Sekce

Galerie

/gallery/ruž.jpg

Blato je vlastne super vec... :-)

17:

Počkala som, než sa Renesmé prebudí. Bolo niečo po druhej ráno, keď sme spolu zišli dole a ja som ju požiadala, aby mi zahrala na klavír. Sedela som na gauči a rozmýšľala.
„Nechcela by si sa so mnou prejsť do lesa?“ opýtala som sa jej z ničoho nič uprostred skladby. Okamžite zložila prsty z kláves a otočila sa na mňa.
„Jasne!“ zaspievala nadšene a už sa hnala obuť si gumené čižmy s kvetinkami, pretože vonku bolo blato.
„Kamže to idete?“ opýtala sa Rosalie, keď okamžite zbehla zo schodišťa.
„Chceme sa ísť trochu prejsť von,“ povedala som a uhla pohľadom smerom do zeme.
„Môžem ísť s vami?“ opýtala sa.
„Dobre,“ súhlasila som trochu neochotne. Chcela som totiž vyskúšať nejaké cvičenia na nadanie, ale keď s nami pôjde Rosalie, radšej to nechám tak. Nechala som aj ju, nech sa obuje a všetky tri sme spoločne vyšli do slabého mrholenia. Renesmé mala nasadenú kapucňu pršiplášťa a hrala sa v ňom na motýľa.
„Aha, Marie, ja lietam! Pozri na mňa, mami!“ výskala nadšene, rozhadzovala rukami a skákala do mlák a kaluží blata. O chvíľu už bola zaprskaná až za ušami.
„Renesmé, pozri sa, ako vyzeráš,“ kárala ju jej mama. Ja som sa iba usmievala, pretože vyzerala naozaj roztomilo a dokonca sa mi páčil aj jej výraz neviniatka, ktorý použila, aby si z čela spolu s blatom zotrela vinu.
„Mali by sme sa vrátiť, si celá špinavá,“ pokračovala Rosalie vo výčitkách. Prevrátila som očami.
„Ale ja chcem byť ešte von!“ zatrilkovala Renesmé. „Môžem ísť s Marie, keď sa chceš vrátiť,“ navrhla.
Vyvalila som oči. To dievča by mohlo napísať knihu Ako odstaviť vlastnú matku mrknutím oka.
Rosalie sa na mňa pochybovačne zahľadela.
„Marie, myslíš, že je to vhodný nápad?“
„Sľubujem, že keď sa vrátime, nezašpiníme koberec a ja osobne ju vysprchujem dočista a dovoňava.“
Renesmé sa zachichotala.
„Ale nebudeš sa pri tom pozerať!“
„Renesmé!“ sykla Rosalie na jej poznámku, ale jej výraz sa zmenil a ona povolila.
„Dobre, ale do zotmenia ste doma! Ja musím ísť do práce.“
Rozlúčila sa s dcérou a rozbehla sa do domu.
Otočila som sa na Renesmé, ktorá od nadšenia poskakovala a rozprskávala blato do všetkých strán.
„Žiadne bahenné vojny, jasné?“ upozornila som ju, keď som ju vzala za ruku a viedla ďalej od domu. V lese sme našli čistinku, na ktorú sme sa usadili. Bolo mi jedno, že budeme špinavé, pretože ako som pozerala na Renesmé, horšie to už byť nemohlo.
„Chcela som sa ťa opýtať, či by sa ti nepáčilo vyskúšať nejaké cvičenia, aby sme zistili, či si dostala do vienka nejaký dar. Čo na to povieš?“
„V telke som počula o pilatese,“ povedala a tvárila sa ako Vasilisa premúdra. Zasmiala som sa.
„Nemyslela som fyzické cviky. Skôr psychické.“
Renesmé vyzerala namotaná a nadšená pre dobrú vec.
„Dýchaj a vnímaj vzduch, ako prechádza tvojím telom,“ nakázala som a robia to isté. „Cítiš všetky vône, dostávajú sa ti zvonku do hlavy. Sú v tvojom mozgu a ty sa nimi preberáš. Vôňami a spomienkami. Prejdi si v mysli každú sekundu svojho života a špecializuj sa na zvyšný priestor v tvojej hlave.“
Zavrela oči a sústredila sa. Skúšala som to isté a zároveň sa pokúšala sledovať ju, ale nešlo to. Rozhodla som sa teda, že ja tieto cviky vyskúšam inokedy.
„Prehľadávaj svojím vnútorným pohľadom tmu a ničotu. Je v nej niečo?“
Zatajila som dych. Renesmé sa mračila a obočím jej od sústredenia trhalo.
„Fazuľka,“ povedala ticho. „Úplne malá. Farebná.“
Doširoka roztvorila oči. Hľadela po okolí prázdnym pohľadom, akoby ani nevnímala obrazy, natáčala hlavu ako malé zvedavé vtáča.
„Je nádherná!“ vydýchla a tým sa jej sústredenie pretrhlo a ona sa vyčerpaná zrútila do bahna, čo na ňu vyšplechlo. Okamžite som pribehla k nej.
„Renesmé? Renesmé! Nessie!“ kričala som zdesene. Dvihla som jej hlavu na svoje kolená a pokúsila sa ju prebrať. „Renesmé, počuješ ma?“ Hladila som ju po tvári a bozkávala na čelo a líca. „Miláčik, preber sa mi!“ šepkala som zúfalo. Vtedy zažmurkala a našla ma sklenenými očami.
„Som trochu unavená,“ povedala ticho.
„Bolí ťa niečo?“ opýtala som sa stále napnutá. Zavrtela hlavou.
„Poďme domov,“ povedala a škrabala sa na nohy. Bola som ostražitá a pre istotu ju aj podopierala.
„Naozaj si v poriadku?“ uisťovala som sa.
„Páčilo sa mi to,“ povedala sprisahanecky a žmurkla.
„Tvoj otec ma zabije,“ zamrmlala som ako odpoveď a vytiahla si ju na ruky. Zavesila sa na mňa a spolu sme sa smiali, pretože mi cestou domov roztierala blato po tvári.
„Sľúbila som tvojej mame, že nezašpiníme koberec,“ povedala som, keď sme zastali pred domom a pohľadom som preletela cez naše oblečenie.
„Okno!“ zavelila Renesmé a vystrela obe ruky nad hlavu.
„V mojej izbe je zatvorené,“ priznala som s trpkým podtónom.
„Ale v mojej nie!“ zvýskla.
Zamračila som sa.
„Zašpiníme ti to tam. Počkaj, niečo mi napadlo. Je tvoj otec doma?“
V tom momente sa otvorili dvere a von vykukol Edward.
„Preboha,“ zamrmlal, keď si nás obe prezrel.
„Na, vezmi Renesmé a choďte do mojej izby, otvor mi tam okno,“ nakázala som mu a podala mu malú. Ona sa na neho nacapila a Edward len zastonal niečo o obľúbenej košeli.
Obišla som dom a vyskočila do okna. Uprostred izby stáli Edward aj Renesmé celí od blata, lebo jeho dcéra ho stihla celého obchytať. Na tvári aj košeli mal hnedé packy a naozaj mu to pristalo.
„Budem si ju musieť vyprať,“ zastukal.
„Nie!“ vyhŕkli sme s Renesmé naraz. Vytiahla som spod postele škatuľu, ktorú som používala miesto zásuvky v stole, a vytiahla odtiaľ čiernu fixku.
„Otoč sa!“
On ma poslúchol a ja som si k nemu kľakla.
24. 8. 2012, Nessieno blato, napísala som na spodný lem košele.
„Nechaj si to zaschnúť, dobre? My sa ideme umyť.“
Vyzula som si špinavé tenisky, vyhrnula rifle a vzala Renesmé na ruky. Odniesla som ju do kúpeľne a celú postavila do vane.
„Žiadne špliechanie, striekane, jačanie, prskanie a bránenie sa, je to jasné?“ vyratúvala som na prstoch, keď som sa naťahovala po hlavicu od sprchy. Ona sa zvonivo zasmiala, jednou rukou si zakryla oči a druhou si zapchala nos.
„Pripravená?“
Prikývla.
Pustila som vodu a Renesmé začala pišťať ako o život. Zmývala som z nej nánosy blata, do odtoku tiekla voda ako kapučíno.
„Čo je to tu za hluk?“ spýtal sa Edward, keď vošiel do kúpeľne. Otočila som sa na neho a hlasno prehltla. Svoju pamätnú košeľu už pravdepodobne  odložil na nejaké čestné miesto do skrine a čistú si akosi zabudol navliecť. Špinavá tvár kontrastovala s jeho bledou hruďou a ja som na chvíľu zabudla, ako sa dýcha. Všimol si môj vyjavený pohľad a sebavedome sa pousmial. Vtedy Renesmé využila chvíľu mojej nepozornosti, vytrhla mi sprchu a otočila ju proti svojmu otcovi. Pišťala a smiala sa.
„Nessie, prestaň! Nessie!“ kričal Edward a zakrýval si tvár, snažil sa dostať k nej bližšie, aby jej vzal zbraň, s ktorou bez obáv útočila. Ja som sa len krčila na mieste, pretože som bola rada, že mne sa žiadnej rany nedostalo.
To sa však malo čoskoro zmeniť, keď sa sprchy zmocnil Edward a mňa vodné delo zasiahlo plnou silou.

S bláznením sme prestali, až keď som zatiahla kohútiky na batérii.
„A dosť!“ skríkla som pomedzi hlasný smiech. Všetci sme boli až lesklí od samej čistoty, ale o samotnej kúpeľni sa to nedalo povedať.
„Utrieť sa a von! Nieže spravíte mokré šľapaje!“ Edward najprv poutieral Renesmé a pomohol jej z premočených šiat. Len v tielku a nohavičkách ju poslal do jej izby, aby sa prezliekla do niečoho suchého a keď vybehla z kúpeľne, hodil po nej uterák, aby si doň zabalila vlasy.
Potom sa otočil na mňa.
„Ukáž,“ povedal zhrubnutým hlasom a s uterákom ku mne zozadu pristúpil. Začal mi sušiť vlasy a prstami skĺzol na mokrú šiju. Na koži som cítila jeho dych a zatínala som ruky do pästí. Natiahol ruky okolo mňa a rozzipsoval mi bundu. Pomaly s ťažkosťami stiahol vodou obťažkanú látku a nechal ju padnúť na zem. Prešiel mi dlaňami po bokoch a rebrách a zopakoval ten pohyb smerom nadol. Zachvela som sa, keď sa ma jeho prsty dotkli pod tričkom. Vydýchol mi do ramena a na chvíľu znehybnel, než oddelil tričko od nátelníka a vyhrnul mi ho až k prsiam. Pomaly som dvihla ruky a on roztiahol otvor na hlavu, aby mi ho mohol vyzliecť. Tričko sa mi zrolovalo na rukách, než mi ho úplne stiahol a hodil ho na zem. Opäť ma chytil za boky a natisol na seba. Nič som nevravela. Iba dýchala jeho vôňu a sústredila sa na jeho dotyky. Dvihol jedno ruku a zhrnul mi vlasy cez plece, prečesával ich dlhými prstami a zapletal sa do nich.
Jeho výdychy sa približovali, ako sa ku mne skláňal. Pomaly oprel svoje ústa o moju šiju. Strhla som sa.
Vymanila som sa mu a otočila sa mu čelom, dva kroky od neho. Ruky mal zvesené pozdĺž tela a hlavu sklonenú, pozeral na mňa cez mihalnice s pootvorenými perami.
„Odíď,“ zašepkala som. „Musím tu upratať.“
Nič nepovedal, iba sa otočil a odišiel. Začala som do handier, čo boli poskladané pod umývadlom, zberať vodu a blato,  žmýkala ich a nakoniec vysprchovala vaňu a kachličky. Kúpeľňa sa leskla ako nová a vo mne sa tiež čosi nové zatrblietalo. V mojom vnútri, blízko pri srdci, tam, kde mal Edward svoje miesto.
Vzala som si uterák a odišla do svojej izby, než domov príde Rosalie.

 

More@eMuška

předchozí kapitoladalší kapitola

Přidat komentář

Autor:

Text:

Komentáře

1

ambra

6)  ambra (28.08.2012 10:28)

Další infarkt Ale ještě předtím - co je to s Nessie?
Strašně to Marii přeju, Edwardovy doteky a to všechno, ale co Rose? Nikdy by mě nenapadlo, že o ni budu mít takovou starost...:(

5)  martty555 (24.08.2012 17:10)

Ajvi

4)  Ajvi (24.08.2012 12:13)

ach jo :( ať už jsou spolu, vždyť k sobě patří..jenže co pak Rose a Nessí? tohle bude ještě hodně zajímavé.. Moc pěkná kapitolka!

mispa

3)  mispa (24.08.2012 10:18)

2)   (24.08.2012 09:05)

ježišikriste co mi to děláš , takhle zrána - , jsem celá orosená ... a to jsem jen proběhla deštěm , bláto jsem radši vynechala
skoro nic se nestalo,ale to elektrizující napětí by se dalo krájet

Marcelle

1)  Marcelle (24.08.2012 08:18)

ten konec

1

Hledat

Přihlásit

Už. jméno:

Heslo:

Registrace

Aktuální články

Napsali jste

Náhodný obrázek