Sekce

Galerie

/gallery/most_perex.jpg

Aro.

Bella.

Komplikácie.

Opať po dlhom čase...

Bella:

  Kráčali sme temnou chodbou osvetlenou len sviecami. Bojazlivo som zvierala Edwardovu dlaň a nasledovala Marcusa. Pred tým, než sme sa rozhodli ísť za Arom, s oznámením, že sa budeme brať, poriadne sme sa napili zvieracej krvi, aby sme neboli unavení. Bolo treba zapôsobiť najlepšie, ako to len pôjde – a dúfať, že Ara neznechutia moje zlaté oči.
  „Neboj sa,“ zašepkal Edward, keď vycítil moju nervozitu. Boli sme na seba napojení a vedeli sme o sebe úplne všetko.
 
S tebou sa nebojím.
  Ja viem.
  Ľúbim ťa.
  Zastali sme pred dverami do hlavnej sály. Na trónoch sedel Aro s Caiusom a Marcus pohotovo zaujal posledné voľné miesto. Stále boli síce rozhnevaní, no ako kráľovská rodina museli vždy pôsobiť v jednotnom súlade.
  „Prečo ste prišli?“ spýtal sa Aro. Slova sa ujal Edward.
  „Upírom som síce len veľmi krátku dobu, no prišiel som vás, pane, požiadať o Isabellinu ruku.“ Jeho hlas bol rozhodný, pokorný, prosiaci. Povzbudivo som palcom prešla po chrbte jeho ruky. Nepatrne sa pousmial.
  „Prosím? Asi som zle počul,“ sykol Aro.
  „Máš pravdu, braček, zle počuješ. On ťa o ňu nežiada, on ti to oznamuje,“ povedal tentoraz Marcus. Arov pohľad stvrdol, pery sa stiahli do úzkej linky, čelo sa mu skrčilo ako krehký papier.
  „Pokiaľ viem, moja drahá je ešte stále zasnúbená s Christianom,“ zapriadol.
  „Nie!“ skríkla som. „Pokiaľ viem, odmietla som ho.“ Vládca sa zamračil, no v momente sa jeho pohľad vyjasnila Edward sa napol.
 
Čo ti prezradili jeho myšlienky?
  Nechci to vedieť, láska...

  „Ale ako Volturiová by si sa mala vydať za niekoho z vyššieho postavenia,“ odporoval. Do debaty sa opäť vložil Marcus.
  „Edward je najvyšší člen mojej gardy.“
  „Tak potom by sme si ho mali otestovať,“ zapriadol Aro. Telom mi prebehla triaška. „Neďaleko Osla sa búria novorodení,  potrebujem tam vyslať hliadku. Ty pôjdeš v jej čele. Uvidím, či sa osvedčíš.“ S hrôzou som sledovala jeho rozhodnutie.
 „Pôjdem,“ povedal Edward rozhodne.

  Čo to robíš?
  Musím, Bella, inak nás nenechá!
  Nechcem o teba prísť!
  Neprídeš...
  Sľúb mi, že ma miluješ a nikdy ma neopustíš!
  Sľubujem, že si jediná, koho som kedy miloval a že sa po teba vrátim, aby si sa stala mojou manželkou.

  „Výborne,“ potešil sa Aro, „o dva dni odchádzate.“
  Do izby sme sa vracali mlčky, každý sa venoval vlastným úvahám, až kým za nami neklapli dvere od našej izby. Potom som sa mu zrútila do náručia, ticho vzlykala a pýtala si ďalšie a ďalšie bozky, ktoré by mi ho pripomínali, kým bude preč.

Aro:


  Snažil som sa všetko ovládanie, čo sa vo mne za tie tisícročia nahromadilo, vtlačiť do týchto sekúnd. Ako sa len opovažujú predstúpiť predo mňa s niečom takým? Drahá Isabella bola vskutku výnimočná, nerobila problémy. Až potom, keď som sa rozhodol ju vydať začala odporovať – a to sa Christianovi páčilo. Mal rád divošky a to, že ho nechcela, nemohol len tak prejsť. Teraz však mal možnosť pomstiť sa. Poslal som k nim zveda spolu s jedným talentovaným upírom. Potreboval som vedieť, čo má ten Edward nejaký dar.
  O chvíľu sa sluha vrátil s tým, že dokáže prečítať akúkoľvek myšlienku, ktorá mi v momente prebehne hlavou. Fascinujúce... Frustrujúce...
  „Zavolajte mi Christiana,“ rozkázal som a presunul sa do svojej pracovne. Tam za mnou prišiel.
  „Môj pane,“ oslovil ma zdvorilo.
  „Christian, tak rád ťa vidím po dlhom čase,“ usmial som sa na neho. Potreboval som v ňom zbudiť ten... fuj, že hrejivý pocit bezpečia! Pche! On sa spokojne pousmial.
  „Aro, prečo ste si ma dali zavolať?“
  „Ide o Isabellu...“ Viac mu nebolo, treba, počúval so záujmom a neprerušoval ma. „Chce sa vydať za istého upíra. Pošlem vás oboch preč z hradu. Tvojou úlohou bude Edwarda zabiť, potom bude iba tvoja.  Je ti to jasné?“ Jasná výzva a moc sálajúca z ponuky sa proste nedala odmietnuť.
  „Áno, pane,“ prikývol a keď som ho prepustil, zmizol. Bol som spokojný. S jeho mocou – ovládať iných pomocou myšlienky – to bude jednoduché. A keď si ešte bude kryť myseľ, aby sa Edward nič nedozvedel, chlapec umrie, ani nebude vedieť ako.

Bella:

  Dva dni, ktoré sme dostali ako „dar“, aby sme sa mohli rozlúčiť a Edward pripraviť, sa minuli ako voda. Pevne som sa pritisla na jeho hruď a na krk mu vtisla horúci bozk.
  „Budem ťa čakať,“ zašepkala som. Nič nepovedal. Pohladil ma po vlasoch a v mysli sa mi ozvalo:
  Milujem ťa.
  „Povedz mi to nahlas,“ zažiadala som.
  „Nahlas ti to poviem, keď sa vrátim,“ pousmial sa, posledný raz ma pevne stisol, potom ma pustil a nastúpil do auta. Vôbec sa mi nepáčilo, že ide práve s Christianom – a aby som pravdu povedala, bála som sa o neho. Preto som okolo neho natiahla psychický aj fyzický štít. Tak budem mať prehľad o každom pohybe. Dúfam, že cez myšlienky budeme môcť komunikovať aj cez tú diaľku, čo nás bude deliť.
  S posledným mávnutím a vrúcnym pohľadom sa mi stratil z dohľadu. Odišiel.
  „Drahá Isabella, Marcus, dovoľte, aby som budúcu nevestu začal vyučovať, kým sa jej nastávajúci nevráti. Predsa len – o našej histórii toho veľa nevie a mala by sa ako Volturiová vzdelávať.“ Pochybným pohľadom som sa zahľadela na Marcusa. Ten si brata chvíľu premeriaval, než kývol a ja som sa vydala nasledujúc Ara do jeho pracovne. Kývol rukou na pohodlné kreslo, do ktorého som si sadla a čakala, čo sa bude diať.
  „Všetko sa to začalo zhruba v dobe, keď Etruskovia začali obývať Apeninský polostrov. Vtedy ma premenil jeden upír na ceste domov. Keď som zistil, čo sa stalo, rozhodol som sa cestovať a tak som našiel Caiusa a Marcusa. Vtedy sa začali búriť prví upíry sveta...“ Keď chcel, dokázal rozprávať aj naozaj pútavo a ja som ho stále so záujmom počúvala, ani som poriadne nedýchala – akoby to bolo treba. Dozvedela som sa mnoho vecí, o prvých vzburách, o tom, ako sa Volturiovci dostali na trón – a aj o sviatkoch svätého Marca, na ktorých počesť sa konali každoročné slávnosti. Kútikom mysle som však stále bola pri Edwardovi.

  Láska, počuješ ma?
Nič. Neozval sa. Asi bol už príliš ďaleko na to, aby ma počul. Skontrolovala som svoj štít. Teraz mohol byť niekde pri Rakúskych hraniciach, podľa toho, kam až bola tá bublina natiahnutá. Ach, dúfam, že sa mi čoskoro vráti.

  Ten deň som sa rozhodla maľovať. Chcela som mu tak byť bližšie. Predstavila som si, že je tesne pri mne, dotýka sa ma, cítim jeho dych, ako ma šteklí na koži. Objímal ma. Tisol si ma k sebe, aby to malo byť poslednýkrát. Jeden obraz bol prvý svetlých farieb, no druhý bol už podstatne tmavší. Čierne tóny hrali pozitívnej atmosfére na umieračiku, sivá mu robila sprievod. Bála som sa, pretože som prestávala cítiť svoj štít a o myšlienkovom kontakte ani nechyrovať.
  Keď som dokreslila, začala som sa cítiť stiesnene. Cítila som jeho vôňu a prítomnosť, ktorá ma týrala. Musela som prečo, pričom som sa nemohla pohnúť z hradu.
  Moje rozhodovanie vyhrala záhrada. Našla som to najzastrčenejšie miesto, kde rástli ruže, tulipány a iné kvety, a sadla si medzi ne. Nohy som skrčila a pritisla na hruď, hlavu som si položila na kolená.
  „Bella,“ oslovil ma syčavý hlas, ktorý by som spoznala kdekoľvek.
  „Aro,“ povedala som ľadovo. Sadol si ku mne a len na mňa hľadel.
  „Si krásna,“ prehovoril.
  „Nie, to nie som,“ odporovala som. Krásna som bola iba pre jedného, toho, ktorý bol teraz niekde neviem kde spolu s Christianom. Takpovediac dvaja úhlavní nepriatelia. Za jedného som sa vydať mala, za druhého som chcela.
  „Pozeráš sa na seba príliš kriticky. Vieš, vždy si ma fascinovala...“ Keby som mohla, obracal by sa mi žalúdok. Zacítila som niečo vo vlasoch. Dotýkal sa ich. Prevracal pramene v rukách a prehadzoval ich. Úplne som zmrzla. Nechcela som, aby sa ma dotýkal, no nenapadlo mi, ako odporovať. A teraz som mu musela vyjsť vo všetkom v ústrety, aby mi povolil sobáš s Edwardom. Keď sa však ku mne priblížil ešte viac, s tichým „Nie!“ som vstala a ušla do hradu.

předchozí kapitoladalší kapitola

Přidat komentář

Autor:

Text:

Komentáře

1

9)  martisek (26.11.2012 23:19)

ale né! já miluju tvoje povídky, to jak píšeš Jen je to prostě srdcovka a je pro mě hrozně smutná záležitost. Jednoho dne si koupím víno a přečtu si to po tom, co se jím posilním... B)

eMuska

8)  eMuska (26.11.2012 23:12)

né, nerob voloviny, čítať to znovu ani ja na to nemám odvahu. ach nervy

7)  martisek (26.11.2012 22:47)

Perličky jsem si poctivě přečetla už v době, kdy jsi je psala ale překvapivě nějak nemám odvahu je otevřít znovu. Jsou pro mě citlivou záležitostí (Jsou jednou ze tří povídek, kterou jsem si přečetla jen jednou, a přesto se mi nesmazatelně vepsala do paměti )

eMuska

6)  eMuska (26.11.2012 22:38)

zlato, až sa hanbím dokončená je len PUZL a Perličky...
Ale vďaka. Fakt úprimne ti ďakujem

5)  martisek (26.11.2012 20:14)

Začínám mít strach otevřít nějakou tvoji další povídku možná bych se předtím měla přesvědčit, jestli je vážně dokončená. Protože mě vždycky překvapí (čti šokuje), že to má tak hezky otevřený konec, který vlastně ani koncem není no nic, i přesto je to všechno moc hezké jsi vážně úžasná

Alda

4)  Alda (15.12.2011 18:29)

eMus, moje drahá, je mi smutno, že jsem tu dlouho nebyla, ale snad už to bude lepší!
A teď k povídce, začínám se bát o Edwarda. Jestli se mu něco stane... mně ani Belle se to líbit nebude. Mohu Ara přizabít ? To dělá schválně? No, jsem zvědavá co se bude dít dál... . Děkuju!

3)  UV (19.05.2011 17:17)

skvelý pis dál

Petronelka

2)  Petronelka (19.05.2011 08:49)

Ou, jen ať se Edwardovi nic nestane - prosííííím, moc a moc prosím, on nesní umřít a Bella se nesmí provdat za Christiana!!!
No, a co tam potom v té zahradě zkoušel jako Aro? Oči jsem měla vykulené jako pimpongové míčky a nestačila jsem zírat nad jeho opovážlivostí!!! Snad se nám do drahé Isabelly nezakoukal? :D To by myslím byla sranda, kdyby se nám jeden z vládců zamiloval :D. Ale i kdyby, to by se ji přece nesnažil provdat za někoho jiného, ne? Hned na začátku by jí řekl, že si ji hodlá vzít a nechval se jako vůl.
Sice, bylo asi jednodušší odmítnout Christiana, aby si mohla vzít Edwarda - ale teď? Co když si ti dva navzájem ublíží? Co když to byl Arův plán? Zasnoubit ji a potom se Christiana nějak šikovně zbavit? Sice, to jak moc je známý svým sbíráním talentů by mi k němu moc nešlo, kdyby jenom tak jimi plýtval a upíry zabíjel. Ale je to jedna z variant. Christian by byl mrtvý a on by k ní měl volnou cestu .
Zase mám až moc bujnou fantazii, co? No jo, nechala jsem se trochu unést, ale... nevím, ten Aro mi tu opět přijde trochu jako slizoun, nebo já nevím... opět z něho nemám dobrý pocit.
Ale nechám se překvapit, co jsi pro nás vymyslela a budu s netrpělivostí sobě vlastní očekávat co nejdříve další kapitolu ;), protože budu netrpělivá na to, jak to dopadne s Edwardem a Christianem B), tak prosím piš, co nejrychjeji to půjde

Nessie

1)  Nessie (18.05.2011 21:06)

Tak toto je riadne zaujímavé. Aro je proste... Aro :D Ach, ten Edward je sladký!! Rychle ďalšiu! Teším sa!

1

Hledat

Přihlásit

Už. jméno:

Heslo:

Registrace

Aktuální články

Napsali jste

Náhodný obrázek