Sekce

Galerie

/gallery/ruž.jpg

Ako ujsť pred problémami...

12:

Aro si ma dal zavolať až popoludní.
„Povedz mi, drahá Marie, čo nové sa udialo po mojom odchode? Ako sa má Renesmé? Určite rastie do krásy.“
„To je pravda, Aro. Renesmé rastie stále rýchlejšie ako ostatné deti, ale už nie tak rapídne. Zatiaľ nevieme, či sa to zastaví, alebo...“ Oblizla som si pery a zhlboka sa nadýchla.
„Raz za týždeň chodieva loviť a každý večer dostane porciu ľudského jedla. Nespáva veľa, zhruba tri hodinky denne.“
„Čo dar?“ skočil mi do reči.
„Zatiaľ sme na žiaden neprišli.“
„A čo tvoj dar, Marie?“ Nadvihol obočie. Bratia na trónoch zvedavo natiahli krky.
„Môj dar nič. Netrénovala som ho.“
„Nuž, mohla by si čas, ktorý stráviš u nás, venovať práve svojmu výcviku,“ navrhol. Zavrtela som hlavou.
„Neostávam tu tak dlho, aby sa to oplatilo.“ Uškrnula som sa.
„Nechceš sa o tom aspoň porozprávať? Mám tu jedného upíra, ktorý sa v daroch vyzná, dokáže ich vycítiť. Och, no jasné! Pôjde s tebou do Ameriky a zistí, aký ma Renesmé dar!“
„Nie!“ vyhŕkla som možno prudšie, ako by som mala. Aro na mňa podozrievavo zamrkal. „Chcem povedať... je to ešte len dieťa, nebolo by lepšie jej dar objaviť prirodzenou cestou?“
Bolo vidno, že ad tým naozaj uvažuje.
„Ak by sme ju začali obťažovať nejakým darom, psychicky by ju to vyťažilo a neprišli by sme na nič.“ Bože, pomáhaj mi. Asi budem v budúcom živote herečka.
„Máš pravdu. Aj tak by si si ale mala s Eleazarom pohovoriť o nejakých cvikoch. O mesiac by si mi povedala, ako fungovali. Môžeš overiť nejaké techniky, ktoré navymýšľal. Zajtra si s tým pohovoríš,“ rozhodol. „Je ešte niečo, čo by si mi mala o Renesmé povedať?“
Pery sa mi mimovoľne roztiahli do mäkkého úsmevu.
„Je to úžasné dieťa. Hrá na klavír a...“ zasekla som sa a náhle sa stiahla do reality. „To asi nechcete vedieť.“
„Nie, len pokračuj,“ vyzval ma Aro milým hlasom. „Si ňou očarená, však? Obmotala si ťa okolo prsta.“ Trochu zdráhavo som pritakala a vyrozprávala mu, koľko vlastností má z človeka a koľko z upíra.
„Zajtra sa porozprávaš s Eleazarom,“ rozhodol. „Bratia, neviem ako vy, ale ja som veľmi spokojný. Marie, môžeš ísť do svojej izby. Teda... pokiaľ sa s nami nechceš nakŕmiť, lebo o chvíľu príde Heidi.“
„Nie, ďakujem, to naozaj nie je nutné.“
„Tak zatiaľ dovidenia, Marie.“
„Dovidenia.“ Mierne som sa uklonila, dala si pozor, aby nie príliš hlboko a odišla do izby. Prezliekla som sa a pozerala z okna. Slnko pomaly klesalo, až sa ukrylo za kopcom. V meste sa však ešte stále žilo a ja som bola už mimo ohrozenia, preto som opäť vyšla von. Musela som ešte nájsť niečo pekné a lesklé.

Začínala som pomaly prepadať zúfalstvu. Okrem obchodu s bižutériou som nič vhodné nenašla. Myslela som na Renesmé a to, čo by sa jej hodilo, ale beznádejne. Všetky tie retiazky, korále a náramky neboli dostatočne špeciálne, aby som jej ich mohla darovať. Prešla som celým námestím i bočnými uličkami, avšak bezvýsledne...

Do očí mi udrel malý stolík učupený pod markízou nízkeho domu. Predavač akurát vkladal do vnútra stoličku, keď som za ním dobehla.
„Prepáčte, hovoríte po anglicky?“ opýtala som sa ho. On ma iba vyjavene sledoval. Ukázala som na jednu mušľu.
„Koľko?“
„Nome?“ Strčil mi pred nos zápisník s ceruzkou a ukázal mi inú mušľu, na ktorej bolo napísané meno. Napísala som mu Renesmé a on ma nechal vybrať si mušľu, na ktorú chcem, aby mi napísal jej meno. Sledovala som jeho zvráskavené ruky, ako tenký štetec namáčajú do atramentu alebo farby, neviem presne, čo na to použil, pretože talianskym názvom som nerozumela, a opatrne ťahal štetinky v líniách ozdobného písma. Nakoniec celú mušľu prelakoval a položil na papier, aby uschla. Na ruke mi ukázal sedem prstov. Dala som mu desaťeurovú bankovku a drobné mu nechala.
„Ďakujem,“ povedala som. „Gracia.“ Asi jediné slovo, ktoré som taliansky naozaj vedela. Niečo mi ešte odpovedal, ale ja som už opatrne vzala mušľu medzi prsty a fúkala na ňu, aby lak uschol.

Do hradu som sa vrátila až nadránom. V meste som stretla len pár opitých výrastkov a žobráka, ktorému som hodila nejaké mince. Ružová žiara sa akurát dotkla oblohy, keď som položila svoj darček pre Renesmé na stôl. Sedela som v izbe ešte pár hodín, než ma kráľovská rodina dala zavolať.
„Odvediem ťa do salóniku, kde ťa už čaká Eleazar. Úprimne dúfam, že sa ti u nás zatiaľ tvoj pobyt páči.“
„Mesto je veľmi pekné,“ povedala som a nechala sa dopraviť do salónika. V malom kresielku sedel upír s havraními kaderami, čo mu padali do očí a dlhými nohami natiahnutými pod konferenčným stolíkom. Usmial sa na mňaúzkymi perami a pokynul mi, aby som si sadla oproti.
„Ty si Marie, však?“
„A ty Eleazar,“ odvetila som. Jeho úsmev sa ešte rozšíril. Ak by bol človek, okolo očí by mu naskákali už starecké vrásky.
„Veľmi dobrá odpoveď a veľmi pôsobivý dar.“
„Čo?“ nechápala som.
„Cítim ho, je to ako aura.“
„Je to štít,“ povedala som.
„To už viem.“ Žmurkol na mňa. „Čo s ním dokážeš?“
„Zaštítiť sa?“ Dúfala som, že v mojom hlase necítiť iróniu. Zasmial sa.
„To mi je jasné, ale dokážeš ho aj odňať? Alebo zaštítiť niekoho iného?“
„Nie, to nedokážem.“
„Mala by si, tvoj dar má ohromnú silu. Chceš sa to naučiť?“
Zamyslela som sa.
„Bolo by to výhodné,“ pritakala som.
„Porozprávame sa. Teraz ale k tej maličkej. Vraj u nej chce Aro silou mocou objaviť dar. Myslíš, že má šancu?“ Zamračila som sa. Niečo mi na tom nesedelo.
„Prečo sa pýtaš mňa?“
„Si s ňou,“ odpovedal jednoducho. Aha.
„Nuž, je veľmi nadaná. Umelecky. Hrá na klavír a kreslí. Možno vie aj spievať.“
„Asi bude vedieť lusknutím vykúzliť symfonický orchester,“ zachechtal sa ironicky. Nevedela som, čo si k nemu môžem dovoliť, ale chcela som niečo drzo odseknúť. Našťastie som všetky svoje poznámky prehltla skôr, ako by som sa prestala začať ovládať.
„Jej otec číta myšlienky,“ vyhŕkla som.
„To nie je možné, myšlienky číta Aro. Ešte som nestretol dvoch upírov s rovnakým darom.“
„Vlastne to nie je tá istá schopnosť,“ vysvetlila som. „Edward vidí myšlienky, na ktoré v tej sekunde myslíš a nepotrebuje na to dotyk.“
Eleazar nadvihol obočie a v krvavých očiach sa mu zablýskalo.
„To je mi ale vec! Avšak ešte som sa nestretol s tým, aby sa dar podal geneticky. Možno bude istým spôsobom zdeformovaný alebo obmedzený.“
„Aro si myslí, že by bolo možné účinky nadania nejako vyvolať.“
„Jasne, dám jej vypiť elixír,“ odfrkol sis. Nadvihla som jedno obočie.
„Z jednorožca?“
Hlasno sa zasmial a ja som v nejakom kútiku duše, tom najzabudnutejšom, cítila, že nie je taký zlý, ako chce vyzerať.

Rozprávali sme sa ešte dve hodiny a mne išla prasknúť hlava. Toľko informácií, koľko mi do nej Eleazar natrieskal, som nezískala ani pri stredoškolskom štúdiu. Nakoniec elixír z jednorožca nebol správnou odpoveďou na to, ako vyvolať dar u Renesmé. Ale dostala som asi tristo nápadov, ktoré mám miesto toho odskúšať. Ktoré neodskúšam.

Chcela som sa rozlúčiť s Arom a bratmi, pretože úprimne som dúfala, že ma tu už nezdrží, ale musela som čakať, než vykoná popravu nejakých extrémistov. Smela som vojsť až po uprataní sály.
„Marie, som rád že ťa vidím, naučila si sa niečo nové?“ privítal ma Aro vo svojej blízkosti.
„Áno, zíkala som veľmi veľa nových informácií, ďakujem za starostlivosť, ale teraz by som už rada odišla.“ Zamračil sa.
„Nepresvedčím ťa, aby si zostala v garde? K Renesmé by som poslal niekoho iného.“ Zavrtela som hlavou.
„Veľmi si cením tvoju ponuku, ale o Renesmé sa môžem starať iba ja, pretože som vegetariánka. Čo ak by sa stala nejaká nehoda?“
„Hm, je pravda, že iná vegetariánka, o ktorej viem, je len jedna a žije v Rusku, ale našiel by som niekoho s dokonalým sebaovládaním. Bola by si klenotom!“
„Vážne ďakujem, Aro, ale sám si povedal, že mi to dievča prirástlo k srdcu.“
„Ach, naozaj,“ zasmial sa, „materinská láska... Chúďa Marie, však ty túžiš po dieťati?“
Neodpovedala som.
„No nič, rýchlo choď za svojou chránenkyňou, aby som o nič neprišiel. Smiem sa ťa ešte dotknúť? Ak by sa náhodou niečo zmenilo.“
Podala som mu ruku a jeho oči sa zastreli.
„Nie, stále nič nevidím,“ povedal smutne a pustil ma. „opatruj sa, drahá.“ Objal ma a nechal upíra, ktorého som nepoznala, aby ma vyprevadil.
„Dovidenia.“
„Dovidenia, Marie!“

 

More@eMuška

předchozí kapitoladalší kapitola

Přidat komentář

Autor:

Text:

Komentáře

1

ambra

6)  ambra (28.08.2012 00:52)

Eleazar mě fakt bavil a vlastně i Marie a její ironie .
Ona má Nessie už opravdu hodně ráda, co? Oj, to bude ještě bolet...
Poprava extrémistů mě rozesmála, omlouvám se:D . Krása, krása, krása!!!

5)   (19.08.2012 20:07)

Eleazar ,snad je stejný jako původní a Marii pomůže ;)
mrskni sem hned další,jinak se z toho zvencnu , jo ,to jsem chtěla i minule.... a ty jsi přidala jen další otázky

Marcelle

4)  Marcelle (19.08.2012 17:55)

zase další a další otázky

3)  martty555 (19.08.2012 16:38)

Clea

2)  Clea (19.08.2012 12:18)

proč se k ní Aro takhle chová? proč za Nessie nepošle někoho, kdo mu nemůže lhát a u koho by okamžitě věděl, co se děje?
a proč se Marie víc nestará o to, jak je možný, že Edward zapomněl?
snad do dalšího dílu neumřu zvědavostí
díky za další pěkný díl

mispa

1)  mispa (19.08.2012 10:54)

1

Hledat

Přihlásit

Už. jméno:

Heslo:

Registrace

Aktuální články

Napsali jste

Náhodný obrázek