Sekce

Galerie

/gallery/ruž.jpg

Pokračovanie. Chcem vám poďakovať, že ste ma s nimi nenechali samu. Objavili sa nejaké nové postavy, tak si to hádam užijete. :)

2:

Nechala som Alice, aby sama vybrala kaviareň. Také privilégium sa jej u mňa ešte nedostalo, avšak neužívala si ho dlho a my sme vošli do prvej cukrárne s pekným výkladom. Posadili sme sa do rohu, ja, Alžbeta, Diana, Alice a čaj o piatej, ktorý bol o tretej.

„Zvýšili sa mi ešte nejaké peniaze. Nechceš ísť nakupovať?“ Neverila som sama sebe, že som to povedala nahlas. Alice okamžite prestala s česaním Diany a rozžiarene na mňa pozrela.
„Dobre! Potrebujem nové šaty, a topánky, a korunku, a určite nový náhrdelník a princeznovský závoj!“
Prevrátila som očami. Prvý raz za osem rokov som bola vďačná za nesmrteľnosť.

Alice bola ako odtrhnutá z reťaze, našťastie mi však už v piatom obchode došli peniaze a to som jej ešte požičala dvacku. Už vidím, ako mi ju vráti – nakreslenú zelenou pastelkou na papieri, tváriac sa ako neviniatko.
V poslednom obchode som zacítila známu vôňu. Upírka. Vošla dnu spolu s malým dieťaťom, ktoré bolo zvláštne a nebálo sa jej. Tá žena bola vyslovene krásna – a ihneď si ma všimla. Mala zlaté oči a prekvapený, ale ľadový pohľad.
„Choď si niečo vybrať, Renesmé,“ povedala zvonivo. Vtedy ku mne prišla Alice.
„Vážne už nemáš ani dolár?“ zaprosíkala.
„Ani na cestu domov,“ zavrtela som hlavou, nespúšťajúc upírku z dohľadu.
„Ale veď ideme tvojím autom,“ namietla Alice.
„Možno sa mi ešte niečo zvýšilo. Choď si ešte niečo pozrieť,“ povedala som jej a rozstrapatila jej vlasy. Nadšene zmizla medzi regálmi.
Upírka ku mne prišla ladnou chôdzou vo vysokých lodičkách a dokonale padnúcom levanduľovom kostýme so širokým klobúkom, ktorý sa staral o tieň na jej tvári. Ja som si ale aj tak mohla bez problémov prezrieť jej črty: široké oči, rovný nos a plné pery, lícne kosti trochu vysunuté.
Nehovorila, iba zazerala, a ja som si svojím kyslým úškľabkom kazila prvý dojem, ktorý zo mňa mohla mať. Nemyslela som na to, že by ma napadla.
„Čo je to za dieťa?“ ozvala som sa.

„To by som sa mohla opýtať tiež,“ povedala a založila si jednu ruku v bok. Skoro mi tým postojom vyrazila dych. Skoro.
Ako na povel sme sa obzreli a pozreli sa na dievčatá, ktoré si už spolu štebotali a Alice podávala Renesmé jednu bábiku.
Upírka svoj pohľad stočila späť na mňa.
„Pokiaľ sa v meste mienite zdržať, mali by sme sa porozprávať. Aj o tom, ako odpracete stopy,“ mykla hlavou k Alice.
„Ja sa ju nechystám zabiť,“ zasyčala som, „ja tu žijem.“
Žena nadvihla obočie.
„Som jej pestúnka,“ dodala som.
„Ja som jej matka.“
Opäť som sa pozrela na Renesmé, na jej bledú tvár a na to, ako rýchlo zachytila bábiku vo vzduchu, keď sa Alice vyšmykla.

„Nesmrteľné dieťa,“ zašepkala som zarazene. Ak by sa to dozvedel Aro Volturi...
„Nie je premenená, narodila sa prirodzene. Som jej biologická matka. A hovorím ti to preto, aby si nebežala do Volterry.“
Očividne jej bolo úplne jasné, na čo myslím. Svoj dominantný postoj stále nezmenila.
Zamračila som sa. Ona si povzdychla a preniesla váhu z jednej nohy na nohu. Prišla bližšie a začala šepkať.
„Môj muž bol upír a ja človek, keď sme sa vzali. Premenil ma pri pôrode.“
Vytreštila som oči. Ona sa môjmu prekvapeniu iba mierne pousmiala.
„Tak, a teraz ťa budem musieť zabiť,“ zašepkala ticho, keď vtom ku mne dobehla Alice.
„Marie, Marie, Marie, tieto sú z výpredaja!“ pišťala a v rukách zvierala vešiak zasypaný mušelínom.
„Si ešte malá na také slovo,“ povedala som stále rozhodená. Až vtedy si Alice všimla ženu stojacu blízko vedľa mňa. Prešla celú jej postavu pohľadom a povedala: „Aj vy ste sa dobre vyspinkali?“
Upírka sa zarazila.
„Prosím?“
„Tiež máte pekné očká. Ako Marie. Alebo ako môj nový prsteň.“ Alice k nej natiahla ľavačku, ktorá žene siahala sotva po prsia.
Ona si so zvláštnym leskom v očiach čupla k nej a vzala jej rúčku do dlane.
„Je krásny,“ pousmiala sa. Vtedy k nám pribehla aj jej dcéra. Premeriavala si mňa a ja som si prekvapene premeriavala ju. Bilo jej srdce a voňala takmer ako človek.
„Renesmé, poď, pôjdeme,“ povedala upírka, keď sa náhle vystrela a uhladila si sukňu. Podala mi svoju vizitku.
„Ak chceme obe ostať v meste, čo určite chceme, musíme sa spolu porozprávať.“
S tými slovami vyšla z obchodu. Iba Renesmé sa otočila, aby zakývala malej Alice a už ich nebolo.
Dievčinka sa na mňa smutne pozrela so zvesenými ramenami, šaty skôr ležali na zemi ako viseli v jej rukách. Vzala som jej ich, prevesila si ich cez predlaktie a kľakla si pred ňu.
„Čo sa deje, Alice?“ Pošúchala som jej rameno a pohladila ju po tvári.
„Ty odo mňa odídeš,“ vyhŕkla vyčítavo plačlivým hlasom. Zasekla som sa.
„Ale ako by som mohla?“
„Veď práve, ako by si mohla? Si moja kamarátka.“ V očiach mala veľké slzy. Objala som ju, svoju hlávku mi pritisla na rameno.
„Nikdy ťa neopustím,“ sľúbila som.
„Opustíš. A ja budem sama a budem sa musieť aj hrať von na dvore, kým ocko nepríde neskôr domov z práce!“
Povzdychla som si.
„Si úžasné dievčatko, Alice. Veľmi múdre. Preto ti teraz dám svoj telefón. Nech sa deje čokoľvek, môžeš mi zavolať. Vždy budeme kamarátky, to si pamätaj.“
Na druhú stranu vizitky som načmárala svoje číslo a strčila jej ho do vrecka.
„Spokojná?“
Utrela si predlaktím nos a ja som jej už s úsmevom podala vreckovku.

Alice nič necítila, ale ja som mala oveľa lepší čuch ako ona. Keď sme o pol siedmej vošli do domu, Esmé Plattová sedela na gaučí zabalená v župane.
Zvítala sa s Alice, pozrela si, čo všetko si kúpila a Alice vytárala, že niečo šlo aj s môjho vlastného vrecka. Zamračila som sa na ňu. Predsa sme sa dohodli, že to bude naše tajomstvo! Ona na mňa ale iba mrkla a vybehla do svojej izby.
Esmé vstala a prešla ku svojej kabelke. Ja som šla otvoriť okno. Ona sa nad mojím počínaním zarazila, ale potom rýchlo sklopila pohľad. Z peňaženky vytiahla nejaké bankovky, položila ich na stôl a prešla k oknu, aby sa zhlboka nadýchla. Vzala som si ich a prepočítala. Bolo tam oveľa, oveľa viac, ako mi malá Alice dlhovala.
„Pani Plattová, to ale...“
„To máš za mlčanie, Marie,“ povedala zlomeným hlasom. Ja som peniaze položila späť na stôl.
„Nemusíte ma podplácať,“ povedala som. „Alebo budete istejšia, keď si ma kúpite? Platíte mi veľmi dobre, pani Plattová.“
Objala si rukami ramená.
„Nechcem, aby sa to ktokoľvek dozvedel. Nechcem, aby sa to Alice dozvedela.“
„Je to veľmi všímavé dievča,“ podotkla som. Esmé sa ku mne zdesene otočila.
„Nič nevie,“ upokojila som ju hneď. „Ale keď má prísť jej otec neskôr domov, vie, že nemá ostať v dome.“
Esmé si sadla na gauč a veľmi decentne si schovala tvár do dlane. Ústa sa jej skrivili plačom.
„Ja ho milujem,“ zašepkala a zavzlykala.
„Koho?“ opýtala som sa stále neprejavujúc nijaké emócie.
„Carlislea Cullena.“

 

More@eMuška

předchozí kapitoladalší kapitola

Přidat komentář

Autor:

Text:

Komentáře

1

Clea

10)  Clea (18.08.2012 16:23)

hmm Alicina poznámka o "hezkejch" očích a to, že Marie jí odejde opravdu napovídá, že ví víc než by měla
a to, že se ukázala Nessie, ale u někoho jinýho je překvapující...
stejně jako Esmé popravdě jsem si na začátku myslela, že je provdaná za Carlislea no nic... radši se vrhnu na další kapitolu, ještě, že jich tu je už tolik

Marcelle

9)  Marcelle (10.08.2012 09:37)

já vážně nevím co napsat, ale líbí se mi to moc jsem teď trochu zmatená a moc se těším na další a až přijdou nějaké odpovědi

8)   (09.08.2012 19:44)

čekala jsem snad nějaké vysvětlení ??? - jak říká Ambra - to bychom byly naivní ,ale drtí mně to jako mlýnský kámen,a přitom je to tak zvláštní příběh ... stejně jako tvůj styl ,nenech nás dlouho čekat

ambra

7)  ambra (09.08.2012 18:23)

Jak jsem si mohla myslet, že mi hned v druhé kapitole něco vysvětlíš? Krásné eMuško, ale vážně potřebuju další písmenka!!! Úžasné!

6)  martty555 (09.08.2012 17:44)

Pilly

5)  Pilly (09.08.2012 14:17)

rýchlo dalšiu

Bosorka

4)  Bosorka (09.08.2012 11:29)

Jen jestli nemá pod polštářem nahraní nějakou jinou panenku! ;)

eMuska

3)  eMuska (09.08.2012 11:16)

Bos: Alice áno B) :D

Bosorka

2)  Bosorka (09.08.2012 07:14)

No zamotává se to pěkně . Sakra, je tam vůbec někdo věrný?

LadySadness

1)  LadySadness (09.08.2012 00:50)

no super, ak je onen Carlisle náhodou otcom Reneesme tak je to v ri** a magľajz na tretiu;
kedy pridáš? a ak je to dcéra toho podvedeného z 1. kapitoly, tak to bude ešte horšie

1

Hledat

Přihlásit

Už. jméno:

Heslo:

Registrace

Aktuální články

Napsali jste

Náhodný obrázek

Eclipse still