Sekce

Galerie

/gallery/nm.jpg

pokračovanie Tieňov minulosti...

Oni  budú tentoraz roniť krvavé slzy bolesti a poníženia.

1. kapitola – Tajné stretnutie


Bola hlboká tmavá noc. Na oblohe nebolo badať žiadnu hviezdu, iba obrovské tiesnivé oblaky. Hustá hmla dopadala na okolité strechy domov. Obyvatelia mestečka sa radšej skryli do svojich bezpečných príbytkov.

Prázdnu ulicu nezvyčajne narúšali kroky ženy v tmavom plášti. Keby ju okolnosti nedohnali k tomuto činu, neobťažovala by sa kráčať po tomto mieste. Všetko naokolo sa jej protivilo, hnusilo. Nenávidela, keď musela niečo vykonať. Bola už zvyknutá, že jej všetko nosili na striebornom podnose a kládli k nohám. Lenže už nevládala potláčať v sebe ten pocit, tú túžbu po pomste.

Raz a navždy chce vyriešiť problém, ktorý sa vyskytol pred mnohými rokmi. Vtedy ju sklamali, zranili, ponížili. Teraz sú na rade oni. Budú trpieť tým najhorším spôsobom a Rumuni jej v tom pomôžu. Aj oni túžia, prahnú po pomste tisícky rokov. Ich spojenie prinesie skazu tým, ktorí jej hlboko ublížili.

Žena zahla za roh ulice, kde na ňu čakala dvojica mužov.

„Madam, vaša krása je neskutočná,“ hlbokým hlasom ju oslovil jeden z dvojice.

Pozrela sa na svojich spoločníkov s odporom a povýšenecky. Boli tenkí a malí. Jeden bol tmavovlasý a druhý mal popolavé, až takmer šedivé vlasy.

Žena sa pohŕdavo usmiala.

„Na vaše komplimenty, Stefan, nemám čas. Prišla som sem len preto, aby som vám oznámila, že sa vo Volterre chystá slávnosť. Príde aj Arova bastardka.“

Stefan so svojím priateľom pozrel na ženu veľmi ostražito. Zneisteli, nevedeli, čo má táto ženská v pláne. Návrat dedičky trónu pre nich znamená určitý problém. Sprísnia ochranu a im sa nepodarí preniknúť, nepodarí sa im konečne vyhrať. Dlho plánovali svoju konečnú pomstu a teraz sa im má zrútiť ako domček z karát?

„Dedička? Kedy ste nám mienili oznámiť túto informáciu? Keď by už bolo neskoro? Madam, teraz si nemôžeme dovoliť žiadne chyby. Určite ste si toho vedomá."

„Jej účasť na slávnosti nebola istá. Iba dnes oznámila svoje rozhodnutie, že príde.“

„Slávnosť?“ spýtal sa ten druhý. „Akým spôsobom nám táto informácia poslúži? Zatiaľ ste nám nepriniesli nič, čo by nám poslúžilo. Každé slovo, ktoré vypustíte, je síce cenné, ale vonkoncom nie prínosné. Mysleli sme si, že naše stretnutie bude dôležité, keď ste na ňom tak trvali.“

„Vladimir, hádam si nemyslíte, že... Ponúkam vám vynikajúcu príležitosť, aby ste vykonali to, po čom už dlho prahnete, rovnako ako ja. A to dievčisko, keď ublížite jej, ublížite aj Volterre. Slávnosť vám v tom len pomôže. Mohli by ste mať ku mne trochu dôvery,“ z jej hlasu vychádzala zúrivá nenávisť, hrôzostrašná zlosť.

Vladimir a Stefan sa na seba znepokojene pozreli. Videli už mnohých, ktorých ovládala zlosť. Avšak nikto sa nevyrovnal tejto žene. Ako dlho musela potlačovať svoje pocity? Ako dlho ich musela skrývať?

„Ako? Myslíte si, že Aro nechá svoju jedinú dcéru, jediného potomka, bez ochrany, najmä keď bude hrad plný hostí? Prepáčte, ale snáď nie ste taká naivná.“

Žena privrela oči. Keby bola iná možnosť, keby mohla, už dávno by boli títo dvaja mŕtvy. Lenže potrebuje ich pomoc, ich silu. Sama to nedokáže vykonať.

„Nie, to nie, ale existujú momenty, keď býva sama, bez ochrany. Navyše, garda nebude zameraná iba na ňu. Dokážem zariadiť, aby ste sa počas slávnosti nepozorovane dostali do hradu. Využite moment, keď bastardka bude sama a uneste ju. Neskôr, v bezpečí sa s ňou môžete pohrať, ako len budete chcieť. Na tom nezáleží, no nech trpí krutou bolesťou, nech kričí a žobroní o svoj život. Samozrejme, budete sa musieť prihlásiť o slovo. Upozorniť na seba už skôr, aby na vás nepadlo svetlo podozrenia. Pretože ak budú vedieť hneď od samého začiatku s kým majú tú česť, všetka práca by vyšla na zmar. Úsilie by bolo potom zbytočne premrhané. Tlak zo všetkých strán ich prinúti kapitulovať, neunesú záťaž a padnú na svoje vznešené kolená. Príliš milujú svoj drahokam, ako nazývajú dedičku trónu.“

„Prečo to všetko? Prečo nám pomáhate?“ Bola to záhada, ktorá trápila Stefana s Vladimirom. Boli prekvapení, keď sa im ozvala, keď ich žiadala o pomoc. Oni len prijali ponuku, pretože dlho, veľmi dlho čakali na takúto príležitosť.

„Nemusíte sa s tým vôbec zaťažovať. Vy sa len dokonale pripravte. Ako ste sami povedali, teraz si nemôžeme pripustiť žiadnu chybu. Ešte sa vám ozvem.“

Žena sa otočila a odišla. Nemusia vedieť, prečo chce vidieť Volturiovcov na samotnom dne pekla.

Vychutná si pohľad na ich bezmocnosť, na ich pád. Vychutná si pocit absolútneho víťazstva. Každý musí zaplatiť daň za svoje skutky.

Pre nich sa čas nekontrolovateľne kráti. Deň zúčtovania sa blíži každou minútou. Nie, nebude mať výčitky pre to, čo chystá. Nebude ľutovať žiadny skutok, ktorý odteraz vykoná. Je si vedomá hrozby, ktorá ju čaká, keď náhodou prídu, že za všetkým stojí ona. Je si vedomá smrti, ktorá jej hrozí odvtedy, ako si vybrala túto cestu pomsty. Napriek tomu všetkému, je pevne rozhodnutá. Nie, už od nich ďalej neznesie ponižovanie a výsmech.

Každý jeden deň sa díva do zrkadla a pýta sa svojho odrazu – Prečo? Prečo práve ona? Čo také spravila, keď ju osud tak potrestal? Veď je prekrásna žena. Dokonca ho milovala! Bola schopná všetko obetovať. A predsa sa to stalo. Zradil ju, podviedol, zničil, ponížil a pošpinil tým najhorším spôsobom, akým bol schopný.

A oni mu jeho správanie tolerovali a podporovali. Rozumeli mu. Svojím konaním sa jej bezohľadne vysmievali do tváre. Zahrávali sa s jej bytosťou. Hrali krutú hru, ktorej pravidlá poznali iba oni.

Bez slova prijala všetky údery, ktoré jej život nadelil. Ale teraz ona zasadí posledný úder. Nikto sa už s ňou nebude viacej zahrávať. To on ju naučil, to on z nej spravil takú ženu, akou je teraz. Bezcitnú, bezohľadnú, krutú, pomstychtivú.

Bude jej ležať pri nohách, bude ju prosiť o zľutovanie. Lenže ona ostane hluchá a slepá. Ona sa mu bude smiať do tváre. Ona urobí ten posledný krok, posledný úder, aby ho zničila. Oni  budú tentoraz roniť krvavé slzy bolesti a poníženia.

 

 


 

nikolka

předchozí kapitoladalší kapitola

Uživatelé musí být přihlášeni pro psaní komentářů.

Komentáře

1

nikolka

2)  nikolka (23.01.2011 00:13)

Ďakujem... a ehm... tak trošku bude dusnejšie ...

ambra

1)  ambra (21.01.2011 10:06)

nikolko, ona nevychladla? Nesmířila se? Je to Esme? Esme jako bohyně pomsty? No nazdar... Takže všechen těžce dosažený klid je v ohrožení... Tleskám a těším se na další. Rozjela jsi to pěkně svižně!!!

1

Hledat

Přihlásit

Už. jméno:

Heslo:

Registrace

Aktuální články

Napsali jste

Náhodný obrázek