Sekce

Galerie

/gallery/ruž.jpg

Posledná kapitola pred tým, než sa naozaj začne niečo diať. Dnes Jasper, zajtra Carlisle, pozajtra... Dúfam, že to vydržíte. :-)

5:

Trpezlivo som sa pozerala na chlapca, kým mi roztrasene neopätoval pohľad.
„Som Marie,“ predstavila som sa a nenápadne sa k nemu posunula o krok bližšie.
„Oslovil ťa Isabella!“
Ďalší krok si všimol a natisol sa na stenu.
Smutne som sa pousmiala.
„Isabella som sa volala pred tým, než sa mi toto stalo.“ Kľakla som si na zem. „Nechaj mi ošetriť ti tú ranu,“ požiadala som ho.
„Si taká istá ako oni?“ hlas sa mu strašne triasol.
„Pozri sa mi do očí,“ vyzvala som ho. „No tak, pozeraj. Myslíš si, že som taká istá?“
Niekto vonku si odfrkol. Chlapec zavrtel hlavou.
„No vidíš, neboj sa. Mne môžeš dôverovať. Pracujem ako pestúnka. Starám sa o jedno dievčatko, volá sa Alice.“
Kým som rozprávala, pomaly som sa prisunula až k nemu a zložila mu zakrvavenú dlaň z rany. Zaštítila som sa, aby ma jeho vôňa nedráždila a utrela mu krv do kusu obliečky z pohovky, ktorý som odtrhla.
„Budem musieť ísť do auta po lekárničku,“ povedala som, ale on sa strhol.
„Nenechávaj ma tu! Páli to!“
Zdesene som sa na neho pozrela.
„Čo ťa páli?“
Odkryl si rukáv a mne sa naskytol pohľad na odtlačok zubov.
Mení sa.
„Tu si ľahni,“ nakázala som mu a vyšla pred dom.
„Vy idioti!“ syčala som hnevlivo.
„Mali by sme ho zabiť!“ zavrčal James a prechádzal okolo nás v kruhoch.
„Upokoj sa! Dávali ste si pozor?“
Victoria si znovu odfrkla.

„Videl nás, ako sa kŕmime.“
„A čo ďalší ľudia?“
„Všetci mŕtvi,“ odvetila ľahostajne. Stisla som viečka k sebe.
„Stopy?“
„Minimálne.“
Otočila som sa na Jamesa.
„Ako minimálne?!“ Cítila som, ako tlak vo mne stále stúpa a môj štít chce vyletieť do okolia.
„Podpálili sme s nimi kontajner, ale ľudia privolali hasičov.“
Chytila som ho pod krkom.
„Ako si mohol?“ zavrčala som. „Chceš na seba pripútať pozornosť Volturiovcov?“
On sa mi však šikovne vyšmykol a zovrel ma vo svojich pažiach.
„Žiadnu pozornosť na seba nepripútame, preto sa ho teraz zbavíme,“ zapriadol a jeho hlas znel, ako by ním prechádzal po žiletke.
„Nemôžeš sa ho len tak zbaviť!“ zakričala som. Tep srdca vo vnútri sa zrýchlil.
„Victoria, Laurent. Postarajte sa o ňu.“
Moje zovretie povolilo iba na chvíľu, ale ja som nestihla ujsť. James zmizol v dome.
Ozval sa krik.
„Nie!“ zajačala som a skúšala sa im vytrhnúť, ale Victoria cvakla zubami len niekoľko milimetrov od môjho krku.
„Ja by som neodporovala.“
Krik ustal, oni ma pustili.

Padla som na kolená.

S akými zvieratami to žijem?

Mŕtvolu chlapca som z domu vyniesla až nadránom. Vykopala som hlbokú jamu, zasypala ho rašelinou a zeminou a kúskom mysle si spomenula na Boha.
Prijmi Svojho nevinného služobníka do Svojho kráľovstva, Pane.
Mohol mať toľko rokov, koľko som mala ja, keď ma James premenil. Pamätala som sa na všetku bolesť a plamene, aj na to, ako veľmi som vtedy túžila po Edwardových dotykoch. Pamätala som si, aký vzdialený mi bol, keď som sa na neho bála čo i len spomenúť.
Teraz to bola iba tupá rana do zátylku...

Provizórny hrob som opustila spolu s východom slnka. Nechala som telo hniť ako odraz vlastnej duše, ktorá koniec koncov možno ani nebola. Vedela som ale, že ak by existovala, vyzerala by presne tak – dohryzené a polorozpadnuté telo, zapáchajúce malomocenstvom morálky a charakteru. 

Chcela som sa ísť prezliecť, ešte pred tým, než pôjdem za Alice. Trojka sa zatiaľ o niečom dohadovala na pohovke. Ignorovala som ich.

Pred domom Plattovcov som bola do desiatich minút. Dvere mi prišla otvoriť Alice.
„Ahoj, Marie, pridáš sa k nám? Akurát pijeme s bábikami čaj.“
„Jasne, bude mi cťou!“ Hrane som sa uklonila a podala jej ruku. Dotiahla ma do obývačky ku konferenčnému stolíku, na ktorom boli porozkladané riady a rozprávky o poníkoch hrali príjemnú kulisu. Stále som musela myslieť na chlapca v lese.
„Kde máš maminku?“ opýtala som sa.
„Je vo svojej izbe, povedala mi, že musí ešte pracovať.“
„Naozaj?“ Snažila som sa sústrediť na Alice a na šálky porozkladané na stole.
„Áno, musí spraviť návrh pre jednu veľmi bohatú pani, aby mi mohla kúpiť krásne šaty, ktoré videla minule vo výklade – a ja také ešte určite nemám. Ani podobné,“ povedala, akoby to stačilo na to, aby ich životne potrebovala.
„Ako sa chceš dnes hrať?“ opýtala som sa.
„Najprv dopijeme čaj,“ upozornila ma. „A budeme potichu, pretože ocko spí. Z roboty sa vrátil až dnes ráno. Keď budem veľká, tiež budem pracovať v noci.“
Nadvihla som jedno obočie.
„V noci? Prečo?“
„Pretože som v telke videla taký film a dievčatá, čo pracovali v noci, mali krajšie oblečenie, ako tie, čo pracovali cez deň.“
Vyprskla som.
„Chceš povedať, že tvoja mamka nemá pekné šaty?“
Alice sa zamyslela.
„Hm, tak asi nebudem pracovať v noci. Budem tiež mamka.“
Láskyplne som sa usmiala a rozstrapatila jej vlasy.
„To je tá najlepšia voľba, zlatíčko.“
„Ja viem,“ povedala vševediaco, „ale Jasper je tento týždeň chorý.“ Naplietla si pramienok vlasov na prst a našpúlila pery.
„Tak počkať!“ zasmiala som sa. „Aký Jasper?“
„Predsa môj sused, Jasper. Pôjdeme spolu do prvej triedy!“
„Ach tak,“ povedala som a prikývla, tlmiac smiech v dlani. „Tak to dúfam, že sa čoskoro uzdraví.“
„Híí! Už viem, čo budeme dnes robiť!“ povedala takmer naraz s jednou postavičkou z televízie. „Košík, potrebujem košík!“ A zmizla mi z dohľadu. Šla som za ňou do izby. Hrabala sa na spodku skrine, až odtiaľ vytiahla piknikový kôš plný plyšových hračiek. „Túto preč, túto preč...“ mrmlala si sama pre seba. Potom vzala do ruky jedného tigríka s modrými pruhmi a pridržala si ho pred nosom. „Tohto.“ Vložila ho do košíka a zbehla späť do kuchyne. Zvedavo som ju sledovala, ako umýva ovocie a kladie ho na tácku. Potom vytiahla z chladničky majonézu a nejakú zeleninu.
„Marie!“ zajačala a vzápätí sa otočila. „Och, ty si tu.“
Vykoľajene som zavrtela hlavou.
„Musíš mi pomôcť spraviť sendvič, dobre?“
„Ale Alice, ja som sendvič nerobila už...“ osem rokov, „...dosť dlhý čas,“ namietla som.
„Neboj sa, spolu to zvládneme,“ povedala a podala mi chlieb, aby som ho rozkrojila. Namazala som jej ho majonézou a ona na neho pekne porozkladala zeleninu a syr.
„Je to vegetarián, vieš?“ povedala a ja som sa zaškerila. „Ale zatiaľ neje mäso len veľmi krátko. Asi ani naše deti nebudú jesť mäso,“ uzavrela rozhodne a priklopila chlieb. Spolu sme ho zabalili a položili na vrch do košíka. Dala som jej aj balenie pomarančového džúsu a pomohla jej košík vziať k susedom.
Keď sme zazvonili, otvorila nám veľmi prívetivo vyzerajúca pani.
„Dobrý deň, ja som Marie, Alicina pestúnka a...“
„Dobrý deň, teta Whitlocková, prišla som pozdraviť Jaspera,“ zaspievala mi Alice pri nohách a Jasperova matka nás s úsmevom vpustila dnu. Tá malá potvorka mi hneď vzala košík z rúk a rozbehla sa hore schodmi.
„Ste veľmi milé, že ste si spomenuli,“ povedala pani Whitlocková. „Nemuseli ste si robiť starosti.“
„Ale akéže starosti, bol to Alicin nápad a veľmi sa tomu tešila.“ Zaváhala som. „Myslíte, že by som ju tu na pár minút mohla nechať a odbehnúť späť k Plattovcom? Zabudla som Esmé povedať, kam ideme, tak by som jej skočila povedať, že sme len tu.“
Pani Whitlocková sa usmiala.
„Samozrejme, budeme veľmi radi, ak s nami Alice nejaký čas pobudne.“
„Ďakujem vám, sľubujem, že sa nezdržím. Rada som vás spoznala, pani Whitlocková.“ Potriasla som si s ňou rukou a vyšla z domu.

Alice mala pravdu. Esmé sedela v spálni, ale nepracovala. Bola v posteli a čítala si časopis. Charlie ležal vedľa nej a hlasno odfukoval.
„Ahoj, Esmé. Len som ti chcela povedať, že sme s Alice u Whitlockovcov,“ zašepkala som, aby som ho nezobudila.
„Išla pozrieť Jazza?“ spýtala sa ticho. Prikývla som. „Výborne, sú veľmi dobrí kamaráti,“ povedala, skontrolovala pohľadom, či Charlie stále spí a ďalej sa venovala časopisu. Rozhodla som sa ju nevyrušovať, keď ma zastavila.
„Nechceš vedieť, ako som sa rozhodla, Marie?“ šepla.
Zavrtela som hlavou.
„Nie, Esmé, myslím, že teraz nie. Aby sme ho nezobudili. Už by som sa mala vrátiť,“ povedala som a odišla.

 

More@eMuška

předchozí kapitoladalší kapitola

Přidat komentář

Autor:

Text:

Komentáře

1

Clea

5)  Clea (18.08.2012 17:16)

ten začátek
ale Jazz se přeci jenom ukázal, i když trochu jinak nojo vlastně, ale co teda ta Alice na začátku?? to je jenom velikánská náhoda a jsou opravdu dvě Alice se dvěma Jasperama nebo jak to je?

Pilly

4)  Pilly (13.08.2012 19:08)

Marcelle

3)  Marcelle (12.08.2012 21:29)

ambra

2)  ambra (12.08.2012 19:39)

Po každé kapitole se mi chce hýkat, že zrovna tahle byla nejlepší, a pokaždé jsem ráda, že to nepíšu, protože bych se opakovala .
Z té úvodní části se mi sevřelo srdce, je hrozně kruté dát oběti prostor k tomu, abychom ji poznali, a pak... :'-( No ale samozřejmě je to jeden z nejúčinnějších literárních prostředků. Je mi z té její party už vážně dost zle:( . Takže ji proměnil James? On byl ten její milenec?
Scény s Alice jsou naprosto geniální, tahle rozhodně top. Jasper předškolák? A Alice už samozřejmě VIDÍ společnou budoucnost .
A Esmé teda jak?

1)  martty555 (12.08.2012 10:04)

1

Hledat

Přihlásit

Už. jméno:

Heslo:

Registrace

Aktuální články

Napsali jste

Náhodný obrázek