Sekce

Galerie

/gallery/ruž.jpg

Na pár dní pre neho zomrela, než zomrela naozaj a jeho svet sa úplne zmenil. Až kým mu do života opäť nevstúpila v trochu nerozbitnejšej podobe.


Som natoľko znechutená a zranená, až je to na mne skoro vidno... Ale umývam sa, fakt. 

Raz si mi hovoril o tom, že ľudské spomienky vyblednú. Mýlil si sa.

Prológ

Bola som špinavá, riasenku som mala rozmazanú po tvári a tričko zničené od sĺz, hlienov a slín. Kričala som a v amoku rozbíjala všetko naokolo. Z krbu som strhla fotky a gýčové sošky, zo stola pozhadzovala poháre a dokonca aj fľašu s vínom, ktorá sa rozbila a pofarbila biely koberec.
Ako moja krv...
Bola som príliš slabá na to, aby som si zarezala do ruky. Zložila som sa na zem, kričala a šklbala si vlasy. Bolo to, ako keby do mňa narazila obrovská guľa a odhodila ma cez celú miestnosť. Rozmliaždila mi kosti a moje srdce by sa rozprsklo na stene.
Oslobodzujúci pocit.

Vyrazil dvere. Alice ma asi videla. Naivne som dúfala, že sa usmeje, keď príde. Aspoň nenápadne zdvihne jeden kútik vyššie...
Pomohol mi do postele napriek tomu, že to vedel. Musel to cítiť. Nestihla som sa osprchovať a ním bol prevoňaný celý byt.
Na nočný stolík mi položil hrnček s čajom a ticho za sebou zavrel dvere. Od tej chvíle mi už nebolo súdené ho opäť vidieť.

1:

Zaštítila som svoj pach a vybehla do lesa. Všade bola tma a zvieratá spali. Dokonca aj puma, uvelebená na konári stromu. Pristihla som ju, ako pokyvkáva koncom svojho chvosta. Asi sa jej sníva o nejakej srnke. Ladne som vyskočila k nej a uhryzla ju. Milosrdná smrť v spánku... Toľkokrát som si ju priala. Alebo aby som v ten poondený večer prišla o život. Nie, James si ma musel rozhodne vychutnať.
Zhodila som zdochlinu z vetvy a sama sa na ňu posadila. Nevidela som poriadne na hviezdy kvôli listom, ale vôbec mi to nevadilo.
Počkala som až do svitania. Potom som dobehla späť do chatrče a prezliekla sa do riflí a obyčajného trička. Prehrabla som si svoje hniezdo na hlave a opäť zaľutovala, že som sa pred tým osudným večerom nechala tak debilne ostrihať. Vtedy som si možno myslela, že mi to určite dorastie. Ha, ha.
Keď som vychádzala zo svojej izby, stretla som Laurenta.
„Fuj, opäť si zabila nejaké nevinné zvieratko, ty vrah?“ zaksichtil sa. Keby som bola bývala veselý upír, kopnem ho do brucha a vyplazím jazyk. Ale nebola som, tak som ho iba kopla. Zastavil sa až o starú skriňu.
„Victoria ťa zabije,“ podotkol, striasol zo seba triesky a prešiel za mnou do obývačky. Bolo mi to jedno. Pri najhoršom ma opäť roztrhá a moje kusy roznesie po lese. Bude chvíľu trvať, než sa zotavím a opäť zmeškám do práce.
Pozrela som sa na hodinky.
„Už musím ísť.“
Vo dverách som sa minula s Victoriou. Ani na mňa nepozrela a ja som sa radšej pratala z cesty. Spolu s vysokým „Isabella!“ kolesá môjho auta zarachotili na štrkovej príjazdovej ceste a už ma nebolo. Nie, že by ju to mohlo zastaviť.

Pred dom pani Plattovej som dorazila o päť minút skôr. Bola to dizajnérka, manželka plastického chirurga, najlepšieho v Seattli. Ak by som bola človek, spýtala by som sa ho, či by mi vedel spraviť súmerné pery. Teraz by si o mňa však najskôr zlomil náradie.

Keď som vošla do domu, pani Plattová sedela v kuchyni a pila kávu.
„Dobré ráno, Marie. Alice ešte spí. Môžem ti tiež naliať?“ pozdravila ma a ukázala na svoj hrnček.
„Nie, ďakujem, nerobte si starosti.“
„Naozaj si nič nedáš? Všimla som si, že varíš iba pre Alice. Nemusíš sa báť, jedlo ti nestrhnem z platu.“ Milo sa usmiala, ale ja som jej úsmev opätovala len tak napoly. Jej prvá veta mi niečo pripomenula.

„Naozaj si nič nedáš?“ pýtala som sa už asi tretí raz, ale Edward len zavrtel hlavou a usmial sa.
„Nerob si starosti.“

Položila som pred neho aspoň pohár vody...

Esmé Plattová bola vysoká štíhla žena s vlasmi po lopatky, na koncoch skrútenými do veľkých vĺn. Jej dcéra sa na ňu absolútne nepodobala – a ani na jej manžela, ale nechcela som to riešiť. Nebol to môj problém a dobre mi platila za to, že som jej doktorkovi neukázala Alicino materské znamienko, ktoré má na chrbte aj jeho kolega, či kto. Výhoda môjho sluchu a nevýhoda jej telefonátov.
Vyzerala, že svojho muža miluje. A ja som zas vyzerala ako človek...
Musela som sa usmiať nad svojím prirovnaním.
„Dnes príde Charlie domov o niečo neskôr, zdrží za v práci,“ začala ľahostajným tónom a úskokom na mňa pozrela, keď si dolievala kávu. Všimla som si, že sa jej zachvela ruka, keď ju miešala lyžičkou.
„Aha.“ Vtiahla som svoju spodnú peru medzi zuby.
„Chcela by som ťa požiadať, či... či by si s Alice nechcela ísť poobede napríklad na ihrisko alebo do mesta. Dala by som jej nejaké peniaze, aby si kúpila novú hračku alebo oblečenie.“
Opäť na mňa krátko pozrela a opäť sklopila pohľad. Vedela, že viem.
„Samozrejme. O koľkej tu budete?“ Nedala som na sebe znať akékoľvek vykoľajenie. Dokonalá profesionalita, dokonalý odstup a diskrétnosť.
„O druhej.“
„Stačí, keď sa vrátime okolo šiestej?“
Prikývla. Viac som nepotrebovala vedieť.
„Zobudím ju neskôr, aby nemusela ísť poobede spať,“ povedala som a otočila sa k nej z profilu, keď odchádzala k dverám. Skoro som počula, ako ju to zabolelo. Ale nech si robí vlastné chyby.

Alice spala až do jedenástej.  Zišla dolu aj veľkým plyšovým medveďom, volal sa Pán Ušiak, mal tri roky a obrovskú ružovú mašľu. A vždy sedel po mojej pravej ruke na čaji o piatej.

Keď ma uvidela, štrbavo sa na mňa zazubila a ja som jej úsmev konečne úprimne oplatila.
„Dobré ráno!“
„Dobré ráno, zlatko,“ pozdravila som ju.
„Dnes máš zasa pekné očká,“ povedala a ja som si spomenula na zdochlinu, ktorú som nechala ležať pod stromom.
„To vieš, dobre som sa vyspala.“
„Aj ja, snívalo sa mi o jednom dievčatku,“ povedala a pokúsila sa vysadnúť na stoličku k barovému pultu, lenže jej bola privysoká. Ako Zlatovláske. Pomohla som jej, Pána Ušiaka vysadila vedľa a prisunula pred ňu misku s cereáliami.
„A čo ste spolu robili?“
„Pozvala som ju na svoj čaj o piatej.“
Ak by Alice trávila viac času so svojím otcom, pozvala by ju isto iste na hamburger.
„Ahá, určite by bola prišla.“ Rozstrapatila som jej vlasy a šla spraviť čaj. „Dnes si dáme čaj v meste,“ povedala som jej akoby mimochodom.
„Prečo? Ocko príde zas neskoro domov?“
Posadila som sa oproti nej a sklonila sa, aby som jej pozerala spriama do očí.
„Počuj, Alice, si skvelé dievčatko. Jasné? Nech sa stane čokoľvek, pamätaj si to, dobre?“
Niekoľkokrát s plnou pusou prikývla a nabrala si ďalšiu lyžicu, pričom jej polovica spadla späť do misky.

Z domu sme odišli už o jednej. Alice som obliekla jej nové kvetované šaty s krátkym rukávom a vyhovorila jej Pána Ušiaka, lebo ja by som sa s ním po meste určite neťahala. Vyjednala si ale dve bábiky.
Do zadného vrecka džínsov som si strčila peniaze, ktoré jej Esmé nechala, a povedala, že si dnes môže kúpiť niečo pekné. Zažiarili jej oči. Slogan tohto dievčaťa o niekoľko rokov bude určite znieť nejako ako Ahoj, volám sa Alice a som shopaholička.
Alice neznášala jazdu autobusom, preto som ju viezla ja. Dohodli sme sa, že ak to neprezradí svojej mame, dovolím jej sedieť vpredu. Poslušne si zapla pás. Nohy jej roztomilo viseli zo sedadla. Snažila som sa na to nemyslieť, pretože bola krásne dieťa, presne také, ako som si v poslednom čase priala.
Vzala som ju na zmrzlinu a potom k hojdačkám, na ktoré si ale odmietla sadnúť, pretože na nich vraj pred tým sedeli iné deti. Odfrkla som si.
„Kam chceš teda ísť? Máme ešte tri hodiny.“
„Tri hodiny kým príde domov ocko?“ opýtala sa. Povzdychla som si.
„Tak nejako.“
„Tak poďme na čaj,“ navrhla, do jednej ruky vzala Alžbetu, do druhej Dianu a ja som vzala obom bábikám tašku s vecami na prezlečenie a malým ružovým hrebeňom.


More@eMuška

předchozí kapitoladalší kapitola

Přidat komentář

Autor:

Text:

Komentáře

1

Clea

9)  Clea (18.08.2012 16:12)

velice zajímavej prolog a to tu máme dvě Alice?? Alice z prologu předpokládám, že je ta "velká" Alice i když i ta malá vypadá vnímavá
no, radši nechám dohadů a půjdu dál
a moc se mi to líbí

8)   (09.08.2012 19:35)

muško zlatá - cítím na kůži velký chlad,to nebude sladký příběh ... začíná se to kroutit už od první řádky , ach jo ,ale nádherně napsané , spousta náznaků k domýšlení a vlastním pocitům
děkuji a jdu dál ...

LadySadness

7)  LadySadness (09.08.2012 00:52)

takže Bella niekoho podviedla? Edwarda? no tak z tohto bude riadny bordel len píš, zlato, píš

Marcelle

6)  Marcelle (08.08.2012 18:00)

Prolog mě dostal a ve stejném smyslu to pokračovalo dál. Doufám, že máš už napsanou další kapitolu, protože se jí nemůžu dočkat.

5)  Lulu (08.08.2012 16:40)

Další ! Další! Jsem zvědavá vo co go?!

4)  martisek (08.08.2012 16:33)

Je to naprosto úžasný. S napětím čekám, co bude dál. Dostalo mě to, tak snad tu bude brzy pokačování

ambra

3)  ambra (08.08.2012 13:28)

Skvělé, skvělé, skvělé! Prolog se mnou udělal přesně to, co by dobrý prolog udělat měl - jsem napnutá jak struna. No a kapitola? Alice je neskutečná - i v menším provedení je to pořád ona . A Esme? No to zírám!!! A co je to s Bellou, kde to žije? Proč? Chci další, rychle!

Bosorka

2)  Bosorka (08.08.2012 11:57)

eMučko to vypadá velice nadějně . Moc se těším na další díl

Pilly

1)  Pilly (08.08.2012 11:50)

Zaujimavy zaciatok, som zvedava ako to bude pokracovat

1

Hledat

Přihlásit

Už. jméno:

Heslo:

Registrace

Aktuální články

Napsali jste

Náhodný obrázek

Eclipse