Sekce

Galerie

/gallery/thumbs/necakane_dedictvo.jpg

Bože môj, tie kapitoly sú stále dlhšie a dlhšie a nech sa snažím akokoľvek, rozdeliť ich neprichádza v úvahu. Rovnako to dopadlo i s kapitolou 21. v ktorej sa odohrá tá pokojnejšia polovica plesu ;)

príjemné čítanie dámy :)

Edward zomrel. Znova. Vlastne, skôr by sa dalo povedať, že zomrel definitívne. Ako inak by sa mohol objaviť sa v nebi. Keď si doteraz myslel, že bozkávať sa s Isabellou je slasť, to čo teraz zažíval sa popísať nedalo. Pobozkala ho sama od seba. V momente, keď si myslel, že ju stratil, že sa jej bude protiviť, javiť ako nejaké monštrum, ho ona namiesto vystrašeného úteku pritiahla k sebe a spojila ich pery.

Nedokázal sa viac udržať. Jeho telo pracovalo akoby bolo oddelené od mysle. Ruky prevzali iniciatívu a zdvihli jej drobné postavu do náruče a silno si ju privinuli na jeho hruď. Nebolo v tom ani za máčny máčik telesnej potreby, naopak. Cítil potrebu ale potrebu duševnú. Nechcel nikdy nepustiť túto ženu so svojho objatia, iba pre ten skvelý pocit, ktorý má v jej blízkosti, iba kvôli tomu, že ju ľúbi, zbožňuje, miluje.

A ona? Ona sa mu v rukách skrútila ako malý vtáčik a ešte viac sa k nemu pritúlila. A keď prehĺbila ich bozk, mal pocit, že mu znovu bije srdce.

Isabella zabudla na všetko. Zabudla na ples, na ich stávku, na Alicu a Jaspera, na všetkých a všetko, na celý svet. Ba nie, na svet nezabudla. Jej svet sa iba zmenil. Mala pocit, že sa zmenšil, stlačil do veľkosti muža, ktorý ju zrazu držal v náručí a nežne bozkával. Iste. Už sa s ním, bozkávala. Dovolila mu i iné, dráždivejšie veci, no tento okamih bol iný. On bol iný. Vedela... videla to už niekoľko dní, ale teraz to i cítila. Cítila nehu, odovzdanosť a lásku. Lásku. A uvedomila si, že to, čo cíti, sú z časti i jej pocity. Ona toho hriešne krásneho, rozkošne tvrdohlavého muža miluje.

Zamilovala sa do Edwarda. Ale to znamenalo, že prehrala ich stávku. Prečo sa ale cíti, akoby bola víťazom? Ach, Bože, tvoje cesty sú naozaj nevyspytateľné, pomyslela si a musela sa rozosmiať.

Keď jej smiech rezonoval ich spojenými perami, Edward sa od nej odtiahol. Oči mu žiarili ako dve zlaté hviezdy, ako ohníky, ktoré mali jedinú úlohu, spáliť ju na popol. No nebála sa, vedela, že z tohto ohňa vždy povstane ako bájny Fénix.

„Láska, čo je ti smiešne?“ spýtal sa jej zachrípnutým hlasom, ktorý jej v bruchu zobudil snáď tisíc motýľov.

„Ty. Ja. My dvaja. Alice a Jasper. Všetci.“ Odpovedala a uvedomila si, že ani ona nemá svoj hlas pod kontrolou. Tej jej bol sotva počuť.

„Keď už spomínaš Alice a Jastera, chystajú sa vyjsť s izby.“ Povedal Edward a pustil ju naspäť na zem. Isabella sa na neho nechápavo pozrela a on si namiesto odpovedi iba dvakrát klepol prstom na spánok.

„Ach, čítanie myšlienok. Dúfam, že vieš, že budem mať otázky. Veľa otázok.“ Pošepkala Bella s potmehúdskym úsmevom.

„Ako som už spomenul, tebe do hlávky prístup nemám, ale toto som očakával. Doma som ti plne k dispozícii.“ Odpovedal a tesne pred tým, ako sa otvorili dvere a z izby vyšli Jasper s Alice si ešte ukradol jeden krátky bozk.

Všetci štyria teraz stáli v chodbe a tá sa zrazu zdala akási malá. Veľmi, veľmi stiesnená. Trápne ticho prerušila Alice.

„Je to divné, že?“ hlesla.

„Nie, nemyslím si, že divné. Divné, znie negatívne a ja to tak necítim.“ Reagovala rovnako tíško Bella.

„Tak potom zvláštne?“ nevzdávala sa Alice.

„To radšej, hoci skôr mi tu sedí slovo prekvapivé.“ Odpovedala Bella a pozrela sa Alice do očí. Hneď na to k nej pristúpila a silno ju objala. „Ach, Alice, ja viem, že sa toho bojíš. Vždy si sa toho bála. Pri našom otcovi ti ani nič iné neostávalo. Ale už je to za nami a ty i ja, my všetky sa dozvedáme, že život je plný oveľa väčších záhad, než sme si kedy predstavovali. Preto je na čase, aby si sebe a svojmu daru začala veriť. Ver si aspoň tak, ako ti verím ja.

Odstúpila od nej a pozrela sa na Jaspera. Vzala jeho ruku a vložila ju do Alicinej drobnej dlane. Keď k nej následne zozadu pristúpil Edward a objal ju oboma rukami okolo pása cítila sa úplná. Skoro úplná. K dokonalému šťastiu jej chýbala už iba Rosalie.

„Rosalie! Panebože my sme na ňu zabudli. A Emily a Emmett. Ples!“ zvolala.

„Máš pravdu Bella. Mali by sme ísť, ak to chceme stihnúť. I tak potrebujem od toho všetkého odstup.“ Povedala Alice a keď videla ako smutne sa Jasper zatváril ihneď dodala: „Samozrejme, dúfam, že ty sa odo mňa dnes večer nepohneš.“

„Bude mi nesmiernym potešením.“ Odpovedal skutočne potešene Jasper.

A tak sa všetci štyria vybrali naspäť. Hneď, ako zišli dolu schodmi zbadali, že niečo nie je tak, ako by malo byť. Emily stála pred dverami salóniku a tvárila sa prekvapene a čo bolo najprekvapujúcejšie, červenala sa. Alice a Rosalie sa k nej hneď rozbehli.

„Emily, stalo sa niečo?“ spustila hneď Alice.

„Nie, nie, teda... čo by sa malo stať? Ehm, už ste... už ste si vyriešili všetko, čo ste potrebovali?“ povedala Emily a pritom sa natlačila na dvere do salóniku tak, aby im zabránila vstúpiť. „Ak, áno, mali by sme ísť. Lebo zmeškáme otvorenie plesu a to by bolo neúctivé.“

„Iste, iste, veď preto sme tu, Emily, len nám ešte povedz prosím ťa, kde je Rosalie?“ spýtala sa Isabella.

„Ehm, kde by bola, v salóniku. Je v prijímacom salóne.“ Pokračovala Emily v koktaní.

„Aha, a vojvoda... ehm, teda mladý pán Emmett? Je tam s ňou?“ pokračovala Isabella nechápajúc, čo sa s jej kamarátkou deje.

Edward však už veľmi dobre vedel, čo sa deje. Akurát nevedel, čo s tým má urobiť. Emily ich totiž načapala in flagranti, ako sa bozkávajú. Ten... hm, somár, sa nevedel správať ako gentleman ani päť minút. Rozhodol sa, že musí zasiahnuť. Bál sa, že toto by bolo už na Isabellu priveľa, navyše mu bolo ľúto chuderky Emily, ktorá sa zo všetkých síl snažila uchrániť tú dvojicu od pozornosti.

„Milé dámy, prosím, pokojne sa choďte pripraviť, vaša garderóba vám zaberie viac času, než naše kabáty. Ak dovolíte, pôjdem po Emmetta a slečnu Rosalie. Určite ju nudí k smrti jednou so stoviek jeho typických historiek.“

Keď sa priblížil ku dverám, Emily bojovne vystrčila bradu, no keď pozrela do Edwardových očí, našla v nich pochopenie. A tak dúfajúc, že robí správnu vec, sa vydala i s Alice a Bellou nachystať sa.

Keď Edward ostal s Jasperom sám, pozreli sa jeden na druhého a iba pokrútili hlavou. Obaja až príliš dobre poznali Emmetta a Rosalie bola skutočne kráska, ktorej sa odoláva len ťažko. Vybrali sa zachrániť, čo sa dalo.

Okamžite, ako vstúpili do izby, skameneli. A že to upíry vedia dokonalo. To, čo videli ich úplne prekvapilo. Rosalie sedela na pohovke a Emmett kľačal pred ňou, jeho výška spôsobila, to, že si vlastne takto hľadeli rovno z očí do očí. Rosalie sa jemne červenala, no v očiach jej hrali čertovské plamienky a Emmett? Emmett vyzeral, že mu jedno koliesko chýba alebo dve prevyšujú. Pozeral sa na ňu ako na svätý obrázok a Edward musel priznať, že na ňu rovnako i myslí. Už, už chcel niečo povedať, keď mu na ramene pristála Jasperova ruka. Druhé, čo od brata dostal, boli jeho myšlienky.

Zadrž braček, to, čo vidíme rozhodne nie je Emmett akého poznáme. Ten blázon je rovnaký blázon ako my dvaja. Je absolútne zamilovaný do slečny Rosalie. A musím uznať, že i jej city sú prekvapivo hlboké, hoci sa ich bojí. Ale... to je rovnaký znak všetkých sestier Swanových.

Edward iba pokrútil hlavou. Tento deň mu prinášal jeden šok za druhým. Jasper je predpovedanou veľkou láskou Alici a Emmett sa práve bezhlavo zaľúbil do Rosalie. Skutočne nerozumel tým čarám, ktorým tieto sestry vládli, že si dokázali tak ľahko skrotiť troch upírov. Teraz však musí odložiť svoje úvahy bokom, pretože ten ples skutočne nestihnú.

„Ehm, ehm.“ Ozvalo sa mu z úst. Obaja, Emmett i Rosalie sa k nim naraz otočila a obaja sa tvárili rovnako prekvapene. Rosalie sa navyše začervenala ešte viac a Edward si bol istý, že ak by to bolo možné, bol by i Emmett červený až na pr... ale to je vlastne jedno. Edward nemienil rozmýšľať nad tým, kde všade by sa Emmett mohol červenať. „Nerád vás ruším, ale ples nepočká. Rosalie, ak by si bola taká láskavá, tvoje sestry a Emily sa už chystajú, dáš mi chvíľku súkromia s mojim... priateľom.“

„Ó, iste, ehm...“ musela si odkašlať, aby bola schopná pokračovať. „...iste, ja... nechám vás tu...a pôjdem tam, ehm....“ a rýchlo vybehla z miestnosti.

V momente, keď sa za ňou zavreli dvere, chcel Edward spustiť na brata niečo múdre a poučujúce, ale nestihol to. Emmett ho totiž predbehol.

„Ona je... anjel. Ako Berniniho anjel. Rovnako ľúbezná. Ušľachtilá. Krásna. Jedinečná. A ako je múdra a sčítaná. Keď mi rozprávala o tom, čomu sa venuje, čo ju zaujíma, bola tak odhodlaná, tak silná.“

„Páni, vy ste si i stihli rozprávať?“ vyšlo z Edwarda. „Myslel som si, že pri ženách vie tvoj jazyk len...“ skôr ako stihol dokončiť vetu bol Emmettom prišpendlený na stenu takou silou, až z nej opadlo trochu omietky.

„Ale no tak, chlapi, upokojte sa, alebo to mám urobiť za vás?“ povedal nespokojne Jasper. „Edward, prečo ho provokuješ? A ty Emmett začni konečne používať mozog, nikto ti tu tvoju srdcovú dámu neohrozuje. Takýmto správaním to môžeš urobiť iba ty.“

„Dobre. Máš pravdu, ale Edward sa mohol trochu krotiť. Cítim sa teraz akosi, ja neviem, prehistoricky majetnícky? Najradšej by som si Rosalie prehodil na rameno a utiekol s ňou niekam ďaleko, kde ju nebude nikto ohrozovať, ulovil jej jedlo, zapálil oheň a tancoval okolo neho rituálne tance plodnosti.“ Keď si všimol ako sa na neho obaja bratia pozerajú, pokračoval obozretnejšie: „Ja viem, bol to trochu expresívnejší opis mojich pocitov, ale nič to nemení na tom, že ju chcem mať pri sebe, rozmaznávať ju, obletovať a chrániť. A najhoršie je, že viem, že ona nič také nechce. Chce byť samostatná, chce sa venovať vede a vyučovať v škole a hoci súhlasila s ponukou na sobáš, chce spísať predmanželskú zmluvu! Chápete to? A čo ja som na to povedal? Súhlasil som! A prečo? Pretože som do nej totálny blázon.

„Čo?“ ozvalo sa naraz z úst Edwarda i Jaspera, no pokračoval už iba Edward: „Ty si ju už stihol požiadať o ruku? A ona súhlasila? Veď ste tu boli niečo menej ako hodinu?“

„No a čo? Pochopil som, že je tá pravá po minúte. Vy ste všetci zdrhli hore zachraňovať Alicu a Jaspera a my sme tu ostali sami. Mimochodom braček, gratulujem, i tá tvoja je fešanda. No, kde som to skončil? Ahá, ostali sme tu sami a to ste mali vidieť to iskrenie, priťahovalo nás to k sebe ako dva magnety. A vlastne ma o ruku požiadala ona, teda navrhla mi, či ju nepožiadam. Bože milujem silné a rozhodné ženy.“

Edward tomu nerozumel. Nepoznal Isabelline sestry moc dlho, ale vždy mal pocit, že Rosalie je skôr utiahnutá, introvertná osôbka a nie dračica, ktorá si behom piatich minút omotá okolo prsta najväčšieho sukničkára pod slnkom.

Skôr ako mohol nejako reagovať na Emmettovu reč, ozvalo sa zaklopanie a do salónu vošla Emily. „Páni, vaše dámy sú už prichystané.“ Edwardovi neušlo ako sa pousmiala pri slovnom spojení „vaše dámy“. Veru toto žieňa nebolo slepé a veľmi dobre si uvedomovalo, čo sa tu odohráva. Minimálne v srdciach účastníkov.

„Iste, slečna Emily, už ideme.“ Povedal, ale ešte sa obrátil k Emmetovi a povedal: „My dvaja sa ešte porozprávame.“

Všetci sa potom vybrali von ku kočom. Do prvého nastúpili Alice a Rosalie a k nim sa pridal Jasper s Emmettom. Druhý viezol Bellu s Edwardom a taktiž Emily. Cestou na ples väčšinu konverzácie viedla Emily a Bella. Edward pomaly spracovával všetko, čo sa za poslednú hodinu odohralo. Isabella sa naopak snažila na nič nemyslieť, pretože by si potom nevedela užiť ples a to nechcela. Túžila ocitnúť sa v spoločnosti a nebyť opovrhovanou a nechcenou. Túžila postaviť sa čelom tej spoločnosti a nepripadať si menejcenná. Vedela, že s Edwardom sa jej to dnes podarí a vedela, že i jej sestry to dokážu. No i napriek tomu, keď kočiar zastavil pred ožiareným domom sira Perryho, ucítila, ako sa jej nervozitou chvejú kolená. Jej priateľka Emily jej povzbudivo stisla ruku a ona sa na ňu vďačne usmiala.

Po chvíli si však uvedomila, že sa skutočne nemusí ničoho obávať. V sprievode grófa Masena, markíza z Claybournu a vojvodu z Ardenu im boli otvorené snáď všetky dvere celého Anglicka. Podľa úctivých poklôn a obdivných pohľadov by sa mohlo zdať, že ich sprevádzajú samotný princovia kráľovskej rodiny. Bolo zvláštne, ako sa postoj ich susedov náhle zmenil. Všimla si toho i lady Freemantlová a taktiež to Edwardovi pri najbližšej príležitosti povedala.

„Je úchvatné, aký je náhle záujem o vaše zverenkyne, Edward,“ povedala Irina so súhlasným úsmevom. „Dokázali ste hotový zázrak.“

Isabella stála vedľa Edwarda, a tak počula jeho zdvorilú odpoveď. „To bola len povinnosť čestného muža napraviť neprávosti, ktoré boli na dámach napáchané.“

Irina si odfrkla. „Škoda že podobný názor nezdieľal žiaden inú muž v ich okolí. Keby bola čestnosť v móde, mali by tieto ženy omnoho ľahší život. Netrpeli by za niečo, za čo absolútne nemohli.“

„Áno, ľahostajnosť spoločnosti je trestuhodná,“ súhlasil Edward. „Ja sa však pokúsim urobiť všetko, čo bude v mojich silách, aby som to napravil.“

Naraz sa Irina pozrela na Isabellu. „Drahá, mala by si byť lordovi Masenovi vďačná, pretože sa zdá, že skutočne uspel.“

Potom lady Freemantlovú oslovil jeden z jej známych, a pretože sa Emily a Isabelline sestry i so svojimi partnermi od nich odpútali už skôr, Isabella s Edwardom osameli.

„Za toto mi nedlžíš žiadnu vďaku,“ povedal Edward. „Skutočne som robil iba to, čo som mal už dávno urobiť.“

Isabella sa musela usmiať. „Ale ja ti vďačná som, predovšetkým kvôli mojim sestrám.“

„A čo ty?“

Isabella sa na chvíľu zamyslela. „Je to zvláštne, ale fakt, že ma táto spoločnosť znovu prijala medzi seba, pre mňa neznamená toľko, koľko som dúfala. Prežila sem bez nich dlhé štyri roky a celkom dobre si viem predstaviť, že to dokážem i v budúcnosti. Ale za Rosalie a Alice… ti úprimne ďakujem, Edward.“

Ich pohľady sa stretli a trvalo dlho, než sa Isabella od jeho nežného výrazu dokázala odtrhnúť.

„Smiem ťa požiadať o prvý tanec?“ spýtal sa Edward v snahe zmeniť tému rozhovoru.

Isabella zakrútila hlavou. „Ďakujem, ale dnes večer radšej zostanem stranou medzi vdovami a starými pannami, kam patrím. Od riaditeľky Freemantlovej školy sa očakáva isté dekórum. Nezabúdaj, že svojim dievčatám musím ísť dobrým príkladom.“

Tento krát zakrútil hlavou Edward. „Lenže na tanci so svojim poručníkom nie je nič nevhodné. Dnes večer tu nie si ako učiteľka, ale ako slečna Swanová zo Swan Hall, chovanka grófa.“

Keď Isabella stále váhala, Edward ju pokúšal ďalej: „Ale no tak, uznaj, že tanec priamo zbožňuješ. Navyše, keď si mi vďačná, mohla by si sa mi odvďačiť a mňa nepoteší nič viac, ako keď s tebou pretancujem celý večer.“

„Dobre, tak teda áno, zatancujem si s tebou. Ale až neskôr. Tej zmiji Perryovej by si zlomil srdce, keby si ju nepožiadal o prvý tanec, pretože si jej najurodzenejší hosť.“ Zašepkala mu do ucha.

„Ach, máš pravdu.“ Povzdychol si Edward. „Tá ropucha by ma potom otravovala celý večer. Takto sa jej zbavím hneď a potom sa budem môcť venovať už len tebe. Aký tanec je na programe ako druhý?“ spýtal sa.

Isabella sa pozrela do tanečného programu, kým odpovedala: „Ó, je to waltz.“ Po tomto zistení znovu zaváhala. Ešte nikdy netancovala waltz s niekým iným než s učiteľom tanca z ich školy. Ešte pred zrušením jej zasnúbenia bol waltz, ktorý do Anglicka prišiel z kontinentu, považovaný za škandálny tanec. Predstava, že bude v tak tesnom Edwardovom objatí na verejnosti, ju trochu znervózňovala.

Ako by predsa len dokázal čítať myšlienky i jej, Edward vyzývavo vydvihol jedno obočie. „Znovu sa chováš ako zbabelec, láska? Snáď by si sa nebála tancovať so mnou?“

Pochopiteľne že Isabella jeho výzvu nemohla nechať bez odpovede. „Neviem, čoho by som sa mala obávať. Dobre teda, waltz. Ale musíš potom požiadať o tanec i moje sestry.“

„Pôvodne som to mal v úmysle. Ale, bohužiaľ, to už nie je možné.“ A keď sa ne neho Isabella prekvapene pozrela, pokračoval: „Tvoje sestry si na celý večer rezervovali Emmett s Jasperom. Neostal im voľný ani jeden tanec. Veď sa pozri sama.“ Povedal a otočil ju smerom k Rosalie, ktorá práve odmietavo krútila hlavou a ukazovala svoj tanečný poriadok nejakému mládencovi, ktorý musel mať skutočne guráž, keď sa odvážil k nej vôbec priblížiť. Výraz Emmetta bol totiž nanajvýš výrečný. Isabella sa otočila k Edwardovi.

„Rosalie a Emmett. Uniklo mi niečo?“ spýtala sa.

„To je na tvojej sestre, aby ti to povedala.“

„Aha. Dobre, takže keď už je o moje sestry postarané...“ Isabella sa na neho sladko usmiala, kým pokračovala „pokiaľ by si bol tak galantný…“ Chvíľu sa hrabala v malej taštičke, ktorú mala so sebou a vytiahla z nej malý papierik. „Tu je zoznam našich žiačok, ktoré sa účastina plesu. Snáď budeš taký láskavý a tiež ich vyzveš k tancu.“

Edward pobavene čítal zoznam. „Pol tuctu nudných mladých dám. Si pekná líštička, moja drahá. To si plánovala dlho, že? Dúfaš, že ma tie krasotinky zamestnajú natoľko, že mi na tebe už nezostane čas.“

Isabella sa usmiala. Presne tak si to plánovala. A hoci momentálne mala pocit, že samú seba o niečo ochudobnila, rozhodla sa, že svoj plán dodrží. Koniec koncov i tak im ostane veľa spoločných tancov. „Len myslím na ich pocity. Boli by smutné, keby si sa im nevenoval.“

V Edwardových zlatých očiach tancovali iskričky smiechu. „Uvedomuješ si, že toto len ťažko patrí k pravidlám fair play?“

Isabella nevinné našpúlila pery. „Spomínam si, že ty sám si najmenej dvakrát prekročil isté pravidlá a využil ich vo svoj prospech, Edward. Okrem toho, ti môžem sľúbiť, že všetky ostatné tance venujem iba tebe.“

Jej provokujúca odpoveď ho rozosmiala. „Dobre, líštička, ako myslíš. Urobím všetko, o čo ma požiadaš.“

Hoci sa Edwardovi do tanca s ich hostiteľkou zrovna dvakrát nechcelo, za chvíľu sa s Isabellou rozlúčil a vydal sa nájsť lady Perryovú.

Isabella zaujala svoje obvyklé miesto medzi gardedámami, keď k nej pristúpila Irina a predstavila jej svojho nového známeho, mladého zajačika, ktorý jej poslušne zobkal z ruky. Chcela jej ho dohodiť ako tanečného partnera v čase, keď sa Edward nevenuje jej. Keď hudba začala hrať, Irina našťastie upustila od svojej očividnej snahy dohadzovačky a vydala sa do vedľajšieho kartového salóniku, zatiaľ čo Bella pokojne sledovala Edwarda a tú natriasajúcu sa ropuchu a taktiež svoje sestry, ako sa vznášajú v náručí svojich tanečných partnerov. Musela uznať, že im to spolu neskutočne pristane. Tak malá Alice si našla svoju vysnívanú lásku. A ako sa zdá, ani Rosalie nie je ľahostajná voči šarmu vojvodu z Ardenu. Hoci, keď ich človek videl spolu zdalo sa, že skôr Emmett je v jej pazúroch, než opačne.

S vďakou sledovala šťastný úsmev a rozžiarené oči svojich sestier. Ich obľuba v spoločnosti a šťastie v súkromí bolo niečo celkom nové, než na čo boli za posledné štyri roky zvyknuté. Dúfala, že to nie iba krutá hra osudu, pred ich ďalším pádom.

Ani nevedela ako a už prvý tanec skončila a prišiel čas na waltz s Edwardom. Keď došli na taneční parket a Edward ju zovrel v objatí, pocítila dôverne známe chvenie, ktoré sa jej zmocňovalo, kedykoľvek sa jej len dotkol. Dnes večer bol pocit umocnený citom, ktorý k nemu prechovávala a ktorý si konečne naplno uvedomovala.

„Si skutočne skvelý tanečník,“ musela uznať Isabella, keď ju Edward skúsené roztočil po parkete.

Usmial sa na ňu. „S lady Perryovou som sa po parkete tackal ako medveď. To znamená, že som iba tak dobrý, ako perfektná je moja tanečná partnerka.“

Tvár jej zahorela červenaním sa a zatočila sa jej hlava. Ako náhle sa ich pohľady stretli, okolitý svet zmizol a zostali len oni dva. Isabella cítila, akoby ju objímala samotná esencia lásky. Tak veľmi tomu chcela veriť, tak veľmi dúfala, že sa rozhodla správne, že jej srdce, už raz zlomené, nebude druhýkrát roztrieštené na tisíc kúskov. Vedela, že tie by už nepozbieral nikto. Mala pocit, že tancujú hodiny, potom však zrazu hudba umĺkla.

Keď sa Edward pred ňou uklonil, odviedol ju bokom a išiel po jednu z jej žiačok, bola sklamaná. Byť v jeho blízkosti pre ňu bolo ako… oslava narodenín. A keď odišiel, bolo to, akoby narodeninová torta dostala nohy a utiekla skôr, ako stihla sfúknuť čo i len jedinú sviečku. Ale za to, že sa jej teraz nevenuje si mohla sama a tak zaťala zuby rozhodnutá vydržať to.

Ďalšiu hodinu odmietala množstvo ponúk na tanec a namiesto toho sledovala, ak zodpovedne Edward plní svoj sľub a k jej veľkej radosti tancuje s každou z jej žiačok. Dokonca nevynechal ani Jessicu Stanleyovú. Dobre vedela, že priazeň urodzeného grófa jej škole len prospeje. Všetky prítomné ženy po ňom však nevzdychali len kvôli jeho titulu a postaveniu, ale predovšetkým pre jeho vzhľad a okúzľujúce chovanie.

Isabella sa v duchu vrátila k predošlej Edwardovej otázke týkajúcej sa jej pocitov z toho, že už nie je spoločensky vydedenec a s údivom si uvedomila, že prijatie do urodzených kruhov pre ňu skutočne vôbec nič neznamená.

Samozrejme, že mu bola veľmi vďačná za seba i za svoje sestry. Ale keď videla ako je o obe postarané, nemohla sa ubrániť myšlienke, že vlastne nevadilo ani tak to, že ich spoločnosť vytlačila na okraj, ako skôr to, že boli samé. Pokiaľ nespoznala Edwarda, nikdy by ju nenapadlo, že ona, alebo jej sestry, budú mať nádej na lásku.

Potom, čo im škandál ich rodičov pred štyrmi roky prakticky zničil život, každá z nich reagovala inak. Isabella sa zúrivo snažila získať nezávislosť, z Alice sa stala rebelka a Rosalie prisahala, že než by sa stala milenkou bohatého šľachtica, radšej bude starou pannou a svoj život zasvätí vede a výskumu.

Rosalie a jej neobyčajná krása priťahovala mužov každého razenia, a ona sa tak pomaly stala expertom na odmietanie nevhodných partií. Preto Isabellu hrialo pri srdce, keď videla, ako je o jej sestru postarané. Edwardov priateľ Emmett je k nej pozoruhodne galantný, je vidieť, že jej chce splniť každé prianie. V jeho očiach bola oddanosť a láska tak viditeľná, až sa z toho točila hlava. Isabella sa rozhodla, že pre dnešný večer zavrie svoju podozrievavosť a strach do osobnej pandorinej skrinky a bude si tieto momenty šťastia iba užívať.

Isabellinu radosť zo sestrinho šťastia sa však rýchlo rozplynula, keď si všimla, že okolo nej začal krúžiť Royce King II., ktorý navzdory svojej mladosti mohol ohroziť povesť každej urodzenej dámy. Royce sa potreboval rýchlo dobre oženiť, pretože sám nemal ani halier, napriek tomu mal toľko drzosti, aby Rosalie pred tromi mesiacmi požiadal, nech sa stane jeho milenkou a odsťahuje sa do útulného hniezdočka poblíž Londýna, kde ju bude môcť pravidelne navštevovať.

To, že sa k Rosalie odvážil znovu priblížiť, Isabellu naplnilo odporom a hnevom. Práve sa chystala prejsť tanečnú sál a zasiahnuť, keď uvidela Emmetta vracajúceho sa s pohármi plnými šampanského. Ten okamžite prehovoril s Royceom a vykázal ho do patričných medzí. Isabella nepočula, čo konkrétne mu Emmett povedal, ale podľa Royceovho zblednutia a rýchleho odchodu to pravdepodobne nebolo nič gentlemanské. A keď sa sálou potom ozvala Rosalie so svojim slávičím smiechom, Isabella sa iba usmiala a poslala k nebesiam prosbu, aby tento zázrak, ktorý mala pred svojimi očami, bol skutočnosťou.

Keď svoju pozornosť presunula smerom ku svojej druhej sestre, srdce sa jej prudko rozbúchalo. Ten bastard Royce sa evidentne nepoučil a podobné kúsky začal skúšať i na Alice. Isabella sa už chcela vydať za ňou, keďže i tento krát ten darebák vystriehol chvíľku kedy bola slečna bez sprievodu, ale Alice, akoby vycítila jej rozhodnutie, sa otočila jej smerom, šibalsky sa usmiala a iba pokrútila hlavou.

Isabella teda ostala na svojom mieste a čakala čo sa bude diať. V momente, keď Royce začal byť otravný nad únosnú hranicu a dovolil si na Alicu stiahnuť tú svoju slizkú paprču, sa tam objavil Jasper. Isabella cez celú dĺžku sály mohla vidieť tie blesky v očiach a doslova cítila hnev, ktorý mu koloval v žilách. Majetnícky a ochraniteľsky si pritiahol Alice a na Royca sa iba pozeral. Ten darebák sa mu najskôr pohľad drzo vracal, no jeho sebaistota sa zrazu začala rýchlo vytrácať. Zbledol, roztriasol sa, až nakoniec vykríkol a s hrôzou v očiach vybehol zo sálu. Celá miestnosť stíchla a nechápavo sa za ním obzerala. Skôr, ako začali hudobníci znovu hrať, všetci ešte začuli besný dupot konských kopýt vzďaľujúcich sa od Perriovského sídla

Isabella si s úľavou oddýchla a zamumlala: „Vďakabohu.“

„Za čo si tak vďačná?“ spýtal sa Edward tesne za ňou.

Isabella sebou trhla a obrátila sa. „Ale, len lak,“ odpovedala rýchlo, pretože nechcela Edwarda zaťahovať do záležitostí svojich sestier.

Jeho pohľad smerom k Alice i k Rosalie jej však dal jasne najavo, že vie, čo sa tu odohralo. Ach, áno. Čitateľ myšlienok. Stále si na to nevedela zvyknúť a mala na neho už prichystaných zopár otázok, ale na tie príde rad, až keď budú doma a sami. Jednu otázku však chcela položiť už teraz.

„To, čo urobil Jasper... on, ja neviem, ale vyzeralo to akoby Roycea vystrašil pohľadom. Je tu niečo, čo by som mala vedieť?“ spýtala sa.

„Si veľmi, veľmi vnímavá, drahá. Až sa bojím, čo všetko si si ešte všimla a teraz ti vŕta v tvojej krásnej hlávke.“ odpovedal Edward a hoci svoju reč schoval do ležérneho tónu, v očiach mu boli badať známky znepokojenia a možno i strachu. „Ale odpoviem ti. Jasper má tiež určitú schopnosť. Dokáže ovplyvniť emócie a v pánovi Kingovi zdvihol hladinu strachu do takej miery, že sa k Alice, Rosalie, alebo tebe nepriblíži ani na sto metrov. Už nikdy.“

Isabellin svet sa menil s minúty na minútu. Mala pocit ako keby sa ocitla v nejakej rozprávke a všetko, čomu doteraz verila a racionálne si vysvetľovala sa zmenilo mávnutím čarovného prútika.

Edward asi vycítil jej rozpoloženie, keďže povedal: „Drahá, ja viem, že je toho asi na teba veľa, ale budem sa snažiť vysvetliť ti všetko, čo sa len bude dať. Chcem, aby si vedela, že svet, ktorý máme pred očami je plný falošných hier a pretvárok a nejde iba o intrigy spoločnosti a ľudí ako je lady Perryová. Žijeme vo svete, kde mnoho z nás musí skrývať, čo v skutočnosti dokáže, kto je. Ty to poznáš až príliš dobre, však? Od malička ste bojovali s darom svojej sestry, ukrývali ste to, čo Alice dokáže. Ja ti ponúkam možnosť žiť bez pretvárky. Ponúkame vám to všetci traja, ja i Jasper i Emmett.“

Isabella cítila, ako sa jej dojatím zovrelo srdce. „Áno, cítim, že to tak je a až sa bojím dúfať, čo všetko by nám mohol dnešný večer priniesť.“ Povedala Bella s pohľadom upretým na svoje sestry, usmievajúce sa a žiariace šťastím.

„Ach, dnešok sa vyvinul úplne inak, než som plánoval. Pre všetkých z nás sa udialo toľko vecí, ktoré navždy zmenili naše osudy, ver mi. Prosím, dnes po plese... ja mám pre teba niečo. Taký darček. Budeš taká láskavá a venuješ mi ešte pár minút zo svojho času, keď budeme doma sami?“

„Iste, ale Edward, nepotrebujem žiaden dar. Už šperky, ktoré si mi dnes daroval boli príliš. Ale rada s tebou strávim zopár minút v pokoji nášho domova.“ odpovedala Isabella a sama sa podivila nad tým ako prirodzene zneli slová „náš domov“.

Edward prikývol. „Je čas na večeru,“ povedal. „Nájdeme tvoje sestry a prejdeme k jedálnemu stolu?“

Keď jej ponúkol ruku, Isaabella ho ochotne prijala. Večera bola vskutku veľkolepá. Podávali sa také delikatesy ako plnené prepeličky, krabí šalát a mnoho iných dobrôt. K ich stolu si prisadli i lady Freemantlová a Emily a všetci sa výborne bavili. Isabella, podobne ako pri večery vo Swan Hall, si nemohla nevšimnúť mnoho podoby medzi Irinou a Edwardom a dnes k tejto dvojici musela jednoznačne priradiť i Emmetta a Jaspera. Bolo to... zvláštne, ale dnešok bol dňom mnohých zvláštností, tak sa rozhodla nekaziť si ho a jednoducho sa iba príjemne zabávať.

Ich spoločnosť bola vskutku veselá, pretože Irina ich bavila historkami o svojom zosnulom manželovi a mladí páni pridával k dobru jednu veselú príhodu za druhou. Večera sa blížila ku koncu a Isabella mala pocit, že je trochu v povznesenejšej nálade, než by sa slušalo, lenže to nemalo nič spoločného s množstvom drahého vína, ktoré vypila, ale skôr so šťastným výrazom jej sestier i so šťastím, ktoré sa rozliehalo jej srdcom.

Jej eufóriu zrazu prekazila náhla strnulosť ich troch spoločníkov. Edward, Emmett i Jasper sa ako na povel otočili smerom ku vchodu do jedálne a takmer v rovnakom okamihu sa k nim pridala i Irina. Vo vstupných dverách stál muž. Vysoký, štíhly, v drahom oblečení, ktorého moderný a trochu neobvyklý strih prezrádzal, že musí pochádzať z dielne krajčírskeho majstra z kontinentu, možno z Francúzska, či Talianska. Mužova tvár však vykazovala známky typického anglického gentlemana. Ostré rysy, bledá pleť a svetlé vlasy.

Čo však Isabellu na tomto mužovi znepokojovalo, bola hrôzostrašná čerň jeho očí. Podobnú temnotu vídavala u Edwarda, no jeho sa nikdy nebála, na rozdiel od lorda Jamesa Skellingtona, ako bol tajomný muž práve predstavený komorníkom.

předchozí kapitoladalší kapitola

Uživatelé musí být přihlášeni pro psaní komentářů.

Komentáře

1

monikola

16)  monikola (30.12.2011 10:40)

no, presne a perlorodky by bol už iba bonus navyše

Twilly

15)  Twilly (30.12.2011 09:47)

No jasné, veď chlapa už máš, nie?

monikola

14)  monikola (30.12.2011 09:46)

Ajka, nemôžeš dostať všetko čo chceš :D :D :D
Bosinečko, no Skelleton je hajzlík...snažila som sa s ním pracovať tak, aby bol skutočne odporný...dúfam, že sa mi to podarilo, veď uvidíte v najbližších kapitolách...a k vodníkovi...no s pribúdajúcim vekom začínam byť menej náročná...osobne by mi stačila tá farma na perlorodky

Bosorka

13)  Bosorka (29.12.2011 18:28)

Ha, Skeleton je na scéně! Dle jeho jména soudím, že to bude pěkný hajzl..... jupí, já se tak těším, jak to zamotáš
A jak se nám to tady pěkně spárovalo.....zatápeně, kde takovýhle chlápci rostou? A nemusí to být ani upír, beru i vodníka! (když bude mít sexy zjev a dobře prosperující farmu na perlorodky)

12)  ajka (29.12.2011 18:25)

Příjemně se to četlo.
Nemůžeš mě strašit koncem...který by byl smutný, jinak se. Já chci pěkný konec
Už se těším na ren dárek.

monikola

11)  monikola (29.12.2011 17:23)

Dobre, dobre...pokoj dámy...neuchyľujte zbytočne sa k žiadnemu násiliu já už budu hodnáááá a keď nie nestačilo by na mňa použiť iba tohto: ???

10)  Babča S. (29.12.2011 17:20)

Bye

9)  Bye (29.12.2011 17:18)

No, když to říkáš takhle, tak mám chuť si jít nějaký to kamení nasbírat, než zapadá sněhem... EYE

eMuska

8)  eMuska (29.12.2011 16:42)

jak jako neukameňujeme?! no ma neskúšaj vytočiť, drahá, ja som veľmi krehká a citlivá dievčina!

monikola

7)  monikola (29.12.2011 16:06)

*fworks* jeeeeeeej ďakujem moc a moc...ani nevieš ako si cením tej pochvaly a dúfam, že ťa poteším ale skutočne ďalšie kapitoly budú už takmer iba v mojej réžii...mne sa jednoducho páčil ten námet a keď som ho začala prepracovávať, proste som nemohla niektoré postavy nechať urobiť to, či ono, lebo som niekde v srdci vedela, že by takú vec neurobili, také slovo nepovedali a tak sa mi to začalo meniť samé od seba a preto záver je na sto honov vzdialený od pôvodnej knihy... a ako hovorím, dúfam, že ma zaň neukameňujete :D :D :D

Bye

6)  Bye (29.12.2011 15:45)

moni, právě jsem se pročetla až sem.
Nevím, do jaké míry čerpáš z předlohy, protože ji neznám, ale myslím, že mi na tom nesejde, neb jsem zjistila, že je to VELMI příjemné čtení, že jsi ho naprosto skvěle napasovala na Twilight a že v těch pasážích, které evidentně tvoříš sama, mě Tvůj vlastní styl baví snad ještě víc. Hodně se mi například líbila část, kde popisuješ, jak Edward vnímal Alicin dar. A s potěšením konstatuju, že takových je čím dál víc.
Navíc ses mi v tenhle sváteční čas trefila do nálady odlehčeným příběhem zasazeným do doby, o které vždycky ráda čtu. ;)
Takže děkuju!
Hmm... takže teď to vypadá, že jde všechno jako po másle. Edward a Isabella zamilovaní, i když si to ještě vzájemně nepřiznali, druhé dva párečky zvládly bez větších obtíží hmyzáka Kinga... a máme tu Jamese! Škodit bude, říkáš? Miluju, když musí hrdinové ve jménu lásky překonávat překážky a nedorozumění.

5)  Jana (29.12.2011 14:45)

monikola

4)  monikola (29.12.2011 14:45)

slečna no teeeeda...vy hádam čítate medzi riadkami ;) tá Isabellina novonadobudnutá dôvera je taaak krehká a keď sa na scéne objaví nakrknutý James

eMuska

3)  eMuska (29.12.2011 14:37)

nodokelu! tak najprv sa div že nesmejem, potom sa škerím ako šibnutá, ale teraz, ver, drahá milá, mi totáálne sklaplo! ono to teraz vyzerá... nuž, tak trochu v háji... proím, bejb, vieš, že ja ich mám rada! nech si neublížia...

monikola

2)  monikola (29.12.2011 13:48)

:DDD no veru, veru neohreje sa dlho, ale problémov narobí habadej, hajzel jeden

Twilly

1)  Twilly (29.12.2011 13:43)

Takže na scénu prichádza James? No dobre teda... lord Skellington, vítam Vás, akurát sa u nás dlho neohrejete... muehehehehehehee





1

Hledat

Přihlásit

Už. jméno:

Heslo:

Registrace

Aktuální články

Napsali jste

Náhodný obrázek