Sekce

Galerie

/gallery/ruž.jpg

Ešte pár chvíľ...

4:

Divadlo bolo „vskutku podarené“. S úškrnom som sa pozrela na Renesmé a na jej vskutku podarenú matku, ako spolu s Alice kikiríkajú o deduškovi, čo sa vyšplhal po fazuli. Ešte mi to dievča pokazia.
Cestou domov sme sa zastavili na zmrzlinu. Alice šťastne žiarila a mňa mrzelo, že nie je taká kvôli mne, ale kvôli prepychovému správaniu tej storočnej kozy. Vlastne som nevedela, koľko má rokov, ale vyzerala dostatočne vyžehlene na to, aby vyzerala ako múmia. Dočerta s upírskou krásou, ja som na nej videla kopu nedokonalostí.
Keď sme sa s Alice vrátili domov, odniesla som ju rýchlo do izby, aby sa prezliekla a umyla si zuby, že jej prídem prečítať rozprávku, lebo z izby jej rodičov som počula podozrivý hluk.
Zaklopala som a poodchýlila dvere. Esmé sedela skrčená pod prikrývkami a plakala.
„Esmé!“ Rýchlo som sa pokúsila dostať k nej a posadiť ju. „Esmé, ste v poriadku?“
„Ja ho musím opustiť, musím odísť, opustiť, musím ho...“
„Ššš, Esmé, upokojte sa, koho musíte opustiť?“
Pritisla som jej svoje ľadové ruky na tvár, a snažila sa jej poutierať slzy a zároveň jej schladiť pokožku.
„Svojho manžela!“ zavzlykala a plač sa spustil nanovo.
„Ale Esmé,“ tíšila som ju.
„Ty tomu nerozumieš, Marie, ja som tehotná! Nemôžem porodiť druhé dieťa a opäť mu tvrdiť, že je jeho!“
„Tichšie, Esmé, začuje vás Alice,“ povedala som a hladila ju po vlasoch.
„Alice? Ach, moja Alice! Kde je? Alice!“
„Upokojte sa, poslala som ju do postele. Pôjdem ju uložiť. Vy si tu zatiaľ ľahnite, urobím vám čaj a porozprávame sa.“
Prebehla som ju pohľadom a zavrela za sebou dvere.

Alice v izbe už bola netrpezlivá.  Sedela v pyžame pod perinou a v ruke držala štyri knižky.
„Toto všetko ti neprečítam,“ povedala som rozhodne. „Môžeš si vybrať jednu rozprávku.“
„Ale Marie!“ namietla.
„Žiadne také, mám ešte nejakú prácu.“ Sadla som si vedľa nej a pobozkala ju na čelo. „Čo tak o princeznej s dlhými zlatými vlasmi?“
„Čo má chameleóna!“ vyprskla a zachichotala sa.
„Chameleóna? Kde si na to prišla?“ opýtala som sa s hranou zvedavosťou, pričom som presne vedela, na čo naráža, lebo na ten animák sme boli spolu v kine.
„To je rozprávkové tajomstvo,“ prehlásila tajnostkársky a zosunula sa hlbšie do perín.

O necelú pol hodinu sa už vznášala v ríši snov a ja som myslela, že ju dnes snáď ani neuspím.
Šla som do kuchyne uvariť čaj. Nechcela som sa zdržať dlho, aj keď som si dávala načas a premýšľala. Musela som Esmé poradiť, dobre poradiť, avšak ako, keď vlastný život som si totálne spackala?
Vyšla som na poschodie aj s hrnčekom z hrubého porcelánu a fľašou vína. Zaklopala som na dvere a vošla.
„Pardon, mohla som?“ opýtala som sa a kývla na fľašu. Esmé niekoľkokrát prikývla. Vyzerala zničene a opuchnuto.
„Ja... ja som sa veľmi snažila. Chcela som mu byť dobrou manželkou, ale Carlisle je... On je proste muž  mojich snov a ja už nedokážem byť čo i len minútu bez neho.“
Zavzdychala som, podala jej čaj a pokúsila sa otvoriť víno.
„Viete, Esmé...“
„Preboha, len mi teraz nevykaj,“ zamrmlala a schovala si tvár do vankúša. „Vieš o mne ten najväčší odpad, už sa nemusíš tváriť ako cudzia.“ Smutne sa usmiala.
„Počuj, Esmé. Práve ja ti asi v tomto nebudem vedieť poradiť. Moje manželstvo stroskotalo ešte pred tým, než vôbec začalo. Nevedela by som chodiť v tvojich topánkach. Ale... je Carlisle Cullen taký úžasný? Stojí ti život s ním za to, aby si odišla od Charlieho? Stojí ti ten chirurg za to, aby si sa s Alice vídala len na víkend?“
Vydesene sa na mňa pozrela.
„Alice by šla samozrejme so mnou!“
„A stojí ti to za to, aby si mu ju každý týždeň na dva dni posúvala? Aby si ho stretávala na nemocničných plesoch, charitách a benefičných večierkoch neupraveného a zničeného, keď by si robila spoločnosť inému dokonalému mužovi? Nebude pocit viny prehlušovať šťastie s Carlisleom Cullenom?“
Zhlboka som sa nadýchla a opäť si v hlave prehrávala, čo som jej to povedala. Či som jej náhodou nenakecala hlúposti. Premkol ma strach. Čo by som na jej mieste urobila ja? Ak by bol mojím manželom Edward?

A ak by bol on mojím milencom?

Esmé mi stisla ruku.
„Budem premýšľať o tom, čo si mi povedala. Teraz mi už daj to víno.“
Natiahla sa po fľašu a ani sa nenamáhala s pohárom. Ja som vedľa nej skormútene sedela. Prepadli ma opäť spomienky a nie na všetky som bola pyšná. Pomaly ma opúšťala hrdosť, vyplavovala všetky pre a proti, a ja som si bolestne uvedomila, do akých špinavých hier sa môže človek dostať, zmietaný pocitmi. Zmietaný svojou ľudskosťou.
Na okamih som sa zamyslela, či by som mu to spravila, ak by ma bol premenil už skôr. Ak by moju lásku nechal zamrznúť v najväčšom stave pobláznenia, bez pochybností a drobných pukliniek. Milovala som ho viac ako svoj život. Ale stále som bola iba človek.

S Esmé sme sa rozprávali ešte dlho do noci, kým ju víno neobalamutilo natoľko, že zaspala. Ticho chrápala a ja som ju uložila pod perinu a ľahla si dolu na gauč. Nechcelo sa mi ísť domov. Charlie mal nočnú, James s Victoriou sa pravdepodobne opäť vydali na výpravu a Laurent čaká v dome, aby ma mohol vysmiať.

Trápila som sa. Bála som sa, že som mala príliš málo a príliš veľa zlých skúseností na to, aby som Esmé dokázala radiť, kecať do života, ktorý mal – s chybami alebo bez nich – oveľa väčšiu hodnotu ako ten môj. Čo som ja o tom mohla vedieť? Skrčila som sa na pohovke a ticho zavzlykala.
Mala som možnosť dozvedieť sa viac. Avšak zásnubný prsteň z môjho nočného stolíka v ten večer zmizol a ja som si bola istá, že som ho nestratila.


Keď som bola malá, veľmi som si priala manželstvo. Myslela som si niečo o nerozlučnej láske a večnom šťastí. Verila som, že manželstvo sa dá v každom prípade zachrániť – a potom sa naši rozviedli. Všetko rozbili na malé črepinky, ktoré som sa ako dieťa snažila zbierať. Bála som sa vtedy, že to všetko bolo kvôli mne.  Nechcem, aby si to myslela aj Alice.

Zhlboka som sa nadýchla. Odrazu mi prišlo, že tento dom je príliš malý na to, aby som tu mohla dýchať. Zrazu som potrebovala cítiť, ako sa mi nafukujú pľúca.
Vybehla som do lesa bez toho, aby som Alice či Esmé skontrolovala. Chcela som ísť opäť na lov, ale zazvonil mi telefón.
Laurent.
„Isabella!“ vyhŕkol hneď, ako som zdvihla.
„Nehovor mi tak!“ zasyčala som, ale on to ignoroval.
„Máme problém. James s Victoriou sa preriekli!“
„Ako preriekli?“ spýtala som sa vytočene a môj smer sa náhle zmenil. Utekala som k chatrči.
„Príď sem, musíš nám pomôcť.“ Zrušil hovor.
„Dohája! Dohája, dohája, dohája!“

Do troch minút som bola pred chatrčou. Všade sa vznášal ľudský pach a zvnútra bolo počuť krik. Vbehla som dnu.
„Isabella!“ vyhŕkol Laurent a roztiahol ruky, akoby ma šiel objať, ale všetci sme vedeli, že sa to nestane.
„Ešte raz mi tak povieš a prídeš o ruky!“ zavrčala som. Vtedy sa z rohu miestnosti ozval tlmený výkrik. James a Victoria stáli po stranách a medzi nimi sedel skrčený chlapec, čo si pritískal ruku na zranené rameno. Všetci naokolo mali už čierne oči.
„Von!“ zavrčala som na nich. „Počuli ste? Von! Musím ho ošetriť!“
Victoria si odfrkla, ale všetci ju a jej čižmy poslušne nasledovali pred dom.

More@eMuška

předchozí kapitoladalší kapitola

Přidat komentář

Autor:

Text:

Komentáře

1

Clea

7)  Clea (18.08.2012 17:00)

tak jo, tohle nechápu: "Ak by bol mojím manželom Edward?"... Ak? Kdyby byl jejím manželem Edward?? Takže on nebyl jejím manželem? To mám chápat tak, že "pouze" nebyli svoji nebo tak, že on byl jejím milencem?? áchjo... víc otázek než odpovědí
a Esmé a druhý dítě??
a proč mi najednou připadá Victoria z tý trojice nejvýraznější? jako kdyby je nevedl James, ale ona a co to je za kluka? Jasper??

Pilly

6)  Pilly (13.08.2012 18:59)

Marcelle

5)  Marcelle (12.08.2012 21:24)

Bosorka

4)  Bosorka (11.08.2012 19:22)

Ty snad bereš lekce ambrologie . Každou kapitolu čtu se staženým žaludkem.
Esme, docela by mě zajímalo, jak se na to kouká Carlisle. Ví o tom, že má dceru? Že bude mít druhé dítě? Jak se může kouknout do tváře svého kolegy? Chce vůbec, aby k němu Esme šla? Nebo mu vyhovuje stávájící situace? Tolik otázek...

3)  martty555 (11.08.2012 19:03)

ambra

2)  ambra (11.08.2012 08:59)

Ach... Takže Alice je Carlisleova? A Esme znovu těhotná? V tom případě byla Mariina argumentace asi nedostatečná. Pocit viny asi nebude stačit, aby Esme udržel. Tímhle manžela ponižuje mnohem víc, než kdyby ho opustila. Smutné, ale věřím tomu:( .
Na okamih som sa zamyslela, či by som mu to spravila, ak by ma bol premenil už skôr. Ak by moju lásku nechal zamrznúť v najväčšom stave pobláznenia, bez pochybností a drobných pukliniek. Milovala som ho viac ako svoj život. Ale stále som bola iba človek. Tak tohle mě naprosto dostalo. :(
A další průšvih a postava na obzoru? Vážně se začínám těšit na další odhalení (aspoň trošičku )
Děkuju

LadySadness

1)  LadySadness (11.08.2012 01:29)

viem, čo by som chcela povedať, ale toľko miesta tu nieje
zamotáva sa to, zamotáva, a ako sa tí dvaja preriekli? to ako pred tým malým chlapcom? :/ :/

1

Hledat

Přihlásit

Už. jméno:

Heslo:

Registrace

Aktuální články

Napsali jste

Náhodný obrázek

Eclipse still