Sekce

Galerie

/gallery/ruž.jpg

Malý dodatok k príbehu o Esmé a ľadová kráľovná.

15:

Renesmé sa strojila už pol hodinu. Musela vraj vyzerať dokonale, avšak ja som si dala iba rifle a tričko. Poskakovala už od večera rozhodnutá spraviť všetko pre to, aby si so svojou priateľkou nadchádzajúci deň užila. Tešila som sa z nej. Vyzerala byť šťastná, naozaj detsky naivne šťastná. Páčilo sa mi to. Kedysi som taká bola aj ja.
Pred tým, než som podviedla lásku svojho života s iným.

Viedla som Renesmé po ulici za ruku. Stále mi básnila o tom, ako si ona svoj deň s Alice užije.
Ten dom som poznala veľmi dobre. Do stien boli vyryté príbehy, ktorých som ja sama bola svedkom a hrali malé tieňohry v okenných tabuľkách. Zaklopala som. Nečakala som, že by mi otvoril Charlie Platt.
„Marie!“ vydýchol a usmial sa.
„Dobrý deň, prišli sme za Alice.“
„Áno, viem, Esmé ju ráno priviedla,“ povedal a pozval nás gestom ďalej. Vytreštila som oči.
„Priviedla?“ zopakovala som po ňom.
„Ty to ešte nevieš?“ opýtal sa popod fúzy a snažil sa tváriť nad vecou, ale v očiach sa mu čosi zalesklo.
Zo schodov dobehla Alice.
„Renesmé! Marie! Som taká šťastná, že vás vidím!“ zapišťala a utekala nás objať. Potom obe dievčatá za ruky vybehli hore, už cestou plánujúc, na čo všetko sa budú hrať.
Otočila som sa na Charlieho.
„Čo sa stalo?“
Postavil sa ku kávovaru, položil pod neho šálku a stlačil svoju voľbu.
„Dáš si kávu, Marie?“
„Nie, ďakujem,“ odmietla som napnutá od zvedavosti, očakávajúc, čo mi povie.
Vzdychol si.
„Asi by sme si mali ísť sadnúť do obývačky.“
Vytiahol šálku s kávou a odišiel z kuchyne. Nasledovala som ho, sadla si do fotelky a sledovala jeho tvár, na ktorej sa v poslednom čase objavili nové vrásky.
„Esmé ma podvádzala,“ povedal. Nevedela som, ako mám zareagovať. On s lesklými očami nepravidelne dýchal a svoj pohľad upieral na malý konferenčný stolík.
„Mrzí ma to,“ zašepkala som.
„Nemohol som s ňou viac ostať,“ vydýchol a zvesil hlavu. Zamyslela som sa, či by som ho mala objať a utešiť.
„Prečo?“

To tiché slovo sa zabodlo do stropu a ostalo tam visieť ako Damoklov meč. Nadávala som si do hlupaní za to, že som nedržala jazyk za zubami. Jasne som videla slzy, keď sa o tom Charlie rozhovoril.
„Ja som s ňou už nemohol byť, Nemohol som ju pobozkať. Keď sa mi priznala, spätne som si premietal každý jeden bozk, každé naše milovanie a uvažoval, či som z nej necítil jeho. Prehrával som si chvíle, keď prišla neskoro domov. Ako vtedy vyzerala. Či bola upravená alebo páchla za cigaretami. Už som sa jej nedokázal ani len dotknúť. Sedem rokov... Sedem rokov mi bola neverná.“
Predo mnou sedel zlomený muž. Napadlo mi, či Edward tiež takto trpel.
„Poslal som ju preč. Vzala so sebou Alice a o nejaký čas som jej aj poslal podpísané rozvodové papiere. Súd pridelil Alice jej. Teraz býva niekde v byte na predmestí. Neviem. Už som ju odvtedy nevidel.“
„Stále ju miluješ,“ skonštatovala som ticho.
„Ach, akoby nie! Veď je to žena môjho života! Ale zradila ma a to jej nedokážem odpustiť.“

Rozprávali sme sa ešte nejaký čas, než som uznala za vhodné vziať Renesmé domov. Bola som rozsmutnená, úplne nešťastná kvôli radosti Esmé, na ktorú som si spomenula, keď som rozmýšľala, ako sa na nový začiatok svojho vzťahu tešila. Boli sme úplne rovnaké, len ja som nemala deti.
„Nemusíte ešte chodiť,“ povedal Charlie už asi tridsiaty raz. Po nejakom čase, čo sme sa rozprávali, si utrel slzy, a ja som musela uznať, že bol naozaj dobrý spoločník a ja som sa výborne bavila.
„Už je dosť neskoro, mala by som Renesmé zobrať domov, aby sa jej rodičia nestrachovali.“
„Môžete nás zasa kedykoľvek navštíviť,“ ponúkol nám a Alice veselo pritakávala. Rozlúčila sa s Renesmé aj so mnou.
„Dovidenia, Marie,“ ozval sa Charlie a pritiahol si ma za krk, aby ma pobozkal na líce. Vyvalene som mu zakývala a zaťahala Renesmé za ruku.
Vonku som sa zhlboka nadýchla chladného vzduchu.
A to bolo akože čo?!  

„Marie? A mohli by sme sa zastaviť za mamou v práci?“ opýtala sa ma Renesmé cestou domov.
„Teraz pracuje?“
„Áno, v reštaurácii o štyri bloky.“
„O štyri bloky? A dôjdeš tam?“ uisťovala som sa.
Prevrátila očami.
„Jasne, že áno.“

Reštaurácia, v ktorej Rosalie pracovala, sa volala Zafír a vyzerala dosť nóbl, dokonca s chlapíkom, ktorý stál vonku a otváral ľuďom dvere.
„Myslíš, že máme ísť tade?“ opýtala som sa, keď som si prezrela svoje rifle a róbu ženskej, čo práve vošla v sprievode nejakého muža v obleku. Renesmé sa na mňa neisto zadívala, pravdepodobne myslela na to isté ako ja.
„Poď, pôjdeme zozadu,“ navrhla som. Obišli sme vysvietený vchod a zašli do bočnej uličky s prázdnymi kartónmi a preplnenými kontajnermi. Pred malými dverami so skleneným oknom stáli dvaja mladí muži v bielych zásterách a fajčili.
„Dobrý, pracuje tu Rosalie Haleová?“ opýtala som sa. Tí dvaja sa zachechtali.
„Ó, hľadáte našu ľadovú kráľovnú?“
Položila som Renesmé na uši a zavrčala.
„Tak počúvajte, ušoplesky, okamžite mi ju zavoláte, alebo prídete o ruky!“
V momente zahasili cigarety a vpadli dovnútra. Zložila som Renesmé ruky z hlavy a ona sa na mňa pozrela ako na hlúpu.
„Všetko som počula,“ povedala mi. Zaškerila som sa.
„To je mi jasné, ale vyzerala som starostlivejšie.“
Zasmiali sme sa, keď sa vtom otvorili dvere a von vyšla Rosalie v bielej rovnošate.
„Ahoj, čo tu robíte? Stalo sa niečo?“ opýtala sa a vydvihla svoju dcéru na ruky.
„Malá ťa chcela ísť pozrieť,“ odvetila som.
„Vážne? Ako bolo u Alice?“ zaujímala sa a usmievala sa na svoje dieťa.
„Super, spravili sme si čaj a starali sa o bábiky, pretože Alžbeta ochorela a Diana sa asi tiež nakazila.“ Vyzerala naozaj smutná. Usmiala som sa a mimovoľne si spomenula, ako som sa ja hrávala so svojimi bábikami na školu. Chcela som byť učiteľka.
„To je perfektné. Chceš sa ísť pozrieť ku mne do kuchyne?“ spýtala sa. Renesmé niekoľkokrát nadšene prikývla hlavou.
„Tak poďte.“
Nasledovala som ju cez tmavú chodbu okolo mraziarenských boxov s potravinami až do kuchyne, kde vládol zhon. Pri takom chaose by som sa ani nedokázala zorientovať, ale všetci zamestnanci pravdepodobne do bodky vedeli, čo majú robiť a ani pri jednom pohybe nezapochybovali.
„Posaď sa tu a zatiaľ sa ničoho nedotýkaj, dobre? Hneď sa vám budem venovať,“ povedala, keď Renesmé posadila na biely pult a odbehla zvŕtať sa medzi hrncami. Všímala som si rozdiely medzi ňou a ľudskými kuchármi. Kým im sa triasli ruky, Rosaliine pohyby boli dokonale ladné a bez akéhokoľvek zaváhania. Boli to iba drobnosti, nervózne lusknutie prstami, zamračenie sa, čo ich odlišovalo, ale aj tak som musela uznať, že ona je medzi nimi hotová bohyňa.
„Stosedem!“ zakričala a položila naaranžované jedlo na stôl, odkiaľ taniere zobral čašník a odišiel. Potom prišla späť k nám.
„Spravím ti niečo dobré, čo povieš, poklad? Čo tak puding?“ navrhla, keď začala hladiť po hlave svoju dcéru.
„Ďakujem, zbožňujem puding!“ zaspievala Renesmé. Jej mama jej cvrnkla prstom po nose.
„To ja veľmi dobre viem, zlatíčko!“ A opäť zmizla tancovať medzi riady.
Nič som nehovorila. Rosalie si ma nevšímala a myslím, že nám obom jej postoj vyhovoval. Keď Renesmé doniesla misku čokoládového pudingu, ani na mňa nepozrela. Až keď si ju vzala späť dokonale vyčistenú na mňa pozrela.
„Rada by som išla s vami domov, ale končím až za pár hodín, takže...“
„Nemusíš sa báť, o to sa postarám.“
„Dám vám nejaké peniaze na taxík,“ povedala a odbehla si pre kabelku.

Renesmé sa rozlúčila a zavesila sa na mňa ako opička.
„Ďakujem, že si ma za mamou vzala! Bolo to úplne super, fakt!“
Usmiala som sa a zastavila taxík.
„Som rada, že sa ti to páčilo.“

Vystúpili sme pred domom a ja som zaplatila. Dvere nám otvoril Edward.
„Oci, oci, oci! Boli sme pozrieť mamu v práci!“ vypiskovala Renesmé veselo.
„Perfektné,“ povedal a vzal si ju na ruky. Na sekundu na mňa pozrel, ale potom svoj pohľad ihneď odvrátil a vzal svoje dieťa do jej izby, aby si trochu pospalo.

 

More@eMuška

předchozí kapitoladalší kapitola

Přidat komentář

Autor:

Text:

Komentáře

1

ambra

7)  ambra (28.08.2012 09:47)

Chjo, samá jobovka:'-( . Takže Esmeino odhodlání začít znovu přišlo vniveč? A co to další dítě? Budu doufat, že aspoň toto se ještě urovná :'-( .
Rose v kuchyni je super představa, tak nějak si myslím, že ona je ten typ - pro cokoliv se rozhodne, musí v tom být perfektní;) . Ale zdá se, že Edwardovi to vysvětlení nezbaštila ...
No, houstne nám to...

6)  martty555 (22.08.2012 13:31)

Bosorka

5)  Bosorka (22.08.2012 11:40)

Neměla mu nic říkat... zvládla mlčet tolik let. Měla se užírat, trápit se tím, ale hodit to takhle na druhého... To ne! Obzvláště, když to s Carlislem skončila.

Marcelle

4)  Marcelle (22.08.2012 10:18)

Je to úžasný, díky.

Ajvi

3)  Ajvi (22.08.2012 09:53)

Další krásná kapitolka.. Jen pořád nechápu vlastně co se stalo. Bella podvedla Edvarda a on ji opustil a ona se pak stala upírkou? Myslela jsem, že upíři maj výbornou pamět, tak přeci pořád voní stejně ne? ach jo. Strácím se v tom :'-( ..

Fanny

2)  Fanny (22.08.2012 09:09)

Esme je pryč a snad je to lepší, vždyť mu tak dlouho lhala...Setrvalá lež a přetvářka není nic dobrého...
A Edward se snad snaží? Doufám v to.

1)   (22.08.2012 07:31)

... vybavoval si každou sekundu s ní a přemýšlel,jestli byla právě s jíným,smála se s ním,líbala ho ... a teď jen zaměnila obličeje a těla a jinak dělá totéž ... jo,chápu jeho pocity a znechucení,připadá si jako hlupák,který se nechal klamat ... ale to byla tak skvělá lhářka ???,nebo nechtěl vidět ty drobné náznaky,které signalizují touhu po někom jiném - pohled jinam,kontrolované odtažení při doteku,mysl v oblacích ... někdy muži nevnímají nic kromě sebe a své práce ... nezastávám se Esmé,ale v tom vztahu nežila sama
krásně jsi to napsala

1

Hledat

Přihlásit

Už. jméno:

Heslo:

Registrace

Aktuální články

Napsali jste

Náhodný obrázek