Sekce

Galerie

/gallery/thumbs/necakane_dedictvo.jpg

Šiesta kapitolka a v nej nájdete Bellinu reakciu na Edwardovu ponuku. A Edwardove argumentovanie je proste obcas... povedzme, že jeho ego nemá hranice :DDD

Nový gróf sa zrejme zbláznil! On...! Ja ani nemám odvahu ti vôbec napísať, s čím ten šialenec vyrukoval!

Isabella v liste Tanyi

 

,,Zbláznili ste sa!?“ povedala Isabella, keď sa zmohla na slovo.

V očiach sa mu objavilo pobavenie. „Uisťujem ťa, že som úplne v poriadku,“ odpovedal gróf. „Len som vyjadril svoju žiadosť.“

Nemohla si pomôcť a začala sa poriadne nahlas smiať. Ešte stále bola ohromená jeho bozkom a on ju teraz požiada o ruku.

„Zranila si ma, drahá,“ utrúsil lord Masen. „Chápem, že moja žiadosť je nečakaná, ale rozhodne na nej nie je nič na smiech.“

Isabella sa prestala smiať, zdvihla ruky a prstami sa dotkla spánkov. „Nechce sa mi uveriť, že by ste to mohli myslieť vážne. Lady Freemantlová i Tanya, každý... každý čo Vás aspoň trochu pozná mi hovoril mi, že ste zaprisahaný starý mládenec.“

„Bol som – ešte pred dvoma minútami. Ale tým, že som ťa pobozkal, sa všetko zmenilo. Uvedomil som si, že chcem, aby si sa stala mojou ženou.“

Neveriacky ho pozorovala. "Ako Vás mohol jeden bozk priviesť k takému rozhodnutiu?“

Gróf pokrčil svojimi širokými ramenami. „Nebol to len ten bozk. Je tu viac dôvodov, prečo by som chcel, aby si bola mojou ženou. Ale predovšetkým… ty si jediná žena, ktorá ma zaujala natoľko, aby som o tom uvažoval.“

„Pane, poznám fámy, ktoré sa o Vás šíria a určité číslo, ktoré reprezentuje počet žien, ktoré... povedzme vstúpili do Vášho života je určite impozantné, nemyslíte si, že ste predsa len ešte dosť mladý na to aby ste mal takto definitívne názory?“

„Drahá, verte mi, že na podobné tvrdenia som starý až až.“

„Ale veď o mne skoro nič neviete.“

„Viem toho dosť, aby som veril tomu, že sa k sebe hodíme. Rozhodne sa ani jeden z nás nebude nudiť.“

Isabella sa na neho dlho zadívala. „Čo ste ma nepočuli, keď som Vám naposledy hovorila o svojej nechuti k manželstvu?“

„Počul som to celkom jasne, ale chcem ťa presvedčiť, aby si zmenila názor.“

Jeho rozhodnosť ju vyvádzala z miery. „Nikdy sa Vám nepodarí presvedčiť ma, mylord.“

„Nie?“ Na perách sa mu objavil hravý úsmev. „Je vidieť, že ma nepoznáš, Isabella.“

„Už som povedala nie. Nemienim sa vydávať, a už vôbec nie za Vás.“

„Zrejme si nezvážila všetky výhody.“

„Výhody?“ opakovala.

„Ako mojej manželke ti nebude nič chýbať.“

„Okrem slobody. Ako môj manžel nado mnou budete mať omnoho väčšiu moc než ako môj poručník. Podľa zákona budete môj pán a vládca a ja sa stanem Vašim majetkom. Nechcem, aby ma niekto niekedy vlastnil.“

Lord Masen sa usmial. „Nechcem ťa vlastniť, láska. Naopak uznaj, že by ti to prinieslo samé výhody. Moja ponuka je veľmi rozumná.“

Isabella mala dojem, ako by ju niekto praštil. Vždy si sľubovala, že nikdy nevstúpi do manželstva z rozumu, ako to urobili jej rodičia. Že sa bez lásky proste nevydá. „Možno Vy o taký vzťah stojíte, pane, ale ja nie,“ povedala ticho. „Moji rodičia sa brali bez lásky a boli v manželstve nešťastní.“

„Tak som to ale nemyslel. Tak to predsa vôbec nemusí byť,“ povedal opatrne.

„Nie, to máte pravdu. Žiadna svadba totiž nebude!“

Masen sa zamyslene zamračil. „Samozrejme že by si mala pravidelný príjem a rovnako tak tvoje sestry. Myslel som si, že budete rady, keď si nebudete musieť na živobytie zarábať učením.“

Isabella v duchu napočítala do desiatich, aby sa upokojila. „Je zrejmé, že nič nechápete. My chceme učiť. Naša práca nám poskytuje nielen živobytie, ale i zadosťučinenie a zábavu, a predovšetkým nezávislosť, o ktorej som sa už zmieňovala.“

Po jej odpovedi sa pokúsil o ďalší výpad. „Manželstvo so mnou by vám všetkým navrátilo zničenú povesť.“

Isabella bojovne vystrčila bradu. Jej postavenie v spoločnosti jej pripomínať nemusel. „A prečo? Už dávno som sa zmierila s tým, že nás spoločnosť zavrhla. Zo začiatku ma to trápilo, ale potom som zistila, že nebyť zviazaná prísnymi pravidlami mi poskytuje nečakané možnosti, a predovšetkým slobodu. Je nám jedno, čo si o nás kto myslí a hovorí.“

Gróf ju dlho mlčky pozoroval. „Mala by si myslieť na svoje sestry. Čo im nechceš poskytnúť šancu na normálny život?“

Isabella sa nepríjemne zavrtela. Vedomie, že odmieta príležitosť pomôcť svojim sestrám ju ťažilo ako ťažký kameň. Potom však rozhodne zakrútila hlavou. „Práve kvôli nim to nemôžem urobiť. Rosali a Alice majú na manželstvo rovnaký názor ako ja. I ony chcú zostať slobodné a riadiť sa svojim vlastným rozumom a vôľou.“

Chápavo prikývol. „Rozumiem, prečo neznášaš mužov. Jeden z nich ťa zbabelo opustil, pretože sa obával následkov škandálu, ktorý zapríčinili tvoji rodičia.“

Pripomenutie zrady muža, s ktorým chcela spojiť svoj život, ju už dávno nebolela, veď sa to stalo pred štyrmi rokmi. Všetko to zúfalstvo mala už za sebou. Nedokázala však zabudnúť na tvrdú lekciu, ktorú dostala.

Naivne sa domnievala, že sa jedná o sobáš z lásky. Ako inak by mohla prijať markízovu ponuku, keby nebola presvedčená, že tak robí z úprimného srdca. Avšak radosť z toho, že sa zamilovala do muža, ktorý sa zaprisahal, že ju zbožňuje, bola kruto rozdrvená verejným prehlásením o zrušení ich zasnúbenia. Nikdy viac už takú chybu neurobí.

„Nie je pravda, že by som mužov neznášala,“ uistila ho Isabella. „Len sa za žiadneho nechcem vydať.“

„Nebojíš sa, že ostaneš sama? Zostarneš opustená?“

Jeho otázka ju zastihla nepripravenú a Isabella nedokázala potlačiť záchvev bolesti. Jej sestry sú mladé a krásne a napriek ich problémom existuje veľká pravdepodobnosť, že sa jedného dňa predsa len vydajú, no ona je už vo veku... no, dalo by sa tomu povedať „hop alebo trop“, buď si nájde manžela teraz, alebo ostane starou pannou, navždy učiteľkou v dievčenskej škole, neustále s existenčnými problémami. Skončí opustená, obklopená iba kopou umňaukaných mačiek. No dobre, mačky sú asi už príliš výplodom jej fantázie, ale to ostatné je možné.

„Nie tak, aby som sa vydala,“ odpovedala po ďalšom zaváhaní. „Viac sa bojím, že sa sama ocitnem v manželstve, kde mojou úlohou bude poslúchať, byť ticho a rodiť deti nejakému šľachticovi, ktorý očakáva jedine syna. A ak sa narodí dcéra? Aha, no... je to milé, ale na čo to je? Takýto vzťah mal k mojej matke a k nám náš otec.“

Zrazu sa zastavila a skúmavo sa na grófa pozrela. Otvorenou dlaňou sa udrela do čela. „Samozrejme! Že ma to skôr nenapadlo. O to Vám ide, že? Ale to je pochopiteľné. Je to vlastne Vaša šľachtická povinnosť. Musíte splodiť dediča, ktorý ponesie Vaše rodové meno a titul. Lenže k tomu musíte mať ženu. Takže si hľadáte chovnú kobylu!“

„Nie,“ povedal podráždene a možno... možno trochu smutne. Isabellu to prekvapilo. „Verte mi, ale to nehľadám. Hľadám spoločníčku a priateľku.“

Isabella síce pochybovala, že typ muža, akým bol lord Masen, by hľadal spoločnicu a priateľku, ale potom smutnom tóne, ktorý zvolil si to radšej si to nechala pre seba. Namiesto toho sa milo usmiala. „V týchto prípadoch sa väčšinou očakáva, že žena povie áno, lenže ja bohužiaľ hovorím nie. Síce Vám za Vašu veľkorysú ponuku ďakujem, ale musím odmietnuť.“

„Isabella, ja sa nevzdávam. Hodlám ťa presvedčiť k tomu, aby si zmenila názor.“

Isabella sa napriamila a premerala si ho pohŕdavým pohľadom. Keď sa však na ňu milo usmial, v útrobách ucítila hrejivé chvenie, ktoré však ihneď potlačila.

„Naozaj už neviem, ako jasnejšie sa mám vyjadriť, lord Masen. Nevzala by som si Vás ani za všetky poklady sveta. Je to povedané dostatočne jasne, aby ste ma pochopili?“

Pobavene vydvihol obočie. „Vieš ty vôbec, koľko žien by bolo šťastných, keby odo mňa dostali ponuku k sobášu?“

„Potom to skúste u nejakej inej. Iste ju s nadšením prijme. Ja však nie.“

Edward sa znova usmial. „Lenže ja žiadnu inú nechcem. Vybral som si tebe, Isabella, a myslím to vážne.“

Údivom otvorila ústa. Mužská ješitnosť ju snáď nikdy neprestane prekvapovať.

Isabella už dlhšie nemienila v tejto nezmyselnej konverzácii pokračovať. Otočila sa, aby vyhľadala svojho koňa.

Edwardove nasledujúce slová jej však vyrazili dych a prikovali ju na mieste. „Budeš so mnou šťastná, Isabella. Nepochybujem o tom, že v manželskej posteli budeš priasť blahom ako mačka.“

Isabella sa k nemu pomaly otočila. Nevedela, či sa má uraziť alebo sa mu vysmiať. „Rád sa vychvaľujete, že áno, mylord?“

„To nie je vychvaľovanie. Som si istý, že sa ti milovanie sa mnou bude páčiť. Avšak jediný počestný spôsob, ktorý pre nás prichádza v úvahu, je manželská posteľ.“

Bola príliš šokovaná, než aby odpovedala, čo bol zrejme jeho úmysel.

Znovu sa usmial. „Priznávam, že si mi načisto poplietla hlavu,“ pokračoval, „a podľa toho, ako si sa chovala, keď som ťa bozkával, ani ja ti nie som ľahostajný. Chvela si sa túžbou po mojich bozkoch, tvoje oči prosili o ďalšie dotyky a láskanie.“

Isabella sčervenala až po korienky vlasov. Mal pravdu, skutočne sa v jeho náruči chvela…, i keď by to nikdy nepriznala.

„Nebuďte smiešny,“ odvetila. „Bola som len prekvapená, nič viac. Ešte stále nemôžem uveriť tomu, že ste sa chovali ako nejaký barbar. Uisťujem Vás, že ja k Vám vôbec nič necítim.“

Urobil krok dopredu. „Mám ti to dokázať?“

„Ak sa o to len pokúsite, prisahám, že Vám utrhnem uši!“ Preboha, prečo ju napadli zrovna uši, povedala si v duchu. Asi preto, že ho druhý krát už udierať nechcela. Niežeby  jej ho bolo ľúto, ale ešte stále ju trochu boleli hánky, ktorými sa vlastne iba ošuchla o jeho bradu. Bradu tvrdú ako z kameňa. A to mierila niekde k nosu. Nevedela si predstaviť ako by dopadla jej ruka ak by sa neuhol tak prekvapivo rýchlo stranou. Bože, ten muž je tak... tak mužný. Tak pevný, pripadal jej ako statný kamenný maják, istota, ktorá Vás ochráni od nebezpečia. Na chvíľu sa cítila zmetene, uvažovala, prečo vlastne tak vehementne odmieta jeho ponuku. Cítila sa zahanbená, že sa po ňom zahnala, ale to všetko trvalo len do tej doby, než si spomenula, čo tomu predchádzalo – ako ju gróf stiahol z koňa, držal ju v náruči a ako ja nevhodne bozkával. Možno na jeho bozk tak reagovala práve preto, že bol nevhodný pre ich vzťah chovanka verzus jej opatrovník. Zakázané ovocie...

Zatiaľ čo premýšľala Edward sa pobavene usmieval. Nezdalo sa, že by ho jej hrozba zastrašila. „Pokiaľ by si chcela dosiahnuť na moje uši, moja milá, to by si musela kúsok vyrásť.“

Isabella vedela, že ju zámerne provokuje. Rozhnevane zovrela pästi a musela sa ovládať, aby na neho znovu nezaútočila. Ste ten najneznesiteľnejší muž, lord Masen, akého som kedy poznala.“

„Možno áno, ale len preto, že ma ešte nepoznáš. Keby som dostal príležitosť dvoriť sa ti, netrvalo by dlho a ležala by si mi pri nohách.“

„Mám pre Vás ďalšie naj, milý pane. Ste i ten najarogantnejší a najegocentrickejší muž, akého poznám. Nikdy, nikdy Vám nepoviem áno!“

„Chceš sa vsadiť?“

Isabella naraz zneistela. „Vsadiť sa?“

„Ako dôležitá je pre teba tvoja nezávislosť?“

„Nechápem Vás.“ Isabella si ho merala podozrievavým pohľadom.

„Čo všetko si ochotná riskovať, aby si sa zbavila môjho nechceného poručníctva?“

Snáď všetko, napadlo ju okamžite. „Prečo?“

„Nemôžem zo seba zatriasť svoju povinnosť postarať sa o teba, ale môžem svojmu právnikovi prikázať, aby napísal oficiálny dokument, ktorý ti bude dávať právomoc slobodne riadiť svoj život. A samozrejme i tvojim sestrám.“

„Čo za to?“

„Poskytneš mi šancu, aby som sa ti mohol dvoriť.“

„Dvoriť sa mi? Ako Vás to vôbec mohlo napadnúť? Predsa som Vám hovorila, že si Vás nevezmem, a to za žiadnych podmienok.“

„Nechcem nič iné, než aby som dostal šancu zmeniť tvoj názor. Pokiaľ sa mi do mesiaca nepodarí presvedčiť ťa, aby si sa stala mojou ženou, všetky tri dostanete slobodu. Budete legálne i finančne samostatné, ako ste si priali. Zavri ústa, drahá,“ dodal gróf, keď na neho len ticho zízala. Si príliš krásna na to, aby si lapala po vzduchu ako dajaký kapor.“

Isabella poslúchla, i keď v skutočnosti nemohla chytiť dych. „Nie som si istá, či Vám rozumiem, pane. Dáte nám slobodu, keď po mesiaci na Vaši žiadosť o ruku poviem nie?“

„Presne tak.“

„Ste až hanebne sebaistý.“

Samoľúbo sa usmial. „Dalo by sa to tak povedať. Ale vráťme sa k podmienkam našej stávky. Na oplátku mi po celý mesiac dovolíš, aby som mal príležitosť poriadne sa ti dvoriť. A pokiaľ mi nebudeš schopná odolať, vezmeš si ma.“

Arogancia tohto muža ju udivovala. Ako si len môže myslieť, že by ju dokázal presvedčiť k tomu, aby si ho vzala za manžela? Niečo také nikdy neurobí… on predstavoval všetko to, čo... čo proste neznášala a za žiadnu cenu nechcela.

Keď stále váhala, lord Masen smutne pokýval hlavou. „Nenapadlo ma, že budeš taký zbabelec. Proste sa bojíš, že by som mohol vyhrať.“

Dobre vedela, že ju úmyselne podpichuje, i tak sa nedokázala ovládnuť a vykríkla: Ja nie som žiaden zbabelec!“ Aspoň nie moc veľký. Je síce pravda, že ju jeho bozk vyviedol z miery, ale to ešte neznamená, že by súhlasila s tým, aby sa stala jeho manželkou. „Nevyhráte, mylord.“

„Potom sa nie je čoho báť. Pokojne moju stávku môžeš prijať. Koniec koncov, ponúkam ti slobodu, o ktorú si ma od začiatku žiadala.“

Nie je sa čoho báť. Jej rozum jej hovoril, že má pravdu. No hlboko v hrudu kdesi pri srdci mala taký zvláštny pocit, pocit, ktorý doteraz nepoznala.

Pozrela sa do jeho zlatistých očí a rozhodla sa.

předchozí kapitoladalší kapitola

Uživatelé musí být přihlášeni pro psaní komentářů.

Komentáře

1

12)  martty555 (01.02.2012 11:50)

eMuska

11)  eMuska (16.11.2011 19:48)

rozbiehame mesačnú žúrku, oujé! Ja by som sa mu otočila chrbtom a proste odišla... zlatí sú!

monikola

10)  monikola (15.11.2011 08:44)

Jaj, nie všade som dávala vo vykaní množné číslo...ale už je to opravené, dúfam, že všetko Hej, ich prestrelky sú skvelé a rozhodne budú pokračovať, ale neskôr uvidíte, že i Bella bude potrebovať lekciu

9)  Blanulak (15.11.2011 04:31)

No tohle je dobry! Uz se tesim, jak mu srazi hrebinek ! Sice si moc a moc preju, aby skoncili spolu, ale male (mozna i trosku vetsi) lekce by mu neskodila.

Twilly

8)  Twilly (14.11.2011 22:33)

Ja viem, čo si chcela, ale vykáš nesprávne... mmch, ich prestrelky sú vynikajúce ... príbeh na nich stojí a ja sa už neviem dočkať ďalšej kapitolky... kdyyyyyyyyyyyyyyyy?

monikola

7)  monikola (14.11.2011 22:29)

Bosi, ty si trafila klinec po lavičke :D presne to, že vystupuje akoby bol to najlepšie čo ju stretlo ma neuveriteľne bavilo, keď som to dávala dokopy :D :D :D

Twillíčku, aké vykanie? lebo ja som naschvál nechala tu situáciu tak, že ona mu stále vyká a odkedy si ju on chce vziať tak jej zase on tyká...proste arogantný neandrtálec B)

Simush...ďakujem :) myslím, že ich čaká ešte veľa...nedorozumení? slušne povedané
Babča S. a WITMY tiež ďakujem

6)  simush (14.11.2011 18:57)

jééééj :) tak toto bolo uzasnéééé :D skveleee ..... uz sa tesim na dalsie :D som zvedava ako sa jej bude dvorit :D :D

Bosorka

5)  Bosorka (14.11.2011 17:31)

Ale mě nevadí, že - nic svadba, nic láska, ale ten přístup - jsem to nejlepší, co tě na světě potkolo a dobře to vím! :D

Twilly

4)  Twilly (14.11.2011 13:09)

Bosi, já bych ho nenakopala, takovej se mi prostě líbí. I když mizera, ale pořád zůstává Edwardem. Trvá na tom, že jediná možnost, jak ji dostat do postele je manželství. Tomu se říká syndrom Edwarda Cullena jak vyšitej.

Moni... , nechýbal vtip, akcia, reakcia a šum svistu aj iskry... fíííííííí... akurát bacha na vykanie :D

Bosorka

3)  Bosorka (14.11.2011 11:42)

ááááááááááááááááá Skvělý! :D Fakt jsem se bavila a milého Edwarda bych za jeho aroganci s chutí nakopala...

2)  Babča S. (14.11.2011 10:45)

1)  WITMY (14.11.2011 10:06)

skvělá kapitola už se moc těšim až se do toho ed obuje

1

Hledat

Přihlásit

Už. jméno:

Heslo:

Registrace

Aktuální články

Napsali jste

Náhodný obrázek