Sekce

Galerie

/gallery/ginger.jpg

Separujem perex obrázky...

Je dôležité nechať ísť.

„Chcem od teba odísť,“ povedala som a hľadela pri tom na hrnček plný kávy, z ktorého sa ešte stále dymilo. Na stred stola som položila tanierik s koláčikmi, ktoré som doobeda upiekla, ale mala som pocit, že ak si nevezmem teraz, o pár minút mi v ústach zhorknú. Aj tak boli už dosť slané z mojich sĺz, ktoré sa mi pri miešaní prikotúľali do misky.

„Ako to? Nerozumiem!“ zamumlal zamračene Jacob a napäl sa. Nevzal si. Malí perníkoví panáčikovia sa na neho veselo zubili, ale on ich ignoroval. A pritom ich mal tak rád...
„Chcem od teba odísť,“ zopakovala som a ľútostivo ich pohladila pohľadom.
„Ale prečo, Bella?“
„Jake,“ povzdychla som si a pokúsila sa ho chytiť za ruku, čo mal položenú na stole. Odtiahol ju a položil si ju na stehno. „Veď sme si nič nesľubovali,“ povedala som smutne, sklamaná, že porušil svoju prísahu. „Sľúbil si, že sa do mňa nezaľúbiš!“
„Srdcu sa nedá rozkázať, Bells!“
Stisla som viečka k sebe.
„Nehovor mi tak. To ma už radšej volaj Isabella.“
„Vysvetli mi to. Všetko.“
Povzdychla som si. Vzala som si do ruky jeden perník a začala ho pomaly lámať a mrviť na stôl, aby som zamestnala trasúce sa ruky a snáď aj pohľad, ktorý mi stále odbehoval k jeho ublíženej tvári. Pripomenulo mi to Cullenovcov v školskej jedálni.
„Jacob, si ako moje osobné slnko, to predsa vieš. Môj najlepší priateľ a jediná rodina, ktorá mi ostala. Ale ak nechcem, aby som zanikla, nesmiem sa nechať spáliť svojím slncom.“ Zhlboka som sa nadýchla a strčila si kúsok do pusy. Chutili sladko po mede. Zatiaľ.
„Ja ťa nenechám spáliť,“ namietol.
„Ty ma už páliš,“ povedala som smutne. „Začínam tu tlieť a dym z ohňa ma dusí. Potrebujem preč.“
„Kam pôjdeš?“ opýtal sa. „Nemôžeš ma odpustiť.“
„Mám... o bývanie mám už postarané.“ Vlastne som mu ani neklamala. A to, že nebudem bývať sama, som sa rozhodla nechať si pre seba.
Ďalej som už z koláčika neochutnala. Chýbala mu hlava a ruka a ľavá noha. Na ubolené torzo v mojich dlaniach padla prvá slza dnešného večera.
„Prosím, len ma nechaj ísť.“
„Ale ja ťa ľúbim.“
„Prosím, nehovor to,“ zašepkala som. To nebol ten tón, ktorý som k vyznaniu potrebovala. Ani hlas. Vlastne to bol úplne iný muž, Jacob bol predsa vždy... kamarát. Nemohla som to teraz takto kruto zmeniť. Alebo kruté bude ak to nezmením?
Na chvíľu som sa zamyslela, ale aj tak sa žiadne Aj ja teba nekonalo.
„Nechaj ma ísť,“ povedala som ešte raz oveľa tichším hlasom. „Chcem byť šťastná, konečne, po tých rokoch bolesti. Ty si ma videl, okúsil si z mojej bolesti a ja verím, že nechceš, aby som to zažila znova.“
„Ale Bella...“
Bolo to kruté, keď som vstala a nechala Jacoba sedieť na stoličke v malej kuchyni, ktorú sme spolu maľovali na žlto, aby vyzerala ako tá u nás doma, vo Forks, kde na otcovom mieste sedel Edward a vyzeral, ako keby tam odjakživa patril.
A patril.
Sadla som si do auta, vedľa mňa na sedadle spolujazdca ležal môj kufor. Nebol veľký, nemala som veľa oblečenia.

Neplakala som. V hlave sa mi mihlo pár pekných spomienok, ktoré som si chcela v hlave uchovať už navždy, ale smutná som nebola. Napätá a vzrušená z blížiacich sa udalostí. Smutná a nešťastná nie, na to som už nemala kapacitu.
Hneď, ako som prešla za hranice La Push som zbadala na krajnici odstavené strieborné volvo. Edward stál opretý o dvere spolujazdca a usmieval sa.
Vystúpila som a keď som prišla bližšie, objal ma.
„Ako to vzal?“ spýtal sa. Videla som mu v tvári, že sa snaží súcitiť s Jacobom, ale jeho oči natoľko žiarili, že sa to zdalo takmer nemožné.
„Nebol nadšený. Nevedel, že sa opäť schádzame.“
„On to prežije,“ zamumlal mi do vlasov.
„Ja viem. Ale musela som mu nechať na mňa nejaké ľudské spomienky. Je to tak lepšie. Nebude ma nenávidieť za moje rozhodnutie.“
Edward ma pohladil po chrbte. Vedel,  že Jake nechcel, aby som sa stala upírkou.
„Ale nechala som mu tam tanierik perníkov. A jedného načatého, dúfam, že mu to nevadí.“
Zasmial sa.
„Určite nie.“

Přidat komentář

Autor:

Text:

Komentáře

1

Carlie

5)  Carlie (04.03.2012 23:38)

Chůdě Jacob...:'-(, i když mě těší ten obrázek o Volvo se opírajícího Edwarda, kt. se vrátil
A při scéně s Jakeem jsem si vzpomněla na tenhle song:
http://www.youtube.com/watch?v=AJ0vqKhXlng

KalamityJane

4)  KalamityJane (04.03.2012 08:33)

No teda, až se to Jake dozví, nadšený nebude, ale v jednom má pravdu - srdci neporučíš :-)

maryblack

3)  maryblack (04.03.2012 00:36)

Chudáček Jacob:'-( :'-( :'-( dáváš mu zabrat:( :( :(

Ale jinak:

Twilly

2)  Twilly (03.03.2012 23:34)

No teda eMuš, výborne "napečená" poviedka. Cukrovaná, či skôr solená slzami bolesti a s prísadou štipľavej zrady. Hmmm a na konci, trochu prisladené staronovou láskou.

HMR

1)  HMR (03.03.2012 23:23)

tak jo, to je snad prvně, co jsem "při" Jacobovi...

1

Hledat

Přihlásit

Už. jméno:

Heslo:

Registrace

Aktuální články

Napsali jste

Náhodný obrázek