Sekce

Galerie

/gallery/thumbs/necakane_dedictvo.jpg

kapitola 26... hmm taká trochu nijaká, ja viem, ale naozaj bolo ťažké urobiť premostenie medzi tým čo sa dialo v 25-ke a tým čo sa bude diať od teraz :(

v úvode dávam pieseň, ktorá ma budí ak potrebujem zobudiť ;) dúfam, že sa vám bude páčiť rovnako ako zobudenie, ktoré priniesol Edward Belle...

Isabellu prebudilo jemný šteklivý dotyk na nose. Ohnala sa po tej otravnej muche, keď sa zrazu vedľa jej ucha ozvali akési tiché zvuky. Otvorila oči a zbadala Edwarda, ako sa pokúša zadržiavať smiech.

„Ach, tak to ty si ten otravný hmyz.“ povedala naoko otrávene, keď si všimla, že v ruke drží ružu, ktorou ju evidentne predtým hladil po tvári.

„Och, drahá, takto krásne ma ešte nikto nenazval. Ja sa tu snažím o romantické prebudenie, dokonca som ti priniesol i raňajky do postele a takto sa mi odvďačíš?“ odpovedal a Isabella si užívala iskričky šibalstva, ktoré mu žiarili v očiach. Milovala, keď bol bezstarostný a práve teraz sa taký zdal byť.

„Raňajky do postele?“ zasmiala sa, posadila a vydala sa pohľadom po izbe, aby ich našla. A skutočne, na komode oproti posteli ležala tácka s jedlom doslova pre rotu vojakov. Rôzne šunky, vajcia, čerstvá zelenina, croassanty, marmeláda, ovocie, káva i čaj. Dokonca celé to zátišie s jedlom zdobila vázička s ružou, rovnakou, akou ju budil pred chvíľou.

„Hmm, výber je skutočne široký, no napriek tomu tam nie je to, na čo mám v skutočnosti chuť.“ povedala a teatrálne sa uložila naspäť do hebkých perín ich postele.

„A čo by si moja láska priala? Tvoje želanie je mi rozkazom.“ Ozvalo sa jej šeptom pri uchu.

„Ťažko to opísať. Je to sladké, horúce, trochu i pikantné a najmä sa mi pri tom rozbúcha srdce a zadrháva dych.“ Tíško vypúšťala svoje slová z úst. Isabella mala čo robiť, aby sa nečervenala. Čo to len ten Edward s ňou urobil. Pred týždňom by jej takéto myšlienky nikdy neprišli na rozum a teraz ju napadajú veci, s ktorými by sa svojmu spovedníkovi veru nezdôverovala.

Edward však jej narážku dokonalo pochopil. „Hmm, ale to je moje raňajkové menu, drahá. Presne tak mi totiž chutíš ty.“ Povedal a nedal jej šancu na akúkoľvek odpoveď.

O chvíľu na to, Isabella netušila ako dlhú, znovu ležala v posteli, udýchaná, spokojná, pritúlená k Edwardovej hrudi. Užívala si jemné, pavučinkové dotyky jeho prstov, ktorými jej prechádzal od ramena až k špičkám prstov. Nerozumela tomu, ako je možné, že hoci len pred pár minútami zatriasol jej svetom, ju znovu i takto jemné dotyky dokážu vzrušovať. Srdce jej šprintovalo, akoby sa nikdy nemalo spomaliť.

A vtedy si to uvedomila. Stuhla, na čo zamrzol i Edward. Isabelle to však vyhovovalo. Pritisla sa mu ešte bližšie k hrudi a počúvala. Zrazu vyletela do sedu a pozrela sa na neho prekvapene. Edward sa tváril nešťastne a akosi odovzdane.

„Ty... tebe nebije srdce!“ vydýchla.

„Asi prišiel čas na vysvetľovanie.“ povedal Edward odovzdane.

„Aha, takže to súvisí s tým, kto si. Chvalabohu! Teda, ty mi tu neumrieš alebo niečo podobné..., nestratím ťa.“ povedala so zrejmou úľavou v hlase.

Edward sa žiarivo usmial, kým jej odpovedal: „Takže ty si sa zľakla toho, že by som umrel? Nebála si sa toho, že som divný, pretože mi nebije srdce?“

Isabella si uvedomila, že to tak mohlo vyzerať. Preto mal taký nešťastný výraz. „Nie, láska. Skutočne som sa bála, že sa ti niečo stalo. To, že je okolo teba mnoho zvláštneho viem už dlhšie. V hlave som si už spravila zoznam. Si neuveriteľne studený. Tá tvoja zvláštna alergia na slnečné lúče. Oči ti menia farbu. Si veľmi rýchly. O čítaní myšlienok nehovoriac a teraz i to srdce. Je ešte niečo, čo by som si mala vedieť?“

„Si skutočne veľmi, veľmi všímavá, až si ma prekvapila. Vôbec nespím. Mám i omnoho lepší zrak, sluch i čuch než obyčajný ľudia. To ma privádza na myšlienku. Chcel som sa ťa už dlhšie na to spýtať, no nemohol som bez toho, že by som prezradil tieto svoje schopnosti. Pred pár dňami si bola v mojej izbe. Bolo to uprostred noci. Ja som tu nebol, ale cítil som tvoju vôňu, keď som sa vrátil. Smiem vedieť, čo si tu robila?“

Isabella sa okamžite zapýrila. “Ach, ja... prebudil ma nepokojný sen a keď som sa išla napiť vody, videla som z okna v záhrade postavu, ktorá mi ťa pripomínala. Tá postava sa zrazu rozbehla ako blesk. V podstate doslova zmizla. Bol si to ty, že? Pretože, ako si vravel, v izbe som ťa nenašla.“

„Neuveriteľné, že som bol taký nepozorný k tvojej všímavosti. Asi som si až príliš zvykol spoliehať sa na schopnosť čítania myšlienok, čo pri tebe zlyháva. Ktokoľvek iný by mal iba desatinu tvojho podozrenia, musel by sa o neho Emmett postarať.“

„Ako postarať?“ spýtala sa Isabella preľaknuto.

„Och, neboj sa láska. Nie je to nič drastického. Emmett má tiež určitú schopnosť. Dokáže vymazať spomienky. Ale obyčajne to nie je potrebné, pretože si dávame pozor, aby sme sa neprezradili.“

„Aha, takže Emmett i Jasper sú rovnaký ako ty. A taktiež James. A vlastne i Irina, že?“

„Máš skutočne vynikajúce dedukčné schopnosti. Áno, i Irina patrí k nám. James tiež, hoci nevyznáva rovnaké hodnoty, ako my ostatní.“

„Pch,...“ odfrkla si Isabella, „...nevyznáva rovnaké hodnoty. Mierne povedané. Z toho človeka zloba a nenávisť doslova preteká.“

„Máš pravdu. James je skutočne hrozbou a ja veľmi ľutujem, že som ho pri našom prvom strete neroztrhal na kúsky.“ Každé slovo drvil medzi zubami, ale keď zbadal, že sa na neho Isabella trochu vystrašene pozerá, pokračoval miernejšie. „Láska, môj svet, náš svet, pretože ty ku mne už nepopierateľne patríš, je plný nebezpečia. Boli sme hrozbou pre ľudí i sami voči sebe. Násilie nám bolo prirodzené. Pred pár storočiami sa každý nám podobný správal skutočne strašne, no našťastie, vďaka človeku, ktorého nazývam otcom, sa do nášho spoločenstva dostala láska, súcit a ľudskosť dovtedy nevídaná. Nie každý ale prijal tento nový spôsob života a James ním navyše doslova opovrhuje. Teraz je vďaka nemu moja sestrička v ohrození života a ja sa bojím, že je to iba pasca. Že ma tak chce vyprovokovať. Chce dosiahnuť to, aby som urobil chybný krok a ohrozil tak teba. Myslím, že ma chce zahnať do kúta, vohnať do situácie, kde si budem musieť vybrať medzi tebou a Nessie. Hrozne, hrozne sa bojím, že to tak dopadne. Odpustíš mi niekedy, že som ťa mojou hlúposťou tak ohrozil?“

Isabella sa k nemu znovu pritúlila, kým odpovedala. „Láska, myslím, že si dosť rozumný na to, aby si vedel, že to tvoja chyba nie je. Nemôžeš za to, že James je taký plný nenávisti. Neviem síce, čo presne sa stalo a ako je v tom Nessie zapletená, ale to, že si sa snažil ušetriť jeho život hovorí viac v tvoj prospech, než naopak. Preto, nemám ti čo odpúšťať a plne ti dôverujem.“ Potom sa k nemu nahla a dala mu nežný bozk.

Nežný bozk sa zmenil na vášnivý a len tak tak sa ovládli, aby nepokračovali i ďalej. Isabella iba pokrútila hlavou nad tým, čo s ňou tento muž robí. Radšej sa pokúsila sústrediť na iné veci. „Edward. Povedali sme tu už všeličo, no ešte stále neviem, kto vlastne si. Povieš mi to, alebo to nie je také jednoduché?“

„Veru, nie je to jednoduché, ale vlastne len preto, že sa bojím toho, ako zareaguješ. Moje tajomstvo je temné a i keď skutočne nie som hrozbou pri nikoho, kto neohrozuje mňa a mojich blízkych, moja identita je strašidelná.“ Edward sa odmlčal a Isabella, pripravená na všetko, zadržala dych.

Klop, klop, klop. „Mylord, môžem vstúpiť?“ ozvalo sa od dverí. Obaja sa strhli, akoby do nich praštil blesk.

„Bože, drahá, pri tebe úplne strácam pozornosť. V čase, keď nás ohrozuje James, sa mi to môže vypomstiť.“ Zašepkal s nešťastným pohľadom Edward Isabelle do ucha a potom normálnym hlasom povedal: „Obliekam sa, počkajte chvíľu pán Simpkin.“

Isabella sa zľakla. Preboha, na chodbe je jej komorník a ona tu leží v posteli grófa, jej poručníka, nahá. Okamžite sa schovala pod prikrývky, aj keď si bola istá, že je to len veľmi chabý úkryt. Jedným okom vykúkala von a tak videla, ako sa Edward pohol, preletel izbou ako šmuha a zrazu stál pred dverami úplne oblečený. No teda, pomyslela si Bella, je naozaj neskutočne rýchly. Keď videla, že Edward otvára dvere, zakutrala sa ešte hlbšie do prikrývok a tak už iba počúvala.

„Dobré ráno Simpkin. Ste tu asi kvôli nášmu hosťovi. Počul som, že prišiel koč. Kto to je?“

„Máte pravdu, mylord. Prišla lady Freemantlová a prosí vás, aby ste za ňou urýchlene prišli. Údajne ide o veľmi dôležitú záležitosť.“

„Rozumiem. Povedzte jej, že prídem za okamžik.“

„V poriadku. Mám poslať pani Simpkinovú, alebo komornú, aby zobudila slečnu Isabellu? Myslíte, že sa bude chcieť s lady Freemantlovou stretnúť?“

„Netreba. Včera sme sa vrátili veľmi neskoro. Určite bola unavená a tak necháme na ňu, nech sa zobudí, kedy sama uzná za vhodné.“

„Iste, mylord, máte pravdu. Idem oznámiť lady váš príchod. Uvediem ju do prijímacieho salóniku.“

„Nie, Simpkin. Prosím zaveďte ju na terasu. Potrebujem sa rozobrať na čerstvom vzduchu a myslím, že i Irinu poteší prechádzka našou krásne upravenou záhradou.“

„Ako rozkážete, mylord.“ Povedal Simpkin a Isabella počula už len zatváranie dverí. Nevedela, či je Edward ešte v izbe, alebo odišiel so Simpkinom. Premýšľala o tom, ako sa nepozorovane dostane do svojej izby, keď služobníctvo je už evidentne hore a v plnom nasadení. Rozhodla sa, že bude premýšľať na čerstvom vzduchu, pretože sa jej pod perinami už ťažko dýchalo. Hneď, ako sa odokryla, vypískla od preľaknutia.

„Bože, Edward, zľakla som sa ťa.“ Menovaný totiž kľačal pri posteli s hlavou iba pár centimetrov od tej jej, ktorú práve odokryla.

„Bol som zvedavý na to, ako dlho tam dole vydržíš.“ Povedal s iskričkami smiechu v očiach, no potom jeho pohľad zvážnel. „Náš rozhovor presunieme. Nevadí?“

„Nie. Ja dúfam, že až sa vyrieši problém menom James, budeme mať more času rozprávať o čomkoľvek.“

„A ja dúfam, že až sa vyrieši problém menom James, budeme mať more času a vyplníme ho i niečím iným, ako je rozprávanie.“ povedal Edward a vášnivo ju pobozkal. „Poď, odvediem ťa do izby tak, aby ťa nikto nevidel.“

Pozbieral jej šaty a šperky porozvaľované v rôznych kútoch miestnosti, podal jej ich do rúk a keď ich Isabella držala, vzal ju do náručia a svojou prirodzenou rýchlosťou odniesol do jej spálne. Isabelle uniklo z úst drobné zastonanie čo mu pripomenulo vzdychy, ktoré od nej počul v jeho posteli a tak ju postavil na zem a nepoložil znova do postele len s veľkým sebazaprením. Vedel však, že stretnutie s Irinou je dôležité. Jej myšlienky na neho doslova kričali.

„Láska, idem dole za Irinou. Má pre mňa dôležité informácie. Prosím, prídeš za nami do záhrady. Mnoho z toho sa týka i teba a ja toho pred tebou chcem tajiť čo najmenej.“ Povedal jej keď opäť stála nohami pevne na zemi.

„Dobre, len čo sa oblečiem a upravím, prídem za vami.“

Ešte ju naposledy pobozkal a zišiel dole do haly, prešiel na terasu, kde ho už čakala Irina.

„Edward.“ pozdravila ho

„Irina.“ Opätoval jej pozdrav a pobozkal ju na obe líca. Poď prejdime sa kúsok tam k altánu, budeme tam mať viac súkromia. Pán Simpkin, prosím, prineste nám raňajky pre troch. Počul som, že Isabella je už hore, iste sa k nám pripojí.“

„Samozrejme, hneď to bude, mylord.“ Odpovedal komorník a odišiel splniť Edwardove želanie.

Keď osameli, Irina spustila. „Edward, tu je denník, ktorý som si viedla, keď som sa zoznámila s Laurentom a teda i jamesom. je tam všetko podstatné, čo o tom bastardovi viem. Ďalej som kontaktovala Demetriho a Felixa. Myslela som, že to budeš chcieť urobiť tak či tak a vedela som, že v noci na to čas mať nebudeš. Tvoji bratia sa museli postarať o bezpečnosť Alice a Rosalie a ty si samozrejme nemohol nechať Isabellu samú. Mali by sme sa s nimi stretnúť dnes na obed v hotely Ritz, majú tam prenajatý apartmán. Sú skutočne rozrušení, mierne povedané, a určite nám pomôžu dostať Jamesa na lopatky.“

„Irina, si poklad. Ušetrila si mi kopec času, pretože presne to som plánoval urobiť dnes.“
Edward sa odmlčal, pretože k nim práve pristúpil sluha a servíroval raňajky. Keď odchádzal, míňal sa s Isabellou, ktorá sa k nim pripojila.

„Dobré ráno, Irina. Rada ťa vidím.“

„Och, Bella, zlatíčko. I ja ťa rada vidím. Vyzeráš... úžasne. Doslova žiariš. Hmm, mám pocit, že za to môže tu prítomný gentleman, nie je tak?“ povedala Irina s potmehúdskym úsmevom.

„Hmm, drahá Irina. Mám vôbec šancu niečo popierať. Červeň, ktorá sa mi nahrnula do líc, mi akékoľvek vykrúcanie sa znemožnila, však? Navyše, určite počuješ ako sa mi rozbúchalo srdce.“

„Ale, takže ty už vieš... všetko?“ prekvapene sa spýtala Irina.

„Nie, bohužiaľ všetko nie. Boli sme vyrušený uprostred dôležitého rozhovoru a ja som nechcel o niečom takom hovoriť unáhlene.“ odpovedal za Isabellu Edward.

„To chápem, mohlo by to viesť k nedorozumeniam a to by mohlo byť nemilé.“ povedala mu Irina s chápavým úsmevom a potom sa znovu obrátila na Isabellu. „Ale, drahá! Keďže sa Edward vôbec odhodlal k tomuto kroku, znamená to, že si mu na jeho ponuku odpovedala kladne?“

Isabella namiesto odpovede siahla po konvičke s čajom a plnila si ním svoju šálku. Dbala na to, aby ruka s prsteňom bola pri tom poriadne na očiach a veru uspela.

„Och, drahá priateľka. Polož čaj a okamžite mi ukáž ten prsteň, nech sa môže zvedavá babizňa pokochať!“ zvolala Irina rozradostene. Isabella urobila, ako jej priateľka kázala. „Isabella, je to skutočne nádherný šperk a ja sa naozaj neuveriteľne teším, že si si zvolila Edwarda. Nepoznám ho síce dlho, no poznám jeho... otca... a každý človek, ktorý ho môže nazývať priateľom, nie to ešte otcom, je mi srdcu blízky. Urobila si správnu vec a podľa toho, čo som videla včera na plesa, dúfam, že rovnako správne zvolia i tvoje sestry. Keď budeš poznať celé naše tajomstvo, pochopíš, aké šťastie vás tri požehnalo, že vám vaše srdcia ukázali práve na týchto troch mužov.“

„Ďakujem Irina, robila som čo sa dalo, aby som mu odolala, ale ako si povedala, srdce mi na výber nedalo.“

„Výborne. Potešili ste ma deti. Nože sa pustime do tých dobrôt, ktoré nám pripravili a oslávme to trochu. Isabella vyzerá, že ešte nemala čas poriadne sa naraňajkovať.“

Isabellino ďalšie zapýrenie sa, Irinu úprimne rozosmialo. Chvíľu prebiehala ich návšteva pokojne a oni si užívali raňajky na čerstvom sviežom vzduchu, i keď im boli slnečné lúče odopreté. Isabella už vedela, že v opačnom prípade by nemohli byť vonku.

Počas jedenia sa držali bezpečných tém a rozoberali najmä včerajší ples, aspoň jeho prvú, pokojnejšiu, polovicu. No keď dojedli a sluha odpratal z ich stola, Edward sa obrátil na Irinu.

„Irina, môžem ťa požiadať o láskavosť? Potrebujem súrne urobiť osobné pátranie po Jamesovi, najmä sa chcem sám pokúsiť zistiť, kde by mohla Nessie i jej matka byť. Potom mám na obed stretnutie s Demetrim a Felixom, ktoré si mi tak úžasne prezieravo dohodla, za čo ti ešte raz ďakujem. Prosím, môžeš sa tu dovtedy postarať o Isabellu? V žiadnom prípade ju nechcem nechať samú.“

„Edward, ale ja mám dnes skoro celý deň vyučovanie.“ Namietala Bella. Nevadilo jej stráviť čas s Irinou, ale povinnosti v škole zanedbať nechcela.

„Isabella,...“ začal protestovať Edward.

„Nie, Edward. Isabellina poznámka sa nijako nevylučuje s tvojou prosbou. Rada sa o ňu postarám a je jedno, či to bude tu, alebo v škole. Vlastne, mám pocit, že v škole je to bezpečnejšie. Viac ľudí, viac očí.“

„No, keď sa na to pozriem z tejto strany, máš pravdu. Navyše, ak by ste sa cestou zastavili u Emily, mohli by ste vyzdvihnúť i Isabelline sestry a mojich bratov. Aspoň by si im dala vedieť, čo všetko už vieme. Emmett by mohlo ostať s vami v škole a Jaspera, by si poslala za mnou. Vždy bol z nás dvoch najschopnejší v stratégii a problém s Jamesom vyžaduje skutočne precízne plánovanie.“ Potešene sa usmial na Isabellu, kým pokračoval. „Vyhovovalo by ti to takto, láska?“

„Áno, sestry určite nebudú namietať, ostatne, obe majú dnes v škole tiež svoje hodiny.“

„Výborne.“ Uzavrela diskusia Irina a vstala od stolu. „Ak je to všetko, môžeme vyraziť.“

Isabella si už iba vošla do domu pre plášť a o minútku bola pripravená na nádvorí. Pred kočom stávala Irina a zamyslene sa pozerala smerom ku stajniam. Tam práve čistili Snowflakes a Inferna.

„Ach, aké nádherné zvieratá. Nevedela som, že tu máte také krásne kone.“

„Vlastne nemáme.“ odpovedala jej Isabella. „Včera sa na našom dostavníku zlomilo koleso a tak sme museli zvoliť alternatívny spôsob dopravy. Sú to kone sira Alfréda, ale predal mu ich Edward.“

„Och, skutočne? Netušila som, že sa vám prihodila ešte i takáto nepríjemnosť. Odchádzala som z plesu medzi prvými. Chcela som totiž čo najskôr vyhľadať mužov, ktorí mali strážiť Edwardovu sestru. Ale tie kone sú ukážkové, musí byť nádhera...“ zamyslene sa pozrela na Isabellu. „Drahá, čo by si povedala na rannú prechádzku na koni. Vadilo by ti, keby sme išli na nich? Potom môžeme poslať zo školy správu do domu Perryovcov, nech si ich prídu vyzdvihnúť. Takto to budú mať na skok.“

„To vôbec nie je zlý nápad. Sú to úžasné kone a včerajšiu nočnú jazdu som si naozaj užila.“ Nepovedala už, že najviac si užila tú časť, keď ju Edward držal v náručí.

„Peter,“ zvolal Edward, ktorý bol doteraz ticho. „prichystaj Vločku i Inferna pre dámy.“ Potom sa obrátil k Isabelle. „Láska, prosím, buď opatrná. Ak by sa ti čokoľvek nezdalo, hneď to povedz Irine, alebo Emmettovi. Verím, že sa v škole o nič nepokúsi, ale človek nikdy nevie. Ja sa v Londýne pokúsim zistiť viac, aby sme neboli odkázaní iba na jeho inštrukcie, ktoré má poslať niekedy zajtra ráno. Večeru som dal pripraviť na šiestu. Dovtedy budem určite späť.“ Ešte ju vášnivo pobozkal.

Keď sa Isabella spamätala z jeho bozku, videla, že na nich neveriacky pozerá polovička služobníctva. Iba pani Simpkinová sa spokojne usmievala. Edward to zaregistroval tiež, pretože sa zatváril pobavene. Navyše, ktovie, čo všetko musel nájsť v ich hlavách, pomyslela si Isabella. Edward sa otočil na gazdinú a povedal: „Pani Simpkinová, ešte som vám zabudol povedať. Oprášte kuchárske knihy, pretože budete o pár týždňov pripravovať svadobnú hostinu. Slečna Swanová ma poctila svojou priazňou a súhlasila s našim sobášom.“

Odvšadiaľ sa ozvalo radostné ženské výskanie, tlieskanie a zopár chlapov od stajní pridalo i poriadny hvizd. Keď Edward naposledy pristúpil k červenajúcej sa Belle, povedal už len: „Tak a teraz si ťa môžem bozkávať kedy chcem a kde chcem.“ Potom nastúpil do koča a odišiel.

Isabella, pozerajúc na vzdiaľujúci sa koč zrazu, akoby nemohla uveriť tomu, že sa to deje. Skutočne sa bude vydávať. Bola šťastná, to určite, no kdesi hlboko v srdci cítila akýsi neprirodzený strach, zlé tušenie, že jej súčasné šťastie nepotrvá dlho. Ach, keby to len bola paranoja spôsobená jej prvým sklamaním.

Iba čas ukáže, čo bude pravdou.

předchozí kapitoladalší kapitola

Uživatelé musí být přihlášeni pro psaní komentářů.

Komentáře

1

monikola

9)  monikola (13.01.2012 21:21)

eMuška..to fakt? je úžasné ako si každá z vás nájde niečo iné :)
Bye...ty si mala jednu skutočne veľmi dobrú poznámku ale nepoviem akú, pretože by som veľa prezradila
Bosinečko...možno, možno ťa poteším...ale, vlastne mám pocit, že svoje slová potom vezmeš späť
queenee :) som rada, že sa ti páčila...ďalšiu pridám asi v pondelok, lebo cez víkend som mimo PC
ajko, máš pravdu, máš pravdu s tými zlými tušeniami..keby sme viac počúvali svoje podvedomie, často by sme predišli veľkým nešťastiam...
Twilíku, páči sa mi ako všetci riešite to, kedy a ako jej to prezradí...aaaaaach, nebojte sa...svet upírov jej už dlho zatajený nebude...ale...!
Babčo :)

eMuska

8)  eMuska (13.01.2012 20:25)

pavučinkové dotyky vyhrali, absolútne a neodvolateľne!

eMuska

7)  eMuska (13.01.2012 20:25)

pavučinkové dotyky vyhrali, absolútne a neodvolateľne!

Bye

6)  Bye (13.01.2012 19:26)

Mmm... hrdličky jedny Krásné ráno!
Isabelliny dedukční schopnosti mi udělaly radost. Pomalu se připravuje na realitu. Myslím, že pokud se "to" nedozví nějakým zvlášť brutálním způsobem, tak to vezme dobře.
Ale potěšily mě i dedukční schopnosti Edwarda - že si naprosto přesně uvědomuje, že James nalíčil past a tím pádem tuší, že to pro něj bude buď a nebo... pokud se nepřipraví a něčím Jamese netrumfne.
Taky mě zaujala už několikrát zmiňovaná schopnost Emmetta - bude se ještě na něco hodit?
"Isabella namiesto odpovede siahla po konvičke s čajom a plnila si ním svoju šálku. Dbala na to, aby ruka s prsteňom bola pri tom poriadne na očiach a veru uspela." Skvostný způsob, jak to vyjádřit mlčením!
To závěrečné představení pro služebnictvo taky mělo něco do sebe
Ale... poslednmí odstavec tam není jen tak, že?
Krása!

Bosorka

5)  Bosorka (13.01.2012 17:42)

Taky jsem strašně zvědavá, jak Bella zareaguje - to klasické: jéééééééééé to je super, že jsi upír, kdy mě přeměníš? mě už moc neba

4)  queenee (13.01.2012 17:34)

vůbec není nijaká naopak super:) už jsem myslela, že jí to poví a jsem zvědavá jak bude reagovat.. nemůžu se dočkat dalšího;)

3)  ajka (13.01.2012 16:44)

Ajaj, James asi udeří, zlá tušení se většinou plní. :'-(
Ale ten začátek byl super pohodový a jak se pyšnila prstenem.
Krása, už se těším na další.

Twilly

2)  Twilly (13.01.2012 16:35)

Moni, Moni, Moni! A zase sme sa nedostali k hlavnému bodu programu - prezradeniu. Tak nejako neverím, že by Bella bola úplne, ja neviem, povedzme pasivna? Že by úplne chladnokrvne prijala fakt, že je upír? I keď... to, že mu už srdce nebije jej teda evidentne vrásky nerobilo.

1)  Babča S. (13.01.2012 15:22)

1

Hledat

Přihlásit

Už. jméno:

Heslo:

Registrace

Aktuální články

Napsali jste

Náhodný obrázek

Eclipse promo - Bree