16.12.2011 [10:45], monikola, ze série Nečakané dedičstvo, komentováno 12×, zobrazeno 2895×

Kapitola číslo 18. nám konečne ponúkne znova i Emmetta a Jaspera... Dúfam, že vás nesklamú ;)

Edward splnil, čo sľúbil. Hneď na druhý deň zariadil, aby sa do Swan Hall zbehli tí najkvalitnejší londýnski krajčíri, čipkárky a predajcovia najvzácnejších látok a doplnkov. Keď bola Isabella a jej sestry obklopené tou hordou ľudí, rozhodol sa, že je načase navštíviť sira Alfréda a bohužiaľ i jeho otravnú ropuchu.

Oboch poznal dobre, nakoľko s Alfrédom obchodoval a často u neho riešili podmienky obchodu. Edward dovážal z Talianska víno. Podporoval tak malú dedinu, v ktorej Carlisle kedysi robil lekára a získal tam mnoho priateľov. Hoci teraz by tam našli už iba deti týchto priateľov a deti ich detí. Alfréd Perry na tomto obchode veľmi zbohatol preto si bol Edward istý, že pozvanie získa. Stalo sa presne tak, ako predpokladal.

„Alfréd, priateľ môj, dopočul som sa, že konáš ples. Už o pár dní.“ Zaútočil Edward hneď ako si sadol do mäkkého otomanu v prijímacom salóne Perriovcov. „Predpokladám, že pozvánku si mi poslal do Londýna, že? Teraz, keď bývam tu, vo Swan Hall, občas mi unikne nejaká dôležitá pošta. Mne i mojím chovankám bude cťou, zúčastniť sa.“

Na chvíľu sa odmlčal, len aby si do čaju vložil dve kocky cukru a keď pokračoval, nasadil ten najnevinnejší výraz tváre, aký poznal. „Inak počul si o tom, že sa ma Fitzroy pokúša zlanáriť na obchodovanie s ním? Ponuka je zaujímavá, ale na spoluprácu s tebou som si už zvykol a zatiaľ nevidím dôvod prečo veci meniť.“

Edward doslova trpel pri tom, ako zadržiaval smiech. Jeho hostiteľ si v hlave rýchlo spočítal dva a dva a okamžite vymýšľal výhovorky.

„Samozrejme, samozrejme. Vlastne, pozvánku som ti neposlal, lebo... lebo som ťa plánoval pozvať osobne. Teda teba i tie... slečny Swanové.“ Vykoktal zo seba, celý biely s čelom oroseným tak, že vreckovku, ktorou sa utieral, mohol doslova žmýkať. „Ak... ak by som mohol, teda ja i moja drahá, radi by sme vás zajtra navštívili a osobne pozvali. Apolónia sa už dlho teší, že sa so slečnami Swanovými stretne. V poslednom čase na seba akosi nemali šťastie.“

Spomínaná ropucha sa na svojho manžela nechápavo pozrela. „Alfréd, to neprichádza v úvahu. Ja v žiadnom prípade nechcem... au!“ Vetu nedokončila, pretože jej oveľa chápavejší a vnímavejší manžel silno stisol ruku zo strachu z toho, aké faux pas sa jeho klebetná žena chystala urobiť.

„Máš pravdu drahá. Ani ja nechcem čakať na zajtrajšok. Edward, môžeme vás navštíviť už dnes i keď nie sme ohlásení?“

„Bohužiaľ, na dnes už program mám, ale zajtra doobeda vás budem s radosťou očakávať.“ Ukončil trápenie tohto muža. Jeho žena si zatiaľ v hlave pripravovala množstvo nadávok pre svojho manžela a ako si uvedomil, mnoho nepekných výrazov patrilo i Isabelle a jej sestrám.

Pochopil, že to bola najmä ona, ktorá svojou nevymáchanou papuľou roznášala škandál rodiny Swanovcov po susedoch a známych. Ozvalo sa v ňom čosi majetnícke a ochranárske. Nikto, nikto nebude takto urážať a ohovárať jeho Bellu, alebo jej rodinu. Hoci sir Alfréd jeho obchodu vyhovoval, rozhodol sa, že prijme ponuku Fitzroya hneď, ako skončí ples. A Perrimu, a nielen jemu, jasne vysvetlí, kto za to môže. Nech si ropucha taktiež užije dostatok klebetenia. A ak bude na plese, alebo kedykoľvek inokedy, k Isabelle nepríjemná, vynesie na svetlo sveta i jej aféry. A že ich z jej hlavy, za ten čas čo z jej manželom obchoduje, vytiahol dosť.

Spravodlivo rozhorčený sa od Perriovcov vydal do Londýna za Emmettom a Jasperom. Vedel, že poobede oboch zaručene nájde v pánskom klube na Oxford Street a presne tak to i bolo. Emmett popíjal škótsku whisky a uťahoval si z Jaspera za to, že ten držal vo svojich rukách pohár s portským, ktoré Emmett nazýval ženským sirupom proti kašľu. A túto debatu nepočul prvýkrát, ale možno po stí raz. Ach, ako mu chýbali.

Neuvedomil si to, dokiaľ ich neuvidel. Hoci Isabella teraz zastávala v jeho hlave a srdci prvé miesto, vedel, že s týmito chlapmi ho spája čosi iné. Priateľstvo až za hrob. Doslova. A práve keď pozoroval ich dobromyseľné podpichovanie sa, uvedomil si, že je rád, že sa ich pokúsi vtiahnuť do jeho života s Bellou. Cítil, že bez nich by to nebolo ono. Ak získa... nie, nie... keď získa Isabellino srdce, ku šťastiu mu bude chýbať iba to, aby jeho bratov prijala takisto. Aby si ich tiež obľúbila. A rád by ju predstavil i Carlislovi a Esmé. Určite by ju obaja milovali tak, ako to len oni vedia.

Až teraz pochopil, čo vlastne Carlisle vo svojej Esmé má. Pochopil silu, ktorú vzťah s pravou láskou prináša. Podpora, pocit bezpečia, úplnosti a šťastia. Toto chcel i on a teraz vie i s kým.

Poznanie hĺbky svojich citov k Isabelle, ale i ku svojim bratom ho postrehlo vo dverách pánskeho klubu, keď sa pozeral na svojich handrkujúcich sa bratov. A presne v tom okamžiku sa jeho oči stretli s Jasperovými. Nemusel mu čítať myšlienky aby vedel, čo sa mu premieta v hlave. Počiatočný šok vystriedalo pobavenie, no nakoniec sa mu v nich ustálila radosť.

„Jéj, Edward. Teda, to sú k nám hostia!“ prerušil moment porozumenia Emmett. Edwardovi to ale vôbec neprekážalo. Bezprostrednosť a úprimnosť jeho druhého brata mu bola oporou v časoch, kedy ho jeho existencia sťahovala do pazúrov neosobnosti a hrozilo mu, že stratí záujem o čokoľvek. Emmett jeho životu vždy dodal potrebnú iskru a dôvod ísť ďalej. Dodnes nechápe, kde sa v tom mužovi nachádza toľko elánu a energie.

Keď pristúpil bližšie a sadol si k nim, nezmohol sa na nič iné iba na úsmev a na ďalšie rozjímanie nad tým, ako týchto mužov má rád a ako túži kráčať večnosťou s nimi a so svojou Bellou po boku.

„Bože môj, tak tá ťa teda poriadne dostala, braček.“ skonštatoval jeho stav Jasper.

„Kto? Čo? Čo je s našim Edwardom?“ spýtal sa ho nechápavo Emmett.

„Kto? Slečna Swanová, Isabella Swanová, predpokladám. A čo? Omotala si ho okolo prsta. A čo je presne s našim Edwardom? Zamiloval sa do nej. Absolútne.“ Odpovedal do detailov na Emmettove otázky. Tomu najskôr spadla sánka a potom sa rozrehotal tak, že sa na nich troch začali otáčať pohľady všetkých ostatných gentlemanov v salóniku.

„Bože, Emmett. Chápem tvoje pocity, ale mohol by si ich ventilovať trochu tichšie. Ostatne, nepôjdeme ku mne? Myslím, že tu nebudeme mať dostatok pokoja na rozhovor a to, o čo vás chcem poprosiť, určite prinesie ešte väčší záchvat smiechu, ako Emmetta poznám.“

„V poriadku, Edward. Poďme k tebe.“ Povedal Jasper a všetci traja vstali a išli po svoje veci.

Edward celú cestu prežil akosi automaticky. V hlave si pripravoval prejav o tom, čo všetko sa pre neho zmenilo a najmä o tom, čo od nich potrebuje. Problémom bolo, že slová ako láska a manželstvo boli pre nich doteraz tabu. To si Edward dobre uvedomoval. A preto nevedel ako to všetko vysvetliť tak, aby poznali ako mu je.

Navyše si nevedel presne poradiť ani s tým, čo od nich chce. Chcel, aby mu pomohli s Isabellinými sestrami, no zároveň sa bál, ako to vezmú. Teda, bol si istý, že mu pomôžu, skôr bol problém v tom, že sa poniektorí, najmä Emmett, môžu angažovať až príliš a to naozaj nesmel pripustiť. Potreboval ich ako dokonalých gentlemanov, no nie až tak dokonalých, aby sa zase do nich Alice a Rosalie nezamilovali. Iba ak by to nebolo obojstranné.

Páni, ak by to bolo obojstranné to by bolo dokonalé, ale to sa určite nestane, pomyslel si. A predstava toho, že by tie dve boli ďalšími z rady pobavení, ktoré donedávna i on praktikoval, v ňom vyvolala nevôľu. Dočerta! Ja už mám ochranárske sklony i pri jej sestrách! Čo to s tými sestrami Swanovými je? Jeho duševné rozčarovanie bolo prerušené nečakaným odkašľaním.

„Ehm, ehm!“ ozvalo sa od Emmetta. „Braček, vyšliapeš si cestičku na svojom drahom perzskom koberci, keď sa tu budeš ešte chvíľu producírovať. A trasa krb-okno, okno-krb je už nudná.“

Edward sa na neho pozeral, akoby mu nerozumel, čo vlastne i bola pravda. Ani si neuvedomil, že už sú u neho doma. Vlastne na mieste, ktoré domovom nazýval. Predtým, než spoznal Isabellu. Teraz vedel, že doma bude pre neho všade, kde je ona. Ach, patetické, ale pravdivé.

„Edward, myslím, že by si mal spustiť. Nech už nám chceš povedať čokoľvek, my to pochopíme.“ Prevzal kormidlo Jasper.

„Jazzi, ja viem, ale keď neviem nájsť tie pravé slová. To, čo sa za týchto päť dní stalo je... Ja...“

„Edward, tie slová sú jednoduché. Opakuj po mne: Zamiloval som sa.“ Vyslovil tú zázračnú formulku Jasper. Hoci to Edward dobre vedel, bol zo svojich pocitov stále taký prekvapený, že toto potvrdenie od Jaspera, mu neskutočne pomohlo.

„Zamiloval. Je to tak. A je to... oslobodzujúce.“ odpovedal Jasperovi.

„Oslobodzujúce? Povedal by som, že je to skôr zväzujúce.“ chechtal sa Emmett „Nuž, starý brachu, ženskú si hodiť na krk. Brr! Ale, keď sa na teba pozerám a vidím tú iskru v očiach, som rád, že sa stalo to, čo sa stalo. Už som sa o teba bál, braček. Tie posledné roky si už bol ako chodiaca mŕtvola. Teda... to vlastne si, ale ty si sa tak i správal. Chápeš... vieš čo tým chcem povedať.“

„Takže tebe, vám, to nevadí?“ spýtal sa ich Edward.

„Nie, Edward, za seba ti hovorím, že mi to nevadí. Naopak, som podobne ako Emmett rád, že si si našiel zmysel svojej existencie. Netvrdím, že ma to neprekvapilo, ale viem, že citom nezabrániš. A tie tvoje sú jasné a tak silné, že brániť sa im nemá zmysel.“

„Ani mne to nevadí.“ pridal sa do debaty Emmett. „Len sa bojím, čo to pre nás znamená. Budeš chcieť byť s ňou a my sa rozídeme, nie? Už to nebude také, aké to bývalo. To mi je ľúto.“

„Nie, braček, to nedopustím. Nevedel by som sa vás vzdať. Ste moja rodina a tak ako ja akceptujem jej sestry, verím, že i ona prijme vás.“ Horlivo reagoval Edward.

„To by bolo... milé.“ Odpovedal Emmett, no Edward mu v hlave videl ako sa snaží nebyť vystrašený predstavou toho, že sa nejaká žena stane trvalou súčasťou ich života. Koniec pokerovým večerom, koniec odviazaných večierkov, koniec staromládeneckého života.

„Emmett, ženiť sa tu chcem ja, nie ty. Pre teba by sa nemalo nič zmeniť.

„No, len aby. Ja to poznám, teba si ochočí a ak budeme chcieť byť s tebou, budeme musieť i my sekať dobrotu. Ženy sú už raz také. Podáš im prst a zoberú ti celú ruku. Neviem si predstaviť, že by na svete existovala žena, ktorá by ma pobláznila rovnako ako tá Isabella teba. I keď musím uznať, že je to naozaj krásavica. Aspoň, že vkus máš dobrý. A ako to s vami je? Premeníš ju? Čo ti na to povedala?“

„No, ona ešte nevie, že som upír.“ odpovedal Edward

„Aha. Ale, idete sa brať, nie? Tie zvesti sa už dostali až sem do Londýna. Pôvodne sme si mysleli, že sa jedná o nejakú hlúposť, kým si dnes nevyrukoval s tou srdcovou záležitosťou.“

„Áno, požiadal som ju o ruku...“ chodil Edward okolo horúcej kaše. Sám bol prekvapený, že sa necíti veľmi dobre pri predstave, že ich oboznamuje s jeho stávkou a s tým, že mu Isabella v podstate odpovedala na jeho ponuku odmietavo.

„A..? Edward, preboha, nenaťahuj nás toľko.“ súril ho Emmett, ktorému trpezlivosť chýbala vždy.

„Bohužiaľ, zatiaľ mi odpovedala nie.“ povedal Edward a keď zbadal tie tváre plné prekvapenia a úžasu, dal sa do vysvetľovanie.

Povedal im o tom ako ju požiadal o ruku, o ich stávke a o tom, ako sa jej dvorí a ako sa mu ona snaží odolávať. Vynechal lekcie, ktoré s ňou absolvoval, pričom to bolo snáď po prvýkrát, čo niečo také zatajil. On a jeho bratia si svoj milostný život medzi sebou pretriasali často. Porovnávali a hodnotili svoje milenky a pri predstave, že aktérkou takejto debaty bola i jeho Bella, Edward zatínal päste. To nikdy nedopustí.

Zatiaľ čo rozprával, tí dvaja ho ani raz neprerušili. Emmett mu síce chcel aspoň stokrát skočiť do reči nejakou vtipnou poznámkou, ale nakoniec i on mlčal. Uvedomoval si, že to, čo sa tu odohráva, je dôležité. Že sa dostali na ďalšiu križovatku ich existencie a že sa na nej bude rozhodovať o ich osudoch. Emmett, akokoľvek Mariu nenávidel za to, čo im urobila, jej bol zvrátene vďačný pretože do jeho života-neživota priviedla Edwarda a Jaspera.

Bez nich dvoch by to už bol dávno vzdal. A teraz sa bál, že o jedného z nich príde. Edward ho síce uistil, že to nedopustí, no Emmett si bol istý, že volanie srdca bude silnejšie. Ale, akokoľvek chcel Isabellu neznášať, kvôli hrozbe, ktorú do jeho života vniesla, nedokázal to. Pozeral sa na brata, videl tú iskru v očiach, ktorá sa zaleskla vždy, keď ju spomenul, počul drobné zaváhanie, chvenie sa jeho hlasu, keď vyslovoval jej meno a hlavne cítil tú túžbu, ktorá ho spaľovala. Na to ani nepotreboval Jasperove schopnosti.

Milovať znamená nechať ísť. Vždy mu pripadal tento citát hlúpy, ale teraz... teraz ho už chápal. Má svojho brata rád tak ako brat brata najviac dokáže a chce aby bol šťastný. Rozhodol sa, že všemocne pomôže Edwardovi jeho lásku získať a udržať a potom im dá obom šancu na život taký, aký budú chcieť. A osud ukáže, či v ich živote ešte bude miesto i pre neho.

„Emmett! Emmett, Emmett, Emmett!!! Braček, ty si geniálny!“ nečakane zvolal Edward a o sekundu na to stískal svojho brata v objatí. „To je tak dobrý nápad. Riskantný, ale unikátny! Ako to, že ma niečo také nenapadlo. Vzdať sa?! Áno, asi mám príliš veľké ego, Isabella má v tomto pravdu, inak by ma to už dávno napadlo.“

„Edward, preboha, o čom to tu táraš? Ja som geniálny? Teda som, samozrejme, to bez pochýb, ale vieš mi povedať, v čom som geniálny? A taktiež viem, že som geniálny vo všetkom, ale konkrétne dnes? Teraz? V tejto chvíli?“ spýtal sa ho prekvapený Emmett, keď sa konečne vyslobodil s bratovho objatia.

„Milovať znamená nechať ísť, chápeš?“ vyhŕkol zo seba nadšene Edward a hlavou pri tom freneticky kýval hore dole, aby vizuálne podporil svoje tvrdenie. „Prehrám stávku, teda vzdám sa. Dám jej to, po čom najviac túži. Slobodu, nezávislosť. Vzdám sa poručníctva vzťahujúceho sa na ňu a jej sestry a prevediem všetky vlastnícke práva Swan Hallu a Freemantlovej školy na tieto tri ženy. Dám im nezávislosť spoločenskú i finančnú. Isabella je hrdá až príliš, neprehrá. Nikdy neprehrá. Tak jej dám jej víťazstvo. Pokorím seba. Radšej ustúpim.“

„Nie je to zlý nápad, ale máš pravdu i v tom, že je to riskantné.“ ozval sa zrazu Jasper. „Dáš jej svoj najväčší tromf. Eso, ktoré máš v rukáve. Čo keď dosiahne to, čo chcela a potom ťa pošla kade ľahšie.“

„Viem, viem, ale v tom prípade to bude osud. Budem sa musieť zmieriť s tým, že ma nemiluje. Ale verím, že tomu tak nie je. Ja... cítim, viem, že jej nie som ľahostajný, ale okolnosti, za ktorých sme sa stretli sú, bohužiaľ, také aké sú. Musí to vyjsť!“

„Risk je zisk. Uvidíme, či aj v tomto prípade. Dobre, teraz by ma ešte zaujímalo, čo od nás potrebuješ. V klube si spomínal, že nás chceš o niečo poprosiť.“

„Áno, máš pravdu. V pondelok koná Alfréd Perry ples. Rozhodol som sa, že povesť Isabelly a jej sestier musí byť napravená a s ich návratom medzi spoločenskú elitu chcem začať práve na tomto plese. Chcem vás požiadať o to, či by ste boli ochotní sprevádzať Isabelline sestry, Alice a Rosalie. Verím, že toho nebudete ľutovať, obe sú pôvabné a veľmi milé, aspoň teda Rosalie je úžasne milá a Alice je síce trochu divoká, ale myslím, že je to presne niekto pre teba Emmett. Budete si rozumieť.“

„Máme zbaliť tvoje potenciálne švagriné?“ spýtal sa Emmett a ako Edward predpovedal, poriadne sa rozosmial.

„Nie, Emmett, presne to nechcem. Naopak, žiadam vás, aby ste sa chovali ako dokonalí gentlemani. Boli milí, zdvorilí, distingvovaní a aby ste im pomohli stať sa hviezdami večera. Všetci traja máme vysoký spoločenský kredit. Keď ich uvidia v našej spoločnosti, dvere do sveta elity im budú znovu otvorené.“

„Dobre, Edward, táto hra sa mi začína páčiť. Ktorú sestru si mi prisúdil? Alice Swanová... divoška, vravíš... hm, už sa na tú malú teším.“

„Emmett!“ zvolal Edward a nebolo možné nevšimnúť si hrdelné zavrčanie, ktoré sa nieslo týmto slovom.

„V poriadku, v poriadku. Praví gentlemani. Ja som ťa počul.“ odpovedal Emmett, no jeho myšlienky prezrádzali, že to pre neho tak ľahké vydržať nebude. Edward si sľúbil, že ho bude mať stále na očiach.

předchozí kapitoladalší kapitola

Uživatelé musí být přihlášeni pro psaní komentářů.

Komentáře

1

12)  Twilly (19.12.2011 10:18)

Myslela som vo všeobecnosti. Toto je určitý typ "diela", kde "naschvály" sú bežná osnova, ale konkrétne aké naschvály, tak to už je špecifikum poviedky. A na to sa teda teším. Zatiaľ ma príjemne prekvapilo, že Edward mieni zaútočiť úmyselnou prehrou.

11)  monikola (19.12.2011 08:55)

hehe..presne tak...čo bude dalej, sa dá ľahko uhádnuť ale bude to tak nakoniec?

10)  Twilly (18.12.2011 21:08)

Neskoro ale predsa! Mno, čo asi bude ďalej to sa dá uhádnuť, ale presne to, čo bude ďalej???? Tak na to si s chuťou počkám

8)  Twilly (17.12.2011 11:29)

Moni, až prídem domov, tak prečítam... ale neodolala som a musela som nakuknúť

6)  monikola (16.12.2011 19:03)

juuuuuuuuuuj ja sa tak teším, že sa vám to ľúbi lebo tohto zaľúbeného Edíka mám moc rada... a uvidíte, že sa pokúsi všeličo zmeniť až bude Bella iba krútiť hlavou...jaj však sa dočítate

5)  eMuska (16.12.2011 18:36)

to lik bolo také krásne! ja chcem ešte, ešte viac odídeného milovania! že nechať ísť... to je úplne dokonalé!

4)  Bosorka (16.12.2011 18:31)

A už to ví, že je v tom až po uši! Jsem zvědavá, jak zareaguje Bella na to, že vyhrála
A moooooooooooc se těším na reakci "kluků na holky"

1