Náhodný obrázek

Eclipse promo - Paul, Sam, Quil