19.08.2010 [17:00], eMuska, ze série Pani učiteľke z lásky, komentováno 5×, zobrazeno 2965×

Po epilógu je tu ešte kratunký bonus - výsek zo života našej drahej rodinky po svadbe Edwarda a Belly.

Ako to dopadne v škole? A ako môže upír dostať jedna mínus? Jednoducho, stačí, ak ho učí jeho manželka.

Bella:

Ležala som v objatí svojho manžela, keď do izby vtrhlo malé tornádo v podobe Alice.
„Vstávať, rýchlo! Bella! Čaká ťa práca a nás škola!“ poskakovala okolo, no keď zaregistrovala, že nemám v pláne sa akokoľvek pohnúť, či vzdialiť od Edwarda, nepríčetne zavrčala.
„Vstávať!“ zvrieskla.
„Alice, nechaj ju vyspať,“ prehovoril Edward a vtisol mi bozk do vlasov.
„Lenže ona nespí,“ založila si tá malá potvorka ruky na prsiach.
„Áno, nespím a ani sa od svojho muža nehnem. Je to fajn, tiež by si to mala skúsiť,“ usmiala som sa so stále zatvorenými očami. Len zavrčala niečo v zmysle, že sme neschopná a čerstvo zosobášená nanič dvojka, čiže nie je absolútna šanca, aby sa jej od nás dostalo pochopenia a vďaky. Ticho som sa zasmiala.
„Láska, ale fakt by sme už mali ísť, je osem,“ zamrmlal mi do ucha.
„Ja mám voľno, som PN,“ zachichotala som sa. To, že moju absenciu Carlisle v škole ospravedlnil ako vírus malo svoje výhody.
„Nevymýšľaj,“ snažil sa namietať.
„Zlato, PN znamená práce neschopná,“ oprela som sa o lakte, „ takže ja ostávam v posteli a je mi viac menej jedno, či sama, alebo s tebou,“ prehlásila som.
„Viac menej?“ nadvihol obočie.
„Nech sa rozhodneš akokoľvek, ostávam doma, no keď tu budeš so mnou, budem ešte radšej,“ vysvetlila som s úsmevom.
„Tak to aby sme tu ostali obaja,“ pobozkal ma na pery.
„Žiadne také,“ vletela do izby zase tá malá potvorka, čo si nechávala hovoriť sestra. Zradca by bolo rozhodne presnejšie. „Pozajtra sa sťahujeme, tak sa uráč vstať, lebo tvoji kolegovia ti doniesli tortu a pán Banner má pre teba darček,“ autoritatívne si založila ruky v bok, spokojná so svojou rečou, hoc krátkou, no o to presvedčivejšou. Odutá som vstala z postele a natiahla na seba pripravené oblečenie.
„Netvár sa, akoby ti kaša vykypela v puse,ô zaškerila sa ešte a zmizla v prízemí.
„Nič si z nej nerob,“ okolo pása sa mi zozadu omotali Edwadrove ruky a na šiji som pocítila jeho pery. Takto to malo byť...

Do školy som šla vlastným autom o pár minút skôr, aby to nebolo podozrivé. Vošla som do zborovne, no nič. Nikde nebola ani noha, ani gram človeka, či inej bytosti, ktorá by bola schopná fungovať ako človek. Ts, tie jej donucovacie prostriedky sú úbohé...

Vydala som sa na prú hodinu k štvrtákom. Všetci už vedeli, že odchádzam. A samozrejme som odchádzala skôr ako Cullenovci, vraj aby to nebolo podozrivé.
Deckám bolo ľúto, že s nimi nebudem na maturite, tak som aspoň absolvovala hromadné fotenie.

Prváci ma úplne odrovnali. Všetkým bolo do plaču, napriek tomu, že prvú hodinu som na nich bola fakt hnusná. A aj ja som ich mala rada, budú mi chýbať. Veľmi...

Na hodinu s Edwardom som sa tešila najviac. Mala som pripravené niečo, za čo ma celkom isto prerazí, no aspoň bude mať Emmett o čom rozprávať.

Ako vždy som vošla do triedy a sadla za stôl.
„Mám tu pre vás ešte tie písomky zo Shakespeara,“ zazubila som sa na triedu, ktorá bola bledá strachom, len Edward sa akosi škeril, akoby to vedel.
Rozdala som im písomky a čakala na verdikt.

Edward:

Tak krásne nám ten deň začal – moja láska v mojom objatí a moja sestra... stop, chcem spomínať na to krásne z rána.

Teraz som mal mať s Bell hodinu. Neprítomne som sa usmieval. Stále som nemohol uveriť, že je len moja. Miluje ma. A ja milujem ju.

Sedel som na svojom mieste už na začiatku prestávky, takže som mal čas na ďalšie spomienky, až som si neuvedomil, že zazvonilo. Do triedy vošla ona. Mal som pocit, že je ešte nádhernejšia a ďakoval som Bohu, že na ďalšom mieste, kde budeme žiť už nebude učiteľka – trvám na spoločnom rozvrhu – lebo by ma asi trafilo, keby som mal byť od nej na tak dlho odlúčený. Proste som na nej závislý, a čo má byť?

Visel som na každom jej pohybe, úsmeve a slove, až kým predo mnou nepristál divný papier. Prehliadol som si ho. Aha, moja písomka. Otočil som papier na druhú stranu a...

Bella:


Fajn, tak to možno nakoniec nebol dobrý nápad, ale zaslúžil si to. Ja mu dám, upírovi jednému, aby takto využíval svoju moc, ts.

Začínala som mať strach – odkedy papier pristál pred ním ani sa nepohol a len pučil oči. Veď to nie je až tak zlé, jedna mínus, no to ma podrž. Tak bude prvý upír, ktorý dostal jedna mínus, no. Svet sa preto nezrúti... dúfam...
Po zvyšok školského dňa som ho už nevidela a moje podvedomie mi našepkávalo, že je to len dobre. Doma sa mu však nevyhnem.

Zo školy odchádzali o hodinu skôr, ja som predsa len mala tú tortu v zborovni, ako predpokladala Alice. A od pána Bannera (ešte stále sme si nezačali tykať) som dostala jeho zbierku motýľov. Celá opuchnutá a urevaná som sa dopravila až domov. Bolo zvlášte hovoriť domov domu Cullenovcov, keď vždy zo školy som mierila ku mne domov. Teraz však ako už právoplatná pani Cullenová patrím tam, kde je moje srdce, môj manžel. Prosím, nech na mňa nič nevymyslí! Prosila som v duchu a vedela, že je mi to nanič platné hneď ako som vošla dnu.
„Ty si dala Edwardovi jedna mínus! No toto! On láme rekordy! Má najhoršie známky z celej rodiny!“ smial sa Emm.
„Nemáš sa čo smiať, Emmett. Čo by si robil, keby ťa učil nejaký človek a ty by si mu odovzdal na papieri odpísanú jeho prednášku doslovne? Bolo by to podozrivé, nikto nemá takú pamäť,“ snažila som sa to ospravedlniť dostatočne nahlas, aby to počul aj ten, o kom sme sa bavili. S malou dušičkou som vstúpila do jamy levovej.

Edward sedel na gauči a neprítomne hľadel na papier. Bola to tá písomka. Musela som sa usmiať a zároveň som mala chuť otočiť sa na päte a odísť.
„To si mi teda dala,“ pousmial sa. Až som pootvorila ústa. „Emmett si zo mňa bude robiť doživotne srandu, no zaslúžil som si to,“ rozprával so stopami smiechu v hlase. Čo? To má byť všetko? Žiadne trvalé následky to na mne nezanechá?

Postavil sa a došiel až ku mne. Prečo si taká nepokojná? No tak som pod papučou, no čo už,“ zasmial ma a objal okolo pása. Musela som sa zasmiať aj ja. A ako som sa bála! Edward je proste dokonalý muž...

předchozí kapitoladalší kapitola

Uživatelé musí být přihlášeni pro psaní komentářů.

Komentáře

1

5)  Kejt (26.10.2010 21:56)

ježiš to bylo skvělí četla jsem to jedním dechem Aro se mi moooc líbil :d mí neontrovatelne víbuchy smíchu mám přiváděly k šílensví krásné jinak se tohle nazvat nedá

3)  Eleanor (19.08.2010 20:53)

Dokonalost sama

2)  Mili (19.08.2010 18:32)

Úchvatné

1)  mima19974 (19.08.2010 17:07)

Krááásne!!

1