Sekce

Galerie

/gallery/PUZL_shr..gif

Tak, je tu deviata kapitolka. Boli ste zvedavé na žehlenie, tu ho máte :P.

Edward:

Utekal som za Bellou, aby som jej mohol vyznať lásku. Zvyčajne sa to deje za romantickejších okolností, ale aj na to dôjde.
„Bella!“ volal som za ňou neprestajne, až kým sa neotočila.
„Čo chceš?“ vyštekla na mňa so slzami v očiach.
„Neodchádzaj, neopúšťaj ma, prosím!“ žiadal som šeptom. Ak by som bol schopný sĺz, ronil by som ich len pre ňu, ak by chcela.
„Ja ťa nemám opúšťať? To ty si ten, ktorý opúšťa!“ zvýšila hlas.
„Máš pravdu, ale ja...“
„Žiadne ty, Edward. Ublížil si mi, ani nevieš ako. Trpela som a vidina nášho spoločného života ma ako jediná hnala dopredu. Viem, stavala som si vzdušné zámky, no verila som ti. A keď som hovorila, že ťa milujem, bola to pravda,“ jej hlas sa opäť zmenil v šepot prerušovaný len tichými vzlykmi.
„Ja som ti neklamal, vážne ťa milujem!“ snažil som sa ju presvedčiť.
„Nemrhaj slovami lásky. Ak ma naozaj miluješ, prečo si nepočkal? Osem mesiacov! Osem mesiacov! Čo je to pre upíra? Keď si môže žiť asi nič, ale pre mňa to bolo utrpenie! Bola som svedkom vrážd! Cvičili ma na masového zabijaka! To bolo všetko, čo odo mňa chceli! Zabíjať! Musela som trénovať aj napriek všetkým zraneniam, ktoré sa tak len zhoršili. Nehovor mi o láske, Edward! To, čo cítiš láska nikdy nebude a možno ani nebola!“ tvár mala mokrú od ustavičného plaču a tvár sa zmenila v bolestnú masku. Jej slová sa mi zarezávali do duše ako ostré dýky a zanechávali za sebou škaredé otvorené rany, ktorým boli soľou jej slzy.
„Bell,“ zašepkal som. Neskutočne ma bolelo, keď som ju videl trpieť. Chcel som letmými bozkami pozotierať všetky slané kvapky, čo si na jej lícach tvorili mokré cestičky.
„Nepribližuj sa ku mne!“ skríkla a vystrela pred seba ruky.
„Láska, prečo mi to robíš? Vari nevidíš, čo k tebe cítim?“ snažil som sa ju presvedčiť, no nemohol som nájsť slová, čo by ten cit popísali. Slovo láska rozhodne nestačilo a niečo ako spriaznená duša mi znelo príliš sentimentálne.
„Neber slová lásky nadarmo! Choď za Tanyou! Ona ti o to stojí, ja už nie! Zmeškal si ma!“ stála si za svojím.
„Bella! Keby som mohol spraviť čokoľvek na svete, aby som si ťa získal späť...“
„Mňa si už nezískaš,“ skočila mi do reči, „odchádzam,“ sklopila pohľad a sledovala špičky svojich topánok.
„Kam chceš ísť? Domov máš predsa tu, pri rodine, pri mne!“ zašepkal som.
„Pri rodine možno, pri tebe nie,“ odbila ma ľadovým tónom, no ja som nádej nestrácal.
„Kam ideš? Povedz mi to, prosím! Pôjdem za tebou!“ od zúfalosti sa mi podlomili kolená. Kľačal som pred ňou a ruky vzpínal v nemej prosbe. Odvrátila zrak.
Vôňa sena, žblnkot rieky,
jazero tu blízko je,
keď prídeš, už nie náreky,
ale šťastie si ma nájde.

Nájdi si ma,“ zašepkala posledné slová, zohla sa ku mne a ľahko ma pobozkala na pery. No než som sa spamätal, rukami som chňapol len po vzduchu. Svet sa so mnou zatočil, keď som si spomenul na ten jemný dotyk jej úst. Opäť som cítil jej vôňu, jej zamatovú pokožku na mojej. Stalo sa mi to najkrajšie, čo mohlo.

Ležal som na zemi v kaluži bahna, no bolo mi to jedno. Mal som ju. Pobozkala ma. Ľúbi ma. Začalo sa stmievať. Už bola všade tma, no ja som videl svetlo. Pred očami som mal jej tvár a to mi úplne stačilo. Začul som rýchle kroky, čo sa ponáhľali lesom mojím smerom.
„Edward,“ oslovila ma Alice, „poď dnu, musíš ju nájsť, no hlavne sa umyť a prezliecť!“ ťahala ma na nohy. No jasné, tá hádanka! Ako to, že som si na ňu nespomenul? Utekal som tak rýchlo, že Alice za mnou skoro viala, ako som ju držal za ruku. Pred domom som spomalil, no ani to mi nezabránilo rýchlosťou blesku vbehnúť dnu.
„Edward Anthony Masen Cullen!“ zvýšila hlas Esme. Toto bola výnimočná chvíľa, ona hlas ešte nikdy nezvýšila na žiadnu živú či neživú bytosť
„Áno?“ zvedavo som sa otočil.
„To blato po sebe upraceš, okamžite,“ povedala už pokojne s miernym úsmevom na perách a ukazovala na moje stopy vedúce od vchodu po bielom koberci až... až ku mne.
„Ale...“ snažil som sa z toho vykrútiť.
„Žiadne ale, všetko ostatné počká!“ zavelila autoritatívnym hlasom.
„Áno, mami,“ povedal som a snažil sa svoju prácu spraviť čo najrýchlejšie.

Keď som všetko blato odpratal a koberec poriadne vykefoval, utekal som sa umyť a prezliecť.
„Edward Anthony Masen Cullen!“ ozvala sa z obývačky Esme.
„Áno?“ spýtal som sa.
„Tie stopy,“ povedala. Obzrel som sa – po schodoch hore až do mojej izby viedli stopy z blata. No jasné, nenapadlo ma vyzuť sa po tom, čo som koberec už raz drhol. S povzdychom som vzal do ruky vedro a špongiu.
„Rastie nám tu z neho domáca puťka!“ zachytil som ešte Emmettovu poznámku, na ktorú som reagoval hrozivým vrčaním. To sa tu proti mne všetci spikli? Všetci mi tu – teda... Esme mi tu dáva rôzne úlohy, akoby ma mala zamestnať, len aby som nemohol ísť hľadať Bellu...

Alice:

„Bella, on ťa naozaj miluje,“ snažila som sa ju presvedčiť.
„Alice, zmier sa s tým, už má inú,“ hovorila pokojným hlasom, no môj dokonalý sluch v ňom zachytil jemnú triašku.
„Ale s tou trúbou je len preto, že chce zabudnúť! Jeho to vážne vzalo! Ani nevieš, ako to s ním bolo prvých šesť mesiacov! Na lov šiel len párkrát a celý čas bol zavretý vo svojej izbe v Denali! Všetko, čo mu prišlo pod ruku, rozpleštil o stenu,“ snažila som sa ju presvedčiť, lebo keď nie ja, pán veľkomožný svoj ctený zadok nezdvihne.
„To je možné, že smútil, no je zasnúbený,“ kým to hovorila, rozhadzovala okolo seba rukami, až zasiahla jeden smrek, ktorý sa pod jej silou zlomil.
„Bell, ty to nechápeš...“ povzdychla som si zúfalo.
„Ako ma presvedčíš, že ma stále ľúbi?“ založila si ruky v bok.
„Toto som chcela počuť!“ zvýskla som, zatlieskala rukami a začala jej vysvetľovať môj plán. „Všetko len stačí dobre zahrať...“

***

Keď som Belle vysvetlila svoj plán, žasla nad mojou precíznosťou. Miestami sme sa zasmiali, no celý čas sme boli vážne a snažili sa vychytať všetky muchy.
„Všetko je pripravené,“ zvýskla som. „Len nezabudni, musíš to dobre zahrať. A to Osem mesiacov! musíš trochu zúfalejšie,“ poúčala som ju.
„Alice, Volterra ma naučila dokonale klamať,“ zamračila sa.
„Na tom nezáleží, musí to byť dokonalé!“ samou radosťou som si zatlieskala. Len prevrátila oči.
„Poď už, aby to nebolo podozrivé,“ potiahla ma za ruku.
Dva kilometre od domu sme si nasadili svoje masky. Bell vošla a so všetkými sa rozlúčila. Zahrala to na nepoznanie. Edward sa samozrejme chytil a vybehol za ňou von.
„Tak,“ ozvala som sa, keď boli dostatočne ďaleko na to, aby ma nepočuli, „rozdelíme si úlohy!“ zavelila som.
„Ja ťa mám akože poslúchať, škriatok?“ zavtipkoval Emm. Už to zas bol ten starý šašo Emm...
„Mal by si, ak chceš, aby sa Bella vrátila k Edwardovi.“ Zmĺkol. „Takže,“ otočila sa na ostatných a podrobne im vysvetľovala môj plán. „Základ je nepustiť si myšlienky...“

Bella:

Síce sme spolu s Alice vymysleli dokonalý plán, bála som sa. Bála som sa, že to nevyjde a on za mnou nepôjde.

Bolo mi ho ľúto. Snažil sa, neskutočne sa snažil a keby som si nemusela odohrať svoju úlohu, už dávno kľačím vedľa neho a odmietam ho pustiť. Na koniec som ho rýchlo pobozkala a zmizla v kroví. Ticho ako myška som sa vyškriabala na najbližší strom a schovala sa za konármi. Musela som sa riadne premáhať, aby som sa nerozosmiala nahlas. Ležal v blate s priblblým úsmevom. Čakala som, že ma okamžite pôjde hľadať, no on nič, ani sa nepohol. Nabudúce ho už nepobozkám... Nabudúce?! okríkla som sa v duchu. Po pár minútach došla Alice, je môj čas. Zoskočila som zo stromu a utekala na letisko, kde som si kúpila letenku na najbližší let do Yellowknife.

Cesta netrvala veľmi dlho – ak som ju brala ako poloupír. Pre ľudí to mohol byť párhodinový oddych, či párhodinová otrava. No ja som sa pohodlne zavŕtala do sedačky v prvej triede a zavrela oči. Pod viečkami sa mi zjavil Edwardova tvár. Spomínala som na chvíle nášho posledného bozku, dotyku, slova. Odohrala som to úžasne, ten pobyt vo Volterre bol predsa na niečo dobrý. Volterra! Spomenula som si. Mala by som zavolať otcovi.
„Haló?“ zdvihol to už po prvom zazvonení.
„Ahoj, ocko,“ zaštebotala som do telefónu.
„Och, moja milá Isabell, som rád, že si sa ozvala. Tak čo, ako to dopadlo? Čo Edward? A Carlisle?“ sypal na mňa jednu otázku za druhou.
„No...“ zaváhala som. „Carlisleovi som nestihla predať tvoj pozdrav, pretože... s Edwardom hráme takú malú... hru a budem potrebovať aj tvoju pomoc. Za pár dní som pri vás,“ usmiala som sa pri pomyslení na to, ako úžasne som z toho vykorčuľovala a ako nám to s Alice perfektne vychádza.

Keď som dorazila na miesto, v Yellowknife som si objednala hotelovú izbu. Teraz mi ostáva už len čakať, či ma Edward nájde, aj keď som mu dala nesprávnu stopu...

Edward:

Poriadne som vydrhol schody aj chodbu na druhom poschodí.
„Edward,“ zašvitorila Alice, „potrebujem tvoju pomoc. Jazz s Emmettom mi stavajú do izby novú skriňu a nevedia si dať rady. Mohol by si im ísť, prosím, pomôcť?“ nahodila nevinný pohľad.
„Alice, musím hľadať Bellu,“ odbil som ju.
„Edward,“ zavolal na mňa Carlisle, „pomôž svojej sestre, keď ťa tak pekne prosí!“ rozkázal. S hlbokým povzdychom som zišiel dole a hľadel na toho Pata a Mata... Celú skriňu o veľkosti šesť krát osem metrov poskladali a snažili sa ju dostať hore schodiskom.
„Najprv to rozmontujte, odneste to hore po kúskoch a zmontujte to,“ povedal som monotónnym hlasom.
„Rozkaz šéfe,“ zasalutoval Emmett, pričom však pustil skriňu, na ktorej bola teraz ukážková prasklina.
„Ups,“ mierne sa prikrčil pred hnevom, ktorý na ňom Alice predvedie.
„To nič,“ mávla rukou, „Edward mi pôjde kúpiť novú, však Edward?“ otočila sa na mňa prosebným pohľadom.
„Ja musím ísť hľadať Bellu!“ mával som okolo rukami ako splašený!
„Fajn, fajn, zdržali sme ťa už dostatočne dlho,“ pokývala hlavou moja strelená sestrička.
„Zdržali? Vy ste to všetko robili len aby ste ma zdržali?“ vrešťal som ako zmyslov zbavený a myslel, že dostanem do oka tik.
„To máš za trest, teraz sa ide hľadať,“ ozvala sa pre zmenu Rose a každému dala do ruky inú časť mapy sveta. „Takže, ako znela hádanka?“ otočila sa na mňa. Odkiaľ to všetko tí blázni vedia? O čo sa to pokúšajú? A kde ej Tanya? Napadlo ma.
„Kde je Tanya?“ svoje myšlienky som vyslovil nahlas.
„Ehm... vyhodili sme ju?“ mierne sa prikrčil Emm. Očakával, že budem kričať.
„Fajn, jednu starosť mám z krku,“ vydýchol som a zahľadel sa do mapy Kanady.
„Inak... ešte tá hádanka,“ ozval sa Jazz, ktorý ešte stále držal skriňu.
„Jasné, jasné...“ spomenul som si. Počkať... spomenul? Veď ja som nezabudol! To je teraz ale jedno, hádanka, pripomenul som si.
„Vôňa sena, žblnkot rieky, jazero tu blízko je, keď prídeš, už nie náreky, ale šťastie si ma nájde,“ vyslovil som pomaly každé jedno slovo s dostatočným dôrazom.

Každú hodinu mi členovia rodiny hlásili stav.
„Afrika – nič,“ povedal Emmett.
„Európa – nič,“ ozval sa Carlisle
„Ázia – nič,“ povedala Esme.
„Austrália – nič,“ Alice.
„Južná Amerika – nič,“ Jazz.
„Severná Amerika – bez úspechu,“ povedal som a zavŕtal sa ešte hlbšie do kresla. Musím ju nájsť, aj keby to bolo to posledné, čo spravím.
„A čo tak Antarktída?“ ozval sa Emm po dlhšej dobe.
„Vôňa sena, žblnkot rieky,“ povedala Rose a strelila mu zaucho.

Po ďalšej hodine sme opäť hlásili náš stav.
„Afrika – nič,“ ozval sa Emm.
„Európa nič,“ zamumlal sústredene Carlisle.
„Ázia – nič,“ súcitne sa na mňa usmiala Esme.
„Austrália – nič,“ odvetila skleslo Alice.
„Južná Amerika – nič,“ povedal Jazz.
„Severná Amerika – Severná Amerika... Severná Amerika!“ vypískol som! „Rodinka, sťahujeme sa do Hay River!“ zavelil som a všetci zmizli vo svojich izbách.


předchozí kapitoladalší kapitola

Přidat komentář

Autor:

Text:

Komentáře

1

5)  hellokitty (21.07.2010 18:53)

Cam

4)  Cam (21.07.2010 15:15)

Pěkně nám Edwárdka trápí! Už se nemůžu dočkat, až ji najde

Eleanor

3)  Eleanor (21.07.2010 12:41)

Tak to jsem zvědavá jestli jí najde,

Ewik

2)  Ewik (21.07.2010 12:40)


Ty mu tedy dávají... dobře mu tak.:D :D
Pěkná kapitolka
Těším se na další.

mima19974

1)  mima19974 (21.07.2010 12:24)

noo myslim,ze tam to nebude.... ale kraasne!!!!!!
x DD

1

Hledat

Přihlásit

Už. jméno:

Heslo:

Registrace

Aktuální články

Napsali jste

Náhodný obrázek

Eclipse poster - Wolf Pack