Sekce

Galerie

/gallery/ruž.jpg

Dar je strašne super vec. :-)

19:

Bola som rozhodnutá nebaviť sa s ním, aspoň kým nespraví niečo, čo ma donúti stratiť hlavu. Možno doslova. A Edward si bol asi tiež vedomý svojich chýb, pretože sa mi neukazoval na oči.
Renesmé bola celé dni napätá. Nedokázala sa uvoľniť ani len v spánku a myslím, že všetci si to uvedomovali. Snažila som sa ju zabaviť a odviesť jej pozornosť inam, ale nedarilo sa mi to. Mali sme deväť dní, než budem musieť znova odísť.
„Čo povieš Arovi?“ opýtala sa ma Rosalie, keď sme jeden večer sedeli spolu v obývačke a Renesmé sa hrala na záhrade s Edwardom. Bolo mi úplne jasné, že napriek tomu, že sa hrá so svojou dcérou, uši má našpicované ako netopier.
„Neviem,“ priznala som popravde. „Záleží od toho, kam stočí reč a čo sa bude pýtať. Možno ma opäť pošle na pohovor s Eleazarom. Aj pred ním musím byť veľmi opatrná. Neviem, čo si môžem ku komu dovoliť.“ Asi som znela zúfalejšie, ako som chcela, pretože Rosalie vyzerala, že ma ľutuje. To bolo pritom to najmenej, čo som potrebovala. V prvom rade mi mali dovoliť cvičiť Renesmé!

Nehovorili sme veľa. Našťastie nemala chuť na zdvorilostné frázy rovnako ako ja.
„Idem do lesa,“ povedala som a vybehla cez terasu von.
Bežala som až na lúku, kde sme s Renesmé trénovali. Vonku nebolo až také blato ako vtedy, a aj keď mi bolo jasné, že sa napriek tomu zašpiním, sadla som si a skrčila nohy do tureckého sedu.
Chcela som si vedieť lepšie uvedomovať svoj štít. Vedieť ním hýbať a rozťahovať ho, ale blana, čo bola okolo mňa, sa naťahovala len veľmi ťažko.
Nedokázala som sa sústrediť, bola som rozrušená. Myslela som na Edwarda, ako mi vyzliekal šaty. Vybavovala som si každý jeho pohyb i nádych. Prepadala som sa do ohybov zúfalstva, dosky odhodlania sa podo mnou prelamovali a ja som na okamih zapochybovala o správnosti svojich rozhodnutí... Možno by som mala odísť...
Vstala som. Necítila som sa vo svojej situácii pohodlne. Už som dokonca ani nevedela, akým smerom by som sa mala uberať.
Pomalým krokom som sa vrátila domov. Cítila som sa trochu ako rozbitá nádoba, úplne znechutená z toho, že som svojím darom ani nepohla.
Renesmé spala. Len po špičkách som vyšla na prvé poschodie. Edward bol zavretý v pracovni a Rosalie asi odišla do reštaurácie.
Z izby som si vzala osušku a čisté oblečenie a odišla do kúpeľne. Potrebovala som sa osprchovať, poriadne sa uvoľniť a vyčistiť si hlavu prúdom horúcej vody. Páčilo sa mi, ako sa moje telo ohrievalo, a keď som vyšla pred zahmlené zrkadlo, z kože mi tiež slabo sálalo teplo ako z nahriateho želiezka.
Znovu sme sa stretli pri sušení vlasov. Edward vošiel do kúpeľne bez zaklopania a ostal na mňa hľadieť, ako som stála, otočená chrbtom k nemu, aby zo mňa videl čo najmenej. Nezabalila som sa do osušky. V orosenom skle som sledovala jeho oči, ako ma hltali.
„Čo tu robíš?“ zašepkala som, objímajúc si pažami trup.
„Chcel som ťa vidieť,“ odvetil a vzduch mu zaševelil pomedzi pery.
„Nahú?“ spýtala som sa trochu posmešne a zrak sklopila dolu. Pokrčil plecami.
„Možno,“ pripustil.
Zvesila som ruky pozdĺž tela a zozbierala všetku odvahu, ktorú som v sebe dokázala nájsť. Čo najpomalším pohybom som sa k nemu otočila. Hodnú chvíľu mi hľadel iba do očí, než sa odhodlal prezrieť si ma celú.
Stála som pred ním a čakala, čo urobí. Smel čokoľvek a možno to aj vedel, ale nechcela som mu to hovoriť. Pousmiala som sa a stiahla na seba osušku. Napätie medzi nami sa však rozvírením vzduchu nepretrhlo a on stále sledoval kvapky vody na mojich pleciach.
Prišiel bližšie, veľké dlane mi položil k hrdlu a odtiaľ postupoval po ramenách až k prstom. Dvihol si ich k ústam a jemne ma na ne pobozkal.
Na to, aká nešťastná som posledných pár hodín bola, teraz som cítila, ako žiarim, a svetlo vychádzalo z každého jedného póriku môjho tela.
„Niečo tu máš,“ zašepkal a ukazovákom mi prešiel po jazve v kútiku pier, ktorú som si spravila.
„Ja viem,“ vydýchla som, pretože som nevedela, či sa mám priznať, že som si to spravila sama. Chytil ma ja líce a sklonil sa ku mne. Opatrne ma na to miesto pobozkal, jazykom mi prešiel po jazve a oproti mne, rozhorúčenej od vody, bol na chvíľu opäť studený ako ľad. Pootvorila som mu pery a nechala ho, kým jeho dcéra spí.
Myšlienka na Renesmé ma trochu prebrala, ale aj tak som ostala v rovnakej pozícii a nechala ho, aby mi dýchal z tváre, hrdla a z pliec.
Pery som nechávala pootvorené a zakláňala hlavu. Bol čas. Rukami som mu prešla po pažiach hore až k sánke a jemne ho od seba odtiahla.
Z kúpeľne som sa vytratila bez jediného slova. Začínala som byť majsterkou v podobných útekoch.

Bolo to asi prvý raz za osem rokov, čo som si ľahla na posteľ a zababušila sa do periny s úmyslom spať. Chvíľu som pozerala do stropu a spomínala. Moje telo bolo oddýchnuté a vláčne, myseľ prázdna. Znovu som sa pokúsila zahrať so štítom. Naťahovala som ho od seba a skúšala do neho obaliť predmety vo svojej izbe. Dokázal prejsť cez stenu a ja som na chvíľu ostala omámená, keď sa v mojom štíte ocitol celý dom.
Ľúbim ťa.

V pracovni niečo zapraskalo a môj štít vystrelil späť do mojej hlavy. Prekvapene som sa posadila, žmolila si prsty a dodatočne rozmýšľala o tom, čo som spravila.
Edward mi zaklopal na dvere.
„Marie?“ šepol. Vyhrabala som sa z perín a po špičkách prešla k dverám, o ktoré som sa oprela.
„Áno?“
„Zopakuj to,“ zaprosil ma mäkkým hlasom a ja som dostala strach.
„Čo mám zopakovať?“
„To, čo si povedala!“ Dychtivo sa opieral o dvere a prstami prechádzal po bielych verajach.
„Ja som ale mlčala,“ šepla som a sklonila sa, aby som pozrela cez kľúčovú dierku. Zopakoval môj pohyb. Pozerali sme sa na seba a bránili sa smiechu, ktorý v nás bublal. 
„Ty ľúbiš mňa?“ zašepkal a všetok humor náhle vyprchal a vsiakol sa do dreva medzi nami.
„Nič také som nepovedala,“ popierala som.
Počul som ťa!“ presviedčal ma a ja som začula, ako sa natisol na dvere.
Nič si nepočul!“ sykla som a zošuchla sa na zem.
„Pusť ma dnu,“ zaprosil ma. „Nechaj ma prísť...“
Z jeho slov sa mi točila hlava. Skoro.
„Ty ma nechaj ísť,“ zastonala a ozval sa tupý úder, ako som buchla – so všetkou jemnosťou – temenom dozadu.
„Marie.“
Počula som, ako tiež klesol k zemi a čelom sa oprel o drevo. Keď vyslovil moje meno, po chrbtici mi prebehol mráz.
„Otvor tie dvere, Marie,“ zaprosil ma ešte raz a ja som ako zmámená vstala a stisla kľučku. Nahrnul sa ku mne dovnútra v momente, keď sa pred dverami ozvali kroky.

 

More@eMuška

předchozí kapitoladalší kapitola

Přidat komentář

Autor:

Text:

Komentáře

1

ambra

5)  ambra (28.08.2012 11:37)

Nervy moje! Jak si to mám užívat, když všechno kolem je špatně??? Pardon , to je přetlak . Rozhovor přes klíčovou dírku nedostanu už nikdy z hlavy. Tahle povídka je prostě neskutečná!!!!!!!

4)   (26.08.2012 20:09)

to elektrizující napětí by se dalo krájet , ale ať ten nůž není příliš ostrý
hezky nám to podáváš,ale tak snadné není nic v životě,takže jsem nesmírně zvědavá,čí jsou ty kroky ....
díky

3)  martty555 (26.08.2012 17:22)

mispa

2)  mispa (26.08.2012 12:28)

Ajvi

1)  Ajvi (26.08.2012 12:26)

dokonalost ach jo, ať už jsou spolu :(.. stejně Rose něco tuší to jsem zvědavá, kdo je načape a když Bella umí ovládat štít, tak třeba mu ukáže, že je to ona moc krásná kapitola už se těším na zítra

1

Hledat

Přihlásit

Už. jméno:

Heslo:

Registrace

Aktuální články

Napsali jste

Náhodný obrázek

Plakát Edward