Sekce

Galerie

/gallery/RenesmeeCullenrenesmeecarliecullen3827067200291hbhggf.jpg

Dúfam, že som Vás nesklamala. Jacob stretne na pláži... Potom ho čaká ďalšie prekvapenie...

1. kapitola. Ďakujem za komentáre ku prológu. Príjemné čítanie. Nessie

1. kapitola

Jacob:

Pomalým a ľahkým behom som mieril k pláži. Keď som tam dobehol, sadol som si na zem a pozoroval more. Moje myšlienky, samozrejme, zablúdili k Belle. Ach, ako mi chýba. Dal by som všetko za to, aby som mohol vrátiť späť čas. Keď pomyslím na to, že je z nej upír, že má rodinu, že už je to Edwardova Bella, mám chuť plakať. Ja viem. Je to trápne, ale ja si nemôžem pomôcť. A teraz tá novinka. Jej dcéra. To monštrum. Ona je tu. Tak blízko. Je spolovice človek, ako povedal Billy. Myslím, že malé upozornenie by nezaškodilo. Stačí ju trochu postrašiť. Alebo radšej nie. Ešte by sa prišiel vyhrážať Edward a to fakt nepotrebujem. Ale vadí aj vlkom. Všetci si mysleli, že z nej bude sajúce monštrum. No ona je vraj milá. Bože! Prečo ma tak trestáš? Fakt neviem, čo si mám o tom myslieť. Jedna otázka: zabiť či nezabiť? Nie! To nesmiem. Bellu by to zničilo, rozpútal by som vojnu. Všetko je na mne. Nemohol by som takto sklamať otca. Niečo som mu sľúbil a ja to dodržím.

Z myšlienok ma vytrhol čudný, neznámy a hlavne upírsky pach. Ježiši! Ja sa tu ľutujem kvôli upírovi a za mnou niečo číha.

Bleskovo som sa otočil a všimol si, ako sa lístie v lese pohlo a prebehla tam postava. Okamžite som sa postavil a rozbehol sa za tým pachom. To stvorenie bolo rýchle, no ja som s ním držal krok. Všimol som si, že uháňa ako o život. Bežal som za ním. Ten sprostý tvor kľučkoval medzi stromami a ja som za nim uháňal ako osol. Snažil som sa od neho držať, tak na sedem metrov, no stále sa rozbehol rýchlejšie. Les bol strašne hustý, hmla prevládala nad všetkým, no všimol by som si, čo je to zač, keby mi to dovolilo aspoň nahliadnuť. No ten tvor stále behal. Zrýchlil som a chcel prebehnúť poza jeden strom, keď som sa o niečo potkol a spadol som.

To niečo bolo dievča. Mala dlhé, brondzové a kučeravé vlasy, anjelskú tvár a črty neviniatka. Bola strašne chudá, ale jej výška bola akurát. Dievča skoro nedýchalo a pozeralo na mňa vydesene. Dýchala strašne prerývane, ako naberala nový kyslík. Ako som sa tak na ňu zapozeral ani som nevnímal, čo jej je alebo ako sa sem dostala. Zdvihol som hlavu a pozeral do lesa. Hľadal som to stvorenie, ktoré mi práve uniklo. Ani som sa nezamýšľal nad tým, kde sa tu vzala.

Dochádzal mi dych, ako som sa snažil zachytiť stopu, tak som sa nadýchol. V tom mi to došlo. Okamžite ma do nosa udrel štipľavý pach a ja som pochopil. To stvorenie, ktoré som naháňal, je Renesmé. Ona leží podo mnou.

Pozrel som sa jej do tváre. Pozerala sa na mňa a nespúšťala zo mňa zrak. Vyskočil som na nohy a ona si sadla.

„Čo tu ty robíš?“ začal som nepríčetne vrieskať a triasť sa. „Ešte nikto ti nepovedal slovo ako zmluva?“

„No povedali, ale ja som sa chcela ísť prejsť do lesa a na pláž,“ ozvala sa anjelským hlasom. Blbý upír.

„Ale ty tu nemáš čo hľadať! Je ti to jasné? Teraz si porušila zmluvu a ja ťa za to môžem zabiť.“

„Pche! Si myslíš, že sa ťa bojím? Nejakého psa? Ja si budem robiť, čo sa mi zachce a nikto mi nič nebude zakazovať. A už vôbec nie nejaký pes,“ povedala urazene. „Mimochodom, strašne smrdíš,“ dodala.

Chytil som sa za nos. „Ani ty mi dvakrát nevoniaš,“ povedal som.

Asi bola urazená. Postavila sa a začala si upravovať oblečenie.

„Práve si porušila zmluvu medzi vlkolakmi a upírmi. Keď sa to tvoja rodina dozvie, nebude veľmi nadšená. Vieš čo? Je mi to fuk. Nech ťa aj zabijú. Ale ak ťa nachytám na našom území. Zabijem ťa. Bez milosti,“ vrčal som.

„Och, zavoláš si na pomoc psíkov? Myslíš si, že som sa zľakla? Tvoje územie? Máš ho nejako označené? A myslíš si, že ma to zaujíma? Daj mi, prosím ťa, pokoj. Jasné?“ vrieskala.

„Nikoho nezavolám na pomoc. Zabijem ťa sám. Nikoho nepotrebujem k tomu, aby som mohol zabiť, takú hnusnú potvoru.“ Ignoroval som poznámku a označení. Iba čo by som sa viac vytočil. Myslím, že viac sa vytočiť už nebolo možné. Bol som vytočený na maximum.

„Tak hnusnú potvoru? Ešte ma ani nepoznáš a už ma súdiš! Choď sa niekde schovať a radím ti - nevychádzaj z búdky. Ja môžem byť, kde chcem a kedy chcem. Si mi úplne ukradnutý! Ty aj tvoja svorka. Starajte sa o seba.“

„Je to naše územie a my si ho budeme chrániť. Žiadny upír nám tu nebude vstupovať iba tak. Je ti to jasné? Takže sa drž Charlieho domu, prípadne zájdi do obchodu so šminkami a machľuj sa niekde pred zrkadlom. Ale nechoď sa prechádzať na naše územie.“

„Budem si robiť, čo sa mi zachce. Machliť sa? Ty!“

„Nemôžeš nájsť nadávku? Čo? Došla ti slovná zásoba?“ rýpal som.

„Idiot, pes, debil. Ach! Ty otrava!“ kričala. Ignoroval som ju. Ona ma nemôže uraziť.

„Táto zmluva je dohodnutá už dávno. A ty ju proste neporušíš. Láskavo si naštuduj hranice. Hlavne sem už nelez, lebo uvidíš!“

„A čo uvidím? Premeníš sa na vlka? Už sa bojím,“ vrieskala po mne. Začal som sa nepríčetne triasť a ona o krok ustúpila. Ach, ako ju nenávidím. Teraz ju pokojne môžem zabiť! Nikto mi v tom nezabráni!

„Jacob, okamžite s tým prestaň,“ ozval sa za mnou Seth. Presne včas! Bože!

Renesmé sa vyklonila spoza mňa a zapozerala sa na Setha.

„Ahoj,“ usmiala sa. „Vždy je takýto priateľský?“

„Niekedy. Ignoruj ho. Som Seth,“ podal jej ruku.

„Renesmé, ale pre priateľov Nessie,“ prijala jeho ruku.

„Jacob, upokoj sa. Nechceš jej predsa ublížiť.“

„Seth. Láskavo. Vypadni.“ Sekal som slová a musel som vyzerať ako narušený.

Seth o krok odstúpil a ospravedlňujúco sa usmial na Renesmé. Podišiel ku mne a postavil sa vedľa mňa. Renesmé pretočila oči a zachichotala sa. Už som jej chcel vynadať, keď som začul kroky. Začuli ich aj Renesmé a Seth. Všetci traja sme spozorneli.

Konečne som ťa našiel, Nessie,“ povedal Charlie, ktorý sa zjavil vedľa mňa. Seth a Renesmé si očividne vydýchli, keď zistili, že je to iba on. Musím sa priznať - tiež som si vydýchol. Fakt sa mi teraz problémy nehodia. Hlavne, keď mám na krku puberťáčku, ktorá nechce rešpektovať zmluvu.

„Charlie, takto nás desiť! A v lese!“ ujal sa slova Seth.

„Hľadal som Nessie. Chcem ju niekam zobrať a keďže mi povedala, že bude v lese, tak som ju prišiel hľadať sem,“ vysvetľoval s úsmevom.

„Ok, tak nezdržiavajme a poďme. Chcem niekam ísť, je tu nuda,“ povedala Renesmé, strčila do mňa a postavila sa vedľa Charlieho. Ja ju zabijem! Seth sa iba zachichotal, ale umlčal som ho zastrašujúcim pohľadom. Keby som bol tušil, že do mňa strčí, tak ju rovno potknem! Škoda, že na sebe nedala nič vedieť. Väčšinou viem takéto situácie odhadnúť. Ja jej to vrátim. Neskôr, ale vrátim!

„Zvezieme aj Jacoba a Setha,“ povedal Charlie a otočil sa na nás. Renesmé sa pomaly otočila a pohľadom mi naznačovala, že musím odmietnuť. Pozrel som na Setha a ten prikývol.

„Fajn. Odvez nás rovno ku mne,“ povedal som sladko. Len nech trpí! Ja viem, že trpieť budem aj ja, ale ja niečo vydržím. Prípadne si otvorím okienko.

Charlie s Renesmé šli pred nami a my so Sethom sme sa od nich držali tak na tri kroky. Charlie sa snažil šepkať, ale vlkolak, samozrejme, počuje všetko.

„Tak čo? Ktorý sa ti páči? Už si sa zoznámila s Jacobom?“

„Fuj, ako ťa niečo také môže napadnúť? Ja si viem vyberať a tento primitív nestojí za nič,“ povedala, vedomá si toho, že ju počujem. Zaťal som zuby, aby som na ňu nevyštartoval a nezabil ju pred Charliem.

Všimla si to, otočila sa a vyplazila na mňa jazyk. Oplatil som jej to a ona sa naštvane otočila dopredu. Seth vybuchol do hurónskeho smiechu a Charlie na nás pozeral ako na bláznov. Asi nepočul celú historku. To by sa potom nasmial aj on.

Keď sme konečne došli pred Charlieho auto, Seth si naschvál čo najrýchlejšie vybral miesto na strane spolujazdca a Charlie, samozrejme, miesto šoféra. Všimol som si, ako Renesmé zadržala dych a na sekundu zatvorila oči, no hneď ich otvorila. Nechápal som, čo robí, ale bolo na nej vidieť, že predstava zdieľať so mnou jedno sedadlo vzadu jej nebola príjemná. Ani mne nie. Ale ako som povedal, budem k nej taký, ako si zaslúži.

Nič iné jej nezostávalo, tak nasadla na zadné sedadlo. Ja som takisto nemal na výber, keďže urobiť scénu pred Charliem by nebolo vhodné. Hlavne vtedy, ak sa to náhodou dozvie Edward. To by ma potom zabil.

„Jacob, čo tam tak stojíš? Sadaj, nemáme celú večnosť,“ zatrúbil na mňa Charlie. Z auta sa ozval Sethov nehorázny smiech. Veď ho to raz prejde!

předchozí kapitoladalší kapitola

Uživatelé musí být přihlášeni pro psaní komentářů.

Komentáře

1

Kristiana

3)  Kristiana (18.05.2011 19:37)

Jejich hádka byla tak roztomilá. Ne, vážně se mi líbila. Celou dobu mi v hlavě běželo "Co se škádlívá, rádo se mívá."
Pěkná kapitolka.

KalamityJane

2)  KalamityJane (18.05.2011 19:29)

moooc zajímavé, těším se na další kapitolu:)

eMuska

1)  eMuska (18.05.2011 19:23)

Týýjo, tak oni sa do seba hneď tak zhurta pustili? Zaujímavé, velmo zaujímavé! Som zvedavá, na čo Ness zatvárala oči. Žeby sa jej Jake zapáčil?
Tešáám na pokráčko!

1

Hledat

Přihlásit

Už. jméno:

Heslo:

Registrace

Aktuální články

Napsali jste

Náhodný obrázek

Cullen boys