10.12.2011 [00:30], eMuska, Povídky jednorázové, komentováno 12×, zobrazeno 2526×

Láska sa väčšinou votrie tam, kde nemá čo robiť. Alebo?

Pokračovanie Swanky. Užite si to. :)

  Zobudila som sa na to, že mám hlad. Budík vedľa stola ukazoval, že je pol ôsmej. Akurát. Než som sa však stihla zdvihnúť z postele, vo dverách sa zjavil Edward. Už oblečený.
  „Dobré ráno. Priniesol som ti raňajky,“ zašveholil zvesela. Kto by veselý nebol. Však, po tom, čo sa stalo...
Zamračila som sa.
  „Nečakala som, že ostaneš.“ Posadila som sa a prikrývku som si podržala nad prsiami. „Dúfam, že si od tohto nič nesľubuješ.“
Tácku s jedlom položil na nočný stolík a po štyroch prešiel až ku mne.
  „Ja nečakám ani vianočné prémie, šéfka,“ zasmial sa a jazykom prešiel po mojich perách.
  „To je dobre,“ zapriadla som do bozku.
  „Ale mohol by som sa aspoň previezť na tvojom vrtuľníku, čo povieš?“ zamrmlal a nahol sa nado mňa. „Alebo na jachte... Odplávali by sme na tvoj súkromný ostrov, kde by sme...“ Nahol sa k môjmu uchu a niečo mi pošepkal. S úsmevom som si ľahla na chrbát a za kravatu ho pritiahla k sebe.
  „Takýmto spôsobom sa dostaneme len do výťahu,“ zasmiala som sa.
  „To úplne stačí,“ zamumlal pred tým, než ma opäť pobozkal.

  Sedela som za svojím stolom a vypisovala zamestnancom vianočné odmeny. Pri tej Edwardovej som sa s úsmevom zahryzla do pery. Mala som pre neho prichystané povýšenie – a to vôbec nie preto, že spolu spávame. Bol veľmi šikovný zamestnanec. A čo z toho plynulo? Potrebujem nového adepta na jeho čoskoro bývalú pozíciu.

Dnes som mala mať prvý pohovor. Vraj nejaký Jacob Black. Počula som, že je dobrý vo svojej práci, tak by nebolo na škodu, keby makal pre mňa.
Čakala som, kým výťah zíde dolu, a keď sa dvere otvorili, vošla som spolu s jedným vysokým mužom dnu. Naše prsty sa streli na ceste k tomu istému tlačidlu.
  „Máte krásne ruky,“ povedal podmanivým hlasom, aj keď mu chýbal istý zvodný podtón, ktorý mal iba jeden hlas. Ale keď ma chytil okolo pása, ten hlas okamžite zmĺkol. V hlave som mala ticho.

A vrátila som mu každý jeden bozk, až kým necinkli dvere na výťahu.
  „Prepáčte, slečna Swanová, ale potrebujem s vami ešte niečo prebrať ohľadom tej poslednej faktúry.“
Edward, bleslo mi hlavou. Z tváre som mu nemohla nič vyčítať a oči mal divne privreté.
  „Slečna Swanová?“ ozval sa ten vedľa mňa. „Ja som Jacob Black, prišiel som k vám na ten pohovor.“
  „Na pohovor? My žiadneho ďalšieho pracovníka nepotrebujeme,“ ohradil sa Edward. Potom svoj pohľad zabodol do mňa.
  „Alebo áno?“ zasyčal a schmatol ma za rameno. Ťahal ma za sebou ako handru, až kým nezavrel dvere na mojej pracovni.
  „Ja si vyprosím, aby si sa ku mne takto správal!“ zakričala som so zaťatými päsťami a potom som si pošúchala boľavé rameno. Jeho stisk bol naozaj silný.
  „Tak ty si vyprosíš, aha!“ zavrčal a pevne stisol oči.
  „Kto to bol? Na čie miesto ho chceš? Na moje?“
  „Edward, upokoj sa a nechaj si to vysvetliť!“ skríkla som.
  „A čo si mám nechať vysvetliť? Že ma chceš vyhodiť? Že ma vymeníš za nejakého nabúchaného idiota a pri prvej príležitosti si ho zatiahneš do postele?“
  „To ty sa správaš ako idiot, vieš? Ja nie som žiadna štetka, a aj keby, tebe môže byť úplne fuk, s kým spávam!“
  „Ale nie je!“
  „Veď sme si nič nesľúbili!“ ohradila som sa a ešte viac som zdvihla hlas.
  „Nie. Môj rozum si nič nesľuboval. Ale srdce ho nikdy neposlúcha, vieš?“ Jeho hlas znel náhle ticho a strápene.

Nezastavila som ho, keď sa otočil a odišiel. Na to som bola až príliš prekvapená.


Doma som sa rozvalila na pohovke a pozerala do steny. V mojej mysli sa ani nezjavovali slová či akékoľvek vetné konštrukcie. Okrem mihajúcich sa obrazov to bolo len jedno Hm.
Z „tranzu“ som sa prebrala až o pol siedmej, keď mi zaškvŕkalo v žalúdku. S povzdychom som sa zdvihla a prešla do kuchyne. Pomalým pohybom som otvorila dvierka na chladničke a na sekundu ma oslepilo svetlo na konci tunela. Pozrela som sa do jednotlivých poličiek, či tam niečo nenájdem, až so sa zarazila na jednom boxe. Bol na ňom prilepený odkaz:

Dnes nemôžem prísť, ale vynahradím ti to. E.

Nechal mi to tam asi ráno, keď odchádzal. So slzami v očiach som tú škatuľku otvorila a zahodila vrchnák do drezu. Bol tam čokoládový puding so šľahačkou a jahodami. Urobil mi ho vždy, keď si chcel niečo vyžehliť. Ja by som mu mala poslať asi celú miešačku.
  S plačom som sa zošuchla na zem a chrbtom sa oprela o chladničku. Do čoho som sa to zamotala?

Ráno som šla výťahom sama. Pri cinknutí som sebou až trhla. Pred kanceláriou ma zastavila Mary.
  „Bol tu Edward. Nechcel, aby som vám to hovorila, ale...“ odmlčala sa. „Vraj sa s vami nechce stretnúť, iba si prišiel po veci.“
Stuhla som.
  „Kedy odišiel?“
  „Ešte neodišiel. Šiel sa rozlúčiť s kolegami.“ Otočila som sa a snažila sa na ihličkových podpätkoch utekať čo najrýchlejšie, aj keď som sa v jednej zákrute skoro prerazila.

  Stál vo výťahu a dvere ma takmer privreli, keď som prekĺzla k nemu.
  „Isabella,“ oslovil ma chladne. Do očí sa mi nahrnuli slzy. Dvere sa zavreli.
  „Keď si hovoril to o tom srdci, znamenalo to, že ma miluješ?“
Odvrátil tvár.
  „Odpovedz mi!“ zaskučala som.
Z ničoho nič výťah zastavil a medzi nás sa vteperili ďalší ľudia.
Na prízemí vystúpil ako prvý a ja som ho už nestihla dohnať.
  „Tvrdohlavý fagan!“ zavrčala som a dupla si nohou.

Toto bolo prvý raz, čo som šla k nemu domov. Sedela som zhrbená a skoro nalepená na volante. Pomalým tempom som míňala jeden dom za druhým a lúštila čísla na ozdobných tabuľkách.
Tridsaťdva. Zelené číslice na trochu zájdenej, kedysi bielej, doštičke. Edward ma malý jednoposchodový dom skrytý za stromami v predzáhradke, cez ktorú viedla štrková cestička priamo k schodišťu.
Vystúpila som do dažďa a prebehla k dverám. Zaklopala som. Ani nie o minútu sa rozrazili dvere a jeho ruka ma vtiahla dnu.
  „Zbláznila si sa? Veď tam prší! Čo keby si prechladla?“ Pri tých slovách cezo mňa prehodil svoj kabát, čo mu visel v chodbe, a šúchal mi ramená. Až vtedy si akoby uvedomil, čo vlastne robí, a ustúpil. Ale ja som svoj široký úsmev zastaviť už nedokázala.
  „Zamiloval si sa,“ povedala som ticho. On cúvol ešte o krok.
  „Do mňa, je to tak?“ naliehala som ďalej a pristúpila bližšie.
  „Bella, prosím, nechaj to tak.“ Unavene si prešiel dlaňou po tvári.
  „Aj ja,“ zašepkala som najtichšie, ako bolo možné, až som myslela, že to ani nezačuje. Jeho ruka ale padla z jeho čela.
  „Takže preto ho chceš na moje miesto? Dobre. Veci som si už zobral, takže môže nastúpiť hneď zajtra, ak chceš.“
  „Čo? O kom to... Aha.“ Hneď mi došlo, že je do toho zamotaný aj Black. So zavretými očami som sa pritisla na jeho hruď, a aj keď som mu svojimi mokrými vlasmi zničila košeľu, bolo mi to úplne jedno. Ľúbil ma.
  „Isabella Blacková. Naozaj to neznie zle,“ zamrmlal. Povzdychla som si a rozstrapatila mu vlasy.
  „A čo tak Bella Cullenová? Neznie to lepšie?“
Bolo na ňom vidieť, že tuho premýšľa nad tým, čo to malo znamenať. Zasmiala som sa.
  „Vieš, rozmýšľala som.“
  „Preboha,“ zaskučal. Hrane som ho plesla po ramene.
  „Rozmýšľala som a prišla som na to, že pokiaľ by si ma miloval, milovala by som aj ja teba. Hypoteticky.“
  „A keby to nebolo hypotetické? Keby som ťa naozaj ľúbil?“ opýtal sa. Potmehúdsky som sa zazubila.
  „V tom prípade dúfam, že máš vyhriate periny, pretože mi začína byť už poriadna zima.“
A kým on sa smial, ja som si ho odtiahla, kam som tušila, že je spálňa, pretože tam to bol už môj rajón - do ktorého si vôbec nikoho nepustím.

Uživatelé musí být přihlášeni pro psaní komentářů.

Komentáře

1

12)  Pilly (14.08.2012 20:16)

11)  Bye (12.12.2011 15:07)

Trochu jsi Edwarda potrápila, co? Jo! A mně se to moc líbilo!
Akorát teda moc nechápu tu líbačku ve výtahu... To je nějaký prokletí?

10)  nikaok (10.12.2011 23:02)

Páááni... kráása... som rada, že je Edward s Bellou... aj keď neviem prečo sa hlúpa s tým Jackobom bozkávala... ale kráááásny koniec je...

9)  Paja (10.12.2011 22:32)

Být na jejím místě, tak snad radši chodím pěšky a nebo jezdím výtahem jenom s Edwardem
Krásné

8)  HMR (10.12.2011 22:04)

že bych začala jezdit výtahem?

7)  semiska (10.12.2011 18:11)

Krásné pokračování. Bude ještě jedno? Skvělé.

6)  nikolka (10.12.2011 16:30)

výťahy sú asi jej osudom....
asi Jacob musel prísť, aby si uvedomili, že sa ľúbia ..

5)  Kamci (10.12.2011 16:11)

4)  Astrid (10.12.2011 10:49)

Tak táto Isabella je posadnutá kontrolou a chudák Edward nestihol robiť ani drahoty. Emuš s tým výťahom si to vymyslela, že ho nemohla dostihnúť
Krásna poviedka s podnázvom Edward je môj rajón

3)  ambra (10.12.2011 09:38)

eMííííííí!!!!! Zase dělám ííííáááá a bolí mě pusa od toho extra širokého a extra přitroublého úsměvu . Bella by si na ty výtahy fakt měla dávat bacha

1)  Janeba (10.12.2011 00:45)

Emuško, ty jsi úžasná!!!! Dalas tam úplně všechno, Jacoba, ale i natvrdlýho Edu, který nic nepochopil!!! Ti muži!!! Je to skvělé!!! Povedlo se ti to!!!!

Děkuji!!!

1