02.02.2011 [08:15], 12MaryCullen12, ze série My love-vampire story, komentováno 0×, zobrazeno 1385×

Takže... tretia kapitola. Čo sa stane? Zabije ma medveď, alebo príde nečakaná pomoc? Dozviete sa len po kliknutí ;)))

Rosalie:

Wow! Ideme do Európy! Ešte neviem kam presne, je to prekvapenie. Edward a Alice to ale už vedia, to nie je fér! Ale, niečo je zvláštne. Keď nám Esmé a Carlise hovorili, že pôjdeme do Európy. Alice nemala jednu víziu, ale dve. Tá prvá, v poriadku, miesto, kam ideme, ale tá druhá, iná. Podľa Alice prekvapujúca, ale o čom bola, nám nechce povedať. Ani Edward na to nedokáže prísť, lebo si dobre stráži myšlienky. Zo zamyslenia ma vytrhol Emmett, ktorý vtrhol do izby.

„Čau, zlatko! Už viem, kam ideme!“ Priskočil k obrovskej mape sveta na stene a ukázal na maličký štát v strednej Európe. Slovensko. Uff, dúfam, že sa tam bude dať nakupovať. Pobalili sme si a ja som netrpezlivo čakala deň odchodu.

V lietadle

„Emmett, ešte raz potrasieš tým lietadlom, zabijem ťa!“ vyhrážala som sa, lebo dohováranie nepomáhalo. Pozrel sa na mňa šteňacím pohľadom „To nepomôže!“ odvrkla som. Dlho som však neodolala a za krátko sme sa vášnivo bozkávali.

Konečne sme pristáli a my sme si v tej trme - mrve našli batožinu. Taxíkom sme sa doviezli na kraj lesa a ďalej sme išli sami. Zastali sme pred malou chalúpkou. No, mohlo to tu vyzerať viac... moderne. Ale keď sme vošli dnu, čakalo ma prekvapenie. To tu bolo moderné. Len z vonku to zrejme naschvál vyzeralo viac ošarpane. Vybalili sme si obrovské kufre a išli sme na spoločný lov. Ulovili sme si pár srniek a našli sme aj nejaké medvede. Už sme boli dosť hlboko v lese, keď sme niečo zacítili. Krv... človeka. Za krátko sme našli asi dvanásť ročné dievča v hroznom stave.

„Napadol ju medveď,“ zašepkal Carlise. Aj s Edwardom a Alice k nej pribehli a pokúšali sa ju ošetriť. Esmé pomáhala ako sa len dalo. Jasper radšej odišiel a Emm šiel pohľadať medveďa. Keď ho už zabil, postavil sa vedľa mňa. Pamätám si, ako medveď zaútočil na Emmetta. Vtedy som ho našťastie zachránila. Odbehli sme aj s Emmom domov. Nie za dlho prišli aj Edward s Esmé, Alice a Carliseom. Carlise niesol v náručí chabé telo dievčaťa. Jej srdce pomalz a nevládne bilo. Už – už sa zdalo, že sa zastaví.

„Nieje iná možnosť?“ opýtal sa Edwrad zúfalo.

„Nie...“ odpovedal Carlise rovnako nešťastne. Položil dievča na gauč a uhryzol ju.

Mary:

Precitla som vtedy, keď do mňa niekto... zahryzol? Asi áno. Po tom uhryznutí nastala obrovská bolesť. Po celom tele sa mi rozľahli plamene. Bolesť bola intenzívna a nechcela prestať. Nekričala som. Vedela som totiž dobre, že to nepomôže. Iba som ticho stonala. Nevedela som ani, kedy bolesť ustala, ale cítila som obrovskú úľavu. Skúsila som pohnúť rukou. Pohla som ňou. Opatrne som sa posadila a otvorila som oči. Bola som v nejakej miestnosti a okolo mňa stálo sedem postáv. Jedna blondínka, ktorá držala za ruku chlapa ako hora s krátkymi tmavými vlasmi, ďalej dievča s čiernymi vlasmi sotva po plecia. Ona držala blonďáka, ktorý sa tváril, akoby ho niečo bolelo. V kúte miestnosti stál chalan s bronzovými vlasmi. Ešte tu bol jeden pár, ktorý, na rozdiel od ostatných, vyzeral staršie.

Hnedovlasá žena mala v tvári ustarostený výraz a držala vysokého plavovlasého muža. Všetci mali zlaté oči, veľmi bledú pokožku a boli nadprirodzene krásni.

„Kde som?“ To bola prvá otázka, ktorú som položila.

předchozí kapitoladalší kapitola

Uživatelé musí být přihlášeni pro psaní komentářů.

Komentáře