05.12.2011 [11:30], monikola, ze série Nečakané dedičstvo, komentováno 11×, zobrazeno 2548×

Takže kapitola číslo štrnásť je trochu dlhšia ale keď si ju prečítate, verím, že budete rady, že som ju nerozdelila na dve menšie ;)

A aby som nezabudla...

Upozorňujem, že tu platí pravidlo +15 (teda minimálne +15, hoci keď si spomeniem, čo ja som čitala v pätnástich :DDD)

Toho večera teda dorazila lady Freemantlová.

Ona i Edward o sebe vedeli a ako už spomínal, osobne sa s ňou už pár krát stretol, no z dôvodu neupozorňovania na spoločné znaky a vlastnosti, svoje styky výrazne obmedzovali. Irina Freemantlová bola totiž taktiež upírom. To vedel už dávno predtým, než ju tu v Londýne prvýkrát videl. Vďaka Carlislovi totiž vedel o väčšine upírov, ktorí uznávali rovnaké stravovacie návyky a teda za svoj zdroj krvi využívali zver.

Edward bol veľmi zvedavý na to, aký vzťah má voči Isabelle, keďže zo strany Belly už dávno spoznal, že ide o skutočnú úctu, ktorá prerástla do úprimného priateľstva. Očakával všeličo, no priamy útok jej myšlienok ho i tak zaskočil.

Viem, že mi čítaš myšlienky Cullen, tak ma pekne počúvaj! Vyhŕkla na neho svoje myšlienky hneď, ako vošla do domu. Isabella i jej sestry sú pod mojou ochranou. Ak im ty, či ktokoľvek iný, fyzicky, emocionálne, proste akokoľvek ublíži, čakajú ho krušné časy. Nemysli si, že som osamotená upírka, bez stykov. Práve naopak, moje kontakty siahajú ďalej, než by si si kedykoľvek dokázal predstaviť a ver mi, že i Eleazar či Carlisle, je jedno ako dobre sa s nimi poznáš, ti bez váhania utrhnú hlavu, ak im poviem, že si to zaslúžiš.

„Drahá Isabella. Som tak rada, že si ma pozvala. Stará dáma, ako ja, sa v tom obrovskom hrade, v ktorom bývam strašne nudí a tak každé rozptýlenie prijíma s otvorenou náručou.“ Otočila svoju pozornosť na Isabellu a Edwardovi tak dala šancu predýchať jej drsný myšlienkový úvod.

„Ale Irina, aká stará dáma? O tebe sa dá povedať všeličo, len nie, že vyzeráš alebo pôsobíš ako stará dáma. Tvoja energia a životný elán je pre mňa vzorom. A keď už si tu, rada by som ti oficiálne predstavila lorda Masena, i keď vy sa asi už poznáte, že.“

„Áno, áno, už sme mali pár krát tú česť zúčastniť sa na rovnakých spoločenských udalostiach, bohužiaľ oficiálne predstavení sme ešte nikdy neboli. Rada Vás teda spoznávam..., Lord Masen.“ Odpovedala Irina a spôsobne mu nastavila rúčku v rukavičke, ako sa na pravú dámu patrí.

„Edward, volajte ma Edward, lady Freemantlová.“ povedal Edward, ktorý sa už spamätal a rovnako spôsobne ponúkanú ruku prijal a naznačil bozk. Hneď na to jej svojou prirodzenou rýchlosťou ruku otočil a svoje pery položil na miesto, kde nad dlaňou ľuďom preteká žilami a tepnami krv. Rovnako rýchlo ruku otočil naspäť. Isabella si ničoho nevšimla, no Irina samozrejme, áno.

A navyše i dobre vedela, čo toto gesto znamenalo. Bol to znak podriadenia sa. Edward ju týmto gestom uznal za nadradenú. Bola to jeho snaha ubezpečiť ju, že jeho úmysly s Isabellou sú čestné. Irina uznanlivo kývla hlavou.

„Tak dobre, Edward. Ale potom som ja Irina. Inak si ako tá stará dáma budem pripadať určite.“ Ukončila ich predstavovanie.

„Kým budeme čakať až pripravia večeru, môžem ťa pozvať na pohár vína. Je skutočne vynikajúce. Priniesli ho z Edwardových pivníc.“ Povedala Isabella ako pravá hostiteľka. Bolo to presne podľa bontónu, no Isabella sa pri tom správala tak uvoľnene a nenútene, až si uvedomil, že lepšiu učiteľku jej žiačky nemohli dostať.

Isabella sa vedela správať dokonalo. Nechcel si ani predstaviť koľko nahromadenej vášne v nej musí byť, za tie roky škrobenej etikety, ktorá anglickú spoločnosť tohto storočia zväzuje. Edward si bol istý, že on ju dokáže rozčertiť tak, že stratí zábrany a bontón hodí za hlavu. Stačilo mu spomenúť si na plamene v jej očiach, na frenetický tlkot jej srdca, keď ju bozkával, keď sa jej dotýkal a to ochutnal iba špičku ľadovca. Ako neuveriteľne sa tešil na to, že bude svedkom výbuchu jej vášne.

Dnes večer však, aspoň pokiaľ tu bude Irina, musí hrať dokonalého gentlemana a on ukáže, že i v tom je dobrý.

Celý večer bol Edward samý úsmev a pozornosť, no bolo to úprimné. Irina sa ukázala ako výborná spoločníčka a človek, ktorý má Isabellu rád. Netrvalo dlho a Irina niečo podobné našla v ňom. Chcelo to iba zopár ďalších myšlienkových rozhovorov, či skôr otázok, na ktoré Edward odpovedal prikývnutím, či zavrtením hlavy. Takto, po uistení sa, že mu ide iba o Belline dobro, bol Edward na dobrej ceste získať Irinu ako svojho spojenca.

I Isabella musela vidieť, že si tí dvaja skutočne rozumeli. Irinina žoviálna povaha a vrelosť boli tak nákazlivé, že netrvalo dlho a obaja sa smiali historkám o ich londýnskych priateľoch, hoci občas sa zdalo, ako keby pointe vtipu rozumeli iba oni dvaja. Ešte horšie bolo, že Irina začala Edwardovi dôverovať, ako by boli starí známi, či ako rodina. To posledné ju napadlo náhodou, ale pri pohľade na nich dvoch Isabella cítila zvláštnu auru, ktorá oboch obklopovala a ktorú mali podivne spoločnú. A potom tie oči. Obaja mali navlas rovnaké oči. Dokiaľ ich nevidela vedľa seba, neuvedomila si to.

Isabella ich sledovala s ťažkým srdcom. Dúfala, že jej priateľka bude stáť na jej strane, teda proti Edwardovi, ale než večera skončila, bolo zrejmé, že Edward má ďalšieho spojenca.

Jedlo bolo opäť jedinečné – morský jazyk v krémovej omáčke, dusený králik a Irinin obľúbený krvavý biftek s opekanými zemiakmi. Zdalo sa, že i v jedle sa zhodli, pretože obaja si bifteky nakázali pripraviť krvavé a obaja sa zalizovali až za ušami. Ako dezert bol ovocný koláč so smotanou a jahodami. Isabelle pri pohľade na koláč vystúpila červeň do tváre a pri pohľade na Edwarda si bola istá, že si to všimol a istotne i správne pochopil. Zrazu vedela že do seba už nič nedostane, zvlášť keď sa začalo hovoriť o svadbe.

„Áno, uznávam, že krása občas môže stačiť. Môj... šarm bol práve tým, čo ho oslnilo, nie moje bohatstvo,“ povedala Irina so smiechom. „Ale veľké veno dokáže zakryť každý ženský nedostatok.“

Edward sa na Isabellu nevinne pousmial. „Mám v pláne na vená svojich chovaniek vyčleniť značnú sumu.“

Irina doslova žiarila šťastím. „Vidím, že sa na teba môžem spoľahnúť, Edward. Poslednú dobu som sa o Isabellu a jej sestry vskutku obávala, ale s veľkým venom si iste nájdu vhodného ženícha.“

„Irina,“ namietla Isabella. „Myslela som, že podporuješ náš zámer zostať slobodné.“

„Nie, drahá. Len som chcela, aby si mala na výber, koho si vezmeš, nakoniec sa i tak musíš vydať. Pre dámu to je jediná budúcnosť.“

„Snažil som sa jej to vysvetliť,“ povedal Edward a oči sa mu smiali.

„Mala by si svojho poručníka poslúchnuť, Isabella,“ povedala Irina vážne. „Veď Edward by ti mohol odporučiť nejakých vhodných kandidátov. Slušný manželia nerastú na stromoch, moja drahá. S jeho..., schopnosťami..., by si mohla urobiť dobrý ťah.“

„Aby som povedal pravdu…,“ začal Edward opatrne, „jedného som už našiel.“

Irina sa na neho spýtavo pozrela. „Koho?“

„Seba. Požiadal som Isabellu o ruku, ale ona odmietla.“

Isabella po ňom šľahla rozhnevaným pohľadom. Nepovedala svojej priateľke o jeho žiadosti o ruku ani o ich stávke a teraz ľutovala toho, že to neurobila, pretože by to s Irinou radšej všetko prebrala v súkromí.

„Je to pravda, Edward?“ spýtala sa Irina nedôverčivo. „Skutočne si Isabellu požiadal o ruku? Nevedela som, že sa chceš ženiť.“ Nevedela som, že sa chceš oženiť s ľudskou ženou. Edward, nezahrávaj sa so mnou, už som mala pocit, že tvoje úmysly sú Isabelle prospešné, ale toto...?

„Až do minulého týždňa som nechcel. Stačil jediný pohľad na Isabellu a stratil som hlavu. Zamiloval som sa. Irina, všetko, skutočne všetko som zvážil a som ochotný urobiť i ten posledný krok, ak si budem myslieť, že by ho prijala.“

Irina sa pridusene nadýchla. Edwardove slová jej vyrazili dych a to je pre upíra, takmer nemožné. Myšlienky jej vírili hlavou tak rýchlo a chaoticky, že Edward nemal šancu niečo postrehnúť. Musel ju skutočne šokovať. Pokračovala až po dlhej chvíli. Edward rozhodla som sa veriť ti. Spolieham sa na úsudok Carlisla i Eleazara, ktorí ťa majú v úcte. Dúfam, že ma nesklameš. Dúfam, že ju skutočne miluješ a nezahrávaš sa s ňou. Dúfam, že Isabelle neublížiš. Buď tým, že ju urobíš mladou vdovou, alebo tým, že ju privedieš do nášho sveta.

Ďalej už pokračovala nahlas. „Vždy som o vás troch počula iba to, že ste okúzľujúci..., muži, ktorí svoj osud prijali a ťažia z neho pozitíva. Už chápem, prečo máte toľko mileniek a obdivovateliek. Je ľahké si vás obľúbiť a veriť vám. Dúfam, že pre vás je rovnako ľahké túto dôveru udržať.“

„Irina!“ vykríkla Isabella zdesene. „Hovoriť pri večeri o gentlemanových milenkách je značne nevhodné.“

„Ale no tak, nebuď tak upätá, drahá. Ty vieš, že vždy hovorím na rovinu. A pokiaľ chceš poznať môj názor, mohla by si dopadnúť omnoho horšie, než sa vydať za grófa.“

„Vidíš,“ povedal Edward s provokatívnym pohľadom upreným na Isabellu, „dokonca i tvoja priateľka si myslí, že by si si ma mala vziať.“

Irina pokračovala, ako by tam Isabella ani nebola. „Nebude ľahké ju získať, Edward, ale nevzdávaj to len preto, že ťa hneď nechce. Vytrvalosť, to je ten kľúč. Hoci s tvojimi schopnosťami sa vyhráva ľahko, že?“

„Síce mi to uľahčuje podobné situácie, ale pri Isabelle je moja schopnosť zbytočná.“

Ako to myslíš? Ty jej nevieš čítať myšlienky? Keď Edward prikývol, Irina pokračovala: Tak to je v skutku zaujímavá informácia. Bála som... bála som sa, že pre teba bude tvoja schopnosť prekliatím, aspoň čo sa vzťahov týka. Musí to byť  veľakrát nepríjemné, vedieť vždy všetko. Každý občas potrebuje svoje myšlienky pre sebe, i partneri, ktorý sa milujú. A to, že ju neprečítaš, je ako znamenie. Akoby bola stvorená pre teba. Áno, som si istá, že to je tak.

„Tak drahý priateľ, neostáva ti nič iné iba vytiahnuť tvoj druhý tromf a tým je tvoje srdce. Musíš jej ponúknuť svoje srdce na tácke. Úprimne. Keď spozná, že tvoje činy a city, ktoré k nej chováš sú úprimné, ona podľahne.“

„Vám asi vôbec neprekáža, že tu sedím s vami, že?“ povedala Isabella a pozerala sa z jedného na druhého.

Irina sa pozrela na Isabellu. „Ja prosto viem, že by si nemala byť celý život sama, moja drahá. Poznám ťa a taktiež poznám tvoje dôvody, prečo sobáš odmietaš, ale osamelosť je zlý milenec.“

Isabella sa prinútila k úsmevu. „Budem to mať na pamäti, Irina. Čo keby sme teraz zmenili tému rozhovoru? Všetky tieto reči o svadbe s lordom Masenom ma začínajú nudiť.“

Isabella bola rada, keď ju poslúchli, ale k jej veľkej nevôli sa Irina len tak nemienila vzdať. Keď sa o hodinu neskôr lúčili a Isabella svoju priateľku sprevádzala ku koču, Irina sa na chvíľu zastavila a pozrela sa jej uprene do očí.

„Myslím to vážne, Bella, mala by si Edwardov návrh prijať,“ zašepkala tak nahlas, že to muselo byť počuť i vzadu v kuchyni. „Vsadila by som sa, že tento chlapík bude ako milenec neodolateľný.“

Isabella cítila, ako sa červená, pretože dobre vedela, že Edward počuje každé slovo. Keď sa vracala do domov, rozhodla sa, že bude predstierať, ako by sa nič nestalo, ale keď jej Edward vstúpil do cesty a v zlatých očiach mu pobavene iskrilo, neudržala sa.

„Nehovor to,“ varovala ho.

„Nemám hovoriť čo, láska?“ spýtal sa nevinne.

„Čokoľvek chceš povedať. Bezpochyby sa to týka tvojich kvalít ako milenca.“

Usmial sa, ale zakrútil hlavou. „Zranila si ma, drahá. Chcel som ťa len požiadať, či by si so mnou zajtra nešla na piknik.“

Spýtavo sa na neho pozrela. „Na piknik? Nenapadlo by ma, že máš záľubu v piknikoch.“

„Vlastne na tom trvám, pretože práve tak chcem zajtra stráviť náš vymedzený čas. Nechám pripraviť niečo na jedenie a pôjdeme mojim kočom. Tak mi nebudeš môcť ujsť a nechať ma, aby som prehĺtal prach.“

Isabella zaváhala. Predstava pikniku s Edwardom sa jej páčila, a to i navzdory faktu, že mu dá ďalšiu príležitosť, aby ju prehováral k prijatiu jeho návrhu. Sama si uvedomovala, že sa stále viac a viac teší na čas, ktorý strávia spolu. A taktiež si začala uvedomovať, že ak by nebolo tej stávky a ak..., ak by proste nemala taký veľký odpor k sobášu, možno by jeho ponuku zvažovala i reálne.

„Dobre teda,“ odpovedala Isabella po chvíli, „budem sa tešiť. Ale teraz… dobrú noc.“

Keď vystupovala po širokom schodisku, Edward išiel len kúsok za ňou, a keď zahla doľava a vydala sa chodbou ku svojej spálni, stále ju nasledoval.

V polovici cesty sa Isabella zastavila a pozrela sa na neho. „Čo to má znamenať, Edward? Prečo ma prenasleduješ?“

„Len ťa chcem odprevadiť do tvojej izby.“

„Nemusíš sa obťažovať. Svoju izbu dokážem nájsť i sama.“

„Samozrejme že dokážeš, ale chcel som s tebou byť chvíľu sám.“

Keď ju vzal za ruku a vydal sa ku dverám jej spálne, nervózne sa mu vyšklbla. „Náš spoločný čas bol vyčerpaný.“

„Požičiam si kúsok zo zajtrajšieho.“

„Nemôžeš ísť do mojej spálne, Edward!“

„To ani nemám v úmysle.“

Isabella sa prestala brániť, pretože vedela, že jej to i tak nie je nič platné. Proti jeho sile a tvrdohlavosti nemala šancu. Edward ju zaviedol do hudobného salóniku, zavrel za nimi dvere a obrátil sa k nej.

„Toto miesto vyhovuje.“

„Vyhovuje? K čomu?“ spýtala sa podozrievavo.

„K našej ďalšej lekcii. Tu nás nikto nebude rušiť.“

„Lenže ja žiadnu ďalšiu lekciu nepotrebujem.“

Zlaté oči na ňu hľadeli skrz oponu hustých rias. Stačilo, aby sa zahľadela do tých nekonečných hlbín a zmocnilo sa jej vzrušenie.

„Ale áno, potrebuješ.“

Isabella cítila, ako sa jej prudko rozbúšilo srdce. Urobila krok dozadu a varovne zdvihla ruky.

„Dúfam, že vieš, že keď dáma povie, že nestojí o gentlemanovu priazeň, malo by jej byť vyhovené.“

„Keďže som nikdy do tvojej školy nechodil, tak to neviem.“ odpovedal laškovne a vzal ju za ruku, aby jej tak zabránil v ďalšom ústupe. „Chcem prebudiť tvoje zmysly, sladká Isabella.“ Pozdvihol jej ruku a do dlane jej vtisol horúci bozk. Z Isabellinho hrdla unikol tichý ston.

„Už si to robil včera,“ povedala celkom bez dychu.

„Nie. Včera som ťa učil o sile dotyku. Dnes sa presvedčíme o sile chuti.“

„Chuti?“

„Bozkávanie, láska.“ Špičkou jazyka pomaly prešiel po drobnej dlani a Isabella ohromene zalapala po dychu. „Tento krát nebudem používať svoje ruky, len ústa.“

Srdce sa jej zachvelo vzrušením. Otvorila ústa, aby sa bránila, ale nevydala ani hlásku. Zdrvujúca pravda bola taká, že túto lekciu zúfalo chcela.

Keď mlčala, znovu sa na ňu zmyselne usmial. Vzal Isabellu za ramená a chrbtom ju pritisol k stene. Potom uvoľnil zovretie a sklonil hlavu. Než ju nežne pobozkal, ucítila jeho dych. Jeho pery sa letmo dotkli jej a Isabella sa zachvela, i tak zostala nehnute stáť a jeho bozk neopätovala.

Edward zdvihol hlavu a zadíval sa jej do očí. „Žiadna reakcia? Zrejme to budem musieť urobiť lepšie.“

Znovu sklonil hlavu a jeho pery sa hladovo pritisli k jej. Tento krát sa už Isabella nedokázala ovládnuť. Nie, keď v celom tele cítila spaľujúci oheň.

„Otvor sa mi, Isabella,“ mumlal Edward priamo do jej úst.

Jeho ústa ju láskala a prosila, dokiaľ ho neposlúchla a nepootvorila pery. Okamžite do nej vnikol hladným jazykom a s neskrývanou rozkošou plienil hebkosť, ktorú mu ponúkala.

Trvalo dlho, než si uvedomila, že Edward prerušil ich bozk a skúmavo pozoruje jej tvár.

„Aké to je?“

Skvelé, bola Isabellina nevyslovená odpoveď. Chutil po zrelom víne a naplňoval ju hladnou túžbou. Omámene sa na neho pozrela a bola vďačná, že sa opiera o pevnú stenu, pretože cítila, ako sa jej podlamujú kolená. Keď si dychtivo olizla pery, v Edwardových očiach zaiskrilo.

Keď ju znovu pobozkal, nikam sa neponáhľal. Ich pery sa spojili v jedny, zatiaľ čo ich jazyky tancovali erotický tanec lásky. Isabella zavrela oči a na krídlach slasti sa nechala unášať kamsi ďaleko, kde nebolo nič, iba on a jeho majetnícke ústa.

Keď Edward ich bozk prerušil, Isabella chcela protestovať, ale našťastie stále cítila jeho pery, ako pomaly kĺžu po lícach a nechávajú za sebou horúcu stopu.

„Máš tie najzvodnejšie pery, aké som kedy okúsil,“ zamumlal.

„Ty taktiež,“ odpovedala Isabella úprimne.

Edward sa ticho usmial. Perami sa presunul až k ušnému lalôčiku, opatrne ho vzal medzi zuby a nežne stisol. Isabella ohromene vydýchla.

„Chcem ochutnať tvoje prsia,“ zašeptal.

Jeho tiché slová boli tak provokujúce a vzrušujúce, že k životu prebudili jej bradavky.

Mala by som sa brániť, hovorila si Isabella v duchu, keď rukami vkĺzol za jej chrbát a začal rozopínať drobné gombíčky, ale jediné, čo dokázala, bolo len mlčky stáť, chvieť sa ako osika a vnímať len tlkot svojho splašeného srdca. Akoby v snoch sledovala, ako jej vyzliekol živôtik, aby odhalil oblé prsia zakryté len tenkou látkou spodničky. Potom Edward uchopil i spodničku a svojmu hladnému pohľadu odhalil pevné rúžové hroty vydráždených bradaviek.

Jeho oči sčerneli vzrušením a túžbou. Isabella si nevedela vysvetliť túto vlastnosť jeho pohľadu, vedela len to, že ju to vzrušilo ešte viac a to si pred tým myslela, že to už nie je možné.

„Edward…“

„Tíško, bude sa ti to páčiť.“

Jeho tichý hlas ju umlčal. Keď si Isabella uvedomila, že ju chce bozkávať na nahé prsia, znovu sa zachvela, ale nezastavila ho. Sklonil hlavu a ona ucítila jeho horký dych, ohromene zalapala po tom svojom, a keď špičkou jazyka prešiel po citlivom hrote, zrazu pocítila prudkú vlnu rozkoše, o ktorej nemala ani tušenie, že môže existovať.

V tom Edward pootvoril pery, uchopil do nich citlivý hrot a začal hladovo sať. Isabella vykríkla, vyklenula sa a prstami vošla do hebkých prameňov medových vlasov. Opojný oheň, ktorá sa jej rozlial celým telom a v slastných vlnách ju vynášal stále vyššie a vyššie, bol tak intenzívny, že mala dojem, že to už dlhšie nevydrží a roztriešti sa na tisíc malých kúskov.

Náhle sa však Edward odtiahol a nechal ju rozhorúčenú a roztúženú. Oprel svoje čelo o jej a sťažka oddychoval, ako by sa snažil nájsť stratenú rovnováhu. „Radšej by som mal prestať, dokiaľ ešte môžem.“

„Čo…, keď nechcem, aby si prestal?“

Kdesi z hrude sa mu ozvalo zvláštne hrdelné zavrčanie. „Bože, nepokúšaj ma.“ Zhlboka sa nadýchol a vzpriamil sa.

„Choď do postele, Isabella. Sama. Skôr, než zabudnem, že som gentleman.“

Isabella sťažka prehltla a zmätene si začala upravovať živôtik. Edward zatiaľ otvoril dvere a vykukol na chodbu. „Vzduch je čistý.“

Chytil ju za ramená a skôr, než ju vystrčil na chodbu, jej vtisol ďalší zničujúci bozk.

Isabella omámene vyšla na chodbu a ponáhľala sa do vedľajších dverí, kde bola jej spálňa.

Keď za sebou zavrela dvere, ešte stále sa chvela. Bradavky mala stuhnuté túžbou a medzi stehnami cítila zvláštny oheň. Trvalo dlho, než sa upokojila a bola schopná ísť si ľahnúť.

Isabella si z vlasov vytiahla ozdobné spony a dlhé pramene nechala spadnúť na ramená. Potom si zvliekla šaty, čo nebol veľký problém, pretože ich Edward nechal rozopnuté. Keď vošla do šatne, vo veľkom zrkadle zbadala obraz svojej rozpálenej tváre a zľakla sa. Vypadala ako dychtivá ľahká žena.

V duchu si prisahala, že sa už nič podobné nikdy nestane, ale keď otvorila skriňu, kde mala svoje nočné košele a spodnú bielizeň, stuhla údivom. Privítala ju opojná vôňa ruží.

Isabella si bezmocne povzdychla. Edward všetko jej oblečenie pokryl plátkami ruží.

Vedela, že nemá cenu protestovať, pretože on bude tvrdiť, že je ochotný využiť všetkých prostriedkov, aby ju získal. Musí priznať, že jeho metódy sú účinné. Pri predstave, že bol v jej spálni a dotýkal sa jej spodnej bielizne – spodničiek, korzetov, pančúch, podväzkových pásov a nočných košieľ, sa jej do tváre znovu nahrnula krv a srdce sa opäť divoko rozbúchalo.

V tom začula jemnú melódiu vychádzajúcu z hudobného salónika. Niekto, s najväčšou pravdepodobnosťou Edward, tam bol a hral na klavír. Jemné tóny boli ako nitky, ktoré sú spolu spletené do siete, lapajúce a vťahujúce ju do spomienok o tom, čo sa odohralo pred pár minútami.

Isabella sa oprela o dvere skrine, vdychovala vôňu ruží, počúvala tóny krásnej neznámej skladby a spomínala. Keď si spomenula, ako jej vyzliekol živôtik a bozkával ju na nahé prsia, ak sa jeho pery dotýkali citlivých hrotov bradaviek, omámené vydýchla a zachvela sa. Dnes večer jej ukázal omnoho viac, než len silu chuti. Ukázal jej, aký by bol milenec.

Isabella zdvihla jeden plátok červenej ruže a pritisla si ho k perám. Edward v nej prebudil vášeň, o ktorej nemala ani tušenie, že existuje.

Rozkoš, ktorú chcela preskúmať.

Ako tam tak stála, naraz si uvedomila, že rozmýšľa nad tým, aké by to bolo, keby sa mu odovzdala?

Isabella sa múdro rozhodla po odpovedi na túto otázku nepátrať a začala zbierať pohádzané okvetné plátky. Ten zvodný diabol bol omnoho nebezpečnejší, než si vôbec dokázala predstaviť. Znervózňovalo ju, ako Edward ide za svojim cieľom, ale zároveň jeho vytrvalosť musela skryto obdivovať. Je to muž, ktorý riadi svoj vlastní osud, ktorý nedovolí, aby mu ktokoľvek vstúpil do cesty, a to vrátane nej. Je rozhodnutý, že ju získa, a začína sa mu to dariť. Do čerta!

Na svoju obhajobu Isabella mohla povedať len to, že snáď žiadna žena by nedokázala odolať jeho romantickému zvádzaniu, a ona nie je výnimkou. Môže tvrdiť čokoľvek o nezmyselnosti lásky a manželstva, ale je predsa len človek.

I tak musí zozbierať všetky svoje sily a už nikdy nesmie podľahnúť.

předchozí kapitoladalší kapitola

Uživatelé musí být přihlášeni pro psaní komentářů.

Komentáře

1

11)  monikola (06.12.2011 20:44)

ach táááák

10)  Bosorka (06.12.2011 20:42)

velký prudký oheň

9)  monikola (06.12.2011 20:35)

poprosím jazykové okienko...čo je to "fagule"???

8)  Bosorka (06.12.2011 20:02)

To je ale zákeřný hajzlík! Kéž by takových na světě bylo více Moc pěkné a jiskřící, ale až Bella "chytne" to bude fagule!

7)  monikola (06.12.2011 09:08)

no jo Judy...ale keď on i papá, tak možno i má horúci dych
ajka...tak piknik? ten bude
Blanulak...ako som písala, mám podobné potreby pri písaní ako vy pri čítaní
BabčaS dakujééém

6)  Judy (05.12.2011 20:49)

Moc pěkné. Jen jedna malá chybička se vloudila při opisování z knížky. Jak může mít upír horký dech???

2)  monikola (05.12.2011 14:16)

vieš čo ti poviem...i ja fučím, keď to dávam dokopy...teraz som sa nudila v robote (december bude celý taký, chvalabohu) a korigovala 16. kapitolu a normálne mám pocit, že keby som mala chlapa po ruke tak sa na neho vrhnem

1)  Twilly (05.12.2011 13:40)

Romantika jak hovado!!! Ti poviem, že táto poviedka TI pásne do repertoáru. To mi ver! Ešte nie sú ani dve hodiny popoludní a ja tu fučím ako taká lokomotíva

1