Sekce

Galerie

/gallery/ruž.jpg

Ďalší diel! :-)

18:

Renesmé bola taká vyčerpaná, že si ľahla spať už o deviatej a zobudila sa o tretej ráno. Ja som zatiaľ vo svojej izbe kefou drhla stopy po blate a nemohla si z tváre zmazať úsmev plný spomienok na poobedie.
Rosalie prišla domov, keď Renesmé už spala a Edward robil v pracovni nejaké nákresy. Prišla za ním a dožadovala sa jeho pozornosti, ale on ju odbil tým, že musí pracovať. Keď sa ale nedala a ďalej útočila chtivými dotykmi, zasyčal, že ich počujem. Napriek tomu, ako jeho slová na sekundu umŕtvili moje vedomie, som si dala záležať, aby v mojich pohyboch nezačuli čo i len jediné zaváhanie a naďalej som drhla koberec na kolenách, aj keď činnosť bola úplne zautomatizovaná a ja som myslela na neho, na mňa a kúpeľňu. Mokré veci sa mi sušili prevesené cez stoličku. Z trička boli trochu cítiť jeho ruky a ja som za žiadnu cenu nechcela, aby tá vôňa vyprchala, avšak Rosalie by ma rozštvrtila v zuboch, ak by som jej dala ďalší dôvod...
Strhla som sa a zavrtela hlavou.
Dôvod na čo? Podozrievať ma? A z čoho?
Moja bojovná nálada vzápätí zmizla. Nuž, pár vecí by tu bolo...

Spravila mu tichú scénu a zavrela sa trucovať do izby. Mala som cítiť výčitky. Tie sa však nedostavili kvôli mojej spodnej pere, úplne dohryzenej od túžby ísť za Edwardom. Dúfala som, že mi neostanú jazvy. Rýchlo som si ich oblizla a pokúsila sa z rán vysať jed. S obavami, či som si nezdeformovala už aj tak dosť nepravidelné pery, som prešla k zrkadlu. Musela som sa svojho zlozvyku zbaviť. V koži som mala iba jednu trhlinku pri kútiku, ale inak nebolo nič vidno.

Pravdepodobne som mala naozaj šťastie na (ne)príjemné situácie. Vyšla som z izby zarovno s Edwardom – akurát zatváral dvere na svojej pracovni. Teraz som sa už ale nebála ísť s ním hore. Šla som pozrieť Renesmé a kým sme spolu vychádzali po schodoch, nenápadne sa ma dotýkal na ruke a na chrbte, ako za mnou kráčal.
Potichu som otvorila dvere na izbe jeho dcéry. Ona sedela v posteli pod paplónom a čítala si nejakú knihu.
„Ahoj,“ pozdravila ma, keď som vošla.
„Ahoj.“
Všimla som si, že opäť bola o kúsok vyššia, ako keď som sa vrátila z Volterry.
„Chceš niečo robiť?“ opýtala som sa a posadila sa vedľa nej. Renesmé zavrela knihu a zamyslela sa.
„Cvičiť.“
„Čože si to s mojou dcérou robila?!“
Edward vletel do izby ako namydlený blesk ešte skôr, ako som stihla vôbec otvoriť ústa, a zmätená Rosalie, ktorá ničomu nerozumela, sa prišla tiež pozrieť, čo za komédiu tu skúšame. Ako keby doteraz nebola trucovala.
„Oci, nelez mi do hlavy,“ zastukala Renesmé a pricapila si ruky na čelo. Pravdepodobne mu stihla prehrať už celé fiasko s nacvičovaním a hľadaním nadania.
„To teda máš, pravdu, že ťa jej otec zabije!“ zavrčal na mňa a prikrčil sa, ako keby na mňa chcel skočiť. Renesmé sa zľakla a po štyroch mi preliezla do lona.
„Upokoj sa, Edward,“ povedala Rosalie rozhodne a chytila ho za rameno prepaľujúc ma pohľadom.
„Ako si si to mohla dovoliť?“ zahučal.
„Dostala som to príkazom!“ bránila som sa a objala Renesmé, ktorá sa mi krčila v náručí.
„Je mi jedno, že sa ti to páčilo!“ zakričal Edward na Renesmé. Neviem, čo si pomyslela ďalej, ale odrazu mu padli plecia a pohľad sa vyčistil, vyzeral skôr, akoby dostal facku.
„Nessie,“ ozval sa ticho. Rosalie nad tým oslovením zavrčala. On sa jej vytrhol a prešiel ku mne. Vzal si Renesmé na ruky a ona mu priložila hlavu do jamky pod krkom.
„Sľúb mi,“ začal a pozrel na mňa tvrdými očami, „že nič podobné už nepodnikneš bez toho, aby som pri tom bol ja alebo moja žena!“ Poslušne som prikývla a ani sa neodvážila dvihnúť hlavu.

Vôbec mi nevadilo, že ma skričal ako prašivého psa.
Moja žena...

Hlavne, že pred chvíľou sa ma dotýkal, akoby som ja bola jeho.
Vzal Renesmé so sebou do pracovne a Rosalie ich nasledovala. Zhovárali sa o tom, čo sme robili a ona im popisovala malú fazuľku plnú farieb a dojmov. Bez nádychu som sedela v jej izbe a ani sa nepohla. Slnko sa dvihlo a opäť klesalo späť k zemi.
Prišla za mnou Renesmé a vyškrabala sa mi na nohy.
„Zľakla si sa ocka?“ spýtala sa a dlaňami mi dvihla tvár. Smutne som sa usmiala a zavrtela hlavou. „Trošku kričal,“ priznala neochotne a zamrvila sa. „Ale je dobrý, fakt. Ten najlepší.“ Počula som, ako pohyb v pracovni ustal. Edward počúval.
„Ja viem,“ povedala som a pohladila ju po žiarivých vlasoch.
„Dnes večer by sme to mohli spolu skúsiť. Aj s ním, aby videl, aké je to super.“
Edward vyšiel po schodoch a pomalým pohybom otvoril dvere.
„Nessie, nechaj nás prosím,“ nakázal jej ticho. Ona ho poslúchla, zoskočila mi z nôh a odbehla do záhrady. Rosalie vyšla z izby a šla za ňou, aby ju nenechala samu.
Edward si sadol ku mne na posteľ.
„Neprajem si, aby si to ďalej skúšala,“ povedal ticho s pohľadom upreným na moje ruky zložené v lone. „Pochop, Marie, ja sa o ňu bojím.“ Pozrel na mňa a jeho oči horeli.
„Ty vieš o jej nadaní,“ skonštatovala som sucho a v mojom hlase nechtiac zaznelo rázne obvinenie.
Pochop ma,“ zopakoval zúfalo. Zavrtela som hlavou.
„Keď sa to dozvie Aro...“
„Nedozvie,“ skočil mi do reči. „Máme necelý mesiac. Ak sa u nej ukáže, povieš mu to. Ak nie...“ odmlčal sa.
„A keď o mesiac zistí, že sa niečo mohlo prejaviť a my sme to zatajili?“ vyhŕkla som bezradne.
„Marie, Aro spravil chybu, keď nás zveril tebe. Máš štít, nič nezistí!“ vysvetľoval mi dychtivo náhle rozžiarený svojou víziou.
„Mýliš sa, Edward,“ povedala som ponuro a vstala. „Ja som jeho eso v rukáve,“ povedala som a odišla z izby.

Mohlo mi byť jasné, že on to tak nenechá.
„Čože? Takže predsa si jeho špiónka! Mal som si to myslieť!“ syčal a opäť nasadil nenávistný výraz.
„Nehovor hlúposti,“ zahriakla som ho a vošla do svojej izby. Koberec bol už takmer vysušený, musela som ešte odpratať vedro so špinavou vodou a kefu, čo ostali vedľa postele. Odniesla som ich do kúpeľne a vodu vyliala.
„Tak mi to vysvetli,“ dožadoval sa  a nasledoval každý môj krok.
„Ty si to neuvedomuješ, Edward?“ skríkla som a otočila sa mu čelom. Bola som nahnevaná, pretože to, čo riskoval, vôbec nebol iba jeho krk.
„Aro chce mňa! Čaká na našu chybu, aby som mohla zaplatiť! Ani nevieš, ako veľmi po mne túži, odkedy ma videl, neustále ma presviedča, aby som navštívila jeho gardu! So mnou by bol nepremožiteľný a táto predstava sa mu až veľmi pozdáva!“         Vyvalil oči – možno si konečne spojil dve a dve dohromady.
„Prepáč,“ zamrmlal a odišiel sa zavrieť do pracovne. Ja som šla od hnevu vybuchnúť. Tak najprv ma očierňuje a hovorí niečo o volterrských špiónoch, a teraz si len tak zmizne?!

 

More@eMuška

předchozí kapitoladalší kapitola

Přidat komentář

Autor:

Text:

Komentáře

1

ambra

5)  ambra (28.08.2012 11:06)

Mnoho vět ostrých jako nože:( :( :( . Ale je tu ten "praktický problém", který má přednost před vším ostatním. Takže jak? Rozvinout a utajit, nebo potlačit a utajit? Já se FAKT bojím!!!

4)  martty555 (25.08.2012 20:38)

3)   (25.08.2012 14:49)

propletenec jeden zamotaný - a jak z toho všeho ven ???
Nessie má možná ještě zvláštnější dar než v TW - připadá mi to jako kombinace se Zafrinou

2)  Nicky (25.08.2012 12:33)

Seš nejlepší!

mispa

1)  mispa (25.08.2012 11:41)

1

Hledat

Přihlásit

Už. jméno:

Heslo:

Registrace

Aktuální články

Napsali jste

Náhodný obrázek

Eclipse