Sekce

Galerie

/gallery/ruž.jpg

Čo spravilo osem rokov?

14:

Odrazu sa zrútil na zem a mňa, keď som sa otočila, objal okolo stehien a svoju hlavu položil na moje brucho.
„Prečo sa na ňu tak podobáš?“ zavzlykal. „Máš iné vlasy, oči, iné rysy a postavu, ale si ako jej verná kópia, ako sestra! Vedela si to? Vzala si na seba jej podobu a počarovala mi?“ zúfalo sa ma pýtal a po chvíli bol už natoľko vyčerpaný, že iba plietol piate cez deviate a silno ma zvieral.
Ja som sa ani len nepohla. Ruky mi voľne viseli pozdĺž tela, aj keď som túžila mu ich zapliesť do vlasov, a ostala som vzpriamená, aj keď som sa chcela zohnúť k nemu a bozkávať ho, utešovať slovami a jemnými dotykmi.
Ani som sa neodvážila, až kým jeho stále sa stišujúci hlas úplne nezanikol.
„Chcem ťa znovu pobozkať,“ povedal odrazu.
„Choď bozkávať Rosalie,“ odvrkla som. Prudko dvihol hlavu a zadíval sa na mňa horiacimi očami.
„Praskne mi z teba hlava, Marie. Tak veľmi som dúfal, že keď odídeš do Volterry a ja ťa nebudem musieť cítiť na každom kroku, nejako sa to upokojí, ale stále sa musím vyhýbať tvojim pohľadom, lebo vtedy sa vo mne všetko búri.“
Chcela som sa chvieť a prasknúť ako mydlová bublina. Chcela som byť vodou, čo by vsiakla do jeho dlaní. Ale bola som iba úbohá žena, ktorá ho milovala a ktorej sa on vyznával z vášne. Kľakla som si a schovala si tvár v jeho ramene. Nechcela som sa pohnúť ani urobiť nič iné. On dýchal do mňa a ja som dýchala z neho. Vrástla som mu do rúk na pár úbohých minút, kedy sme boli v lese sami bez akýchkoľvek očí navyše.
„Mali by sme sa vrátiť,“ povedala som po čase zachrípnutým hlasom. Edward kajúcne sklonil hlavu a akoby si až teraz uvedomil, čo sa tu celý čas dialo, strhol zo mňa ruky a v pästiach si ich pritisol k bokom.
„Povieš to Rosalie?“ opýtal sa ticho.
„A čo?“
„Že som ti ublížil.“
„Nevráťme sa spolu,“ povedala som miesto odpovede po krátkej odmlke. Vstala som a rozbehla sa preč. Utekala som, ako už toľkokrát vo svojom živote, ibaže teraz sa vo mne bila Bella a Marie. Ich údery ma tĺkli a kopance boleli. Nechcela som mu povedať, že to ja som ho pred časom zradila. Chcela som začať ako Marie s čistým štítom, ale takto, s jeho ženou a dcérou, to nikdy nemohlo byť čisté. A ja som nechcela byť tá druhá. Tá druhá totiž vždycky trpí a nakoniec sa to s ňou skončí zle. Ako sa hovorí, toľkokrát sa chodí s džbánom po vodu, až kým sa nerozbije. Cítila som, že ja som už naštrbená.

V dome Rosalie varila večeru a malá okolo nej rozradostene behala.
„Renesmé,“ oslovila som ju a oprela sa o zárubňu. Pohotovo sa na mňa otočila so širokým úsmevom.  
„Sľúbila som, že ti niečo prinesiem. Choď sa pozrieť do mojej izby,“ povedala som. Ona razom vybehla a vyletela hore schodmi, odkiaľ sa ozýval už len výskot a smiech.
„Pekné a lesklé! Naozaj je to pekné a lesklé!“ opakovala dookola.
Rosalie sa na mňa pozrela vrúcnym pohľadom a na tvári jej zažiaril jemný úsmev. Chcela som jej ho oplatiť, keď sa Edward pretisol okolo mňa do kuchyne a mimovoľne zavadil o moju ruku. Stŕpla som. Rosalie ešte viac roztiahla pery a odkryla zuby, keď ju objal okolo pása a pobozkal. Ona sa od neho ale odtiahla s otázkou v očiach. Bleskla pohľadom ku mne a späť k Edwardovi. Zdesila osom sa.
„Bol som na love... zrazili sme sa, keď sme vyštartovali po tej istej koristi. Stála po vetre,“ hovoril jej ticho do ucha.
Renesmé dobehla dolu s mušľou v ruke a ja som myslela, že dusnejšie v tej miestnosti byť ani nemôže.
„Mami, oci, aha, čo som dostala!“
„Ukáž, je to krásne!“ Rosalie si k nej čupla a vzala si mušľu do ruky, aby si ju mohla lepšie obzrieť. Potom ju poslala do svojej izby a znovu vrhla svoj vyčítavý pohľad na Edwarda.
„Nič sa nestalo,“ povedal jej ticho do ucha. Došlo mi, že ich rozhovor asi nie je určený pre moje uši.
„Ja... pôjdem za Renesmé,“ zamrmlala som a vytratila sa z miestnosti. Naozaj som nechcela počúvať, ale pre upíra to bolo takmer nemožné. Edward jej celý čas vysvetľoval, že so mnou nič nemá, že ma z jeho oblečenia cíti len kvôli tomu lovu a že miluje jedine ju. Ticho som hladila Renesmé po vlasoch, kým mi kreslila obrázok, ako bola s mamou v nákupnom centre.
„Stretla som tam Alice s jej mamku,“ povedala odrazu. Rozžiarila som sa.
„Vážne? Ako sa má? Boli na dovolenke, nie?“ vypytovala som sa hneď. Ona mykla ramenom.
„Neviem, nerozprávali sme sa veľa. Ale pozvali nás dve k nim na návštevu. Mohli by sme tam zájsť? Mohli? Mohli?“ domáhala sa Renesmé odpovede a opäť okolo mňa už skackala ako vrabček.
„Samozrejme, že áno!“
Aj ja som sa tešila. Bola som zvedavá, ako sa Esmé vodí a ako sa má moja malá Alice.
„Pôjdeme tam zajtra?“ vyhŕkla, keď sa na chvíľu zmyslela.
„Choď sa pýtať mamy,“ vyzvala som ju. Ona nadšene vybehla z izby a dvere nechala dokorán roztvorené.
Posadila som sa na jej posteľ. Na nočnom stolíku mala položený môj darček a svetlo z malej lampičky bolo do neho opreté ako reflektor.
Pozrela som sa na dvere. Na chodbe stál Edward a pozeral sa na mňa. Mlčky som mu pohľad oplácala a vyjadrovala cez neho všetok svoj nesúhlas voči tomu, čo robí. Na jednej strane. Na druhej som túžila, aby prešiel tých niekoľko krokov a objal ma. Jeho oči vyzerali ako dvaja zúbožení tuláci kráčajúci po cestách mojej tváre. Po cestičkách dávno vyschnutých sĺz a vrások úsmevu. Ruky mu viseli pri bokoch, zovreté do pästí. Chcela som k nemu prísť a opatrne mu tie hrče sily a bolesti rozpliesť, uvoľniť jeho prsty, aby mohli zovrieť tie moje...
S trhaným nádychom som odvrátila pohľad. A on ďalej nečinne stál a pozoroval ma. Náhle som dvihla hlavu a stretla sa s jeho temnými očami.
„Nepoznávaš ma?“ vydýchla som ticho zúfalým hlasom.
„Podobáš sa na ňu, ale nie si ona,“ naznačil perami a následne ich skrivil do smutného úškľabku, čo sa kedysi podobal na úsmev.
Odišiel, až keď začul Renesmé bežať hore po schodoch.
„Smieme, mamka povolila! Hneď zajtra môžeme ísť za Alice! No nie je to super?“ výskala. Iba som párkrát prikývla. Všetko moje nadšenie ma totiž prešlo.

 

More@eMuška

předchozí kapitoladalší kapitola

Přidat komentář

Autor:

Text:

Komentáře

1

ambra

8)  ambra (28.08.2012 01:12)

Toto se skoro nedá přežít . Já se hrozně bojím. Bojím se, že jsi to zamotala tak, že z toho prostě nemůžou vyjít všichni aspoň jakž takž v pořádku :'-( . Jenže jsi to napsala tak krásně... Jsem na cucky a líbí se mi to, fakt blázním.

mispa

7)  mispa (21.08.2012 23:10)

Bosorka

6)  Bosorka (21.08.2012 19:38)

Ví a nechce vědět?
Po té scéně v lese mi pak jeho cchování k Rose příjde jako velice ubohá fraška

Fanny

5)  Fanny (21.08.2012 19:31)

Jak neublížit Ness i Rose... Ale zároveň minulosti se špatně utíká a ještě k tomu, když se Edward chová takhle... Nemůžu si pomoct od obviňování ho z nevěry svým způsobem... Spoustě věcem zatím nerozumím, tak snad poodhalíš jejich minulost co nejdříve...

Marcelle

4)  Marcelle (21.08.2012 17:58)

3)  Lena (21.08.2012 17:05)

Nádhera

eMuska

2)  eMuska (21.08.2012 16:08)

hanka: Ďakujem.

1)   (21.08.2012 14:54)

:( :( ta druhá ... nepoznává a přece zná ... zubožení tuláci,kráčející po cestičkách slz a vrásek úsměvů ... to jsou nejen jeho oči,ale i oni dva
netuším,jestli existuje způsob,jak mít lásku tak touženou a přitom neublížit ... snad ho najdeš
děkuji za tu intenzivní touhu

1

Hledat

Přihlásit

Už. jméno:

Heslo:

Registrace

Aktuální články

Napsali jste

Náhodný obrázek