29.08.2012 [01:30], eMuska, ze série Perličky chýb, komentováno 5×, zobrazeno 2365×

Ak by som mala pomenovať túto kapitolu, volala by sa Nádych... Pred tým, než sa opäť na pár chvíľ ponoríme. Ďakujem vám! :-)

22:

Prelet ponad oceán bol fascinujúci. Podo mnou modrá, nado mnou modrá a ja som obe ignorovala. Váhala som a zatvrdzovala sa sama pred sebou.
Aro bol nadšený. Mohla som si myslieť, že keď mu poviem, že ostávam na celý týždeň, bude chrliť entuziazmus až to bude nechutné. Bolo. Bratia ho krotili ako sa len dalo, avšak nie náhodou sa v mojej izbe pravidelne objavovali čerstvé kvety.
„Stále máš tú retiazku!“
Zaškerila som sa. Tú si môžem dať dole až keď mi odtnú obe ruky.
„A ako sa má malá Renesmé?“
Hovorila som, čo mi napadlo a plietla piate cez deviate o tom, aká je múdra.
„Čo cvičenia?“
„Nedopadli veľmi dobre,“ priznala som. „Na pár sekúnd stratila vedomie.“
Aro sa zamyslel.
„Tak to je vážne. Mohla by si sa opäť porozprávať s Eleazarom. Môžeš mi popísať, čo presne sa stalo?“
Nepovedala som mu všetko do detailu a elegantne zamlčala farebnú fazuľku, ktorú Renesmé objavila.
„Skúšala som trénovať aj vlastný dar,“ začala som skusmo a sklopila svoj pohľad.
„A?“ Vyhŕkol Aor dychtivo a mne prebehol mráz po chrbte.
„Na niečo som prišla,“ priznala som ticho. Bolo mi jasné, že ak sa bude zaujímať o mňa, nebude sa zaujímať o Nessie. Stisla som viečka k sebe. „Mojím štítom sa dá... pohybovať.“
„Ako pohybovať?“ opýtal sa a pristúpil bližšie.
„Môžem zaštítiť aj inú osobu.“
Bolo to niečo ako verdikt. Posledná veta zasvišťala vzduchom rýchlosťou padajúcej gilotíny. Odťala som si hlavu.
„Och, tak to je vynikajúce! Demetri, Jane!“
Pocítila som náraz. Blana štítu sa vlnila a vzdorovala moci, čo na mňa pôsobila a búšila do mňa ako mlynské kamene.
Krátka spomienka.
Ľúbim ťa.

Zozbierala som všetky svoje sily a štít o kúsok odtiahla od svojho tela.
„Takto by to nešlo,“ rozhodol Aro a zastavil ich gestom ruky. „Pôjdeš trénovať do telocvične. Demetri, ukáž jej priestory a zavolaj Felixa a Eleazara, môžete začať hneď,“ usmial sa potešene a nechal ma odviesť do podzemia.
Eleazar spolu s ďalšou skupinkou upírov už čakali dolu.
„Ahoj, kráska, dlho sme sa nevideli!“ Zamával mi, vyskočil do vzduchu a zavesil sa na akési športové náčinie, ktoré som nepoznávala ani z ľudských čias.
„Dopočul som sa, že k nám ideš trénovať!“
Zoskočil späť dolu a prišiel ku mne. „Rád ťa opäť vidím,“ zahlaholil a pobozkal ma na chrbát dlane.
„Aj ja ťa rada znovu vidím,“ odvetila som a myslela to naozaj úprimne.
„Takže, začneme. Felix!“ Zo skupinky vystúpil upír, ktorý bol odo mňa o dve a pol hlavy vyšší. „Zaútočí na teba a ty okolo seba roztiahneš štít, aby sa k tebe nedostal,“ nakázal Eleazar a odstúpil od nás. Pozrela som sa do červených očí, v ktorých sa skvela zúrivosť. Prikrčil sa a rozbehol sa proti mne. V panike som roztiahla svoj štít dúfajúc, že ma ochráni, avšak Felix, ktorý vyzeral, že si náš stret naozaj užije, ním preletel ako žeravý nôž maslom a zrazil sa so mnou. Zastavila som sa až o protiľahlú stenu, v ktorej po mne ostala stopa.
„Ja nie som fyzický štít,“ vyjachtala som zo seba a zbierala sa na nohy. Eleazar sa rozrehotal.
„Ja viem, ale bolo úplne parádne vidieť prakticky nedotknuteľnú upírku, ako dostala nakladačku!“ Prehýbal sa od smiechu a mlátil sa do kolien.
Zavrčala som.
„Ty!“ Rozbehla som sa k nemu a zaútočila. Rozohnala som sa rukou a kopla pred seba, on sa mi však mrštne vyhol a zovrel ma vo svojich kamenných pažiach.
„Ale ba, ty si vari neposlušná,“ zapriadol mi do ucha. Otočila som sa v jeho nepriateľskom objatí a odstrčila ho celou silou od seba. V tomto som bola vďaka Edwardovi macher. Spokojne som sledovala ako zaparkoval vedľa diery v omietke, ktorú som spravila ja. Zachechtal sa a vykašľal kúdol prachu.
„Máš silu. Vieš bojovať?“
„Nie,“ odsekla som ešte stále trochu nahnevaná.
„Fajn, naučíš sa. Felix!“
Nestihla som sa ani otočiť, už ma ten upír odhodil späť vedľa Eleazara.
„Dohája,“ zachrčala som a vyberala si omietku z vlasov. „Takto ma nič nenaučíš, to ti garantujem.“
„Felix!“
Dvihol ma nad seba a zhodil na zem. Zastonala som.
„Myslím to vážne!“ Než som sa zozbierala zo zeme, opäť som letela vzduchom a Felix sa objavil tesne predo mnou, aby ma mohol znovu udrieť.
„Jane, prosím,“ ozvala som sa ticho a ten obor sa predo mnou zvalil v obrovskom kŕči. Sledovala som, ako trpí a pomaly sa sústredila na jeho myseľ. Obalila som ho do štítu a on sa v momente prestal zmietať v bolestiach.
„Čo to-?“ nechápala Jane.
„Ďakujem, to už stačí.“ Prikývla, ale do tváre sa jej dostal tvrdý výraz. Ešte nikdy sa jej nestalo, že by ju jej moc sklamala. Felix na mňa hľadel ako na mátohu a Eleazar tlieskal.
„Výborne. Vy dve by ste mohli byť parťáčky. Niečo ako Tím milosti a nemilosti, alebo tak. Už to vidím! Boli by ste tá najobávanejšia dvojka v našej komunite.“ S Jane sme po sebe fľochli pohľadmi a zaškerili sa. Očividne ani jednej z nás jeho „úžasný“ nápad nebol veľmi pochuti.
„Sklapni, Eleazar,“ vyštekla na neho a prešla za svojho brata. Ja som to vnímala ako jasné gesto, kedy ju Alec chránil, pretože upevnil svoj postoj pred ňou a rozhýbal si prsty na rukách.
„To je v pohode,“ prehodil Eleazar, aj keď mi z jeho pohľadu bolo jasné, že mu nie je všetko jedno. Dvojčatá mali priveľkú moc na to, aby im mohol svojím ostrým jazykom konkurovať a preto sa radšej stiahol.
„Marie?“ otočil sa na mňa s nadvihnutým obočím. „Tvoj dar,“ upozornil ma, akoby hovoril o prasknutom potrubí. „Pohla si s ním, to sa mi páči.“ Spokojne prišiel až ku mne a podal Felixovi ruku. Nie, že by sa mu bez pomoci nepodarilo postaviť sa na nohy, ale bolo to krásne ľudské.
„Naučíme ťa bojovať a využívať pri tom štít... Vlastne ako tak uvažujem, tvoj dar je ti pri boji vcelku na nič, pretože fyzicky ťa neochráni. Ale my s tým niečo spravíme, čo povieš?“ navrhol mi a v očiach sa mu zablýskalo.
„Máš týždeň,“ upozornila som ho.
„Dvadsaťštyri sedem tvojho času venovaného mne a zaberiem ti všetok, to si môžeš byť istá.“ Žmurkol na mňa a natiahol ku mne ruku, aby sme potvrdili dohodu. Uškrnula som sa a potriasla si s ním.
„Nasledujúci týždeň sa ma nezbavíš, mylady,“ povedal neprirodzene vysokým hlasom a otočil sa odo mňa.
„Fajn, takže začína fiesta! Ideme bojovať!“ zahlaholil a zamával rukou nad hlavou. Prevrátila som očami. On je schopný svojim správaním podkopať celý hrad!

More@eMuška

předchozí kapitoladalší kapitola

Uživatelé musí být přihlášeni pro psaní komentářů.

Komentáře

1

5)  ambra (29.08.2012 18:53)

Jak nemám ráda, když někdo zamotá do děje Volturiovy (a ještě mi pošle hrdiny do Itálie), tak v tvém podání je to úleva . Jen se bojím, že jsem se nenadechla dost na to, abych přežila to, co přijde.

3)  Ajvi (29.08.2012 14:06)

1