Sekce

Galerie

/gallery/nemehlo na zumbe.jpg

Ak na Olympijskom polostrove vie niekto vrtieť zadkom ako latinskoamerické tanečnice, tak potom je to Jacob Black. A ak po tom istom polostrove kráča niekto, kto má obe nohy ľavé, nemôže to byť nikto iný, ako Isabella Swanová. Ale čo keď jedna stávka prinúti túto nešikovnicu dostaviť sa na jednu z hodín zumby, ktorej inštruktorom nie je nikto iný, než sám Jacob? A čoho chcel Jake vlastne dosiahnuť, keď po vyhranej stávke Bellu donútil, aby sa práve ona prišla natriasať na spôsob Jennifer Lopez?

Ďalší spoluautorský počin z dielne Empress + maryblack. Všetkým prajeme veselé Vianoce!

NEMEHLO NA ZUMBE


Sedela som v mojom storočnom rozhrkanom veteránovi, ktorému sa už len s poriadnou dávkou fantázie dalo hovoriť auto, a preklínala som sama seba, že som vôbec do tej stávky s Jakeom liezla. A to aj napriek tomu, že všetko smerovalo k mojej drvivej porážke. Lenže moja pýcha a prehnaná sebadôvera ma zaslepili, takže som sa nechala vyprovokovať.

Tajne som dúfala, že Jakea postihne náhla strata pamäti a ja nebudem musieť splniť, čo som sľúbila, no škaredo som sa splietla. Presne včera o takomto čase sa zastavil u nás doma, či už mám pripravený cvičebný úbor. Hodila som po ňom vankúš a pár vybraných slov, ale tie samozrejme dopadli úplne mimo zamýšľaný cieľ.

Pomykala som hlavou a pritom som sa zo seba snažila striasť nepríjemné pocity, ktoré úzko súviseli s dnešným večerom. Malo to však aj svoju svetlú stránku. Ak pominiem skutočnosť, že sa strápnim ako nikdy,  bola som skalopevne presvedčená, že nebudem jedinou zahanbenou. Niežeby som pochybovala o Jakeových pohybových schopnostiach, ale dobre som poznala jeho ostýchavosť. Ani pri najlepšej vôli sa mi nedarilo predstaviť si, ako sa dobrovoľne vykrúca pred sálou plnou dychčiacich ženských.

„A dosť!“ prikázala som si prísne a na tvári vystrúhala poriadne kyslý výraz. Otvorila som dvere nákladiačika a pomaly sa začala sunúť k miestu popravy. Bol už totiž najvyšší čas pohnúť kostrou a vrhnúť sa do Jakeových pazúrov.

V hlave mi to šrotovalo jedna radosť a nech som premýšľala, ako som chcela, tak som neprišla na to, kedy si Jake stihol urobiť potrebný kurz. Povedala som si, že ak mi to neprezradí dobrovoľne, vypáčim to z neho násilím.

Rozhliadla som sa po poloprázdnej ulici a pritisla si k sebe vak s vecami na prezlečenie. Chytala sa ma ozajstná panika a modlila som sa, aby ma tu nezazrel niekto zo školy. A hups! Ako naschvál, prirodzene, sa naproti mne zjavila celá skupina forkských školákov. Bola som taká frustrovaná z prehranej stávky, až som zabudla, že dnes  dávajú v kine v Port Angeles premiéru toho nového filmového trháku, na ktorý som chcela ísť aj ja. Pocítila som silné nutkanie odtrhnúť niekde obrovský lopúchový list, keby bol taký po ruke, a schovať sa zaň. Keby sa dalo, skočila by som hoc aj do kanálu, len aby ma nevideli a nesmiali sa mi. Vedela som si predstaviť tie posmešky na druhý deň v škole, že sa Isabella Swannová, známa športovým antitalentom, pokúšala natriasať svoju zadnicu na hodine zumby.

Všetko mi vychádzalo podľa plánu, nikto si moju skromnú maličkosť, zízajúcu do výkladu s nápisom - VŠETKO PROTI ZÁPCHE - nevšimol. Ale potom sa stalo, čo sa stať nemalo.

„Ahoj, Bells!“ zajačal ten zradca. „Tak čo, už sa tešíš na svoj prvý poriadny pohyb? Teda, okrem tých pohybov, keď sa v noci otáčaš na druhý bok.“

S tými slovami, ktoré sa hlasitosťou blížili turbínam v jadrovej elektrárni, si to ku mne šinul vyškerený Jake. Úkosom som fľochla očami na hlúčik ľudí, ktorí stáli kúsok od nás a mohla som od hanby prepadnúť. Nielenže som stála pred výkladom, za ktorým boli vystavené výrobky propagujúce prípravky na uvoľňovanie čriev, ale on zo mňa na mieste urobil lemru, čo sa sama ledva otočí. A keď sa jej to náhodou podarí, tak jedine počas spánku. Zaprisahala som sa, že ho vo vhodnej chvíli nakopnem do príslušných miest a navyše to urobím v tom jeho latinskoamerickom, či akom rytme!

„Jake, mohol by si prosím ťa láskavo sklapnúť? Len si nemysli, že keď si ma sem donútil prísť, mimochodom pekne podlým spôsobom, tak o tom musia hneď vedieť všetky ročníky z našej školy!“ Počas mojej reči som ho prebodávala pohľadom a prstom som ďobala do jeho hrude.

„Bells, robíš z komára somára. Osobne na tom nevidím nič zlé. Si dievča, nie? No vidíš, nemáš sa za čo hanbiť. To skôr ja by som sa mal obávať, že si ostatní začnú namýšľať, že som opačne orientovaný...“

„A vari nie si?“ skočila som mu do reči, aby som ho trochu potrápila. On však len so smiechom pokrútil hlavou a chytil ma okolo pliec.

„Tvoje schopnosti vo vykrúcaní sa, sú priamo nadľudské,“ smial sa. „Do účasti na stávke som ťa nenútil. Takže ak sa chceš zachovať čestne, budeš to musieť podstúpiť a mne sa vďaka tomu možno splní jedno tajné prianie. No teraz už prosím láskavo pohni tou svojou sexy prdelkou, inak to nestihneme,“ posúril ma Jake a ešte viac si ma privinul k svojmu boku. Zniesla som to mlčky, ale začalo ma zaujímať, čo bolo myslené pod tým jeho tajným prianím. Určite rande s Jessicou alebo jej podobnou pipinou! Prepadla ma iracionálna myšlienka a kdesi vo vnútri ma pichol osteň žiarlivosti.

„Bells, počúvaj ma!“ zašepkal mi náhle do ucha a ja, keď som bola hlavou kdesi v oblakoch, som až nadskočila od preľaknutia.

„Som obrastená ušami,“ poznamenala som a pritom si poklepkala na príslušný orgán.

„To je dobre. Pretože by som ti rád povedal len jedno. Ak si ťa zajtra v škole alebo kdekoľvek inde bude niekto doberať, tak ja, novopečený inštruktor zumby, im nakopem zadok. Dobre?“ spýtal sa a ja som prikývla. Potom ma ale znova začal nemilosrdne ťahať do onej haly, kde sa za okamih malo odohrať mučenie prvého stupňa. Vošli sme do vestibulu, Jake sa zastavil na recepcii, ale ešte predtým ma nasmeroval do dievčenských šatní, aby som sa prezliekla na hodinu. Ešte mi vysvetlil, do ktorej sály mám potom prísť na jeho hodinu a s povzbudivým úsmevom ma vyprevadil.

Vletela som do ľudoprázdnej šatne ako namydlený blesk. Najradšej by som zamkla a dobre sa tu zabarikádovala, ale to nebolo bohužiaľ možné. Za prvé, nikde nebol žiadny kľúčik. Za druhé, by si pre mňa ten tancujúci Rambo určite došiel a odniesol ma do mučiarne spôsobom, alá vrece zemiakov prehodených cez jeho plece.

Žuchla som na lavicu a z vaku začala vyťahovať veci potrebné na hodinu. Keď som sa prezliekla do úboru, pripadala som si ako dvojnásobný idiot a odraz v zrkadle mi to len potvrdil. Zhlboka som sa nadýchla a rýchlosťou, ako keby som mala niečo v gatiach a bála sa, že to vypadne, sa podobrala odpykať si svoj trest.

Do haly viedli veľké presklené dvere. Pohľadom som začala pátrať po Jakeovi. Našla som ho vzápätí a to obkoleseného hlúčikom dievčat a žien. Boli z neho doslova vo vytržení, akoby to bol prvý chlap, ktorého kedy videli. Nedokázala som z neho spustiť oči, doslova som ho nimi hypnotizovala. Musel to nejako vycítiť, lebo sa otočil mojim smerom a žiarivo sa na mňa usmial. Potom jeho úsmev vystriedalo zdesenie. Dostála som totiž svojej povesti a napochodovala si to rovno do zavretých presklených dverí. Elegantne som sa od nich odrazila a s hlasným plesk, ktoré nešlo prepočuť som ako hnilá hruška dopadla na zem.

„Do pr... ášku na pečivo!!!“ vyhŕkla som naštvane. „Ak zo seba urobiť debila, tak prečo nie so všetkou gráciou!“ Pomyslela som si, že je jediným šťastím, že nerobím niekde na stavbe. Pretože s mojou šikovnosťou by určite stačilo, aby som len vliezla na pracovisko a celá stavba mi by padla na hlavu.

Vyhrabala som sa na nohy, otvorila tie prekliate dvere a vošla dovnútra. Jake, ktorý sa medzičasom začal venovať nejakej platinovej blondíne, si ma hneď všimol a tá jeho papuľa sa mu roztiahla do širokánskeho úsmevu. Nasrdene som si pomyslela, že ak s tým škerením sa neprestane, tak sa z jeho normálnej hlavy stane odklápacia.

Vzal ma za ruku, odkašľal si a osadenstvo haly tým pádom spozornelo. „Milé dámy. Rád by som medzi nami privítal, ďalšieho nadšenca. S neskutočným potešením vám predstavujem, Bellu, moju najlepšiu kamarátku!“ predstavil ma a s výrazom neviniatka sa zaškeril. Škodoradostne som si pomyslela, že ak s tými vtipmi neprestane, tak mu z tej jeho vypracovanej zadnice urobím kosoštvorec. Prečo len musel tú našu stávku nafúknuť do gigantických rozmerov a robiť z nej takú maškarádu? Keď Jacob zbadal, aká som napajedená, začal sa usmievať ešte viac.

„Toto ti nedarujem, panáčik! Prestaň sa na mňa škeriť, ako mesiačik na hnoji a schovaj si svoj oslnivý úsmev pre iných!“ zavrčala som na neho cez hlúčik žien podráždene. Všetky do jednej na mňa zamávali a pozdravili ma. Vlastne až na jednu, ktorá sa radšej natisla na Jakea a div divúci jej pritom vnady nevypadli z výstrihu. Hlupaňa! A nie, nežiarlila som!

Dámy sa chovali veľmi sympaticky. Dve alebo tri ma povzbudivo potľapkali po pleci so slovami povzbudenia a bolo na nich vidieť, že tu rozhodne nie sú prvýkrát. Len tá dotyčná odfarbená bloncka ma vraždila pohľadom. Ktovie prečo sa mi to videlo smiešne a tak som vyprskla smiechom, čím som k sebe prirodzene pripútala pozornosť. Na ospravedlnenie som len kývla rukou, aby si môj výbuch nevšímali.

„Takže slečny a dámy, zaujmite prosím svoje miesta, pretože o chvíľu začíname!“ inštruoval jake svoje zverenkyne. Potom podišiel ku mne a šeptom mi vysvetľoval, „Bells, ničoho sa neboj. Cviky sa opakujú, takže sa určite nejako chytíš. Teda, aspoň dúfam,“ podpichol ma napokon a ja som dostala hroznú chuť odhryznúť mu hlavu.

Každá sme sa postavila na svoje miesto. Jacob podišiel k prehrávaču a navolil tam prvých pár pesničiek. Pustil hudbu, zosilnil repráky a otočil sa nám chrbtom. Sálou sa rozľahla rytmická hudba a ja som sa v duchu prežehnala. Sľúbila som si, že ak túto hodinu prežijem v zdraví, udelím si osobné vyznamenanie a poriadne to oslávim.

Jake zdvihol pravú ruku a na prstoch začal odpočítavať začiatok. Sprvu som sa zaradovala, elbo pohyby vyzerali smiešne jednoducho.

Stála som hneď v prvej línii. Striedavo som mrkala do zrkadla pred sebou a na svoje nohy. V jednom momente som sa stretla s Jakeovým pohľadom. Jeho oči sa na mňa smiali a kútikmi úst mu šklbalo. Aspoň tak sa to zdalo mne a nevidela som dôvod, prečo by to malo byť inak. Keď si uvedomil blesky, ktoré k nemu vysielam a ktoré hovorili Ešte raz sa tak na mňa usmej a moja topánka skončí tam, kde tvoj chrbát stráca svoje slušné meno! rýchlo očami uhol preč.

Všetci sa ako jeden muž začali vrtieť do rytmu a robili skoro navlas rovnaké pohyby, no mne sa nedarilo. Kroky, ktoré Jake predcvičoval a ktoré sa mi najprv videli také jednoduché, sa mi nedarili.  Ani obyčajný pohyb zľava doprava mi nevychádzal. Nehodlala som sa však vzdať a tým Jakeovi dopriať pocit zadosťučinenia. S novým odhodlaním som spravila čosi ako extravagantnú piruetu a pritom som dvakrát zakopla o vlastnú nohu. Do tretice som, pri jednom z hrôzostrašných hopsajúcich cvikov, pri ktorom sa nejakým záhadným spôsobom vykopne noha do vzduchu, nestihla včas skorigovať svoj šklb a zrútila som sa na zem.

Super! Nielen, že budem mať na čele hrču ako jednorožec, ale ani si nebudem môcť týždeň sadnúť. Ešte jeden takýto avantgardný výkon a budú si ma môcť postaviť do vitríny ako odstrašujúci príklad. Pomyslela som si trpko.

Popri dvíhaní sa zo zeme, som si šúchala udretú polovicu zadku a škaredo gánila na Jakea. Síce po mne pokukoval, ale ani ho nenapadlo, aby mi pomohol. Za to som mu v duchu sľúbila odplatu.

Keď som babe, čo poskakovala po moje ľavici, spôsobila kolenom bolestivú podliatinu, odišla som sa rezignovane posadiť na stoličku v kúte sály, presvedčená, že by ma z nej nedostal ani Brad Pitt, keby sa tu čistou náhodou objavil. Nasrdene som si prekrížila ruky na hrudi a na tvár nasadila výraz ako kakabus.

Predo mnou bola ešte dobrá polovica lekcie, ale v rámci zachovania vlastného zdravia, ako aj zdravia ostatných, som sa proste odmietla zo stoličky pohnúť. Stávala som sa paranoidnou. Každé dupnutie, každý úkrok, či Jakeove nevinné žmurknutie, mi pripadalo ako výsmech. Urazene som sa otočila chrbtom k tancujúcej skupinke a oprela sa o operadlo, cez ktoré bol prevesený uterák. V momente ako sa moje čelo dotklo bledej froté látky, zjojkla som od bolesti.

S hrôzou som si uvedomila, že mi na čele klíči druhý Mount Blanc. Pocítila som, ako ma obchádzajú mdloby. Zdalo sa, že sprvu nevinne vyzerajúca modrina sa rozrástla do ozrutných rozmerov. Márne som premýšľala, prečo som si ju nevšimla skôr, no naštvalo ma, že ma to neupozornil ani Jake. Veď dobre poznal moju precitlivenosť. Povedala som si, že neskôr, keď prestanem vidieť dvojmo, sa mu pomstím. No akonáhle sa mi pred očami začalo mihať šesť vypracovaných snedých paží, ktoré akýmsi pričinením patrili k trom navlas rovnakým urasteným postavám, vedela som, že je zle. V snahe zastaviť rotovanie miestnosti a pritom dokázať sama sebe, že nie som až taká nemožná, som sa rezko postavila a plánovala si, ako hrdo napochodujem do umyvárne a tam si hlavu strčím pod prúd ľadovej vody.

Musela som sa usmiať. Tá čierna v kombinácii s oranžovou, bola naozaj pekná. Akoto, že som si ju predtým nevšimla? ON bol taký pekný. Vyzeral síce trošku ako čmeliak, ale zrazu mi jeho bzukot nevadil. Neletel preč odo mňa, ale letel ku mne. Usmial sa a ja som mu úsmev opätovala...

 

Sníval sa mi zvláštny sen. Bol celý o čmeliakoch, rozkvitnutých lúkach, zadniciach v priliehavých teplákoch a... iných častiach tela. Pri tej predstave sa mojimi útrobami rozlial pocit tomu, ako keď sa zobudí dlho spiaca sopka.

Vtom ktosi zakričal BUDÍČEK! a bolo po spaní. Pretiahla som si perinu cez hlavu a chcela ten zvláštny sen dosnívať. Na líci mi však pristálo niečo vlhké a slizké.

No fuj! Ten susedovie psisko zase preskočil plot a vkradol sa k nám do domu! Pomyslela som si mrzuto. Oči som otvárala len veľmi pozvoľna a pritom si blahopriala k tomu, že som sa narodila ako dievča. Vybavil sa mi môj čudný sen a keby som bola chlapcom, tak by reakcia na tie nezmyselné predstavy mala veľmi hmatateľné následky. Ešte poloslepá som sa zahnala rukou tam, kde som tušila psiu hlavu a myslela som, ako tá obluda od Newtonovcov so skučaním stiahne chvost a vyletí von. Ono a skutočne niečo zakňučalo, ale štvornohá prerastená príšera to určite nebola. Keď sa podozrivá kopa - ktorá mi zrejme celú noc kradla moju prikrývku - pohla, a spod nej sa vynorila Jakeova strapatá hlava, sila môjho jakotu by sa dala prirovnať intenzite štartujúceho lietadla.

Lenže to sa okamžite ukázalo, ako nie práve najmúdrejšie počínanie. Spoločne s intenzívnym hlasovým prejavom sa začalo vonku drať aj niečo iné a oveľa nepríjemnejšie, než len moje poslintané líce. Naštvaná na Jacoba, aspoň toľko, čo na seba, som vykonala posledný pokus odvrátiť katastrofu tým, že som spotenú dlaň plesla na moje popraskané pery. No ešte prv, než by som stačila povedať „lavór“, tak sa jeden z takých exemplárov ocitol rovno pod mojim nosom a ja som... Myslím, že nie je nutné popisovať úkon, ktorý nasledoval. Snáď iba toľko, že som sa za celý svoj biedny život necítila taká ponížená.

Hlava mi treštila tak, akoby mi do nej tĺkli permoníci a jazyk v mojich ústach sa rozpadal suchom, ako po dvojdňovej pijanskej party. V mozgu mi akési kolieska nahodili spätný chod a ja som v pomätení zmyslov chytila Jakea pod krkom. Teda, niežeby som mala priamo vražedné chúťky, ale úmysel, chytiť za golier a vyprevadiť ho pred dvere vyšiel naprázdno potom, ako som zistila, že je vlastne do pol pása nahý. Moje prsty medzitým len tak mimochodom skĺzli k jeho vypracovaným brušným svalom.

„Héj, krásavica! Vieš o tom, že za takéto nedovolené oblapávanie by som ťa v niektorých štátoch USA mohol zažalovať za sexuálne harašenie?“ spýtal sa Jake naoko nevinne a so smiechom odsunul moje ruky zo svojho brucha.

„Ha?“ odpovedala som inteligentne.

„Večer som mal čo robiť, aby si ma nezneuctila,“ pokračoval v nehoráznostiach.

„Ja... Ty... Veď ono... Ty jeden úchylný perverzný mimozemšťan! Zase si ma len doberáš!!!“ rozčúlila som sa a rázom skočila z postele, aby som sa vzápätí zrútila na zem ako hnilá hruška.

„Ach, ty moje poudierané nemehlo, čo mám s tebou robiť...“ Vzdychol si a kľakol si ku mne na zem. „Priznávam, že som niky nevidel také poleno ako si ty. Ale som rád, že som ho konečne našiel.“

„Čo to táraš, Jacob Black?“ spýtala som sa ho príkro. Zrazu, ani neviem ako, som dýchala prerývane a do jedného oka som dostala tik. „Mám taký dojem, že sa prebudila tvoja temná stránka!“ dodala som rozčúlene.

„Vieš, že tvoja nechápavosť býva zvyčajne veľmi roztomilá, ale všetkého veľa škodí. Nemyslíš?“ zašepkal dvojzmyselne. „Navyše ma nesmierne potešilo, keď som sa dozvedel o tvojej náklonnosti ku... čmeliakom.“

„Netáraj!“ okríkla som ho a potom mi začalo niečo dochádzať. „Čo sa stalo? Prečo som doma? A prečo ma tak strašne bolí hlava?“ kládla som otázku za otázkou a cítila, ako mi pritom červenejú líca.

„Ššš, Bells, hlavne sa upokoj!“ tíšil ma. „Na zumbe si sa udrela do hlavy a keď si vzápätí na to omdlela, odviezol som ťa pre istotu na pohotovosť. Mala si slabý otras mozgu a prepustili nás iba s  podmienkou, že niekto ostane s tebou a v noci ťa bude čo dve hodiny budiť.“

„Veľmi obetavé,“ vložila som sa do toho podráždene. „Ja si ale žiadnu pohotovosť nepamätám, Jake. Takže buď mi klameš alebo som blázon.“

„Hovorí sa tomu krátkodobá strata pamäti, zlatíčko. Ak mi neveríš, môžeš sa pokojne zastaviť za doktorom Cullenom,“ odpovedal prakticky.

„Nemohol si si ustlať na zemi?“ Sama sebe som znelo ako harpia a bolo mi z toho do plaču.

„Nechcelo sa mi ležať na tvrdej zemi,“ bránil sa s takým zvláštnym úsmevom na perách.

„Mohol by si mi teda ešte raz a pekne po poriadku vysvetliť, čo sa vlastne stalo? Mám z toho totiž hotový galimatiáš.“ Zamračila som sa na neho.

„Dobre, poviem ti to, ale poď sa prosím posadiť sem,“ vyzval ma. Poklepal na miesto vedľa seba a pritom zo mňa nespúšťal oči.

„Fajn, posadím sa, ak ti už inak nemôžem ulahodiť, ale ty sa oblečieš!“ požiadala som ho a pritom som po očku sledovala jeho vypracovanú hruď. Myslela som si, že nenápadne, ale on ma pristihol.

„Bojíš sa ma?“ zašepkal mi do ucha. Obávala som sa, aby mi každú chvíľu nezačala z uší syčať para.

„Teba? Nezdá sa ti, že máš o sebe privysokú mienku?“ vyhla som sa odpovedi a odkašľala som si. „Proste si neprajem, aby si Charlie niečo namýšľal, keby vošiel práve teraz dovnútra.“ Začala som sa báť. Nie Charlieho, ale vlastných pocitov, ktoré som si nikdy predtým neuvedomila. Kde sa tu tak odrazu nabrali?

Jake vyslyšal moju požiadavku a s prehnaným povzdychom si natiahol tričko. Potom sa usalašil do tureckého sedu vedľa mňa a spustil. Povedal mi všetko pekne po poriadku a ja som na neho len zízala ako oparená. Na určité detaily z jeho rozprávania som si nemohla spomenúť, napríklad na moje básnenie o svalnatých čmeliakoch, a preto mi bolo dosť trápne. Tvár som si schovala do dlaní a snažila sa nevnímať pulzujúcu bolesť hlavy. Dvíhal sa mi z nej žalúdok, no pre tento raz som katastrofu úspešne zažehnala.

Keď skončil, odvážila som sa zdvihnúť hlavu a pozrieť mu do tváre. Naše oči sa stretli. Zvádzali akýsi súboj o nadvládu a na môj údiv som prehrávala na plnej čiare. Načiahol sa ku mne a končekmi prstov zanechal nezmazateľnú stopu na mojom líci. Pohladil ma aj na druhom a pomalinky sa začal ku mne skláňať.

On ma chce pobozkať! Jacob Black ma chce pobozkať!!! Kričalo moje druhé ja v panike a ja som sa zľakla. Vytrhla som sa mu a temer som pri tom manévre spadla z postele.

„Čo to robíš? Zbláznil si sa?“ okríkla som ho a jedným dychom som dodala. „Myslíš si, že keď si sa dnes zahral na hrdinu, tak ťa nechám, aby si si so mnou zašpásoval, ako s tými sliepkami, čo sa pred nimi celý rozpálený vykrúcaš?!“

„Bells...“ Pokúsil sa o opätovné priblíženie, ale ja som na obranu vyskočila a len zázrakom sa mi podarilo nezhodiť lampu z nočného stolíka.

Zacúvala som na druhú stranu izby, čo najďalej od neho. Pretože keby som to neurobila, zrejme by som sa na neho okamžite vrhla ako nejaký pes na kus pekne šťavnatého mäsa. On si zo mňa uťahuje? Hádam mi len nechce vyznávať lásku, veď je to môj kamarát, preboha!

„Ostaň tam, kde si!“ prikázala som mu zadychčane.

„Mám toho dosť, Bella...“ precedil skrz zuby. „Čo si vlastne myslíš, že som zač?! Nejaký nadržaný kanec, ktorý strieda jednu sukňu za druhou a aj tak nemá dosť? Niečo ti poviem ty jedna... jedna...“

„Jedna čo? No len to dopovedzte, pane! Myslíš si, že keď tu budeš pochodovať do pol pása vyzlečený, že mi spadne podprsenka, len čo luskneš prstami?!“ Funela som ako parná lokomotíva pred štartom a razom si predstavila, ako sa k sebe s Jakeom tisneme pekne telo na telo. Pane Bože, hrabe mi!

„Čože? Aká podprsenka, čo to tu splietaš? Počúvaj ma, Bells...“ vyzval ma.

Potom sa takisto postavil a urobil krok ku mne. Nie, nie, nie!!! Všetko zle. Ako môže môj kamarát vyzerať tak prekliato sexy? Čo sa to so mnou deje? Bol ten otras mozgu taký silný, že mi spôsobil halucinácie? Nie, určite mi hodil niečo do pitia! Existuje viagra pre ženy?

„Zostaň stáť kde si!“ prikázala som mu o niečo ostrejšie, pretože ma naľakali moje vlastné myšlienky. Všimla som si, ako sa z jeho očí pomaly vytráca práve tá iskra, ktorá ma vždy dokázala tak zahriať pri srdci. Zrazu bol jeho pohľad prázdny a plný smútku.

„Fajn, vidím, že nech spravím čokoľvek, bude to zbytočné,“ hlesol odovzdane. „Si tvrdohlavejšia než baran a mňa už unavuje robiť zo seba šaška. Všetko, čo som robil, odkedy sa poznáme, bolo z lásky k tebe. Vždy si pre mňa bola na prvom mieste a nikdy by som ti neublížil. Určite nie úmyselne. Dokonca som sa kvôli tebe prihlásil na tú čertovskú zumbu, ale zbytočne. Už zo seba vola robiť nenechám!“

„Fajn, veď ho robiť nemusíš!“ fľochla som mu do tváre. Neodpovedal. Otočil sa chrbtom a bez slova začal zbierať svoje veci. Potom sa ohol a mne sa naskytol priam úchvatný výhľad na jeho vypracovaný sexy zadok. Vedela som, že nikdy nikomu sa nepriznám, ako mi práve v tej chvíli z kútika úst stiekla slina. Chvalabohu stihla dopadnúť na zem práve v tom momente, keď sa otočil ku mne.

„Dávaj na seba pozor, pretože už tu nebudem, aby som ťa zakaždým zbieral zo zeme a vyťahoval z problémov,“ povedal ticho. „Nemôžeme byť naďalej priateľmi, Bells, nešlo by to, pretože ťa milujem.“

Potom za sebou len zaklapol dvere a bol fuč.

 

Ubehli dva týždne a ja som bola každým dňom na Jakea čoraz viac naštvaná. Mrzelo ma, ako som ho vtedy od seba odsotila, keď sa mi chcel vyznať. Presviedčala som sa, že si zo mňa robil len dobrý deň. Hneď som mu aj zavolala, ale on mi nezdvíhal. Telefón ostal hluchý aj o hodinu, ba aj ostatné dni. Doma sa nechal zapierať. Vyhýbal sa mi v škole, vyhýbal sa mi mimo školy a vedela som, že jediné miesto, kde by mi nemohol utiecť, je osudová zrkadlová sála v Port Angeles. Ale na to som si netrúfala. Aspoň zatiaľ. Bola som podráždená a nič ma nebavilo. Vrčala som na všetkých okolo a dokonca som aj poľavila v učení. Nemala som sa komu zdôveriť, pretože moja jediná bútľavá vŕba ma momentálne nenávidela. Občas som ho zahliadla na chodbe, či v jedálni, zakaždým obklopeného hlúčikom pobláznených pubertiačok, ale nikdy som nemala toľko šťastia zraziť sa s ním priamo.

Jeden piatok poobede som sa prebíjala plným parkoviskom k môjmu autu, no vtom som v plnej rýchlosti do niekoho narazila. Na poslednú chvíľu ma dotyčný zachytil a zachránil tak pred pádom. Moje srdce divoko zabúšilo, lebo som si bola stopercentne istá, že je to Jake. Nadhodila som svoj najlepší hollywoodsky úsmev a otočila sa k záchrancovi, aby som mu poďakovala.

„Jake... ujem pekne!“ zahabkala som zmätene. Jakeove meno mi primrzlo na perách a jeho zvyšok som prehltla a zaonačila ho ako poďakovanie. Predo mnou totiž stál škeriaci sa synátor pred nedávnom prisťahovanej Cullenovskej famílie.

„To ja ďakujem,“ povedal obradne a chytil moju ruku, aby si ju zdvihol k perám. Zarazilo ma také starosvetské správanie, ale nedokázala som ju vytrhnúť. „Dúfam, že sa ešte stretneme,“ vyhlásil nadšene.

Chcela som namietnuť alebo ho poslať do čerta, no bola som omámená a nešlo to.

„Och, prepáč, som nezdvorilý,“ ohuroval ma ďalej. „Som Edward Cullen, syn Carlislea Cullena.“

Ehm, čože? Ústa sa mi sami od seba vytvarovali do začudovaného „U“ a potom bez môjho vedomia zamrmlali moje meno. „Isabella Swanová, dcéra šerifa Swana... Bella... Na Isabellu reagujem málokedy.“ Bože môj! Čo to táram?

„Tešilo ma... Bella!“ Prečo moje meno v jeho podaní znelo tak mäkko a pôvabne, temer ako z minulého storočia?

„Nie tak ako mňa, Edward.“ Ježišmarjáhergot! Všakže to práve neznelo, akoby som ho balila?

Vtedy som zbadala vychádzať z budovy školy Jacoba, ktorý výnimočne kráčal osamotene. Bol zrejme zamyslený, s očami upretými do zeme si razil cestu k svojej motorke. Vtedy moje očarenie novým študentom pominulo a niečo veľmi bolestivé ma pichlo podozrivo blízko srdca.

„Jake,“ zaševelila som tíško.

Neobzrel sa. Veď aj načo. Prečo by si ma mal všímať. Obyčajnú nevýraznú bývalú kamarátku. Je mi úplne ukradnutý! Tsss, nejaký Black. Môže ísť dočerta, ignorant!

Nasadila som taký úsmev, že by som ním určite zatienila aj Whitney Houston v období najväčšej slávy a takto vycerená sa naklonila k Edwardovi. „Prepáč, hovoril si niečo?

 

Tento nový prírastok do inak jednotvárneho a nezaujímavého osadenstva Forkskej strednej, ma každopádne žral. O tom som nemala najmenších pochýb. Pretože ledva svitlo nové ráno, zavesil sa na môj chrbát ako stopovací psík. To na moje pošramotené ego pôsobilo ako balzam a ja som sa veľmi ochotne nechala ohurovať. Hlavne keď som videla (samozrejme úplnou náhodou!), ako pritom veľavážený pán Black škrípe zubami.

A tak sa stalo, že som od Edwarda jedného dňa obdržala pozvanie na rande. Síce som to tak nejako čakala, ale nemohla som poprieť, že ma to vyviedlo z miery. Kým sa jednalo len o nezáväzný flirt, ktorý mal pre mňa osobitý význam, tak som bola spokojná. Moje ego sa naparovalo na výslní. No po tom pozvaní som ostala znechutená sama sebou. Vari musia byť vzťahy medzi opačným pohlavím zakaždým také bolestivé alebo smiešne? Asi som predsa beznádejne neprakticky založená osobnosť a len čo vo vzťahu začne ísť do tuhého, tak vycúvam. Možno práve ten šťuchanec ma posotil dopredu a povedala som si, že tú jednotvárnosť prelomím a pozvanie na rande som prijala.

Edward, ako nováčik, ešte nestihol naše „veľkomesto“ spoznať, takže nechal rozhodnutie na mne. Išli sme do jednej z dvoch kaviarní, ktoré forkský boulevard ponúkal, ale neskôr som oľutovala, že som nezvolila tú druhú možnosť. Hneď pri vstupe sme totiž naďabili na Jacoba s Jessicou!

„Predsa len ho tá hus dostala...“ precedila som skrz zuby a myslela si, ako mi je tento fakt ukradnutý. Prečo sa vzrušovať, keď mi je ten ignorantský indián vlastne odporný?!

Nebol odporný, to ja. Klamala som sa seba. Prevalcovala ma vlna žiarlivosti takej silnej a zžieravej, že som musela o krok cúvnuť. Čo teraz?

Zahrala som to do autu a nasledovala Edwarda ku stolu. Našťastie bol dosť ďaleko od Jacoba, ale nanešťastie dosť blízko na to, aby som videla všetko, čo robí, každý pohyb a úsmev. Edward sa niečo opýtal a ja som dokázala len mechanicky odpovedať, že výber nechám na ňom a naďalej som očami visela na stole s číslom štyri. Nedalo sa s tým prestať.

Jacob mal na tvári smutný výraz. Isteže, jeho ústa sa smiali, ale mňa neoklamal. Chcela som k nemu podísť, zmyť ten smútok z jeho tváre a vyčariť mu na nej úsmev. Tak, ako to zakaždým robil on. V ten okamih som úplne zabudla, že ho mám vlastne ignorovať.

Spomenula som si na jeho posledný žartík, ktorým ma prinútil prijať stávku a kútikmi mi len tak myklo od veselosti. Predstavila som si jeho napoly vydesený výraz, keď som sa rozpleštila na dverách sály, ako mucha tse - tse na čelnom skle auta a vyprskla som. Keď som sa na tú situáciu pozerala spätne, bolo to ozaj smiešne. Skúsila som upravenú pointu opísať Edwardovi, ale ten ma obdaril len vlažným úsmevom a začal splietať čosi o nejakom Debussym. Nerozumela som mu ani zbla.

S Jakeom by sme sa na tom rehotali, až by nás bruchá boleli, to som vedela isto. Tak prečo teraz nemôžem byť s ním?

Pretože si to pokašľala, ty trúbka! Ozval sa môj dlho neprítomný vnútorný hlas. Bolo to naozaj tak?

Odrazu som zatúžila po jedinom. Chcela som na vlastné uši znova počuť jeho smiech, na vlastnej koži okúšať jeho letmé dotyky a aj sa nechať od neho vytáčať. Dovoliť mu, aby sa o mňa staral, tak ako to urobil po tej nehode na zumbe a môcť sa ho pritom dotýkať...

Zrazu BUM! V priebehu jedinej mizivej sekundy nová Bella vystriedala starú a už nikdy to nemalo byť inak, pretože som si konečne uvedomila zásadnú vec. S ohromením som zistila, že ja toho vola vlastne milujem! Neskutočne, nenávratne a nekonečne milujem!

Ach, ja som to celé roky tušila, že moje hrdzavé káble siahajú až do Číny. Teraz je už však neskoro... alebo nie? Mohla by som to napraviť?

Vnútorný monológ a pranierovanie nebrali konca - kraja. Očkom som nenápadne kukla na Edwarda, ktorý o mojom prebudovanom súkromnom vesmíre nemal ani tušenia. Druhým očkom som nenápadne skúmala situáciu pri Jakeovom stole a s potešením som musela konštatovať, že Jessicu odbíja prinajmenšom chladne.

Dodala som si odvahu a povedala si, že to prosto risknem, vstanem a pôjdem hneď za ním. V plnom lokále si nebude môcť dovoliť ma ignorovať. Lenže, čo sa nestalo. Kým ja som viedla patetické duševné monológy, Jake odišiel. Zrútila som sa na stoličku a mala chuť tresnúť hlavou o stôl.

„Nuž, myslím, že je načase všetko napraviť. Len mi k tomu chýba jedna drobnosť,“ vravela som sama sebe. „Ako to mám pre všetkých svätých urobiť?“

Po dvoch dňoch som nebola o nič múdrejšia, iba čo ma zo samého premýšľania bolela hlava. Z toho a z Edwarda. A Jacoba a Jessicy. Tá pijavica na ňom stále visela ako kliešť a vystavovala svoje prednosti v upnutých šatočkách a výstrihoch až po zem. Vždy ma to primälo skonštatovať smutný fakt o mojej nezaoblenosti.

„Bella?“ ozvalo sa zrazu vedľa mňa. Vyskočila som ako partizáni z krytu a hlavou narazila o skrinky za mnou.

„Edward,“ vydýchla som otrávene. No on ma obdaril jedným zo svojich elektrizujúcich pokrivených úsmevov a prisahám, že v ten moment sa mi videl skoro pekný.

Preto, keď sa ma opýtal, čo robím dnes večer, vyhŕkla som, že nič, ale že by sme mohli ísť niekam spolu. Mám nejaké špeciálne prianie? Nie, nemám. Môže niečo vybrať on? Iste... že nie, pretože som práve dostala absolútne ženiálny nápad, ako donútiť zadubeného Jacoba Blacka k žiarlivosti. Striasla som sa od nedočkavosti a prv, než Edward vyriekol ďalšie slovo, tak som mala hotový plán.

 

Večer ma vyzdvihol presne o piatej. Od nervozity sa mi potili ruky a stávkoval žalúdok. Scvrkol sa do veľkosti hrášku a celý deň nebolo možné do neho čokoľvek dostať. Trasúcimi prstami som si potiahla ramienko novej push-upky, ktorá v dekolte nebezpečne sexy tielka vytvorila vytúženú čiarku. Premýšľala som, či si to dotyčný všimne.

„Aj keby nie, máme tu ešte toto, všakáno,“ povedala som môjmu obrazu v zrkadle a nastavila mu zadnicu, ktorá bola odetá do miniatúrnych šortiek.

Zdola zazvonil zvonček, tak som si len rýchlo obliekla mikinu a tašku s vecami na prezlečenie som hodila cez plece. Otvorila som môjmu sprievodcovi za dnešným zážitkom, ktorému vzápätí temer vypadla sánka. Rozveselilo ma to a s úplne vážnou tvárou som ho pozdravila a potom sa mu ešte vážnejšie prihovorila.

„Utri slinu, milý psík, inak kvapne na svetrík!“

Ani som to nedopovedala a Edward bol červený až za ušami. Možno som to prepískla, ale vyslovené slová už nešli vziať späť. Tak som ho len chytila pod pazuchou, nechala sa doviezť k jeho fáru a otvoriť si dvere. Páni, on jazdí Mercedesom! Teraz ohúril on mňa.

„Fajn, možnože tento konkrétny Cullen nebude až taký hrozný,“ pomyslela som si. „No a keby tu nebolo Jacoba tak by možno... Nie, ani potom nie... Ale kamarát s Mercedesom sa hodí vždy.“

„Viete o tom, pane, že ste celkom príma?“ nadhodila som a po zvyšok cesty sme už viedli náš prvý uvoľnený rozhovor.

Zistila som, že Edík je vlastne fajn. Ale iba ako kamarát. Nič viac ma k nemu neťahalo a po skúsenosti s Jacobom som nechcela nič nechávať náhode a na rovinu som mu všetko povedala. Čakala som, či ma nevyhodí za jazdy z auta alebo nevystrelí do vzduchu, ale vzal to celkom športovo a tak mi viditeľne odľahlo. Našťastie ani necúvol v našom pláne, ktorého pozadie som mu práve objasnila a tak sme veselo fujazdili vpred.

„Nerozmyslel si si to?“ pýtala som sa ho pre istotu, keď sme dofrčali na miesto činu. „Nebudem sa hnevať, ak cúvneš.“

„Toho bohdá nebolo, aby nejaký Cullen z bojiska utekal,“ zacitoval Edward a ja som vyprskla.

Štuchla som ho do rebier a zagúľala očami. „Tak teda poďme, pán generál!“ zavelila som.

Vstúpili sme do budovy Port Angeleského športového klubu a každý sme sa rozišli do svojej šatne. Srdce mi bilo ako zvon, pretože moja nervozita sa vrátila v plnej sile. Vybrala som si z tašky fľašu s vodou, uterák a potom som zvyšné veci pozamykala do skrinky. Ukradomky som mrkla do zrkadla a s hlasným povzdychom som vyšla zo šatne. Na schodoch ma už čakal Edward. Ponúkol mi svoju pravicu a ja som sa na ňu vďačne zavesila.

Kvôli preskleným dverám sme už z diaľky mohli zaznamenať, že sála je plná do prasknutia. Napravo od zrkadla sa kopila masa ľudských tiel a mňa prepadla iracionálna myšlienka, že to vyzerá ako vystrihnuté z hororu. Silene som sa zasmiala a nechala Edwarda, aby mi otvoril dvere. Náš príchod vzbudil mierne rozrušenie, ale to nebolo nič oproti Jacobovmu výrazu v tvári, keď videl, ako visím na Edwardovi.

„Však počkaj, ty tvrdohlavec, ešte si nevidel všetko!“ zašomrala som si popod nos a víťazoslávne si rozopla zips na mikine. Jakeovi takmer vypadli oči z jamiek a ja som si pripísala bod k dobru a Edwardovi poslala vzdušný bozk.

Keď sa mala hodina už čo chvíľa začať, podišiel Jacob ku mne a chytil ma za lakeť. „Vôbec sa mi nepáči, ako sa ten playboy na teba pozerá,“ zaškrípal zubami a ja som si gratulovala.

„To mi ale ani trochu nevadí, Jacob. To, ako sa na mňa Edward pozerá, sa mi naopak veľmi páči!“ provokovala som ho a prstom som si ledabolo prešla po okraji výstrihu. „Ale ako vidím tvoje fanynky, už netrpezlivo stepujú. Mal by si sa vrátiť na svoj post, pán tréner!“ fľochla som mu do tváre a postrčila som ho vpred.

„Choď si obliecť dlhšie tričko!“ prikázal mi a z miesta sa ani nehol. Rozosmial ma. Keď tak očividne žiarlil, bol hrozne roztomilý.

„Ani ma nenapadne!“ vysmiala som sa mu a potom som mu ukázala chrbát a... moje spola odhalené pozadie.

Odkráčala som k svojmu šarmantnému spoločníkovi a pustila sa s ním do debaty. Vtom však sálou zadunela poriadne divoká pesnička, takže sme sa museli sústrediť na pohyby rúk a nôh a nie na naše jazyky. Mne neostalo iné než dúfať, že si neprivodím druhý otras mozgu alebo nevykopnem Edwardovi jeho bieloskvúci ukážkový chrup. Na počudovanie som prvú skladbu prežila úplne v zdraví a pohode a ani v okolí piatich metrov som nepostrehla achkajúcich tanečníkov. Zostava bola síce viac než strnulá a úplne mimo rytmus, ale to, že som ju vôbec zvládla mi bohato stačilo. Edward na mňa žmurkol a ukázal mi vztýčený palec. Bola som na seba hrdá a možno aj trochu namyslená. Napokon by sa ešte mohlo ukázať, že mám na tanec prirodzené vlohy, ktoré sa doteraz nepodarilo nikomu prebudiť. Naparovala som sa ako kohút na smetisku a keď sa mi pri druhej skladbe dokonca podarila ona povestná pirueta, moja namyslenosť nepoznala medzí.

Zato Jacob vyzeral, mierne povedané, akoby zumbu v živote nepočul, ani nevidel. Sotva z lekcie ubehlo desať minút, bol spotený, červený a navidomoči rozčúlený. Na dotieravé otázky svojich zverenkýň predtým zvykol odpovedať s trpezlivým úsmevom, no teraz ich len ledabolo jednu za druhou odbíjal. Medzi ženskými to začalo poriadne šumieť, lebo ani jednej z nich nešlo do hlavy, čo sa s ich idolom deje. Ja som to však vedela celkom presne a čím viac vyzeral byť Jake vytočený, tým viac som mu dávala zabrať. Sama som netušila, kde sa vo mne taká pomstychtivosť vzala, ale musela som uznať, že už dávno som sa tak dobre nezabávala.

Hodina zumby sa pomaly blížila ku koncu a ja som s radosťou konštatovala, že plán vychádza. Neutrpela som nijakú zlomeninu tretieho stupňa, nenakopla som nikoho do úsmevu a Jacob... tak ten bol na konci so silami. Možnože som svoju snahu aj trošku prehnala, ale kým som nedosiahla svoje, nebola som ochotná túto namáhavú misiu vzdať.

Kým Jacob balil inštrumenty do malej cestovnej tašky a odpovedal na otázky ohľadom budúcej hodiny, ovinul Edward ruky okolo môjho pása - možno až trošku pritesno - a zahľadel sa mi hlboko do očí. Pohľad som mu oplatila, ale žmurkaním som sa mu všemožne snažila dať najavo, že je to naozaj len na oko. Či pochopil alebo nepochopil, tak k tomu som sa už nestihla dopátrať, lebo nás vzápätí vyrušila rana ako z dela.

Vzhliadla som od môjho spoločníka a nevedela som, či sa mám smiať alebo plakať, pretože sa mi naskytol priam Boží obrázok Jakea rozplešteného na presklených sálových dverách. Len tak tam omráčene sedel, penil a škaredo zazeral a na môj veru sa nedokázal postaviť. Vymanila som sa z Edwardovho zovretia a pribehla k zranenému. Nárokovala som si výsostné právo na prvú pomoc - Veď čo keby potreboval dýchanie z úst do úst! - , ale najprv som musela poodháňať všetky dotieravé muchy.

Kľukla som si k omráčenej postave a potichu, tak aby ma počul len on, som zašepkala:

„Ja ti teda neviem, Jake. Kto z nás je podľa teba väčšie nemehlo?“ opýtala som sa ho s výrazom najnevinnejšieho neviniatka.

„Si mojou skazou, Isabella Swanová!“ zahundral. „Choď radšej preč... Alebo vieš čo? Nenamáhaj sa, pôjdem ja!“ odsekol a začal sa hrabať na nohy.

„Ty baran jeden tvrdohlavý, vidím, že si nič nepochopil!“ vynadala som mu a chytila som ho za golier. „Je mi jedno, či súhlasíš alebo nie, ale ja nikam nejdem!“ Zatriasla som ním a miesto odchodu ho pobozkala.

 

Po šiestich rokoch

„Prosím ťa, podaj mi ten červený!“ vyslovila som žiadosť a ruku som natiahla do priestoru. Očakávala som, že mi v dlani skončí rolička požadovaného baliaceho papiera, ale nič sa nedialo. „Ten papier, Edward!“ zvolala som netrpezlivo.

„Nemáš vkus, Bella!“ odfrkol si Edward. „Červený a ešte k tomu so stromčekmi a Santa Clausom. Mal by som iný návrh...“

„Ideš?!“ okríkla som a pleskla som ho po ruke.

„Ale uznaj, že keby si to mala na sebe a v takom oblečení si si ľahla pod stromček, tak by Jacob už viac nepotreboval,“ pokračoval Edward s tvrdohlavosťou malého dieťaťa.

„Si ako malé dieťa! Máš šťastie, že si môj najlepší kamarát, inak by som hneď a zaraz šla a kúpila ti cumeľ a dojčenské mlieko!“ upozornila som ho napoly vážne a potom som pobavene sledovala jeho oduté pery.

„Aspoň, by som ti ich o pár mesiacov mohol vrátiť naspäť,“ rypol si a ja som očervenela ako paprika.

„Hej, možno by si mi ich vrátil,“ zašomrala som. „Alebo by si sa s cumľom v puse a hrkálkou v ruke Arovi tak zapáčil, že by ti k tomu nechal u Giorgia Armaniho ušiť značkové dupačky!“ vrátila som mu so smiechom.

Už dávno som si nerobila zbytočné starosti, čo sa týkalo jeho náklonnosti ku mne. Nedlho po strednej sa mi totiž Edward priznal, že je skôr na chlapcov, než na dievčatá. Keď som to vtedy prezradila Jakeovi, jediné, čo z neho vypadlo bolo, že to už dávno tušil a potom na mňa víťazoslávne vyceril zubiská.

Edward sa od toho dňa stal našim a hlavne mojim najlepším kamarátom, i keď už vlastne dávno patril medzi členov rodiny. Jacobovi trvalo dlhšie, než si zvykol. Mal z Edwarda strach a stále mi hovoril, že si len kryje chrbát.

Potom Edward odišiel na prázdniny za tetou Jane do Talianska, tam si našiel nefalšovaného talianskeho žrebca, nejakého Ara Volturiho a Jake si konečne vydýchol.

Z minulosti som sa mysľou vrátila do prítomnosti, ale pri spomienke na staré časy som pousmiala.

Keď ma Edward zanechal v mojom malom kráľovstve samú a odišiel za svojim priateľom domov, doladila som ostatné drobnosti na večer. Bola som čoraz nervóznejšia. Ten najhlavnejší vianočný darček, ktorý som na dnes pod stromček pre Jacoba prichystala, sa nedáva totiž každý deň. Ja, Isabella,  zatiaľ  Swanová, nazývaná tiež tetka klebetka, som to sladké tajomstvo dokázala zamlčiavať celých dvanásť týždňov a vedela som, že keby som musela čakať ešte o deň navyše, asi by som vybuchla ako dynamit. Od včerajška som však vďaka Cullenovi staršiemu držala v rukách oficiálne potvrdenie, že všetko je ako má byť a odvtedy som sa triasla nedočkavosťou.

 

Len čo sa večer vrátil Jacob z práce a vo dverách miesto neho zastal obrovský vianočný stromček, nezdržala som sa a vybuchla som od smiechu. Odhrnula som vetvičky a pobozkala ho.

„Ten malinký opŕchnutý chudáčik, ktorý zdobil náš kuchynský stôl aj vlani, je na tieto Vianoce absolútne nedostačujúci,“ vysvetlil mi vážne. Pohladkala som ho po strnisku, ktoré si nechal narásť kvôli mne a chcela som vyzvedať podrobnosti.

„Kto si počká, ten sa dočká, miláčik,“ povedal záhadne.

„Tiež pravda,“ dodala som ešte záhadnejšie, otočila som sa na opätku a zmizla som v spálni, aby som odtiaľ povyťahovala ozdoby.

Stromček sme ozdobili spoločne, spoločne sme dokončili večeru a samozrejme sme spolu aj stolovali. Sviatočnú náladu podporovali vianočné pesničky, medzi ktorými sa však sem - tam ozvali aj rezkejšie rytmy. Ani jeden z nás by nemohol zabudnúť, za akých okolností sme sa dali dohromady a tak každý rok pri sviatočnom stole nemohli chýbať pesničky zo zumby. Môj otec, Edward a všetci, čo o tomto zvyku vedeli, si z nás uťahovali, ale nám to bolo jedno. Malo to pre nás určitý význam a nemienili sme na tom nič meniť.

A počas jednej z najbláznivejších skladieb, sme si sadli k stromčeku, aby sme si rozbalili svoje darčeky. Keď som ostala s nemým úžasom hľadieť na červenú zamatovú škatuľku, v ktorej bol schovaný tenký krúžok z bieleho zlata s malinkým kamienkom uprostred, položil mi Jacob otázku, či by som súhlasila a stala sa Blackovou.

„Ak ti nebude vadiť, že na svadbe bude aj jeden hosť nečakaný, ale súčasne vítaný, rada sa ňou stanem,“ odvetila som šalamúnsky a podala mu balíček odo mňa.

Prekvapene na mňa pozrel a potom nedočkavo roztrhal Edwardom zatracovaný červený papier. Keď odklopil veko a z vnútra na neho vykukla fotka z ultrazvuku a dvd s názvom „Zumba pre najmenších“, divoko zavýskal a poriadne ma stisol.

„Som zvedavá, či to malé bude vedieť vrtieť zadočkom ako jeho otecko,“ zašepkala som po chvíľke tichej radosti potmehúdsky.

„A ja zase dúfam,“ načal Jacob, „že bude rovnako roztomilým nemehlom ako jeho maminka.“ Zasmial sa a znova ma tuho objal.

 

 

KONIEC


Všetkým čitateľom prajeme krásne a veselé Vianoce!

 

Sem ku mne: Empress

Sem k spoluautorke: maryblack

Přidat komentář

Autor:

Text:

Komentáře

1

Empress

10)  Empress (22.02.2015 21:13)

Jéj, Katuška, a ja som tvoj komentík skoro prehliadla. Ďakujeme veľmi pekne a teší nás, že si sa ku poviedke rada vrátila.

SestraTwilly

9)  SestraTwilly (10.02.2015 21:14)

Dala som si to ešte raz,zase ma to pobavilo a páčilo sa mi to a tak vám venujem ešte jeden komentík naviac.Super dievčatá. ;)

Empress

8)  Empress (29.12.2014 12:38)

Emi, díky

emam

7)  emam (28.12.2014 21:41)

Nestihla jsem to před Štědrým dnem, tak alespoň Šťastný nový rok!!!

Empress

6)  Empress (26.12.2014 23:58)

Evička, rada by som si zásluhy za toto dielko pripísala na svoje konto, ale maryblack má na tom nemenšie zásluhy ako ja. Dalo by sa povedať, že sme išli "pol na pol".
Ale to nič nemení na tom, že nás veľmi teší, aký mala naša poviedka presne zamýšľaný účinok. Sme naozaj rady, že si sa pobavila. Veď je sa aj vraví, že smiech je najlepším liekom na mnoho neduhov.;)
Ďakujeme ti a tiež prajeme šťastné a veselé!

5)  Evita (26.12.2014 21:15)

Anicka toto bolonaozaj bohove!!! Fakt som sa dobre nasmiala a zdvihlo mi to naladu!!! Ocividne mas talent aj na komedie!!!! Dakujem za smiech!! Stast e a vesele!!!! ♥

Empress

4)  Empress (26.12.2014 19:19)

Katuška, ďakujeme ti! Sme velmi rady, že si si čítanie užila. :-* Inak Edward v prvotnej verzii vôbec nebol v pláne a tým menej takto orienrovaný, ale postupne sa to nejako vykryštalizovalo samo a ani nevieme ako.

SestraTwilly

3)  SestraTwilly (24.12.2014 23:45)

Dievčatá,výborné,nemalo to chybu.Najviac ma dostal prihriaty Edward,tak to tu ešte nebolo... :)

Empress

2)  Empress (23.12.2014 15:46)

To nás naozaj teší, Seb. Ďakujeme za komentár!

1)  Seb (23.12.2014 15:22)

Tak jo, pobavily jste mě.

1

Hledat

Přihlásit

Už. jméno:

Heslo:

Registrace

Aktuální články

Napsali jste

Náhodný obrázek

Edward & Bella