17.01.2012 [13:45], monikola, ze série Nečakané dedičstvo, komentováno 19×, zobrazeno 2414×

už prichádzí pohromááááá... :(

táto kapitola je jedna z mojich najobľúbenejších, napriek tomu, že vás ňou asi nepoteším, no mám z nej dobrý pocit. Akoby som sa našla v tom, čo robím. Pamätám si, že napísať ju bolo veľmi jednoduché a slová sa mi sypali z hlavy jedna radosť. Dúfam, že sa vám bude páčiť ;)

Isabella ďakovala Prozreteľnosti za to, že sa v školských stajniach nachádzali Snowflakes i Inferno. Vďaka týmto nádherným a silným koňom má viac než istotu, že to dokáže. Bola na ceste už vyše hodiny a iba pred chvíľou vymenila chrbát Inferna za Vločku, napriek tomu, že koník čierny ako uhoľ nevyzeral, že by to potreboval. Nechcela však nič riskovať a už vôbec nie ublížiť tomuto zvieraťu.

Veď počkaj, Jessica, hovorila si v duchu. Rozhodla sa, že toto rozmaznané sebecké dievča vo svojej škole nechce. Navyše, teraz už nepotrebuje peniaze jej otca. Má Edwarda. Vlastne vôbec by sa nemusela hnať za tou hlupaňou. Je finančne zabezpečená a má titul taký významný, že jej osobne, žiaden škandál už nijako ublížiť nemôže. Naopak, teraz sa jej budú všetci podlizovať. Ale nedokázala sa na vec pozerať takto.

Myslela na Emily a na ostatné ženy, ktoré projekt dievčenskej školy lady Freemantlovej potrebujú. Či už kvôli peniazom, alebo aby zamestnali svoje ruky a myseľ a zabudli tak na svoj žiaľ a problémy. Navyše, škola je jej dieťa a ktorá matka by len tak nechala svoje dieťa osudu napospas. Isabella prehltla horkosť, ktorá naplnila jej myšlienky. Poznala takú ženu a rozhodla sa, že ona nikdy nebude taká, akou bola jej matka.

Edward, bez toho aby si uvedomoval, že rozpráva nahlas spomenul, že nemôže mať deti, že Isabelle odopiera tento dar. Nevadilo jej to. Na svete existuje toľko detí, ktoré potrebujú pomoc a nedostáva sa im jej. Ktoré hľadajú materinskú náruč a vedia nájsť iba prázdne neosobné pohľady vychovávateľov a to je ten lepší prípad. Tie aspoň majú čo jesť a kde spať.

Áno, presne to urobí. Nielenže musí zachrániť povesť svojej školy, chce ju rozšíriť. Chce vytvoriť veľký ústav, vzdelávaciu inštitúciu, ktorá ponúkne vzdelanie každému dieťaťu bez rozdielu postavenia, bez rozdielu pohlavia. Tak bude mať detí až až.

Len musí nájsť hlupaňu Stanleyovú!

Isabella, povzbudená vidinou svojho nového životného cieľu, popohnala Vločku k ešte besnejšiemu cvalu. Počasie, ktoré sa doobeda javilo príjemne sa výrazne zhoršovalo a z nebies zaútočili na zem prvé kvapky. O minútu lialo ako z krhly a Isabelle nepomohol ani plášť, ktorý jej Emily požičala.

Oblečenie sa jej lepilo na telo, z úst jej vyrážala para, nešťastný klobúk nechcel držať na jej mokrých vlasoch a tak sa jej pohojdával na chrbte, škrtiac ju šnúrkou okolo krku. Pôda začínala byť poriadne rozmočená a z konských kopýt sa jej dostávalo na šaty množstvo blata. Isabella si ani nechcela predstaviť, ako hrozne musí vyzerať.

Počasie sa naozaj zbláznilo. K dažďu sa pridalo krupobitie, ktoré štipľavo bičovalo Isabellino telo, a ona, rukou si aspoň trochu chrániac oči, pochybovala, že dnešok môže byť horší. Blesky a hromy vyhrávali symfóniu hrôzy, viditeľnosť bola taká nízka, že sa naplno odovzdala do rúk, či skôr nôh ušľachtilej Vločky a iba sa pokúšala udržať ju aspoň ako tak v smere ich cesty.

Bála sa, že zablúdili, no keď o pár minút narazila na železničnú trať, zaradovala sa. Túto trať veľmi dobre poznala ešte v čase, keď to bola konská železnica. Mnoho železníc na počiatku 19. storočia bolo ešte stále postavených ako konské, no práve táto, vedúca zo stanice kráľovnej Victórie v srdci Londýna juhom Anglicka až do Surrey bola ako prvá prestavaná na verejnú železnicu – Surreyskú železnú koľajovú dráhu.

Isabella si živo pamätala na tú slávu. Písal sa rok 1803 a Bella mala vtedy 9 rokov. Babička Swanová, na svoju dobu nezvyčajne rozhľadená žena, ju vzala na slávnostné otvorenie tejto železnice práve do Richmondu. Bolo to také vzrušujúce. ľudia stáli na peróne a očakávali príchod prvej parnej lokomotívy v ich živote. Babička jej rozprávala všetko o vývoji parného stroja. Isabella dokonca poznala príbeh o tom, ako sa pri návšteve svojej priateľky v škótsku zoznámila s Jamesom Wattom. Watt v skutočnosti nebol vynálezcom parného stroja, hoci ho mnohí zaň považujú. Urobil iba určité vylepšenia, ktoré umožnili parný stroj ozaj priemyselne využiť. A práve jeho zásluhou sa v Spojenom kráľovstve začala železničná mánia.

Isabella teda stočila kone a v ceste pokračovala popri trati. Vedela, že tá ju po niekoľkých kilometroch privedie priamo do Richmondu. Počasie stále vyčíňalo, akoby sa všetci čerti ženili a tak sa radšej znovu pohrúžila do spomienok.

Jasne si pamätá drobnú vlajočku prichytenú na malom drievku, ktorú jej podal vlakový výpravca. Babička sedela na lavičke hneď vedľa nej a vysvetľovala jej na čo má ten pán píšťalku a tú zvláštnu guľatú lopatku. Aspoň vtedy jej to ako lopatka pripadalo. Isabella však počúvala iba jedným uchom. Omnoho viac pozornosti venovala trati a netrpezlivo očakávala príchod lokomotívy. Videla ju už na obrázkoch a pripadala jej taká krásna, lákavo krásna. Ako železný drak z rozprávok, akurát, že tohto draka sa nebála.

V tom sa v diaľke ozvalo pískanie a o pár minút na to syčivé odfukovanie a tomu všetkému nakoniec kraľovalo pravidelné ššš, ššš, ššš. Isabella sa chcela rozbehnúť k okraju nástupištia, no babička potrebovala jej pomoc pri vstávaní a za ten čas sa perón naplnil toľkými zvedavcami, že Bella, drobné chudučké dievčatko videlo iba načančané sukne dám a cípy pánskych kabátov a redingotov.

Skúsila sa pretlačiť dopredu, vyskakovala, aby niečo videla, no všetko bolo márne. Počula, ako sa vlak blíži, už bol skoro na stanici a jej sa hrnuli slzy do očí od sklamania, že ho neuvidí. Zrazu, na úplnom konci perónu zbadala malú medzierku. Vedľa staršieho pána sedel poslušne jeho psík. Isabella dúfala, že by sa k nim mohla pretlačiť a keďže bola vyššia než pes, mala veľkú šancu na dobrý výhľad.

Bola to doslova bojová výprava a jej pretláčanie bolo sprevádzané mnohými rozhnevanými nadávkami, výkrikmi dám, ktorým stúpila na nohu a nespokojným hundraním pánov, ktorým zavadila o cylinder, či paličku, no nakoniec dosiahla svoj cieľ. Práve včas, aby videla prichádzať tú ozrutnú nádheru do stanice. V tom momente jej však nádhernou vôbec nepripadala. Len čo sa Isabella nahla nad psa, lokomotíva hlasno zafučala, zapískala a vypustila obrovský oblak pary. Isabella sa veľmi preľakla, skríkla a odskočila dozadu, pričom stratila rovnováhu a spadla. Jej pád bol sprevádzaný strašidelným škripotom, ktorý trhal uši. Nástupište sa zahalilo do hustej pary a všetkých pokryl jemný poprašok sadzí.

Isabella stále preľaknutá sa nahlas rozplakala a plakala až dovtedy, kým ju zo zeme nezodvihli nežné ruky jej babičky. „Ale, Bellinka, prečo plačeš?“

„To tá lokomotíva... ona, ona... vôbec nie je taká, akú som si ju predstavovala... je strašná a škaredá a špinavá. A ja som sa jej hrozne zľakla.“ vysvetľovala medzi vzlykmi.

„Ach, dievčatko moje, poď sadnime si tu na lavičku.“ Všetci ľudia sa tlačili okolo toho hrôzostrašného stroja a tak lavičky boli voľné. Len čo sa na jednej z nich usadili, babička Swanová pokračovala. „Isabella, v živote si ešte mnoho vecí budeš predstavovať tak a ony budú onaké. Každý jeden deň je plný prekvapení, len my, biedny ľudia ich nevnímame a keď nás prekvapí niečo skutočne veľkolepé, so strachom utečieme. Nesmieš dať na prvý dojem a ani na dojem iných ľudí. Si rozumné dievča a Boh ti nadelil dostatok inteligencie na to, aby si ju používala. Vždy nad všetkým premýšľaj, než uzavrieš akékoľvek závery. A hlavne sa neboj zbytočne. Zbytočný, neoprávnený strach zatemňuje logický úsudok a nedovoľuje srdcu vidieť pravdu. Čoho si sa tak zľakla?“ spýtala sa jej nakoniec.

„No... asi všetkého. Toho strašného dymu, potom i toho hrozného škrípania. A keď som stála tam blízko, niečo ma pichlo v oku, akési ostré svetlo a taktiež potom tá čierna špina, čo padala zhora. Ja, bála som sa, že je o nejaký démon, čert, ktorý nás teraz všetkých zničí. Ako tí, čo bývajú v rozprávkach.“ Rozprávala Bella, stále popoťahujúc nosom.

„Poď dieťa, podaj mi ruku a pomôž mi vstať. Ja ti teraz ukážem toho tvojho čerta.“ Povedala babička podávajúc jej ruku. Keď sa spolu dostali až k lokomotíve, na stanici už bolo omnoho menej ľudí. Veľká sláva sa presunula na predstaničné námestie, kde mal príhovor starosta Richmondu. Isabella s babičkou sa tak dostali k vlaku celkom blízko.

„Pozri sa Isabella. Toto je ten tvoj čert. Ten strašný dym, ktorý si videla bola iba obyčajná para. Aby sa totiž tento kolos dal do pohybu, musí sa množstvo koliesok, paličiek, piestikov a šróbikov, ktoré sú vo vnútri lokomotívy, dať tiež do pohybu a na to im pomôže para. Rovnaká aká sa nám tvorí nad hrncom, keď si varíme vodu na čaj. Tu sa však tá para zbiera a zbiera do úzkej nádoby, až jej je tak veľa, že sa z tej nádoby chce tá potvorka dostať von a tak tlačí na piest. Predstav si ho ako pokrievku. Para túto pokrievku zdvihne a keďže sú k tejto pokrievke primontované kolesá vlaku, ako sa zdvíha pokrievka, tak dáva do pohybu i tieto kolesá a s nimi celý vlak. Nakoniec sa para dostane na slobodu a vystraší také dievčatká, ako si ty. James Watt mi povedal, že vlastne tepelný piestový motor mení tepelnú a tlakovú energiu vodnej pary na mechanickú prácu, ale moje prirovnanie s pokrievkou sa mi páči viac, čo povieš?“

Isabella nepovedala nič, iba sa na stroj s novým záujmom pozerala a tak babička pokračovala: „To hrozné škrípanie boli brzdy. Vlak predsa musel zastaviť aby si si ho mohla pozorne prezrieť, inak by prefrčal okolo nás ako blesk. Ostré svetlo bol iba odraz. Vidíš? Celá lokomotíva je kovová a poriadne naleštená, aby sa nám páčila a ty si sa zľakla slnečného lúča, ktorý sa od tejto lesklej nádhery odrazil. A čierna špina? No, vodná para nevznikne len tak, voda sa musí najskôr variť a aby k tomu došlo, treba poriadne zakúriť v kotly. Takže tá čierna špina bol iba popol, ktorý ťa ušpinil ako malú Popolušku.“

Isabella vstrebávala babičkine slová. Čím viac o tomto stroji vedela, tým menej sa ho bála. Nakoniec sa jej znova začal páčiť a tak už s úsmevom na perách vbehla starenke Swanovej do náručia a zvolala: „Ďakujem babička, už sa vôbec nebojím, vlastne sa mi tá lokomotíva znovu páči.“

Babička ju od seba jemne odtiahla, ale len tak, aby sa jej mohla pozrieť do očí. „Vidíš, Isabella. Je to iba obyčajný stroj. On samotný ti nemôže ublížiť. Uškodí jedine v rukách nesprávneho človeka. To iba my ľudia môžeme byť démonmi, len naše srdcia sa môžu zatvrdiť tak, že sa zmeníme na diablov. Pri ľuďoch ti však už logika nepomôže, tam sa vždy spoliehaj na svoje srdce. Nikdy ho nezatvrdzuj. Láska vracia lásku. Nenávisť plodí iba zlo a vždy, pamätaj na to, že vždy, každý žne iba to, čo zasial.“

Isabella cválajúc a spomínajúc pridala k dažďu, ktorý zmáčal jej tvár ešte i svoje slzy. Ach, babička, keby si nás tak skoro neopustila, možno by bolo všetko inak, možno by sa otec nesprával ako hlupák a matka by nemala dôvod odísť. Možno...

Zrazu jej do cesty vbehol iný kôň. Že na ňom sedí jazdec vnímala iba okrajovo, pretože sa Vločka zľakla, postavila sa na zadné a zhodila ju zo seba. Isabella spadla tvrdo až si vyrazila dych. Udrela sa i do hlavy a na chvíľku stratila vedomie. Keď sa znovu preberala, hlava ju hrozne bolela a pri pokuse otvoriť oči ju v nich tak štípalo, že to radšej vzdala. Preto iba počúvala. Niekde v pozadí objavila dva hlasy. Spoznala Jessicu a muža. Ten hlas nepoznala, no ju viac trápilo to, čo, preboha, tu robí Jessica.

„Páni, on mal vo všetko pravdu. Všetko sa stalo presne tak, ako to naplánoval. Bola tu síce skôr než sme predpokladali, no ja som tieto kone v našej stajni nikdy nevidela. Musia byť omnoho rýchlejšie. Nie je to skvelé, Royce? Nie je úžasný?“ pišťala Jessica nadšeným hlasom. Isabella vôbec nerozumela, čo sa deje. Ten mužský hlas bol teda Roycov. Nikdy sa s ním nerozprávala, preto ho nespoznala.

„Mne je to jedno. Chcem si urobiť svoju robotu a zmiznúť odtiaľto čo najďalej.“
odpovedal jej Royce a v hlas sa mu zvláštne chvel. „Poď, pomôž mi, musíme ju odniesť dnu skôr, než sa preberie.“

„Ja nikoho vláčiť nebudem a už rozhodne nie túto kravu. Odnes si ju sám. Ostatne, to je tvoja robota. Lord James Skellington by  nebol rád, keby sa jeho snúbenica namáhala, rozumieš? Budem grófka Skellingtonová, grófka Skellingtonová, grófka...“

Isabella nevedela, či sa Jessicine slová strácali v diaľke, alebo jej mozog prestával pracovať. Prišlo jej neskutočne zle, mala pocit, že bude zvracať. Pochopila totiž, že padla do pasce. Toto všetko musel James naplánovať a ona mu sadla na lep. Bože môj, Bože môj, čo som to urobila?

Zrazu pocítila, že sa jej niekto dotýka. Royce ju pravdepodobne zdvíha zo zeme, pretože sa jej hlava zatočila a žalúdok zhupol ešte viac. Pokúsila sa otvoriť oči a chvalabohu uspela. Rozhliadla sa a zbadala, že Royce ju nesie v náručí k dostavníku na druhom konci poľa, ktorý prechádzala trať.

„Pán King, prosím, pustite ma.“ Pokúsila sa prehovoriť, no bol to iba šepot, až sa zľakla, že ju nemohol počuť.

No nestalo sa tak. Royce sa zastavil a pozrel sa na ňu a v očiach sa mu mihlo prekvapenie, potom ľútosť a nakoniec rezignácia. „To nemôžem.“ Povedal a znovu vykročil ďalej.

„Prosím, on ma zabije. Nesmiete ma doviezť k Jamesovi. Pre zmilovanie Božie vás prosím, pustite ma.“ prosíkala Isabella.

„Nemôžem. Potom by zabil on mňa. A vy viete... vy... viete, že je toho schopný! Ja, je mi to ľúto. Som všelijaký bastard, no zabiť by som nedokázal, ale vlastný život... vlastný život si ubrániť musím, odpusťte. I keď... asi neodpustíte. Ja by som to neurobil.“ Rozprával hrubým roztraseným hlasom.

„Tak ma odvezte naspäť do školy, alebo do Swan Hall. Zaručujem vám, že vás ochránime. Vy zase viete, že toho sme schopní.“ Pokúsila sa vyjednávať.

Jeho kroky zneisteli. Isabella cítila, že má šancu a ako topiaci, ktorý sa i poslednej slamky chytá, sa chytila i tejto šance.

„Viete, že vojvoda z Ardenu i markíz z Claybournu sú rovnaký ako James. Stretli ste sa s nimi na plese. Ja vám hovorím, že dokonca i gróf Masen patrí k nim. Oni nás ochránia, majú ďalšie posily na ceste. Bude ich dosť, aby Jamesa zahnali ďaleko, aby... aby tento svet zbavili takej odpornej bytosti akou James je. Nebojte sa. Tým, že ma k nim privediete si ich zaviažete. Určite vyviaznete živý a myslím, že sa vám i poriadne odmenia.“

Jeho kroky znovu zastali. Pozrel sa na Isabellu. „Určite ich je dosť? Budú sa vedieť o Jamesa postarať?“

„Áno, áno! Určite. Prisahám vám!“ horlivo prikyvovala Isabella.

„Dobre, ale dostanem k tomu ešte i tritisíc libier. Po tomto zážitku chcem mať od všetkého pokoj a toľko peňazí mi zabezpečí pokojný život na pekne dlho.“

Bolo to skutočne veľa peňazí, ale Isabella nezaváhala: „Sľubujem, že dostanete toľko koľko pýtate. Prisahám na všetko, čo mi je sväté.“

„Dobre. Teraz sa musíme ponáhľať. Dúfam, že tu môžem tú hlupaňu nechať.“

Isabella vedela, že myslí Jessicu. V prvom momente chcela oponovať, no keď si uvedomila, že Jessica pravdepodobne tuší, že keď by ju priviedla k Jamesovi, ohrozila by Isabellu na živote a tak radšej povedala: „Ak bude robiť problémy, nechajte ju tu.“

„Fajn. Bude ich robiť, tak sa ani nebudem namáhať niečo na tom meniť.“

O chvíľu prišli k dostavníku. Jessica pri ňom stála, pokúšajúc sa skryť pred lejakom pod malým dáždnikom. „Kde toľko trčíš.“ Vrešťala, no Royce si ju vôbec nevšímal. Uložil Isabellu na zadné sedadlo do dostavníka a otočil sa a kráčal smerom k miestu pohoniča.

Jessica sa na neho znovu rozkričala. „Hej, ty hlupák, veď ona je pri vedomí! Okamžite ju zviaž. Royce... Royce, čo to robíš. Hej, počúvaj ma! Máš ma poslúchať! Prikázal ti, že ma máš vo všetkom poslúchať! Ty idiot, neignoruj ma!!“ kričala stále, no Royce nijako nereagoval. Vysadol na kozlík, čo Isabella vedela podľa toho, že sa rozkýval dostavník.

Bella bola veľmi unavená, premrznutá a hrozne ju bolela hlava. Všetko naznačovalo, že musí mať mierny otras mozgu, čo si určite privodila pri tom páde z koňa. Zavrela oči, že si oddýchne, no bola zvedavá na Jessicin výraz tváre, keď budú odchádzať a ju nechajú tak.

Preto, hoci s námahou, ale predsa otvorila zase oči a neverila tomu, čo uvidela pred sebou. Jessica so záhybov svojho plášťa vytiahla malú zbraň, pištoľ. Isabella nikdy nič také nevidela. V ich dome bolo iba zopár pušiek, no Jessica držala zbraň takú, o akej čítala v románoch. Skôr než mohla čokoľvek urobiť, ozvala sa rana.

Isabella vybehla von práve v momente, keď na zem dopadlo chrčiace a zvíjajúce sa telo Royca Kinga druhého. Vrhla sa mu k nohám kričiac pri tom na Jessicu: „Pane Bože, ty si sa zbláznila?!? Zošalela si? Jessica, preboha, veď si ho mohla zabiť!“

Zatiaľ, čo sa Isabella snažila zistiť rozsah Roycovho zranenia ozval sa jej za chrbtom nespokojný hlas. „Mohla? Och, takže ešte nie je mŕtvy? Nečakala som, že sa tá zbraň tak mykne. To preto som netrafila presne.“

Isabella sa zhrozila. Otočila sa na Jessicu a zbadala, že je zle. Dievča chladnokrvne stálo nad nimi a v očiach jej nebol badať ani náznak ľútosti. Kedy sa z dieťaťa môže stať takýto netvor? Kľačiac na kolenách, posledné, čo si pamätala bol šialený úškrn v Jessiciných očiach, keď sa pažbou zbrane zahnala po Isabellinej hlave.

Potom už len tma.

předchozí kapitoladalší kapitola

Uživatelé musí být přihlášeni pro psaní komentářů.

Komentáře

1

19)  mispa (03.07.2012 10:56)

Bude pokračování?? Prosím, prosím, prosím

17)  Twilly (07.02.2012 12:50)

Panebože!!! VIEM!

16)  monikola (07.02.2012 12:41)

žijem ale technika umrela doma mi odišiel notebook a v robote som nemala net...nevieš si predstaviť aký absťák mám po všetkých poviedkach

15)  Twilly (07.02.2012 10:02)

JA NEVERÍM!!!! TY ŽIJEŠ??????!)!!!! *fworks*

14)  monikola (07.02.2012 09:39)

zajtra to sem hodím...majú mi priniesť opravený noťas a s ním konečne i moje poviedky

12)  Bosorka (06.02.2012 19:16)

Takže kdy můžeme očekávat další dědickou událost?

11)  monikola (06.02.2012 19:08)

bude bude bude už čoskoro...zlyhala technika...som bola skoro dva týždne bez netu a to bola normálne že KATASTROFA

10)  Bye (01.02.2012 14:44)

Hele, asi sis mě nějak rozmazlila, ale já bych celkem brala další kapitolu. Co ty na to?

8)  monikola (18.01.2012 08:47)

Bye...no, keďže Edward nebol svätec a rozhodne nedržal žiaden celibát, má to už overené, že deti nebude mať...túto problematiku som vyškrtla...a ohľadom Edwarda, tak jeho pohľad bude v nasledujúcej kapitole
Bosinko...skutočne som mala veľkú dilemu s tým, ako sa jej James má odvďačiť...na jednu stranu som chcela aby ju hneď vycucal až do dna, no predstava, toho, že by som Jessicu urobila skutočne, skutočne zlou sa mi páčila veď uvidíte ako som sa nakoniec rozhodla
Twillíček, dúfala som, že sa ti tie historiografické prvky budú ľúbiť
eMušíček som rada, že vytváram tú správnu predstavu pre sad end...netvrdím, že bude sad end, netvrdím však ani opak
ajko...sorry za tú tmu na konci, ale to miesto si koniec pýtalo a neboj, ako som písala vyššie Edwarda budete mať v najbližšej kapitole
queenee...myslím, že sa mi ju podarí pridať v piatok
Babčo

7)  Bye (17.01.2012 21:50)

moni, tak to mělo parádní říz! Dobrodružná jízda, skutečná bouře, past... Jessica?! Málem se z ní Belle podařilo uniknout, ale Jessica je zdá se horší soupeř, než se čekalo. Určitě se jí za to James patřičně odvděčí!
Ta osvěta kolem železnice byla skvělá, ale ještě skvělejší byla babička - moudrá to žena. Myslím, že na její slova ohledně lidí, démonů a lásky ještě dojde...
No a jsem zvědavá, jak to bude tady s plodností upírů. Už jsem si všimla, že jsi je oproti originálu trochu poupravila, takže je skutečně možné, že je Edward neplodný... A možná se taky plete, co já vím... Uvidím...
Ach jo, mám strach, že to jejich poprvé bylo zároveň i naposled. Aspoň před Bellinou přeměnou.
Teď asi přijde ta smutná část příběhu.
A co Edward, až se tohle dozví - uf, to bude síla!

6)  Bosorka (17.01.2012 21:29)

Já ti to Bello říkala, ale to néééé poslouchat starou harcovnici!
DOufám, že Jess poslouží jako brzká svačinka!

5)  Twilly (17.01.2012 20:05)

Áno, áno, áno!!!! Presne takéto historické vsuvky milujem!!!! Dnes tá romantika nadobudla tak trochu dobrodružný charakter. Moni, fakt sa ti to dnes podarilo

4)  eMuska (17.01.2012 19:38)

počúvaj, vieš čo, bejb? to krásne podobnestvo s lokomotívou je ako stvorené z maturitného príhovoru, fakt sa mi to páčilo
a Jessica je sviňáá! ale nebojím sa, pretože verím, že Edward ju miluje až príliš na to, aby ju nenašiel. Myslím, že to bude happy end aj keby umrela, pretože iba a jedine v tejto poviedke by som podporila to klišovské "Budem ťa nasledovať"... Isabella predsa nie je biely králik, alebo čo... Ale tu, ak by si náhodou zákerne plánovala sad end, tak by som bola spokojná...

1