Sekce

Galerie

/gallery/ruž.jpg

Zábava pokračuje...

8:

Zastavila som pred vilou. Zvnútra sa ozýval krik.
„To nemyslíš vážne! Nenechám cudziu upírku, aby sa mi starala o dieťa!“
Ostala som sedieť na mieste. Počúvať cudzie rozhovory sa nemá. Presne preto som sa ani nepohla.
„Pozná sa predsa s Arom!“ namietla Rosalie.
„Veď práve! Ako jej môžeme veriť, keď je ich komplicka?“
Ešte nikdy som nepočula Edwarda tak kričať. Možno som s ním len nebola počas tých správnych chvíľ.
„Včera ti to očividne nevadilo,“ prskla Rosalie.
„Včera od nás odpútala kráľovskú rodinu. Ale získali sme čas, aby sme niečo vymysleli. Máme mesiac na to, aby sme ušli a schovali sa pred svetom.“
„Si blázon, Edward!“ vyštekla jeho žena.
So mnou nikdy nechcel nikam ujsť.
„Má ju dokonca označkovanú! Všimla si si, ako včera pozeral na jej prívesok?“
Rosalie možno chcela odpovedať, ale pravdepodobne si ma všimla, pretože záclona sa pohla a ona otvorila dvere.
„Marie,“ zvolala s dokonale naaranžovaným úsmevom. Pomaly som vystúpila a oprela sa o dvere auta.
„Aro podpálil našu chatrč,“ povedala som miesto pozdravu. Stuhla, úsmev na perách jej zmrzol.
„A tvoji priatelia?“
Mykla som ramenom.
„Boli vnútri.“
Rosalie Haleová zhíkla a prikryla si pery dlaňou.
„To mala byť výstraha?“ spýtala sa vydesene.
„Volturiovci nikdy nedávajú druhé šance,“ šepla som a obišla ju do domu. Nechcela som sa tým viac zaoberať.
Renesmé sedela na gauči a čakala ma. Edward sa na tomto pravdepodobne odmietol podujať a mne to vôbec nevadilo. Sadla som si vedľa nej, Rosalie ma nasledovala.
„Ahoj,“ pozdravila ma dievčina.
„Ahoj,“ pokúsila som sa o úsmev.
„Smrdíš ako špekačka,“ povedala. Jej mama sykla, ale ja som sa iba zasmiala.
„Máš pravdu, budem si musieť nájsť nejaký hotel, aby som sa dala do poriadku. Vieš, upír – a ani poloupír sa nemá hrať so zápalkami!“
Rozstrapatila som jej vlasy, ako som to zvykla robiť pri Alice.
„Myslela som, že ostaneš bývať s nami,“ navrhla nesmelo Rosalie. Hore na poschodí niečo buchlo.
„Je pravda, že by to bolo výhodné, pretože by som sa od Renesmé prakticky nemusela vzdialiť, ale to by ste museli najprv súhlasiť. Všetci.“ Rosalie, potupená predstavou, že som si vypočula jej hádku s manželom, si zahryzla do pery.
„Ale to môžeme doriešiť aj neskôr, však?“ Cítila som, že mám navrch a odrážalo sa to určite aj v mojom tóne. Ak by tak niekto so mnou hovoril, pretiahla by som ho metlou po hlave. Ale Rosalie sa vôbec nesprávala tak, ako v nákupnom centre a v divadle. Pokorne žrala všetky poznámky, ktoré som jej predhodila. Bolo mi jej ľúto. Na chvíľu.
„Spomínala si, že Renesmé je výnimočná,“ začala som prívetivejšie a malej opäť rozstrapatila vlasy. Zachichotala sa a skrčila, akoby som tak na ňu už nemohla dosiahnuť.
„Rastie a vyvíja sa veľmi rýchlo, na svoj vek je dosť inteligentná. V skutočnosti má vlastne dva roky,“ povedala jej mama s hrejivým úsmevom. Niekde hlboko v mojej mysli sa  mi zjavil obrázok Renée, ako sa tak pozerala na mňa, keď susedke hovorila o mojich pokrokoch a úspechoch v škole.
Vytreštila som oči.
„Aj ste nejako merali a porovnávali čas rastu?“ opýtala som sa.
„Zapisovali sme to.“

„A mohla by som to vidieť?“                          
Rosalie prikývla.
„Edward, budeš taký dobrý, prinesieš nám ten denník?“ zakričala do schodišťa.
Och.
Zišiel po schodoch pomaly, sivé tričko sa mi napínalo okolo svalov. Podal svojej žene zápisník. Až ona ho podala mne. Listovala som v denníku a užasnuto si porovnávala všetky čísla.
„Čo všetko z tohto vie Aro?“
„Máš podávať informácie, nie robiť špeha,“ zasyčal na mňa Edward. Keby som sa neovládla, od ľaku by som sa bola na mieste vystrela. Skrivila som obočie.
„Ale keď pôjdem do Volterry, mne odrazí hlavu najprv, keď sa mu niečo nebude páčiť.“
Rosalie ho pohladila po ruke.

„Má pravdu Edward, mali by sme byť vďační. Keby neprišla, Aro by si zobral Renesmé so sebou.“
Spokojne som sa usmiala a pokračovala v listovaní.
„Aro vie vlastne len to najdôležitejšie minimum,“ začala Rosalie a ignorovala Edwardov nesúhlasný pohľad.
Pozrela som sa na Renesmé.
„Všimla si si na sebe v poslednom čase niečo zvláštne?“ opýtala som sa. Už sa nadýchla, aby mi odpovedala, ale Edward jej skočil do reči:
„Nessie, nie!“
„Nevolaj ju Nessie,“ zasyčala jej matka.
„Dohája, Edward!“ skríkla som, až malá vedľa mňa podskočila. „Viem, že to nie je ľahké, keď ti blokujem dar, ale ani pre mňa to nie je med lízať. Snažím sa vám pomôcť a spolieham na to, že mi Aro verí! Ja sama uznám, čo je pred ním lepšie umlčať, a čo nie!“
Až neskoro som si zahryzla do jazyka.
„Ako vieš o tom, že mám dar?“ spýtal sa a to, čo sa objavilo v jeho očiach, ma zamrazilo.
„Myslíš, že mi je príjemné, keď mi večne štucháš do štítu?“ vypískla som a založila si ruky na prsiach. „Fakt nič moc!“
Rosalie otvorila ústa.
„On ti nemôže čítať myšlienky?“
Zavrtela som hlavou.
„Nepôsobia na mňa žiadne psychické dary. Jeho, Arov, Janin ani Alecov. Ani Demetri ma nevystopuje.“
„Nevedela som, že si nadaná,“ povedala Rosalie.
„Ale Aro to vie a preto si ma váži. Tak by som bola rada, aby som kvôli vám v jeho očiach neklesla a my sa tak nedostali do pekne veľkého problému, áno?“
Na to, ako prudko som znela, som si ich určite musela získať svojím šarmom.

Rozprávali sme sa ešte asi hodinu, iba Edward mlčal a hľadel z okna. Myslel na mňa? Na človeka pred premenou, ktorý dovtedy ako jediný blokoval pred ním svoje myšlienky? Spozná ma na základe tej podobnosti? Vyrazí so mnou dvere na základe tej podobnosti?
Ticho som tŕpla a snažila sa nepozerať naňho.
„Rosalie, ty máš nejaké nadanie?“ opýtala som sa odrazu. Ona iba zavrtela hlavou.
„Prečo sa pýtaš?“
„Rozmýšľala som...“ na chvíľu som sa odmlčala, aby som dala priestor sarkastickým poznámkam, ale nič sa neudialo, Edward naďalej hľadel z okna, „...že či by Renesmé svoj dar nemohla dostať... no, geneticky.“
Od záclony sa mi dostalo iba zavrčania. Rosalie sa zamyslela a Renesmé sa ďalej nerušene hrala s gombíkmi na mojej bunde.
„To je ale výborná myšlienka, po mne síce nič zdediť nemohla, ale čo tvoj dar, Edward?“
On sa otočil na svoju ženu s nie práve prívetivým pohľadom.
„Nessie nemá žiaden dar!“ zavrčal.
„Nemusíš sa kvôli tomu správať ako nafúkaný idiot,“ neodpustila si Rosalie a odišla z miestnosti.
Vytreštila som oči, ani som nestihla Renesmé zapchať uši.
„Marie?“ ozvala sa ticho. Čakala som otázku „A čo je to idiot?“, ale ona sa smutne pozrela na svojho otca a potom na mňa. „Ty sa budeš o mňa teraz starať tak ako o Alice?“
„Už to tak vyzerá, drahá,“ odvetila som a pohladila ju po vlasoch.
„A budeš sa o mňa starať, ak keď nebudem výnimočná?“
„Och, samozrejme, že budem!“ Pritiahla som si ju k sebe a silno ju objala. „A teraz sa choď pozrieť, kam odišla mama, dobre?“
Už spokojne prikývla a zoskočila zo sedačky. Hneď, ako zmizla za dverami, som vystrelila k Edwardovi a zastavila sa zubami len kúsok od jeho krku.
„Vôbec mi nevadí, že ma nenávidíš!“ syčala som mu do kože a snažila sa prebudiť všetky svoje zmysly, aby ostali čulé a neomámené. „Ale ak budeš svojej dcére aj naďalej ukazovať, aká je pre teba obyčajná,“ prst som mu zabodla do hrude, „tak si ťa podám, aj keď nie sme žiadni príbuzní, jasné?“
A než sa stihol spamätať, vybehla som z miestnosti, aby som našla dievčatá.

 

More@eMuška

předchozí kapitoladalší kapitola

Přidat komentář

Autor:

Text:

Komentáře

1

ambra

10)  ambra (27.08.2012 23:45)

Tak jak to je??? Vymazal mu někdo z Volturiových paměť? A je Rose opravdu jeho žena? A je Nessie opravdu její dcera? Zešílím z toho a navíc mám hřích! Závist je hnusná, ale já ti prostě nedokážu nezávidět, jak skvěle píšeš dialogy... (ne že by to ostatní bylo horší )

Clea

9)  Clea (18.08.2012 18:13)

opravdu hodně zajímavá kapitola takže Edward si opravdu nevzpomíná?? když jí "šťouchal" do štítu... a proč nechtěl, aby odpověděla, když se ptala na ty Nessiiny zvláštní schopnosti, že by se už něco projevovalo?
nemůžu si pomoct, ale Edward mi tu je nějak nesympatickej možná proto, že je celou dobu tak nerudnej a k Nessie se moc nemá snad se to zlepší ;)

8)  martty555 (15.08.2012 23:52)

mispa

7)  mispa (15.08.2012 15:35)

6)   (15.08.2012 13:37)

Edward se velmi bojí ztráty ,a netuší,že něco už ztratil - co se to stalo mezi ním a Marií,že ji přeměnil James ? To so ji vážně nepamatuje ??
a trápení dítěte,jestli někoho bude zajímat,i když není vyjímečná - špuntík malý nešťastný

Pilly

5)  Pilly (15.08.2012 12:47)

4)  lelus266 (15.08.2012 11:25)

:) Edward sa správa ako idiot

Bosorka

3)  Bosorka (15.08.2012 11:09)

Ano, Edward se chová jako TUPLOVANÝ idiot!!!
Ale i tak mi tahle kapitola přišla velice oddechová (v porovnání s ostatníma)

Marcelle

2)  Marcelle (15.08.2012 10:38)

Tak to je teda vážně dobrý

LadySadness

1)  LadySadness (15.08.2012 10:32)

čo povedať? Edward je stále rovnaký blbec a zaslúžil by si riadnu Rosalie zrejme nechytá dych a chudák Renesmé je zrejme z "otca" tak trochu riadne vystresovaná, nezávidím Belle túto situáciu, ale niekto tam poriadky urobiť musí
chlapi

1

Hledat

Přihlásit

Už. jméno:

Heslo:

Registrace

Aktuální články

Napsali jste

Náhodný obrázek