Sekce

Galerie

/gallery/mask.jpg

Nevážna limonádka na dobrú noc.

Bella:

Jessica bola ešte pomerne triezva, keď sa na celé kolo rozrehotala ako v stave blížiacej sa kómy spôsobenej alkoholovým opojením. Na intráku som to videla iba raz. Moja spolubývajúca sa ožrala ako prasa a ja som celú noc musela mrznúť pri otvorenom okne, aby som sa počas spánku náhodou nezadusila.
Toto bol ale úplne iný prípad. Jessica bola ešte stále schopná rozmýšľať (aj keď vo vzdialených a nepoznaných dimenziách).
Párkrát ma potľapkala po pleci.
„Ach, úprimnú sústrasť,“ vyhabkala a končekmi ukazovákov si utrela slzy, čo jej vyhŕkli do očí, tak, aby si neponičila mejkap. Ak by mi takto zaželala sústrasť pri príležitosti smrti niekoho blízkeho, zabila by som ju, a rovnako šla zaželať jej rodičom.
Lenže ona sa mi vysmievala.
„Ty si naozaj ešte nepobozkaná? Akože-“ stiahla pery do úzkej linky a zatvárila sa tuho vážne, „-ešte nikto nezotrel z tvojich červených lupeňov peľ nevinnosti?“
Jessica bola bezhlavo zamilovaná do profesora literatúry. Poslednú vetu, ktorú predniesla s nepríjemným pátosom, som preto pokladala iba za profesionálnu deformáciu (a rovnako zdeformovaná bola aj jej panenská blana).
„Ešte sa nenašiel nikto, kto by o mňa stál a...“
„A šťastný život na veky vekov a bla, bla, bla. Si desne naivná, Bella.“
Chcela som niečo trpko a úsečne odpovedať, ale radšej som sa napila.
Malinovky.
Jessica sa len znovu zachechtala.
„Nemám ti objednať niečo tvrdšie?“
„Ďakujem, nie som hladná,“ odvetila som pohotovo a prešla ju pohľadom, z ktorého by skyslo nielen mlieko.
„Si otrasná, Bella!“ zakričala nahlas a prevrátila poldecák hore dnom. Do svojho hrdla, samozrejme. Bola som vďačná za to, že nesedíme priamo pri bare a hudba tu nerobí iba zvrátenú kulisu. Nepotrebovala som, aby každý vedel o mojom osobnom živote.
„Už viem, čím to je!“ zahučala mi do ucha a buchla pohárikom po stole. Tajnostkársky sa ku mne nahla a zajačala mi do ucha: „Ty sa bojíš!“
Trhla som sebou.
Keď som mala štyri roky, chlapec zo susedstva sa mi vždy smial, že sa bojím, pretože raz prišiel do mesta cirkus. Ja som vtedy ešte nemala ani tušenia, čo to cirkus vlastne je, tak keď celá prehliadka prechádzala okolo nášho domu, vyšla som na dvor, až celkom blízko k bránke, aby som dobre videla. Samozrejme aj Mike, sopliak z vedľajšieho domu, pozeral na tú parádu s nosom zarytým do oka pletiva okolo ich pozemku. Všimol si ma jeden klaun (asi som mu prišla desne roztomilá, alebo bol proste pedofil) a prišiel ku mne. Keď spravil to svoje Bububu a svoj obrovský nos mi napchal takmer do krku, bez hanby som si od strachu cvrkla. Hanbiť som sa začala až vzápätí, keď si to všimol Sopliak Mike a rozhlásil to po celej škôlke.
Odvtedy som nenávidela, keď ma niekto obviňoval zo strachu. Preto som sa aj na Jessicu pozrela ako sto čertov a trepla päsťou po stole.
„Ja nemám strach!“
„Aká akčná,“ zachichotala sa a ruku si nacapila na tvár v prekvapenom geste. „Čo ti to naliali do toho džúsiku?“
Asi adrenalín.
„Tak fajn,“ pokračovala hneď a vystrela sa na stoličke ako pravítko. „Čašník!“
Zaškerila som. Už som spomínala, aká bola tá hudba hlasná?
Jess sa ofučala a s menšou námahou sa zdvihla zo stoličky.
„Hneď som tu, nikam nechoď, jasné? Ani cikať!“ nakázala mi so zdvihnutým prstom a vybrala sa k baru. Pobavene som ju sledovala, keď zakopla o nohu stoličky naproti a zvalila sa do záchrannej náruče mladistvého pána v sivom tričku, ktorý zaňuchal svoju príležitosť a pozval ju na drink. Povzdychla som si a spočítala, koľko stolov má ešte pred sebou. Čakala ma dlhá hodina čakania počas cesty tam a druhá počas cesty späť, ak nepôjde s pohármi. Ak pôjde, nazad to bude hodina a pol.
Podoprela som si hlavu a klopkala prstami do drevenej dosky. Začínala mi riadna nuda.

Jessice prekvapivo cesta netrvala zas tak nebezpečne dlho, vrátila sa do polnoci aj s dvoma poldecákmi.
„Ak to vypiješ, budeš mať dosť a my ideme domov, oukej?“
Zatvárila sa prekvapene.
„Bella, jeden je pre teba,“ oznámila mi pevne rozhodnutá.
„Tak na to zabudni, vieš, že ja nepijem.“
„Máš strach?“
Potvora!
„Nemám,“ namietla som a vzala si od nej malý pohárik.
„Na tri, dobre?“ povedala Jessica a priložila si hranu skla o peru. „Raz, dva, tri!“ vyklopila ho do seba. V tom momente som ja švihla rukou a ten svoj som vyliala do malej dekorácie na stole. Myslím, že jej to iba prospelo.
„Uah, to sadlo! A teraz k veci!“
Jess sa otrepala a sadla si vedľa mňa.
„Máš strach?“ spýtala sa preventívne.
„Nemám,“ zasyčala som rozladene a prižmúrila oči.
„Tak fajn, stávka. Na bare sedí chlapec. Ten strapatý.“
„Všetci sú strapatí,“ zamrmlala som, keď som si prezrela mužov, čo sedeli pri bare.
„Ale ten, čo je sám, predsa!“
„Aha.“
„No, pôjdeš za ním a...“
„Jess, ale ja nemienim zbaliť žiadneho gaya, na to si my dve netľapneme.“
„Netrep dve na tri a počúvaj, on je sám, pretože čaká na teba!“
Prevrátila som očami.
„A na to si ako prišla?“
„Proste to viem,“ odvrkla. „Keď ho pobozkáš, dám ti desať babiek.“
„Desať? Zbláznila si sa? A vôbec – čo si o mne myslíš?“
„No tak, Bella! Ty sa bojíš! Normálne sa bojíš! No dobre, pridám ti ešte jednu nulu, keď to urobíš.“
„Ty tu nemáš sto dolárov,“ povedala som a našpúlila pery.
„Mám, dnes otec dostal výplatu.“
„Nevedela som, že ty dostávaš vreckové,“ zamračila som sa pobavene.
„Tiež nedostávam. Tak čo?“
„So dolárov? Za jeden bozk. A potom padáme preč.“
„Presne tak,“ pritakala a natiahla ku mne ruku.

Edward:

Cítil som sa ako veľký frajer, pretože som ako jediný z chlapov, čo sedeli na bare a machrovali pred kočkami, koľko môžu vypiť, do seba mohol obrátiť whisky a cestu domov odšoférovať sám. Jedna z výhod bytia upírom.
Barman leštil poháre a sem tam po mne mrkol. V myšlienkach sa uisťoval, či spĺňam všetky príznaky homosexuality, a odhodlával sa k osloveniu mojej maličkosti. Odvrátil som od neho pohľad a radšej si odpil.
No paráda.
Odrazu sa ku mne priplichtilo akési dievča. Skákala pohľadom zo mňa na barmana, ktorý skákal pohľadom zo mňa na ňu, a ja, aby som dokreslil celkový komický efekt, som striedavo hľadel na ňu a na barmana.
„Čau,“ zamrmlalo dievča a vysadilo sa vedľa mňa. Mala oblečené krátke šaty a obuté tenisky, noha preložená cez nohu a lýtka totálne sexy.
„Ahoj,“ zapriadol som a znovu sa napil. Ak by som ukázal trochu záujmu, zbavil by som sa toho chlapíka s pohármi... a jej by som sa zbavil neskôr. Aj keď... vyzerala celkom roztomilo.
„Môžem ťa pozvať na drink?“ spýtal som sa a hodil po nej pohľad spod privretých viečok, ktorý účinkoval vždy na sto percent.
Ona bola ale iná. Možno trochu čudná. Svedčili o tom najmä jej tenisky. Nad mojou ponukou iba šokovane vytreštila oči a nahla sa trochu dozadu – jasné mimovoľné gesto, kedy sa obeť snaží dostať ďalej od predátora.
„Nie. Teda vlastne... nie. Ďakujem. Ale potrebovala by som od teba láskavosť,“ vysypala zo seba rýchlo a tentoraz sa nahla opačne a to smerom ku mne. A poriadne blízko.
„Skoro celkom vzadu pri jednom stole na kraji sedí dievča. Neobzeraj sa, je škaredá,“ zahriakla ma hneď, keď som sa chcel otočiť a nájsť tú babu pohľadom. „Ide o to, že tvrdí, že mám strach...“
„A máš?“ skočil som jej do reči s lišiackym úsmevom. Ona ma prebodla pohľadom, až som chcel pred ňou cúvnuť, ale ovládol som sa. Iba som po nej hodil ospravedlňujúci pohľad a kývnutím ju vyzval, aby pokračovala.
„Uzavrela so mnou stávku...“
„Akože ona sama? Keď si súhlasila, prečo sa tváriš ublížene ako zbité mača?“ skočil som jej znovu do reči. Teraz sa už naozaj mračila.
„Nebolo to dobrovoľné, jasné? Ona... vyhrážala sa mi. Stratou...“ života? „...dôstojnosti.“
Zachechtal som sa.
„A v čom je problém? Čo s tým mám ja?“
„Dám ti päťdesiat dolárov, ak mi dovolíš ťa pobozkať.“
„Päťdesiat? Dievča, staviaš ma na koniec bozkávacieho reťazca, ja mám na viac!“ ohradil som sa.
„Ale ja tie peniaze potrebujem na cestu domov!“
Chcel som povedať, že keby ich nebola prepila, tak by sa nepotrebovala s nikým stavať a bozkávať, ale jej krv bola úplne čistá a ja som poznal, že dnes ešte nepila.
„Keď chceš, ja ťa odveziem a nemusíme nič z toho podstupovať,“ navrhol som. Nedôverčivo si ma premerala a vystrela sa.
„Prepáč, ale nevojdem ti do auta keď ani neviem, ako sa voláš. Nie, nechcem to vedieť!“ zahriakla ma, keď si všimla, ako som sa nadýchol. „Ak by som si mala vybrať tak si vezmem ten bozk a päťdesiat babiek a už nikdy v živote ma neuvidíš.“
Nikdy v živote? A čo ak by som ju možno náhodou trochu a nehodou chcel vidieť?
„Ako nikdy? To akože sľubuješ?“
„Sľubujem.“
„A keď to nedodržíš?“
„Dostanem na holú?“ navrhla ironicky a zdesila sa, keď som nad tým naozaj zauvažoval.
„Nie. Budeš mi dlžná ďalší bozk.“
„Chm,“ spravila len.
Zoskočil som zo stoličky a hodil sklamanému barmanovi pár bankoviek.
„Tak, kde to chceš?“ spýtal som sa. Ona sa začervenala – a okrem toho, že jej to vážne pristalo, mi prišla neuveriteľne vtipná.
„Tak, aby to videla, predsa,“ zamumlala so sýtym rumencom v tvári. Zosadla tiež a nejakú chvíľu nerozhodne prešľapovala na mieste.
Povzdychol som si a proste ju pritiahol na seba.
Ako prvé som si uvedomil, že hreje. Dokonale som si uvedomoval, ako sa jej mäkké telo vďaka mojim rukám pritislo na moje. Ako druhá skutočnosť ma omráčila jej vôňa. Bolo to mámivé opojenie hodné sirén a ja som bol odrazu spokojný, že som na túto hru pristúpil. Jej ústa presne kopírovali tvar mojich pier. A keď sa sladko nadýchla do bozku a ja som ju ochutnal jazykom...
..odtiahla sa odo mňa.
„To stačilo, vďaka,“ zamrmlala a rukou si otrela peru. Trochu ma to urazilo. Veď som ju predsa neoslintal! Nie som pes a ani priateľ človeka. Chvíľu sme mlčky stáli oproti sebe, než sebou trhla, zamrmlala, že je hneď späť aj s peniazmi a tackavo sa vydala ku kamoške, čo sedela na stoličke ako na ihlách a ukazovala jej oba palce vztýčené rovnako ako...
Odkašľal som si a prehodil si bundu cez ruku. Potreboval som ísť von. A ona sľúbila, že ju už nikdy viac neuvidím.

Bella:

Keď som z jačiacej Jessicy vytiahla peniaze, chcela som sa otočiť a ísť za ním, ale on už pri bare nestál. Obzerala som sa všade naokolo, ale naozaj bol preč (alebo som ja bola slepá idiotka).
„Poď, odchádzame,“ zamrmlala som rozmrzene a vytiahla Jessicu na nohy. Pomohla som jej do kabáta a ťahala za sebou k dverám. Ona celá natešená zamávala nejakému striebornému autu, čo práve prešlo okolo. Bola solídne pripitá. A na mne ostalo, aby som ju v poriadku doviedla domov. Ešte, že mi ostala aj druhá polovica výhry.
Jessicin otec ma skoro zabil. Že je to moja vina a môj otec je šerif a určite to malo nejakú spojitosť aj s ďalšími vecami, o ktorých vravel, a ktoré som rovnako ignorovala. Len som sa celý čas zdvorilo usmievala a keď sčervenel natoľko, že sa musel nadýchnuť, prerušila som ho rýchlou srdečnou rozlúčkou a nasadla do taxíka, ktorý ma vyhodil až pred domom. Zaplatila som mu – peniaze som v ruke podržala trochu dlhšie, ako bolo potrebné a upravila tak pred taxikárom outfit držgrošky.
Môj otec nemal problém s tým, že som došla až po polnoci. Spýtal sa ma aj, či bolo všetko bezpečné, ale ja som len rýchlo zahabkala niečo o tom, že som unavená. Ďalšia debata s Charliem na tému sex a vzťahy nebola potrebná. Všetko som totiž vedela z jeho časopisov, čo mal pod posteľou.

Do školy som chodila úplne bez nálady. Jess čakala, že keď už budem pobozkaná – a ten cudný peľ naveky zmizne zo sladkosti červení obopnutej kožou (preboha) – sa spustím a nebudem už taká neprípustná – minimálne sa každá pôjdeme spolu ožrať. Ale nič sa nedialo a ja som ďalej chodila na prednášky a sedávala čo najviac vpredu a hlásila sa a robila zo seba bifľošskú blbku. To každý jeden bozk takto bolí? Ale po ňom ostáva minimálne takýto hlúpy pocit? V tom prípade asi o lásku zas tak veľmi nestojím. Zvlášť, keď sa mi manželstvo mojich rodičov rozbilo priamo pred očami. Štvalo ma to. Príde si nejaký pekný zadok, vymeníme si pár slín a ja teraz akože nezaspím, alebo čo?
Bolo veľmi ľahké zhodiť všetko na neho. A bolo až príliš jednoduché predstavovať si, čo by som mu povedala (čo by sme robili), keby som ho stretla. A to všetko preto, aby som ho zo svojej hlavy náhodou úplne nevypudila.
Vytočene som sa rýpala v šaláte, ktorý chutil ako splašky z prvej svetovej a prepaľovala ho očami (môj naivný pokus o ugrilovanie toho surového kuraťa). Jessica bola práve s Tylerom na záchodoch. Museli strašne súrne prediskutovať domácu úlohu z geometrie. Rôzne uhly a iné útvary. Bola som fakt vytočená, vo vyťahanom svetri s antikoncepčnou funkciou (aj keď aj bez neho sa na mňa chlapi lepili asi ako voda na... vodu) a to si ešte vedľa mňa prisadol nejaký debilko. Ani som sa neobťažovala zdvihnúť svoj pohľad.
„Ahoj,“ ozvalo sa mi pri uchu a ja som sa strhla ako podstrelená. Vôbec to nebol debilko. A dokonca sa na mňa usmieval.
„Niečo si mi sľúbila. Si mi dlžná bozk,“ povedal.
A ja by som mu vtedy najradšej dlhovala aj modré z neba.

 

More@eMuška

Uživatelé musí být přihlášeni pro psaní komentářů.

Komentáře

1

9)  Mess_Cullen (15.12.2012 11:48)

suer

Hanetka

8)  Hanetka (14.12.2012 07:47)

Emuška, čím to len je, že po každej tvojej povidke mám pocit, že lietam? Ozaj, aj krídla mi narástli!

7)  Iwka (13.12.2012 00:02)

Zahřála... Krása

Alison

6)  Alison (12.12.2012 21:34)

Vždy, keď vidím nejakú tvoju novú jednorázovku, tak viem, že mám pred sebou aspoň pár pekných riadkov, po ktorých je opäť raz všetko fajn Táto poviedka opäť nesklamala a celé to bolo také sladučké ako vianočné perníčky a veľmi pekné

5)  jenka (12.12.2012 16:11)

Moc pěkná na dobrou noc, ale čte se dobře i odpoledne :)

4)   (12.12.2012 15:11)

eMuško - krásně sladce táraš dve na tri
díky za krásný den

julie

3)  julie (12.12.2012 13:28)

Taky bych si dala říct

maryblack

2)  maryblack (12.12.2012 08:40)

Díky za příjemné čtení, po ránu super nakopnutí. :D

Marcelle

1)  Marcelle (12.12.2012 08:06)

1

Hledat

Přihlásit

Už. jméno:

Heslo:

Registrace

Aktuální články

Napsali jste

Náhodný obrázek