17.08.2012 [02:00], eMuska, ze série Perličky chýb, komentováno 7×, zobrazeno 2667×

Ak by som nevedela, čo chystám, bola by to asi moja obľúbená kapitola... Dúfam, že si ju užijete rovnako ako ja, keď som ju písala. :-)

10:

Keď som schádzala s Renesmé po schodoch, vlasy som mala už skoro úplne suché. Ťahala ma za ruku až k obrovskému krídlu, ktorému som doteraz nevenovala pozornosť, a posadila nás na lavicu. Pred tým si ju ale musela nastaviť, takže mne výška vôbec nesedela, ale nevadilo mi to.
„Túto zložil môj ocko. Pre mňa,“ povedala hrdo a položila prsty na klapky. Keď ich rozpohybovala, zmeravela som. Tú pieseň som poznala. Dokonale. Zložil mi ju vtedy, keď som súhlasila s našou prvou schôdzkou. Zamračila som sa. Bola to moja uspávanka. Bellina.
Keď Renesmé skončila, v mojom vnútri niečo pulzovalo.

„Čo som ti hovoril o tej skladbe, Nessie?“ ozvalo sa mi za chrbtom, až som sa skoro zľakla. Cítila som, ako sa na mňa pozrel a chlpy na krku sa mi z toho nepríjemného pocitu postavili.
„Nehovor jej tak,“ namietla Rosalie, ktorá tiež zišla dole pokochať sa dcérinou hrou.
„Je to krásna skladba, oci!“ zaspievala Renesmé a zoskočila z lavice. „Poď teraz zahrať pre Marie niečo ty!“ Stuhla som s očami prilepenými na čiernom dreve.
„Nemyslím si, že...“
„No tak, ocko!“ skočila mu jeho dcéra do reči a ja som počula, ako s povzdychom rezignoval. Postavila som sa, aby som sa mohla vzdialiť niekam do kúta, ale Renesmé ma stiahla za ruku  a donútila ma ostať na mieste.
„Je to koncert pre teba, Marie. Patrí ti čestné miesto.“ Ak by som mohla, v tom momente by som začala potiť krv.
Edward prišiel a napriek tomu, že som stále sedela, si spustil lavicu nižšie. Posadil sa a ja som sa snažila nepozerať na sklon jeho šije a chrbta, na vlasy, čo mu padli do očí v momente, ako sa naklonil nad klávesy. Oblizol si pery a privrel oči. Mala som pocit, akoby sa mi točila hlava, iba miestnosť ostala stáť a nepadala s mojím vedomím do hlbokej priepasti. Počúvala som. Neodvážila som sa ani nadýchnuť alebo akokoľvek pohnúť. Keď dohral, stále som sedela stŕpnuto na mieste.
Postavil sa prudko, akoby som ho pálila alebo zapáchala. Pričom svoj jahodový šampón som nepoužila už... no, osem rokov.
„Ako sa volá táto, oci? Myslím, že som ju ešte nepočula.“
„O opúšťaní,“ povedal náhle chrapľavým hlasom. Stisla som viečka k sebe. Chcela som tak ostať, najlepšie neviditeľná, ale to sa už Renesmé pokúšala vysadnúť mi do lona. Pomohla som jej a vytiahla si ju na kolená.
„Však to bolo pekné?“ pýtala sa a hrdo mi pozerala cez plece na svojho otca.
„Krásne,“ povedala som zachrípnuto.
„Ty vieš na niečo hrať?“ opýtala sa. Zavrtela som hlavou.
„Možno by ťa mohol ocko naučiť hrať na klavíri,“ navrhla a pozrela sa za mňa. Úsmev jej jemne povädol. „Alebo by som ťa mohla učiť ja!“
„To by bolo super,“ usmiala som sa kŕčovito. Začula som dva páry nôh, ako sa vracajú na poschodie. Až teraz som sa uvoľnila a ramená mi padli.
„Tak, to je asi všetko, čo robím.“
„Už nič viac?“ nadvihla som jedno obočie. Renesmé sa zamyslela.
„Och, a ešte niekedy aj kreslím. Ale nie je to veľmi pekné.“
„Nuž, mala by som si spraviť vlastný názor, nemyslíš? Môžeš mi svoje kresby ukázať a ja ti poviem, či sa mi páčia.“
Renesmé mi veselo zoskočila z nôh a bežala do svojej izby. Možno tiež už vopred vedela, že ju pochválim.

Mala naozaj talent. Ešte aj zápalkové postavičky v jej podaní vyzerali výnimočne. A keď som sa s ňou hrala, na okamih som bola šťastná. Bola ako moja. Moje vlastné zápalkové dieťa.
Rosalie sa na nás prišla niekedy pozerať, ale ako Renesmé povedala, väčšinou chodievala pracovať. Preto sa zvyčajne iba zastavila pre bozk na dobrú noc, či už to bolo pred tým, alebo po tom, ako odišla. Edward trávil skoro všetok svoj voľný čas vo svojej pracovni. Bola som za to vďačná, ale jeho dcéra sa mi kvôli tomu občas javila smutná. Dovtedy jej vraj veľa čítaval. Odkedy som bola v dome ja sa s ňou ani poriadne nezhováral.

Prešla som okolo políc s knihami.
„Ktorá je tvoja obľúbená?“ opýtala som sa jej. Mykla ramenami.
„Asi tá, ktorú práve čítam,“ odvetila a zoskočia z postele, aby mohla prejsť ku mne. Prstami prechádzala po vystúpených názvoch na obaloch. „Ocko má u mňa rozčítaného Romea a Júliu.“
Nadvihla som jedno obočie.
„Si si istá? Máš dva roky, nie?“
Ona sa iba zasmiala.
„Hovorí mi, že nikdy nie je priskoro na to, učiť sa o láske. Aj keď je boľavá. Pretože výnimočné chvíle sa neopakujú.“
Zamyslene sa chvíľu pozerala na koberec, než sa na mňa opäť veselo pozrela.
„Ktorá kniha je tvoja obľúbená?“
Neodpovedala som, stále som vstrebávala to, čo mi povedala.
„No tak, ktorá?“ dožadovala sa odpovede.
„Myslím... myslím, že Búrlivé výšiny,“ odpovedala som popravde. Renesmé sa zamyslela.
„Tú knihu som tuším minule videla v kníhkupectve, ale ocko mi nedovolil si ju kúpiť.“
Zazrela som na ňu prekvapene.
„Prosím? Prečo?“
Vtedy Edward otvoril dvere.
„Nessie, prestaň prosím s tými báchorkami, je čas ísť do postele.“
Ona poslušne zvesila ramená a odobrala sa pre svoje pyžamo.
„Prídem za tebou, Renesmé. Ale až keď budeš umytá, dobre? Donesiem ti pohár teplého mlieka.“
Chcela som vyjsť z izby, ale Edward stále stál vo dverách. Uhol mi až na poslednú chvíľku, aj to asi len preto, že som sa ťahala ako buldozér.
Nepozrela som sa na neho. Celý čas, čo som tu bola, som ho ignorovala, aj keď každá bunka môjho tela vnímala, kde v dome sa práve nachádza a čo robí.
Zišla som dolu do kuchyne. Z chladničky som vytiahla mlieko, naliala ho do hrnca a začala zohrievať. Samozrejme, že upíry tu nemali mikrovlnku. Veď načo aj? Je z nej nezdravé žiarenie. Pche.
Prevrátila som očami. A tak som si pohár mlieka zohrievala na sporáku.
Nevedela som, že za mnou celý čas stál. Preto keď som sa otočila, narazila som do neho a pohár skončil roztrieštený na zemi.
Odstúpila som, koľko mi to len linka dovoľovala a bez slova sa zohla, aby som mohla črepiny pozbierať a poutierať rozliate mlieko, nad ktorým som vážne neplakala. On sa zohol tiež.
Vtedy som sa na neho pozrela a zistila, že on na mňa hľadí už od začiatku.
Neviem, kto sa pohol prvý. Či ja alebo on. Ale zrazili sme sa na polceste a moje pery konečne neboli také poddajné a tiché ako vtedy. Držal ma a silno tisol na svoju hruď. Ja som sa až príliš bála, preto som svoje ruky nechala spustené pozdĺž tela a odpovedala mu len ústami.
Prebrala som sa až na jeho zavrčanie. Odsotila som ho od seba a hlúpo utiekla k Renesmé do izby. Potrebovala som sa schovať.
Ľahla som si k nej.
„Prepáč, ale mlieko mi na spodku prihorelo,“ zašepkala som citlivými perami a dúfala, že zo mňa necíti svojho otca.
Prevrátila očami.
„Idem spať len maximálne na štyri hodiny, nepotrebujem kvôli tomu mlieko! Už som veľká, predsa!“ Rozhodila rukami.
Krátko som sa zasmiala.
„Samozrejme. Chceš, aby som ti prečítala rozprávku?“ opýtala som sa.
„Dnes nie, netreba. Zaspím aj bez nej. Dobrú noc,“ zaželala mi a zavrela oči.
Ostala som pri nej. Aby som pravdu povedala, bála som sa vyjsť z jej izby. Počula som, ako Edward zbiera rozbité kúsky skla a vytiera podlahu. Ani vo sne by mi nenapadlo, aby som mu išla pomôcť.
Pomalým pohybom som si na svoje ústa pritisla prsty. Snažila som sa tíšiť svoj dych a čistiť svoje myšlienky. Bezvýsledne, minimálne čo sa tej noci týkalo.

More@eMuška

předchozí kapitoladalší kapitola

Uživatelé musí být přihlášeni pro psaní komentářů.

Komentáře

1

7)  ambra (28.08.2012 00:24)

Tak tohle byla smršť .
Klavír. Za všech okolností moje oblíbená představa, ale v tvém podání jsem ani nedýchala .
A Romeo a Julie... TA VĚTA...
A mléko... ach můj... mléko!!! Strašně se bojím, co bude dál...

6)  Clea (19.08.2012 10:19)

opět další věc, kterou jsem nečekala... nejdřív ta její skladba, kterou zrecykloval pro Nessie a pak ten polibek?? vážně si jí nepamatuje??

5)  Pilly (17.08.2012 17:48)

2)  Marcelle (17.08.2012 07:56)

1)  mispa (17.08.2012 06:41)

1