Sekce

Galerie

/gallery/most_perex.jpg

Aro.

Marcus.

Edward.

7.kapitola

 

  Do izby som vbehla len pár minút pred Jane. Bolo to vážne tesné.

  „Bella, poď, už je čas,“ povedala. Pohľadom však zavadila o jeden obraz. „To je kto?“ ukázala na Edwarda, ktorý sa na plátne hral s Corou.

  „Výplod mojej fantázie,“ mávla som rukou, snažiac sa znieť ľahostajne. Tá to prešla bez ďalších poznámok a ťahala ma k nej do izby.

  Chvíľu trvalo, než mi vybrala tie správne tiene a – podľa nej – dokonalý účes. Cítila som sa ako v cirkuse.

 

  Obrovské dvere sa roztvorili a ja s Jane som vošla do sály. Po stranách boli nazhromaždení upíry s čašami v rukách Pred trónmi stáli vládcovia spolu s Christianom. Ten sa zákerne škľabil. So strachom som o krok cúvla. Ja sa za neho nevydám!

  „Drahí prítomní,“ predniesol slávnostne Aro, keď sa Jane postavila do jeho zákrytu, „rád by som vám predstavil svojho nástupcu, Christiana Volturiho, a jeho nastávajúcu manželku, Isabellu Volturivú!“ Sálou sa rozľahol potlesk.

  „Ja si ho nevezmem!“ skríkla som na celú miestnosť. Všetko stíchlo, miesto radosti si všetci medzi sebou šepkali. Pristúpila som bližšie k Arovi a pozrela mu do očí. Chvíľu si ma premeriaval, než sa na jeho tvári usadil hnevlivý výraz.

  „Ako si sa opovážila?“ zahrmel, až sa všetci naokolo prikrčili. Len ja som sa snažila stáť vzpriamene a neprerušiť očný kontakt. „Ako si sa opovážila piť zvieraciu krv?“ sálou sa opäť rozľahol šum. „Za toto ťa čaká trest!“

  „Nie!“ povedali tri osoby naraz. Marcus a nejakí dvaja upíry. Lepšie som si ich prezrela.

  „Carlisle, Eleazar, Marcus,“ zasyčal Aro. Carlisle? To bol Carlisle Cullen? A Marcus? Tretí panovník sa vzoprel? Zmätene som sa rozhliadala okolo seba.

  „To nesmieš,“ povedal blondiak, „každý má predsa na výber!“ Ten druhý s tmavými vlasmi mu len pritakal. Obrátila som sa na Marcusa. Hľadel mi priamo do očí. Jeho výraz bol jasný, dokonca sa pousmial!

  „Jej neublížiš,“ povedal Arovi. „Beriem si ju pod svoje ochranné krídla.“ Aro skoro pukol jedom! Hľadel na mňa s nenávisťou, až mi strachom sťahovalo srdce. Ale ja neustúpim! Christian sa obzrel okolo. Snažil sa nejako elegantne vypariť. Nech si len ide, zbabelec! Jeho dar je aj tak nanič, bez toho môjho je iba obyčajný chudák!

  Marcus ma pevne, no nie bolestivo, schytil za rameno a chcel odviesť.

  „Nie!“ skríkol Aro. „Z hradu sa ani nepohne!“ Môj spoločník sa otočil, iba kývol, a vytratil sa spolu so mnou z miestnosti. Za mnou šla Marcusova osobná stráž.

  „Kam ma to vediete?“ vydýchla som poplašene. Skoro som sa chvela. Uvidím ešte niekedy Edwada?

  „Teraz bude najlepšie, keď budeš u mňa, tam na teba nikto nebude mať dosah.“

  „A čo moje obrazy? A moje veci?“ naliehala som. On spod plášťa vytiahol malú striebornú vecičku.

  „Carlisle? Ešte si na hrade?...Áno, bude to v poriadku... Jasne... Niečo od teba potrebujem... Dones, prosím, jej veci do mojej izby. Tretie poschodie, prvé dvere... Ďakujem...“ zaklapol mobil a usmial sa môjmu vyvalenému výrazu. Len mlčky pokračoval v ceste.

  Doviedol ma do priestrannej izby, kde však bola iba posteľ, stôl a skriňa.

  „To je všetko?“ pípla som. On sa obzrel, akoby tu bol tiež len prvý raz.

  „Nepotrpím si na luxus,“ zasmial sa. Odkedy sme vyšli zo sály, bol rozhodne veselší.

  „Čo sa tam vlastne stalo?“ ozvala som sa ticho.

  „Aro si všimol, že si pila zvieraciu krv. Je na to priam alergický. A tvoj odpor, pretože... pretože miluješ niekoho iného, ho dokázal rozpáliť ešte viac. Chudák Christian,“ opäť sa zasmial.

  „Milujem niekoho iného?“ zopakovala som po ňom.

  „Ja mám dar, Bella. Vycítim väzby medzi ľuďmi a upírmi. Odkedy tu si, niečo sa v tebe zmenilo,“ prevrával ku mne ako k malému dievčatku.

  Ozvalo sa zaklopanie na dvere. Po vyzvaní dnu vošlo niekoľko postáv. Spoznala som iba muža, čo sa ma v sále zastal. S ním prišli ešte dve ženy. Jedna mala karamelové vlasy po lopatky a milo sa usmievala, druhá bola nižšia ako ona a mala vlásky rozstrapatené do všetkých strán, pripnuté bielou sponkou, ktorá kontrastovala s čiernou farbou jej neposedných prameňov. Ich oči boli zlaté. V rukách mali moje obrazy a oblečenie.

  „Ďakujem,“ povedala som.

  „Vďaka, Carlisle,“ poďakoval Marcus.

  „Vy ste Carlisle? Čítala som vašu knihu.“

  „Knihu?“ ozvali sa všetci naraz.

  „V knižnici, písali ste ju ručne,“ objasnila som.

  „Ona ešte existuje?“ spýtal sa Carlisle.

  „Našla som ju, ako som už hovorila, v knižnici, nevedela som totiž, čo sa deje s mojimi očami, chcela som si o tom niečo zistiť. A stránky ako zlateoci.com pravdepodobne nie sú,“ vysvetlila som. Všetci sa zasmiali.

  „Tak mi už pôjdeme, myslím, že by nebolo vhodné, aby sme sa tu viac zdržiavali, Eleazar s rodinou už odišiel,“ povedala žena so svetlejšími vlasmi.

  „Samozrejme, ďakujeme za pomoc,“ kývol Marcus a rozlúčil sa s nimi.

  „Ja... smela... smela by som ešte posledný raz odísť z hradu?“ šepla som zúfalo. Potrebovala som s Edwardom aspoň rozlúčiť.

  „Ja neviem, Bella, veľmi dobre vieš, že musíš ostať v hrade,“ povedal zdráhavo.

  „Ale ja ho musím ešte raz uvidieť!“ Skoro som vzlykala. Keby som mohla plakať, slzy by bez prestania máčali moje líca.

  „Dobre,“ zvesil plecia, prešiel ku skrini, a posunul jeden kameň. Stena sa rozostúpila presne tak, ako v mojej izbe.

  „Ja som sa tak dostala von,“ ukázala som na tmavú chodbu.

  „Takých chodieb je tu viac, pred Arom sa mi to však podarilo utajiť. Nevie o všetkých.“ Vošla som dnu. Von som sa dostala hlboko v lese. Začínalo sa stmievať. Prosím, nech tam je, nech ho tam ešte zastihnem! Utekala som, ako najrýchlejšie som mohla. Na lúku som sa dostala do piatich minút. Ležal v tráve s rukami založenými za hlavou. Cora sedela pár metrov od neho. Iba zdvihla hlavu a zase ju položila na predné labky. Mlčky som sa posadila vedľa neho. Bolo mi jedno, či si zašpiním šaty.

  „Edward,“ zašepkala som.

  „Bella,“ podoprel sa na rukách a posadil sa. Vzala som jeho tvár do svojich rúk.

  „Utiekla som z hradu,“ vzlykla som, „je to posledný raz, čo smiem byť s tebou,“ povedala som hneď na začiatku. Nevedela som chodiť okolo horúcej kaše.

  „Nie.“ Iba jediné slovo. Iba jediné slovo sprevádzalo jeho nežný dotyk na mojej tvári, iba to tiché Nie sprevádzalo dotyk jeho pier na mojich. Pobozkal ma. Dlho a s láskou. „Prečo?“ zašepkal do mojich úst. Jeho slzy boli aj moje, plakal za nás oboch. „Prečo sa musím zamilovať do niekoho, koho nikdy nemôžem mať?“ Prerývane dýchal a rukami blúdil po mojej tvári. „Po takom dlhom čase! Konečne som ťa našiel, Bella, nedokážem ťa opustiť.“

  Vo mne všetko vrelo. V mojej hlave to dunelo, zlatá žiarivá bublina vystúpila z mojej pokožky a obklopila nás oboch. Jeho myšlienky sa stali mojimi. Už nebol on, nebola som ja, boli sme my. Všetko bolo už len naše.

  „Ľúbim ťa,“ vyznala som sa mu. „Ale, prosím, zabudni na mňa. Ži svoj krásny život po boku niekoho, koho budeš milovať rovnako, ešte viac, ako mňa.“

  „To nejde,“ zavrtel hlavou. „To ty si moje všetko.“

  „Ach, Edward,“ vzdychla som bezmocne. „Nerob mi to ešte ťažšie.“

  „Láska moja,“ šepol a opäť nežne poláskal moje pery.

  „Odvediem ťa domov,“ odtiahla som sa od neho a vytiahla nás oboch na nohy.

  Šli sme mlčky. Iba sme sa držali za ruky a kráčali vedľa seba. Cora išla zarovno s nami. Do mesta sme sa dostali až za tmy. K jeho domu som cestu našla spamäti.

  „Zbohom,“ pohladila som ho po líci a perami zotrela osamelú slzu. Posledný raz som sa nadýchla jeho opojnej vône a zmizla.

  Zmizla z jeho života.  

Nedovolila som si ani jediný pohľad späť. Vedela som, že keby som čo i len kútikom oka zahliadla jeho zmučenú tvár, nedokázala ybs om odísť. To by však nás oboch mohlo stáť život.

 

Marcus:

 

  Na dvere sa ozvalo hlasné zabúchanie.

  „Otvor dvere, Marcus, viem, že ju tam skrývaš!“ vrčal Aro.

  „Nie, ty s ňou neprídeš do styku!“ vrátil som mu nahnevane. Keby prišiel na to, že tu nie je, nepomohlo by jej – nám – už ani modré z neba.

  „Okamžite otvor!“ zvrieskol. Vedel som, že by pre neho nebol problém tie dvere vyvaliť, no ako jeden z panovníkov si to nemohol dovoliť. Nie na hrade. Vďakabohu.

  „Vypadni, Aro, a už sa sem nevracaj! Toto sa ťa už netýka!“

  „Ale týka, práve, že týka!“

  Handrkovali sme sa ešte dlho, než konečne ustúpil pod Caiovym nátlakom. Správali sme sa ako deti, ale ja som v tom Bellu nemohol nechať. Cítil som to, čo prežívala ona, tú nehynúcu lásku k mužovi, krorý k nej cítil to isté. Bolo to niečo podobné, ako som ja kedysi cítil k Didyme.

  Bella sa vrátila až asi hodinu po tom, čo sa sem snažil Aro dostať. Prišla ako telo bez duše. Jej očiam chýbal lesk, tvár potemnela, ramená ovisli. Sadla si na zem do kúta izby.

  „Bella! Bella, si v poriadku?“ triasol som ňou, no ona nereagovala. Začínal som sa báť.

  „Miluje ma, môj Edward ma miluje, on ma miluje,“ opakovala stále dookola.

  „Bella, počúvaj ma! Bol tu Aro! Chcel sa k tebe dostať! Ak zistí, že si odišla, bude s nami zle nedobre!“ vravel som snažiac sa prebrať ju z toho podivného tranzu. Až teraz akoby precitla.

  „A čo môj štít? Už... už ho viem ovládať. Môžem nás zaštítiť, potom nikto nebude môcť na nás pôsobiť.“ Iba som kývol. Z nej sa zdvihla akási bublina, skoro ju nebolo vidno, len keď som sa pozornejšie zadíval, zbadala som tenkú blanu, ktorá sa blížila ku mne, a čoskoro ma pohltila. „Teraz je to už v poriadku,“ povedala a oprela si čelo o kolená. Začínal som mať strach, takto ešte nič s upírom nezamávalo. Očividne mala v sebe oveľa viac ľudskosti ako ktorýkoľvek z nás. Keď sa vrátila, to puto medzi ňou a jej milovaným bolo ešte pevnejšie. Akoby ich malo to, čo sa stalo, ešte viac spojiť. Taká láska sa nesmie zahodiť.

  Bella naďalej bez pohnutia sedela a ja som sa prechádzal po izbe. Musí byť predsa nejaká možnosť... Okom som zavadil o jej veci, ktoré tu Cullenovci doniesli. Bolo to nejaké oblečenie a obrazy. Na jednom bol ples a na druhom... Bol som si úplne istý, že je to on. Bolo vidno, s akou láskou ho maľovala.  Myslím, že by sa s tým dalo niečo robiť...

předchozí kapitoladalší kapitola

Přidat komentář

Autor:

Text:

Komentáře

1

Kristiana

5)  Kristiana (16.05.2011 20:53)

Hmmm... co asi Marcus vymyslel?

Alda

4)  Alda (11.04.2011 20:50)

S Christianem bych nechtěla být zasnoubená ani já ! Kdyby to nebyl upír, tak bych mu dala pár facek a říkala bych si v duchu dokola. ,,Pane Bože, proč mě trestáš?" Pak bych od něho utekla a........no...... začala bych žít nový život. Jo já ti neřekla, proč bych mu dala pár facek, protože........ no, tak to jsem nějak nedomyslela. Jo, asi bych milovala někoho jinýho, ale to už jsme na jiné stránce.
Byla jsem moc ráda, že si Bella a Edward řekli, že se mají rádi, tedy že se milujou. A vadí mi, že se už nikdy neuvidí. Ale já bych to tak nenechala. Prostě Marcus nebo Carlisle něco musí vymyslet. Jak by jim asi bylo, kdyby se museli rozloučit NAVŽDY se svou nejlepší přítelkyní, kterou hodně milovali a dali by za ní klidně život??? Tak proto musí něco podniknout, jinak je s těma dvouma KONEC! Mysleli by na sebe ( Edward a Bella ) a pak by nevrátili svůj život do normálního, který žili před tím, než se potkali. To by se mi nějak nelíbilo.
Furt bych na něho myslela a nikdy bych nezapomněla. Já chci, aby si Bella přála, ať se může vrátit do Voltery a pobývat s Edwardem svůj volný čas. Nebyli by smutní a byl by to krásný život až do Edwardovi smrti, ale doufám, že ho Bella promění. Kdyby zemřel...... vlastně Bella ho musí proměnit, protože až umře, tak se Bella bude hodně trápit a co pak?? Mě napadají jenom dvě varijanty:
1. Že by si po pár letech našla jiného a zapomněla by na Edwarda.
2.Že by se šla zabít do Voltery a byla by v nebíčku s Edwardem. Trávili by nebesko-manželský život. Teda........ nevím jestli půjdou oba PŘÍMO do nebe............ . Jo, jsem si jistá ( eMus, já to myslím jenom v mých představách, tak jestli ses domnívala, že to bude v dalších dílech, tak to jsem nemyslela. Možná něco z toho, ale nevím, nevím. Na závěr doufám, že se alespoň někdy uvidí a Ara zatloukám do země !! Děkuju moc !!!

3)   (02.02.2011 20:03)

Vyznání! Vyznání! Ale...:'-(
Marcusův pohled byl fakt zajimavý!

Marketa

2)  Marketa (01.02.2011 14:14)

Petronelka

1)  Petronelka (26.01.2011 16:08)

Ou, docela by mě zajímalo, co Marcus vymyslel, ale to bych přeskakovala. Takže půjdu pěkně od začátku:
Popravdě, těšila jsem se na to, jak bude Aro vyvádět, až zjistí to, že se Bella živí zvířecí krví - sice ho to trochu vzalo, ale moje představy se nenaplnily.
Potom jak se jí zastal Marcus, bylo to hodně emotivní a rozhodně jsem to nečekala. Projevil se hodně aktivně na to, jak obvykle působí pasivně a znuděně. Bella ho svými city k Edwardovi musela jistě hodně upoutat.
A teď se konečně dostáváme k tomu, co mě šíleně rozesmutnilo. To jejich rozloučení:'-( próóóóč??????? Konečně si přiznali i to, že se oba milují a ty je takhle od sebe odtrhneš. To rozhodně není ani trochu správné, tohle to! Oni prostě musejí být spolu, a proto doufám, že Marcus vymyslel něco, co by jim mohlo nějak pomoci. On Belle pomoct chce, jinak by ji nechránil před Arem, ale ten jeho plán mě hodně zajímá
Co tahle udělat z Edwarda upíra? To by potom všechny problémy vyřešilo ale toho se asi hned nedočkám. Rozhodně jsem však velmi zvědavá a netrpělivě čekám na další kapitolku, snad tedy bude brzy.
P.S. - omlouvám se za tak krátký komentář

1

Hledat

Přihlásit

Už. jméno:

Heslo:

Registrace

Aktuální články

Napsali jste

Náhodný obrázek