Sekce

Galerie

/gallery/ruž.jpg

teraz začína žúrka...

7:

Keď som od Plattovcov odchádzala, malá Alice plakala. Vedela, že keď sa vrátia z dovolenky, ja ju už čakať nebudem. Jej mama dala výpoveď a tak ma už viac nepotrebovala – a Alice mala aj tak čoskoro nastúpiť do školy.
Už som štartovala, keď mi zazvonil telefón. Najprv sa ozvali vzlyky, potom sa Rosalie upokojila natoľko, aby mohla prehovoriť:
„Sú u nás Volturiovci!“
„Daj mi adresu.“

O necelé dve minúty som vystupovala pred obrovskou vilou, okolo ktorej sa teraz vznášal pach zatuchnutej upíriny.
Dnu som vošla bez klopania. Rosalie v obývačke vzlykala, Aro s gardou sedeli na pohovke a Renesmé stála pred nimi ako vo výklade.
„Marie!“ zvolal Aro natešene a postavil sa. Nejako mu totiž napadlo, že by bolo vhodné ma objať. Mne teda vôbec nie. Rosalie nás vyjavene sledovala. Malo to aspoň jedno pozitívum – prestala vzlykať.
„Dlho sme sa nevideli!“
„Už je to nejaký ten piatok,“ pritakala som.
„Načo ste prišli?“
„To vieš.“ Jednu ruku nechal na mojom ramene, druhou ukázal na Renesmé, čo na nás upierala neistý pohľad. Jej matka prišla k nej a stisla jej dlaň vo svojej. „Toto dievčatko, samozrejme krásne po mame,“ vystrúhal Aro poklonu, „je určite veľmi nadané. Radi by sme si ju zobrali so sebou na... na prázdniny, aby sme mohli zistiť, či nemá náhodou nejaký dar a nemôže byť tak nápomocná svojej komunite.“ Zložil si ruky pod bradu. „Nie je len nádherná, určite je aj nadaná.“
„Je to moja chránenkyňa,“ povedala som odhodlane. Aro sa krátko zasmial.
„Ale podľa toho, čo som videl v spomienkach pani matky, si odmietla jej pestúnstvo.“ Rosalie po mne šľahla pohľadom.
„Dostala som čas na rozmyslenie. A ja som si to rozmyslela.“
„Och, Marie. Vieš veľmi dobre, že tebe verím, ale čo ak sa stane niečo nevídané a ja pri tom nebudem? Čo ak sa to ani nedozviem?“ zapriadol a jeho tvár sa skrčila do zúfalej grimasy.
„Vieš, že mne môžeš dôverovať. Informovala by som ťa. Pravidelne.“
„Hmm,“ zamyslel sa a pošúchal si bradu. Vtedy do miestnosti vtrhol ďalší upír.
„Aro, prišiel som hneď, ako som mohol,“ vyjachtal a ja som stŕpla na mieste.
„Ach, Edward, ideš práve včas.“
Sklonila som hlavu a ani nedýchala, tíško som sa chvela a snažila sa byť neviditeľnou.
„Kto je to?“ spýtal sa medovo a moje srdce sa na sekundu scvrklo, než sa roztiahlo a úplne celé sa zaplnilo láskou.
„Toto je Marie,“ predstavil ma Aro a štuchol do mňa, aby som sa otočila. Dvihla som hlavu a pomaly sa mu postavila čelom. Pootvoril pery, vytreštil oči, čo sa zakotvili na mojej tvári, nozdry sa mu mierne rozšírili.
„Marie?“ vydýchol. „Nevideli sme sa už niekde?“
„Si upír určite by si si to pamätal,“ prehovorila som chrapľavo po krátkom zaváhaní. Vyhýbala som sa pohľadom jeho tvári, aj keď periférne som ho stále sledovala.
„Tuto Marie je moja chránenkyňa – a presne to isté sa ona rozhodla spraviť s vašou dcérou.“ Edward prešiel k Rosalie, ktorú objal a položil Renesmé ruku na hlavu. Jeho žena bola už úplne pokojná. Všimla som si obrúčku na jeho ľavom prstenníku. Nepatrne prikývol. Stisla som viečka k sebe a prehovorila:
„Ako som už povedala, Aro. Budem ťa pravidelne informovať.“ Otočila som sa späť k nemu. Stále si ma zamyslene premeriaval, kútikmi mu trhalo. Potrebovala som sa ho ale čo najrýchlejšie zbaviť, aby som mohla vypadnúť do našej chatrče, zbaliť si pár vecí a zdrhnúť. Najlepšie čo najďalej.
Už teraz som vedela, že to nespravím.
„Rosalie, Edward, vaša dcéra má veľké šťastie, že Marie tak verím, inak by musela ísť so mnou na prázdniny do Volterry.“ Zatváril sa nešťastne, ale myslím, že mu to nikto nežral. „Raz za mesiac za mnou priletíš a...“
„To predsa-“ skočil mu Edward, ale vzápätí sa skrivil v bolestia. Jeho dievčatá zhíkli.
„Jane, prestaň!“ Pozrela som na Ara, ktorý jej však nič nepovedal. „Jane,“ zopakovala som dôrazne.
„Marie, rob niečo!“ zaplakala Renesmé. Vtedy Aro dvihol ruku a upírka Edwarda prepustila zo svojho pohľadu.
„Bojíš sa o svojho ocka?“ prihovoril sa jej tak sladko, až mi skrútilo vnútornosti.
Renesmé niekoľkokrát prikývla.
„Tak to je potom šťastie, že ťa tak veľmi ľúbi a má takú chytrú manželku, ktorá zavolala Marie.“
Edward sa pozrel na Rosalie a potom na mňa. Sklopila som oči k zemi.
Aro sa otočil ku mne.
„Prídeš za mnou raz za mesiac. Vždy si budeš môcť určiť deň a dobu, akú s nami pobudneš. Len nech to nie je príliš dlho, aby nám nič neušlo.“ Usmial sa a opäť ma objal. Váhavo som na neho zavesila svoje ruky a hneď ich zas spustila. To by hádam aj stačilo. Potešene sa usmial, keď si všimol, že mám na ruke pripnutý jeho dar. „Jane, Alec,“ povedal a všetci gardisti to brali ako rozkaz. Postavili sa k dverám.
„Dúfam, že sa čoskoro opäť uvidíme, princezná. Dovidenia, Rosalie, Edward. Marie.“ Venoval mi posledný pohľad a dal sa na odchod. „Ach, a teraz ešte tí nomádi...“
Opäť som stŕpla.

Nikto sa nepohol až kým vonku neutíchli kroky. Vtedy si Rosalie s Edwardom kľakli k Renesmé a objímali sa. Mala som chuť plakať.
„Dotkol sa niekoho?“ zašepkal Edward.
„Iba mňa a Marie. Poď k nám,“ zašepkala Rosalie a natiahla ku mne ruku. Ha!
„Nie, ja... ja budem musieť ísť. Prídem ráno, musíme sa po... rozprávať,“ vyjachtala som váhavo a vypadla z dverí.
Sadla som si do auta a naštartovala.
Preboha!
Ťažko som dýchala a v hlave sa mi mihalo tornádo myšlienok a spomienok.
Edward! Remesmé je Edwardova dcéra!
Samozrejme, bolo mi jasné, že existuje nejaká možnosť, že ho opäť uvidím, ale takto? Dupla som na plyn a šmykom vyšla z príjazdovej cesty. Potrebovala som sa upokojiť.

Zastavila som na konci lesnej cesty, odtiaľ som bežala až k útesom. Malé kúsky môjho vnútra a vedomia sa zatiaľ pomaly trhali a tvorili mi pod viečkami krvavé škvrny. Ľahla som si na skaly a hľadela na more.
Ako to, že ma nespoznal? Až tak veľmi som mu ublížila? Alebo som sa naozaj o toľko zmenila?
Rukami som mimovoľne vyšklbávala trsy trávy a prsty zarývala do hliny. Cítila som sa ako vtedy, keď som všetko okolo seba rozbíjala – vrátane nášho vzťahu – a on prišiel a položil mi svoje chladivé ruky na čelo.
V mysli som si čoraz hlasnejšie opakovala, že je ženatý, že má dieťa a mňa už k životu nepotrebuje tak, ako ja jeho, ale vôbec mi to nepomáhalo. Ako som len mohla vydržať osem rokov bez pohľadu na jeho tvár? A ako sa v nastávajúcich dňoch na neho vydržím pozerať?

Najprv som sa pomaly dvihla na kolená, potom sa preopatrne postavila, akoby som bola krehká. V skutočnosti som však bola iba špina, hŕstky prachu, ktoré sa pri prudšom pohybe rozptýlia do atmosféry. K autu som prešla krokom. Vôbec sa mi nechcelo vracať do pazúrov civilizácie. Chcela som ostať ležať na útesoch a nechať sa obrásť machom, upadnúť do zabudnutia a vymazať si všetky spomienky. Ach, milosrdné lži, kedy ma vyslobodíte z tohto prekliatia?

Zastavila som pred chatrčou. Nedokázala som nijako reagovať na to, čo som videla. Zvláštne otupená som sledovala spálenisko predo mnou a nevedela pochopiť, čo sa stalo, nedokázala som si pospájať všetky kúsky mozaiky do celistvého obrazu.
Bola som unavená. Chcela som spať. Snívať. Lietať. Milovať.

Z môjho domova ostala kopa popola. Aro sa o to postaral. Jamesa, Victoriu ani Laurenta už nikdy neuvidím. Prišla som o svoju druhú šancu. A mala som sa vrátiť k Edwardovi a jeho rodine ako niekto, kto zachráni to, čo on najviac miluje. Koľkokrát sa mi život pokúsi hrať novú pesničku, keď o ňu nestojím?
Mala som vtedy umrieť,
napadlo mi opäť.

Vystúpila som a ako mátoha sa dala do prehľadávania spáleniska. Kusy oblečenia, čo som našla, boli úplne nepoužiteľné a nenašla som nič hodnotné, čo by som si mohla zobrať so sebou. Victoriin prsteň, ktorý nikdy neskladala, som nechala ležať tak. Možno sa sem raz vrátim, ak to tu nerozfúka vietor. Teraz som sa mala vrátiť na iné miesto. Do novej etapy bolesti v ôsmych rokoch, ktoré som chcela rýchlym pohybom zmazať. Neúspešne.

 

More@eMuška

předchozí kapitoladalší kapitola

Přidat komentář

Autor:

Text:

Komentáře

1

ambra

8)  ambra (27.08.2012 22:41)

Tak tohle je snad nejzáhadnější povídka, co jsem četla . Ach, eMuška, tak dokonale napsané... Komunita, skvělý výraz. Jak to, že ještě nikoho nenapdl? A to jsem si myslela, že Aro už mě nemůže překvapit. Zatváril sa nešťastne, ale myslím, že mu to nikto nežral . A zase jsem zvládla úsměv navzdory staženému žaludku .

Clea

7)  Clea (18.08.2012 17:51)

další nečekaná věc ale proč si nevzpomíná? Nebo to jenom předstírá?? a ta dohoda je zvláštní... proč mu má Marie podávat hlášení, když od ní si nic přečíst nemůže a tudíž je jediná, která mu může lhát??

6)  martty555 (14.08.2012 23:45)

LadySadness

5)  LadySadness (14.08.2012 15:10)

miloval ju vôbec, keď tak ľahko zabudol a ihneď si zohnal manželku a dcéru? dozvieme sa niekedy, prečo si Rosalie vybrala práve Bellu? ako mohla vedieť, že to má byť práve ona? ale tých troch neľutujem
chudák Bella, toto bude hnusné :( :(

Marcelle

4)  Marcelle (14.08.2012 13:48)

Pilly

3)  Pilly (14.08.2012 12:16)

Bosorka

2)  Bosorka (14.08.2012 07:40)

Proč si na ní Edward nevzpomíná? To ta vščná upírská láska moc věčně netrvala, když je Nessie na světě...
Chudák Bella, takový malý očistec ji čeká.
JSi fááááááááááááákt dobrá!

1)   (14.08.2012 07:34)

a do pr..., tak tohle asi neustojím ,ty fakt nedáš nic zadarmo - nejsi náhodou příbuzná s ambrou
díky,ale nevím,jestli se těším :D

1

Hledat

Přihlásit

Už. jméno:

Heslo:

Registrace

Aktuální články

Napsali jste

Náhodný obrázek

Eclipse still