Sekce

Galerie

/gallery/ruž.jpg

Mali sme dosť super vecí, aby sme sa mohli medzi sebou pohnevať.

20:

Vytlačila som ho z izby a buchla dverami. Nepravidelne som dýchala, potrebovala som zmiznúť a upokojiť sa. Počula som, ako Rosalie dolu zavesila kľúče na háčik a pomaly stúpala hore schodmi. Edward zahučal iba: „Ahoj, láska!“ a zapadol do sprchy.
Vyšla som z izby, aby som ju pozdravila, ale ona ma obišla a niekoľkokrát zaklopala na dvere.
„Edward? Si v poriadku?“ pýtala sa.
Obliekla som sa a vyrazila na lov. Vôbec som totiž nemala chuť ostávať doma, zvlášť, keď Renesmé spala a ja som sa nemala ako zabaviť.
Zobudila sa o druhej, Dovtedy som ja vonku precvičovala svoj štít a snažila sa ho od seba znovu odlepiť. Opäť som si skúšala pomyslieť na Edwarda, ale nemala som ho pri sebe, aby som zistila, či ma počul. Pousmiala som sa nad spomienkou, ako mi prišiel škrabkať na dvere ako psík po tom tichom vyznaní.
Renesmé dnes nemala dobrú náladu. Keď vstala, bola trochu mrzutá. Pýtala som sa jej, čo sa deje, ale ona mi nič nepovedala. Rozhovorila sa, až keď som jej sľúbila šálku horúcej čokolády.
„Alice mi nezavolala.“
Odľahlo mi. Cítila som, že mi zo srdca padol obrovský balvan a zhlboka som sa nadýchla. Naozaj som začínala mať strach, že sa hnevá na mňa kvôli...
Zatrepala som hlavou.
„Boli ste dohodnuté?“
„Áno, vlastne...“ zaváhala. „Povedala, že sa ozve, keď budem môcť opäť prísť.“
„Tak zavoláme my jej, aby prišla sem, čo povieš?“ navrhla som. Ona sa celá rozžiarila.
„To je skvelý nápad!“ zvýskla a nadšene ma objala.
„Choď sa spýtať mamy, či môžeme.“
Odbehla do kuchyne, kde jej Rosalie akurát varila niečo pod zub.
„Mami, môžem pozvať Alice k nám? Prosím!“
Začula som, ako Rosalie položila varešku a sklonila sa k nej.
„Samozrejme. Zavolám Esmé, aby ju priviedla?“
„Áno!“ vypískla Renesmé a objala svoju mamu.
Do kuchyne vošiel Edward. Pobozkal Renesmé na čelo a jeho ruky sa zošuchli po látke, ako objal svoju manželku.
„Dnes pôjdem na obhliadku jedného staveniska, vrátim sa až večer,“ povedal jej a krátko ju pobozkal. To už Renesmé utekala za mnou a kričala, že Alice k nej dnes príde.
Usmievala som sa. Vzala som svoj telefón a vytočila jej číslo.
„Ahoj, Marie!“ pozdravila hneď po prvom zazvonení.
„Alice? To som ja, Renesmé.“
„Renesmé!“ Ten úprimný výkrik radosti ma až dojal. „Ako sa máš?“
„Dobre. Vlastne som sa ťa chcela spýtať, či nemôžeš prísť dnes k nám.“
„Hm, počkaj, spýtam sa mamy.“
Chvíľu bolo v telefóne ticho, než sa ozvalo zaprašťanie. „Môžem prísť!“
Dohodli sme si posledné detaily a už nič nemohlo zabrániť nadšeniu z príchodu kamarátky. Spolu s Renesmé sme pripravili hračky, s ktorými sa chceli hrať a postavili im bunker z deky a dáždnikov, kde sa mal servírovať čaj o piatej spolu s Dianou a Alžbetou.
Keď cinkol zvonček, myslela som, že Renesmé od radosti omdlie. Rozbehla sa dolu, privítať návštevu. Aj Rosalie prišla, aby Esmé ukázala dom. Ja som jej len zakývala. Alice dobehla ku mne a nadšene ma objala.
„Ahoj, Marie!“ zatrilkovala a už sa hnala zasa k Renesmé.
Rosalie nakoniec Esmé posadila do obývačky a tam sa rozprávali. Ja som šla hore za dievčatami. Prišlo mi zvláštne, že sa ku mne Esmé veľmi nehlásila, ale nehodlala som to riešiť. Určite má teraz dosť vlastných problémov. Bruško jej ešte veľmi nebolo vidno, ale kto by ju zhodnotil skúseným okom, isté podozrenie by už mal.
Alice s Renesmé sa hrali a ja som sedela na posteli a čítala knihu, ktorú mala Renesmé rozčítanú už druhý týždeň. Popri tom som počúvala, o čom sa bavia ženy dole pod nami.
„Chcela som sa všetkého zbaviť, nič pred ním netajiť a začať s čistým štítom.“
S čistým štítom... Mimovoľne som si spomenula na Edwarda. Znovu...
„Rozumiem,“ pritakala Rosalie. Ona ešte v kategórii nevera mnoho zážitkov nemala, takže nevedela patrične reagovať. Len som sa uškrnula.
„...A teraz bývam v jednom byte na námestí, striedame sa v starostlivosti o Alice a vôbec neviem, čo so mnou bude...“

„Ale môžeš ju vídať kedy chceš, nie?“ opýtala sa Rosalie.
„To je pravda, vlastne v starostlivosti ju mám ja, ale nemôžem mu odoprieť byť s jeho dcérou. A keď si ju vezme a ja som sama... je to strašné,“ povzdychla si.
„Vážne ma to mrzí.“
Zamračene som behala po stránkach knihy a príbeh, čo sa mi pred nosom odohrával, som takmer ani nevnímala.
„Ja... budem musieť už ísť,“ povedala odrazu.
„Ale veď ste len teraz prišli, dievčatá sa ani poriadne nezahrali, ostaňte u nás ešte chvíľu. Môžem ti spraviť kávu alebo čaj?“ prehovárala ju Rosalie.
„Nie, nie, to je v poriadku, Alice môže ešte ostať, ale príde pre ňu Charlie.“
„Och, samozrejme. Ja večer odchádzam do práce, ale ak vám to nevadí, ostanú s Marie, ona na ne dá veľmi dobrý pozor.“
„Samozrejme, je to veľmi milé dievča, spoľahlivé.“ Esmé, napriek tomu, akým tónom hovorila, znela úprimne a mňa to naozaj potešilo.
„Marie, Marie!“ kričali na mňa dievčatá z bunkra. „Poď k nám na čaj!“
Celá usmievavá som odložila knihu a ľahla si k ním na zem, tak, aby som hlavu mala strčenú pod dekou a popíjala som s nimi čaj. Medzi tým sa k nám prišli Esmé s Rosalie rozlúčiť. Vybozkávali svoje dcéry a pozdravili ma.
„A teraz vyskúšame Alžbete a Diane nové šaty!“ zvýskli obe naraz.

Nakoniec za obeť padli dve moje tričká, pretože šaty, ktoré dievčatá mali, proste neboli postačujúce a museli sa ušiť nové. Samozrejme, že som ich šila ja. Dievčatá iba strihali, čo bolo omnoho bolestnejšie sledovať. Ihlu som im do rúk ale nedala, aby sa náhodou nestalo nejaké nešťastie. Nakoniec sme urobili štvoro šiat a jedny plavky, ktoré si budú bábiky navzájom požičiavať. Zaplakala som nad zvyškami svojich tričiek, avšak ani tie mi nenechali a Renesmé ich zbalila, pretože sa určite zídu na ďalšie modely. Ďakujem pekne, fakticky. Modely z môjho oblečenia!
„Aspoň máš dôvod ísť si kúpiť nové veci,“ argumentovali obe.
„Aha, aby ste mi opäť mali čo postrihať, hm?“
Zatvárili sa ako neviniatka.
„Keď ty v skrini nemáš nič poriadne!“ namietla Alice. „Nevidela som tam ani jedny princeznovské šaty a korunku!“
„Určite si jedny zajtra pobežím kúpiť,“ prevrátila som očami.
„Pôjdeme s tebou!“ vyhŕkli takmer naraz a ja som si iba odfrkla a vytiahla si tie dve nezbednice na kolená.
„Bol to len žart, jasné? Žiadna zmena môjho šatníka sa nekoná!“ A rozstrapatila som im vlasy.
„Hej!“
Obe sa po mne ohnali a zoskočili mi z nôh, aby si mohli upraviť svoje účesy. Bolo mi z nich až smiešne. V ich roztomilej nemotornosti a nevinnosti bolo niečo čarovné.
Pri dverách sa ozval zvonček.
„To bude môj ocko,“ povedala Alice a obe dievčence utekali k dverám. Otvorili a naozaj – Charlie Platt sa nervózne ošíval na rohožke na verande domu.
„Ahoj, Alice!“ pozdravil ju a vydvihol si ju do náruče. „Ahoj, Renesmé. Marie.“
Pohľadom na mne zotrval dlhšie, ako bolo nutné.
„Ahoj, oci!“ zatrilkovala malá Alice a omotala mu ruky okolo krku.
„Dobrý večer, Alicin ocko,“ pozdravila ho slušne Renesmé. Usmiala som sa a pohladila ju po vlasoch. Charlie zo seba vydal krátky kašľavý zvuk podobný smiechu.
„Tak čo, poslúchala si?“ opýtal sa svojej dcéry a zložil ju na zem, pretože pre neho začínala byť až príliš ťažká.
„Áno,“ pritakala a zaklipkala riasami.
„Výborne. Choď si sadnúť do auta.“
„Môžem dopredu?“
„Ale pripútaj sa.“ Pohrozil jej prstom a pohľadom sledoval, ako otvára a sadá si na miesto spolujazdca.
Potom prišiel bližšie ku mne.
„Nechcela by si niekedy zájsť na večeru, Marie?“ opýtal sa.
„Jasne,“ vyjachtala som zo seba bez toho, aby som sa nad jeho návrhom zamyslela. „To je výborný nápad, ale budem sa musieť opýtať Rosalie, či ma nebude nejaký večer potrebovať.“
„Dobre, potom sa dohodneme.“ Potešene sa usmial a pozoroval, ako sa s ním Renesmé rozlúčila a išla si pustiť do izby rozprávku.
Charlie sa ku mne ešte viac priblížil.
„Dobrú noc, Marie.“
A opäť ma na rozlúčku pobozkal. Ale nie na líce, ako minule, pritiahol si k sebe moje ústa a naozaj ma bozkával.
Ozvalo sa buchnutie dverí od auta. Rýchlo som sa od neho odtrhla a ustúpila o niekoľko krokov.
„Dobrý večer. Ja som Edward Masen, Renesmin otec,“ predstavil sa ľadovým tónom a natiahol k Charliemu ruku. On ju prijal, ale bolestne sykol.
„Charlie Platt, teší ma. Vy ste manžel Rosalie Haleovej?“ opýtal sa povýšeneckým tónom, ktorý hovoril, že ak áno, nemá právo robiť tu žiadne scény.
„A vy manžel Esmé Plattovej, ak sa nemýlim,“ nenechal sa Edward odbiť.
Ex. Som jej exmanžel.“
„Bohužiaľ,“ zamrmlal Edward tak, že ho Charlie nepočul. On však aj tak vedel, že má navrch, preto na mňa žmurkol a povedal:
„Potom sa dohodneme na tej večeri.“
A odišiel za Alice do auta.
Edward ma vtlačil do domu, pribuchol dvere a oprel ma o ne, s rukami blízko mojej hlavy.
„Ocko, ty si prišiel!“ zvýskla Renesmé a bežala za ním po schodoch. Napriamil sa a urobil krok odo mňa.
„Ahoj, poklad,“ pozdravil ju a objal ju. Ja som sa pokúsila zatiaľ vzdialiť, ale on sa ku mne otočil a sykol. Renesmé sa neho skúmavo pozrela, ale keď sa k nej otočil s dokonale vyformovaným úsmevom, zatvárila sa rovnako a dala mu na líce mľaskavý bozk.
„Ako si sa mala?“ opýtal sa jej.
„Výborne, bola u nás Alice a hrali sme sa! Ušili sme bábikám nové šaty z Mariinho oblečenia,“ pochválila sa hrdo. Edward sa zamračil.
„O tom oblečení sa ešte porozprávame, Choď zatiaľ do svojej izby, prídem za tebou aj s večerou,“ povedal a popohnal ju na poschodie. Vzápätí sa otočil späť ku mne a opäť ma uväznil na dverách s jeho pažami okolo mňa brániacimi mi v úniku.
„Čo s ním máš?“ zavrčal na mňa s tvárou len niekoľko centimetrov od mojej.
„Nemusí ťa to zaujímať,“ odpovedala som mu a bojovne vystrčila bradu. „Nie je to tvoja starosť.“
Je to moja starosť!“ Jeho tvár sa o kúsok priblížila. Na chvíľu sa započúval do toho, čo robí Renesmé. Pozerala nejaké dévedéčko a smiala sa. „Nevieš si predstaviť, čo so mnou spravilo, keď som vás dvoch spolu videl.“
Neviem si to predstaviť, nechcem si to predstaviť a ani si to predstavovať nebudem. Bodka, skončila som. Teraz ma pusť.“ Strčila som mu do hrude, ale on sa ani o piaď nepohol. „No tak, Edward!“
Povzdychol si.
„Marie, ja ti to neviem vysvetliť, ale naozaj ani nevieš, čo sa vo mne v tom momente udialo. Na tú večeru ťa jednoducho nepustím!“
Odfrkla som si.
„Ešte šťastie, že to nezávisí od teba!“
„Ale závisí,“ oponoval mi. „Som tvoj zamestnávateľ a máš mi byť k dispozícii v každom čase.“
„Omyl.“ Znovu som do neho sotila, tentoraz silnejšie. On sa však iba mierne zakolísal. „Zamestnáva ma tvoja žena a k dispozícii mám byť tvojej dcére. Ty do rámca mojich povinností vôbec nezapadáš, vieš?“ štekla som mu do tváre a konečne sa mu vymanila zo zovretia. Spravila som pár krokov, on ma však nenechal voľnú ani minútu. Obišiel ma a omotal svoje ruky pevne okolo môjho pása. Vsunula som medzi nás predlaktia, aby sa ku mne nemohol priblížiť viac, ako je nevyhnutné, aj tak som ale dokonale cítila štruktúru jeho tela a vôňu.
„A čo tvoje srdce, ha? Ako zapadám do neho?“ nedal sa.
„Rovnako ako do mojej pracovnej náplne,“ sykla som a trhla sebou, aby som sa uvoľnila. Samozrejme, bol silnejší ako ja.
Zasmial sa.
„Neverím ti ani slovo, Marie! To, čo sme spolu zažili, nebol žiaden klam, ale holá skutočnosť!“ Zazmietala som sebou a opäť sa mu vytrhla.
„Ty sa ma už nedotkneš!“ precedila som cez zuby a prikrčila sa, aby som útočnou pozíciou dodala vážnosť svojim slovám. „Čo sme spolu zažili? Nič! Nič sa medzi nami nestalo a nič nestane. Nie si môj otec, aby si mi vyberal známosti. Som dospelá a závisí len odo mňa, s kým sa budem a s kým sa nebudem stýkať, je to jasné?“
Sila, odvaha a odhodlanosť sa mu z očí vytratila a on zvesil ramená.
„Marie, prosím. Nemôžeš to popierať. Spoliehaj sa na svoje srdce,“ nabádal ma. Štekavo som sa zasmiala.
„Moje srdce je už dávno mŕtve.“
A ušla som. Opäť. Bez hrdosti a s mŕtvym srdcom, ktoré bolelo ako živé.

 

More@eMuška

předchozí kapitoladalší kapitola

Uživatelé musí být přihlášeni pro psaní komentářů.

Komentáře

1

8)  martty555 (28.08.2012 17:40)

ambra

7)  ambra (28.08.2012 11:53)

Takže Charlie se už "pochlubil" Esme, že má zájem o Marii? To by vysvětlovalo její odtažitost. A taky by v tom mohla být naděje, že se chce prostřednictvím Marie jen pomstít. Protože jestli se do ní fakt zamiloval, tak budu potřebovat odbornou pomoc . Edík nám krásně žárlí, ale stejně myslím na Rose!!!! eMuško, zachraň je! Zachraň mě!!!

6)   (28.08.2012 07:57)

Muško,muško - jsem z toho celá rozbolavělá a rozněžněná zároveň :( , ale hlavně jsem ráda,že řešení je na tobě ,takže budu s obavami očekávat další nálož ... a proč s ní Esmé nemluví ?? kvůli sobě nebo vnímá atmosféru v domě ? proč ji Rose míjí bez pozdravu ??
sakra

Ajvi

5)  Ajvi (28.08.2012 07:16)

ACH JO.. jak tohle dopadne honem další kapitolu

4)  martisek (27.08.2012 21:58)

Vždy, když otevřu novou kapitolu téhle povídky, s napětím a zatajeným dechem čekám na písmenka, která v ní jsou ukrytá. A nejspíš mě nikdy nepřestane udivovat, jak dokonale a úchvatně dokážeš psát. A plést mi hlavu, protože pak musím vždycky přemýšlet nad tím, co bude dál. Perličky se mi dostaly tak pod kůži, že už jsou i mojí závislostí. Jen tak dál!
... a málem bych zapomněla na ten konec, který vhání slzy do očí ...

mispa

3)  mispa (27.08.2012 21:34)

Aháá =D a já myslela že ho něco konečně osvítilo :D :D :D

eMuska

2)  eMuska (27.08.2012 21:33)

mispa, vďaka, moja chyba... už mi z nich šibe... idem to opraviť

mispa

1)  mispa (27.08.2012 21:31)

Jakto že jí řekl Bello?? Nebo si to ani jeden neuvědomil?
Těším se na dalšíí =)

1

Hledat

Přihlásit

Už. jméno:

Heslo:

Registrace

Aktuální články

Napsali jste

Náhodný obrázek

Eclipse poster - Wolf Pack