Sekce

Galerie

http://i.enewsi.com/g/generated/Entertaiment/Twilight/Breaking%20Dawn/Edward_And_Bella__scaled_100.jpg

Ako by mohol vyzerať dokonalý upírsky pár v trochu reálnejšej podobe? Srrrp...

  „Bella, čo si to len urobila?!“ zvrieskol som na celý byt.
  „Stalo sa niečo, Edward?“ ozvala sa nevinne a zaklipkala očami.
  „Čo si spravila s mojím kreslom? A celkovo s mojou obývačkou?!“
  „Feng – shui,“ odvetila jednoducho.
  „Prečo je gauč na opačnej strane izby?“ zapišťal som. Mykla ramenami.
  „Pozitívna energia?“
Zúfalo som si povzdychol.
  „Dúfam, že už si zbalená.“
  „Áno!“ zajačala a zo spálne ku mne dovliekla obrovský kufor. Vykoľajene som sa pozrel na svoj batôžtek pripravený v chodbe.
  „Ideme preč len na víkend.“
  „Čo keď budem súrne potrebovať niečo na prezlečenie a nebudem to mať pri sebe?“ Zavesila si na predlaktie obrovskú kabelku s nejakými iniciálkami.
  „A to sa ti nevošli veci do hentoho?“ mávol som k tomu unavene rukou.
  „Nevošli.“ Rázne rozzipsovala tašku a jej obsah vysypala do fotelky. „Mám tu kľúče od bytu, od rodičov, od garáže, od vchodu, od práce, od bicykla, od Angely a od všetkého náhrady. Peňaženka na nákupy oblečenia, peňaženka na nákupy potravín, peňaženka na nákupy šperkov, peňaženka s mojimi kreditkami, peňaženka s tvojimi kreditkami.“
  „Hej!“ vyhŕkol som vykoľajene. Ona si ma ale nevšímala.
  „Slnečné okuliare ku koženému kabátu, slnečné okuliare k zeleným lodičkám, slnečné okuliare k červenej blúzke, slnečné okuliare na oči, slnečné okuliare do vlasov, návleky, keby sme šli napríklad do nemocnice, tampóny, jeden prezervatív – myslím aj na teba – suché vreckovky, navlhčené vreckovky s harmančekom, navlhčené vreckovky s dezinfekčným roztokom, navlhčené vreckovky s voňavým olejom, mentolové žuvačky, ovocné žuvačky, žuvačky bez cukru, fľaša minerálky, mejkap, púder, rúž, maskara, linka, ceruzka, očné tieňe, hrebeň, gumičky, sponka, vlásenka, náhradný pár náušníc – keby som jednu stratila - a to je asi všetko,“ povedala spokojne a všetko postupne nahádzala späť. Vytreštene som ju sledoval.
  „To myslíš vážne?“
  „No nie, Edward, pôjdem ako dievka z Divokého západu, nemyslíš? Ja nie som nejaký domorodec - ale kultivovaná žena,“ podotkla a pritiahla ku mne svoj kufor.
  „Takže – toto mi, prosím, odnes do auta, ja sa idem prezliecť.
  „Načo?“
Prevrátila očami.
  „Aby sa mi pohodlne sedelo v aute. Potrebujem výhradne nekrčivú látku, na ktorej bezpečnostný pás nezanechá stopy.“
S povzdychom som vytiahol rúčku na jej kufri, prehodil si cez plece svoj batoh a pobral sa k volvu, ktoré ma už oddane čakalo na príjazdovej ceste.
  Trvalo mi asi dvadsať minút, než sa mi podarilo natrieskať tú haraburdu do môjho úbohého volvíčka.
V tom Bella vybehla z dverí.
  „Edward, potrebujem svoj kufor!“ zapišťala.
  „Čože?!“
  „Mám v ňom nekrčivé oblečenie,“ povedala jednoducho a oprela sa o zárubňu. So zakňučaním som otvoril zadok svojho auta. Ona priletela, odzipsovala ho, pohrabala sa v ňom a s kusom vlajúcej látky v ruke opäť zmizla.
  A hentú opachu po nej kto zavrie?

  Musel som poprosiť okoloidúcich, aby si prišli sadnúť na batožinu mojej priateľky, aby som bol vôbec schopný pritiahnuť obe strany zipsu k sebe. Jeden muž, čo šiel okolo, len chápavo prikyvoval.
Tiež si sa mohol ozvať skôr, kamarát. Čo tak pred zásnubami?

  Musel som ale uznať, že to Belle pristalo. Vyzerala krásne v safari blúzke a plátenných trojštvrťových nohaviciach.
  „Tak, môžeme ísť!“ zahlaholila nadšene – a aj ja sám som si vydýchol a konečne si začal užívať.

  „Myslíš, že v tom vyzerám tučná?“ spýtala sa ma, keď sme míňali značku, čo hovorila, že sme vyšli z Forks.
  „Bells, neblázni, koľko vážiš?“
  „To dáma nehovorí,“ odvetila zaťato.
  „Veď preto sa pýtam teba.“
Ofučala sa.
  „Ale no tak, zlato, bol to len vtip.“ Pohladil som ju po stehne a preplietol si s ňou prsty.
  „Som tučná?“ spýtala sa znova.
  „Koľko vážiš?“ zopakoval som tiež.
  „Štyridsaťsedem,“ zamumlala tichučko.
  „Gramov?“
  „Kíl!“ zavrešťala. „Štyridsaťsedem kíl! Som tlstá ako taká slonica! Ach, Edward! Veď ja už vôbec nie som pekná!“ Skoro sa rozplakala.
  „Ale Bells,“ chlácholil som ju. „Máš dokonalú útlunkú štíhlunkú postavičku, vôbec sa nemusíš báť, že by na tebe bolo niečo zlé. Si prekrásna.“
  „Keď ty to hovoríš iba preto, že ma máš rád... Počkať! Máš ma vôbec rád?“ zafňukala.
  „Milujem ťa, Bella. Presne takú, aká si. Aj keď si niekedy trochu hlučná,“ podotkol som.
  „Ja som to vedelááá!“ zakvílila mi do ucha, až som sa skoro strhol. „Prečo si mi nepovedal na rovinu, že ti prekážam? Budeš to v sebe dusiť, až sa budeš chcieť rozviesť a čo si ja potom počnééém?“
  „Nie, láska, tak som to vôbec nemyslel! Ty si ako môj malý osobný vír, ktorý keď prichádza, je vláčny a vášnivý...“
  „A keď sa rozídeme, vezmem si so sebou dom a auto...“ vyrátavala na prstoch.
  „No, práve tak som to nemyslel,“ prehodil som ledabolo a zišiel z hlavnej cesty.
Horský hotel, v ktorom sme mali stráviť dva dni plné... všetkého možného, stál len kúsok pred Sieattlom. Dúfal som, že sa bude Belle páčiť. Vždy si priala ísť na predčasnú svadobnú cestu, tak som sa rozhodol jej jednu dopriať v skrátenej verzii.
  Vystúpili sme z auta a ona vyzerala konečne na chvíľu šťastná.
  „Poslíček nám vezme batožinu do izby a my zatiaľ pôjdeme na večeru, čo povieš?“ hmkol som jej do ucha. S úsmevom prikývla a cestou ma chytila za ruku.
  Ako pravý gentleman som jej odsunul stoličku, aby sa mohla posadiť. Hneď k nám prišla čašníčka a podala nám jedálne lístky.
  „Chcem pstruha,“ povedala Bella namrzene a prepichla dievča pohľadom.
  „Nemáme,“ zavrčalo späť.
  „Lososa!“
  „Nemáme!“
  „P-prepáčte, slečna,“ dvihol som ruku a poklepal ju na lakti. Bella mi z nejakého dôvodu kopla do nohy a bolestivo zaskučala.
  „Poprosím vás dvakrát pstruha, bolo by to možné?“
  „Samozrejme!“ S úsmevom si napísala našu objednávku a keď odchádzala, žmurkla na mňa.
  „Čo to malo znamenať?“ pýtala sa ma moja žena rozhorčene, krotiac hlas do sípavého šepotu.
  „Čoby, nič, objednal som ti, čo si chcela.“
  „Veď ona s tebou koketovala ako nejaká... hm!“ zavrčala a založila si ruky na prsiach.
  „Ty žiarliš?“ opýtal som sa.
  „Nie,“ odvetila, ale tvár jej horela červeňou spôsobenou hnevom. Natiahol som sa ponad stôl, aby som ju mohol krátko pobozkať, ale ona sa odtiahla.
  „Choď sa olizovať s tou servírkou!“ Vstala a s dupotom prešla k výťahom. Tak, tuším sme dojedli.

  Svoju priateľku som našiel plakať na posteli skrčenú do klbka.
  „Hej, láska, čo sa deje?“ opatrne som ju pohladil po pleci.
  „Keď ja som nám to celé pokazila!“ zaskučala.
  „Nič si nepokazila, všetko je dokonalé,“ povedal som a pobozkal ju na uslzené líčko.
  „Zničila som nám krásny večer,“ zachrapčala a vyfúkala si nos do vreckovky, čo mala položenú na nočnom stolíku.
  „Krásny večer si ešte len môžeme spraviť,“ povedal som potmehúdsky a pokúsil sa ju teraz už naozaj pobozkať.
  „Počkaj, Edward, musím nájsť ten prezervatív,“ povedala, keď sa odo mňa odtrhla.

Kým prehrabala tú svoju tašku, kúzlo bolo preč. Až teraz sme mali naozaj pokazený večer...

Přidat komentář

Autor:

Text:

Komentáře

1

Pilly

8)  Pilly (20.07.2012 22:45)

Edward to rozhodne nemá ľahké

HMR

7)  HMR (03.01.2012 19:42)

A to jsem si myslela, že moje kabelka je "plná"...

ambra

6)  ambra (03.01.2012 15:28)

Áááááá!!! eMuška!!!!!! To vvypadá, jako by to napsal chlap! To není fér! Chtělo by to Bellin pohled, určitě měla PMS!

monikola

5)  monikola (03.01.2012 15:27)

toto bola nočná mora :D :D :D ako najdokonalejší opis nemožnej ženskej aký som kedy čítala myslím, že Edward by si zaslúžil nobelovu cenu za trpezlivosť a hoci, viem, že taká kategória nie je, ak by si komisia v Štokholme prečítala túto jednorázovku, určite by jednu takú vymyslela :D :D :D

Astrid

4)  Astrid (03.01.2012 15:02)

Emuška toto bolo exemplárne, neviem čo sa mi viac páčilo, či ten tvoj geniálny opis zbalenej batožiny, alebo dokonalo skazený večer. Keď išla hladať ten prezervatív, vravím si, to je koniec! a Edward to povedal za mňa.
Bavila som sa, veľmi sa mi to páčilo :D

Twilly

3)  Twilly (03.01.2012 14:46)

eMuš... musím ti povedať. Ja viem, že aj medzi nami, dievčatami, sa nájdu takéto exempláre, ale ... myslím, že by som JU vyhodila z okna, umlátila lopatou na odhrabávanie snehu, prešla trikrát autobusom a potom s chuťou zakopala desať siah pod povrch. Takéto babenky nám len kazia povesť. No napriek tomu skvele napísané.

julie

2)  julie (31.12.2011 17:48)

De já jsem to jenom... jo,u kluka mé dcery *fworks* krásný Nový rok! *xmas*

Janeba

1)  Janeba (31.12.2011 14:19)

Teda, Emušinko, myslím, že na tvoji Bellu aby měl Edward chudák svatozář!!!! Skvělé!!!!
*fworks* *fworks* Krásný rok 2012!!! *fworks* *fworks* *fworks*

1

Hledat

Přihlásit

Už. jméno:

Heslo:

Registrace

Aktuální články

Napsali jste

Náhodný obrázek