Sekce

Galerie

/gallery/Milujem%20obe%20svoje%20deti.jpg

Bolo by od matky trúfalé požadovať, aby jej deti boli niekedy hluché?

Pohľad Bella

Obliekla som si svoje obľúbené modré šaty na ramienka a nazula lodičky. Pozrela som sa na manžela a začali sa mi zbiehať slinky. Čierne nohavice a modrá košeľa s ležérne rozopnutými dvomi gombíkmi mu neuveriteľne sedeli. Započúvala som sa do zvukov v dome. Väčšina rodiny už usadala k stolu, iba Rosalie a Emmett sa stále hrali na doktora a sestričku a môj syn, samozrejme, zase spal.

„Edward, choď ho zobudiť,“ šepla som. Môj manžel miesto odpovede pretočil očami. „No tak,“ naliehala som.

„Ja som bol už dvakrát,“ žmurkol na mňa a pokynul mi k dverám. Povzdychla som si a vybehla som z našej spálne. Zastala som pred synovou izbou a jemne zaklopala.

Nereagoval, ale to som ani nečakala. Od obeda robil s Emmettom koniny a potom ho nie a nie zobudiť na večeru. A to som pred desiatimi minútami u neho stála, až kým sa neprezliekol. Nechápem, ako dokázal znovu zaspať. Vošla som do dverí a nahla sa nad jeho posteľ. Chvíľku som zaváhala, ale potom sa prebudilo moje horšie ja.

„Vstávať, šípová Ruženka,“ zvrieskla som. Celý dom okamžite stíchol. Tonyho srdce vynechalo toľko úderov, až som sa zľakla, či nedostal infarkt. Vydesene na mňa pozrel a pretrel si oči.

„Mami, chceš ma zabiť?“ spýtal sa šokovane.

„Čo nejde silou, ide ešte väčšou silou, také nepoznáš?“ uškrnula som sa a vytiahla som ho z postele. Našťastie, prezlečený už bol - biele nohavice a spaním trošku pokrčená čierna košeľa. Na nedeľnú večeru sa vždy obliekame elegantne. Ak by bol iný deň, nechám ho spať a večeru by si zjedol neskôr.

„Som unavený,“ posťažoval sa a zívol. Ani sa neobťažoval dať si ruku pred ústa. Hral mi na city. Naivný.

„Mal si ísť spať po našom rozhovore,“ šepla som. Na zajtrajší deň v škole som radšej nemyslela.

„Nenecháš sa podplatiť?“ skúsil to na mňa rozospatým hlasom, keď som ho vystrkovala z dverí. Pobavene som pokrútila hlavou a dotlačila ho až do kuchyne.

Posadili sme sa na naše obvyklé miesta, všetci ostatní tam už boli. Za vrch stolom sedel Carlisle a oproti nemu Esme. Po Carlisleovej ľavici Jasper, Alice, Emmett, Rosalie a môj otec. Po jeho pravici Edward, ja, Tony, Nessie a Jacob.

Esme sa ako vždy prekonala. Na stole horeli sviečky a bolo dokonale prestreté. Vo všetkých pohároch na nás čakalo naliate víno. Všimla som si, že Charliemu nachystala aj pivo.

Rozprávali sme sa, až kým Carlisle jemne necinkol lyžičkou o pohár. Utíšili sme sa a pozreli na neho. Postavil sa a pozdvihol pohár.

„Rád by som pripil na našu vzácnu návštevu a na zajtrajší prvý deň v škole,“ povedal. Všetci sme sa postavili a naznačili sme prípitok. Napil sa len Jacob. Naše deti k alkoholu nikdy nezískali vzťah. Ďakujem, Bože.

Polievku si nabrali iba Charlie, Tony, Nessie a Jacob, u nás ostatných by to bolo zbytočné, no hlavné jedlo Esme urobila pre všetkých. Nevadilo, že sme nejedli, stačilo plný tanier presunúť pred Jacoba, keď vyprázdnil ten, čo mal pred sebou.

Ako prvý dojedol Charlie, naozaj mu chutilo. „Esme, to bolo dokonalé,“ pochválil moju adoptívnu matku a Rosalie hneď pred neho presunula svoj plný tanier. Vďačne sa na ňu usmial a znovu sa pustil do jedla.

„Presne, mami, to bola taká mňamka.“ Samozrejme, Emmett a jeho vtípky sa nezapreli. Esme ho prebodla pohľadom, ale nevyjadrovala sa.

„Myslím, že by sme si mali ešte raz prebrať zajtrajší deň,“ začal Carlisle, keď už takmer všetci dojedli. Teda okrem Jacoba, ale bolo zbytočné čakať, kým do seba natlačí ďalšie tri porcie.

„Potrebujete ma, v telke dávajú zápas?“ skočil do toho Emmett a Carlisle len kývol hlavou, že môže odísť.

„Tak by som sa pridal,“ ospravedlnil sa aj Charlie. Carlisle počkal, kým si zapnú televízor a pokračoval.

„Takže Jasper a Edward nastúpia do druhého ročníka. Bella, Alice, Tony, Nessie do prvého,“ pripomenull nám, čo sme sa už pred mesiacom dohodli.

„Ja by som radšej do prvého,“ šepol môj manžel. Tony s Nessie si povzdychli. Ja som s ním musela súhlasiť. Síce sme mali rozvrh tak, aby som mala každú hodinu s Tonym ja alebo Alice, ale ďalšia pomoc by sa mohla zísť.

„To je super nápad, tá pija... Tony potrebuje dozor,“ zahlásil Jacob nadšene. Všetci pri stole ho zmrazili pohľadom. Ak ešte raz naznačí slovko pijavica v súvislosti s mojim synom, asi mu ublížim.

„S plnými ústami sa nehovorí,“ sykla Nessie a tresla ho po hlave. Tušila som, že ten pohlavok bol za niečo iné.

„To je síce strašne pekné, ale nejakým spôsobom som vás už do školy nahlásil. A úprimne, Edward, Tony a Nessie musia byť dvojčatá, pretože tú podobu nevymažeme. Ty sa na nich podobáš tiež až príliš. Rola o rok staršieho brata bude ideálna.“ Carlisle počkal, kým Edward prestal pretáčať očami a pokračoval: „Všetci ste moje adoptívne deti, geneticky príbuzní budú len oni traja. Takže žiadne otec a mama na Edwarda s Bellou.“ Zadíval sa na Tonyho a Nessie. Obaja prikývli. „Jacob, ty si to s tou školou nerozmyslíš?“ spýtal sa.

„Ďakujem, mne jedna bohato stačila,“ odpovedal Jacob s plnými ústami. Niekedy premýšľam, kam sa to do neho vojde.

„Ak by sa niekto pýtal Rosalie je moje sestra a Emmett jej manžel. Osem detí by už bolo priveľmi nápadných,“ poučoval nás ešte Carlisle. Síce sme to už počuli asi desaťkrát, ale opakovanie je matka múdrosti, ako rád hovorí. „A, Edward, Bella, žiadne neprístojnosti v škole,“ povedal autoritatívne a mne, ak by ešte bilo srdce, určite sa zastaví. Emmett sa v obývačke rozrehotal. Zmätene som pozrela na manžela a potom na Carlislea, ktorý si už tiež uvedomil, ako sa preriekol.

„Aké neprístojnosti? Toto ma zaujíma,“ zasmial sa môj syn. Sestra ho okamžite nasledovala.

„Žiadne,“ šepla Esme vystrašene. Po jej slovách sa do kuchyne dovalil Emmett a hodil niečo po mojom synovi. Ten na to prekvapene pozrel.

„To len keby si bol po rodičoch,“ skríkol Emmett so smiechom a ja som si až potom všimla, že išlo o škatuľku prezervatívov. Edward vyskočil na nohy a rozbehol sa za Emmettom. Vytrhla som synovi predmetnú škatuľku a rýchlo ju skovala do vrecka, ale ten pobavený výraz z tváre môjho syna a dcéry to nezmazalo.

„A tebe to už bude na čo?“ neodpustil si Jacob provokatívnu poznámku. Zmrazila som ho pohľadom.

„Ja by som zašiel na lov, pridá sa niekto?“ spýtal sa rozrušeným hlasom Jasper. Vlna emócií v dome sa mu vôbec nemohla páčiť. Keď uvážim, že pred domom sa môj manžel snažil zabiť Emmetta, Esme mala hlavu zloženú v dlaniach, ja som sa cítila nanajvýš trápne a Carlisle kmital pohľadom zo mňa na naše deti, ktoré sa stále podozrivo uškŕňali. Celú atmosféru rodinnej večere dotváral v obývačke môj nadávajúci otec, pretože jeho team práve prehral.

„Niečo kratšie, prosím, zajtra vstávam,“ šepol Tony a Jasper na súhlas kývol. Pridala sa ešte Alice, Nessie a ja. Síce som lov nepotrebovala, ale chcela som ešte prehodiť pár slov s deťmi. Mala som nepríjemný pocit, že o našom vylúčení zo školy pred dvomi rokmi tušia viac, ako povedali.

Spoločne sme vyšli na terasu. Pred dverami sedel Edward na Emmettovi a hlavu mu tlačil do trávy. Keď nás zbadal, na chvíľku ho prestal mlátiť, aby sme mohli v pokoji prejsť. Prekročila som ich a uškrnula sa. Môjho syna kaziť nebude, prebehlo mi mysľou.

„Pomoc...“ šepol Emmett pridusene a natiahol k nám ruku. Tony sa naklonil k jeho tvári.

„Budem potrebovať ďalšie, mama mi ich zabavila,“ šepol Emmettovi, ale muselo mu byť jasné, že to budeme počuť všetci. Edward okamžite vyskočil a zazrel na syna.

„Ty...“ sykol nahnevane a hľadal ďalšie slová. Emmett na nič nečakal a využil šancu na útek.

„Máš to u mňa,“ zakričal ešte po mojom synovi, keď mizol v lese.

„Rado sa stalo,“ odkričal mu Tony a s úškrnom pozrel na svojho otca.

„Zradca,“ šepol Edward zmierene, keď pochopil, že to bola len pasca a odkráčal do domu.

Vbehli sme do lesa a asi po desiatich minútach sme zastavili. Ulovila som si jedného soba a Nessie urobila to isté. Ostatní chceli mäsožravca, a preto zabehli hlbšie do lesa. Posadila som sa na peň stromu, aby som ich počkala. Tony dáva prednosť medveďom a pre mňa to proste nie je pekný pohľad. Ktorej matke by sa páčil pohľad na jej dieťa bojujúce s medveďom? Viem, že sa mu nič nestane, ale aj tak vždy zviera moje kamenné srdce. Edward sa často smeje, že ak by bolo po mojom, žijú naše deti na králikoch.

„Nad čím premýšľaš, mami?“ oslovila ma Nessie a prisadla si ku mne.

„Nad ničím konkrétnym,“ odpovedala som a vtisla som jej bozk na líce. Až podozrivo sa jej zablýskalo v očiach. Nejaká moja časť začala z iracionálneho dôvodu kričať, aby som utekala.

„Neboj, mami, aj na tejto škole majú iste pekné záchody,“ šepla a provokatívne sa na mňa usmiala. Vydesene som na ňu pozrela a vyskočila som na nohy. Ak by som sa mohla červenať, tak som ako paradajka.

„Odkiaľ?“ Nevedela som pochopiť, odkiaľ to môže vedieť. Na informáciu, že nás s Edwardom na týždeň vylúčili zo školy, pretože nás prichytili na dievčenských záchodoch pri milovaní, bolo v rodine uvalené informačné embargo.

„Ale, mami, nie sme hluchí,“ zasmiala sa, akoby o nič nešlo a pobavene na mňa žmurkla.

„Ako... nie ste?“ vykoktala som zo seba. To množné číslo sa mi vôbec nepáčilo.

„Ja a...“ kývla hlavou smerom do lesa. Presne som vedela, kto tam bude, ale aj tak som sa otočila a pozrela do vysmiatej tváre môjho syna. Mieril rovno k nám. Bolo by od matky trúfalé požadovať, aby jej deti boli niekedy hluché?

„Moje dve najmilovanejšie ženy takto na kope, to si ani nezaslúžim,“ pozdravil nás môj syn a sadol si na moje pôvodné miesto. Nessie si mu hneď presadla na kolená a mne tak uvoľnila svoje miesto. Sadla som si a zložila si ruky do lona. Zahľadela som sa na zem a začala som počítať kamienky. Nedokázala som sa na deti pozrieť. Bola som u stodvadsaťsedem, keď Nessie prerušila ticho.

„Mami, však je to normálne, netvár sa tak,“ šepla a ja som k nej odhodlane zdvihla zrak. Obe moje deti na mňa hľadeli ako na bábo, ktoré treba utešiť.

„Mami, fakt o nič nejde,“ súhlasil s ňou môj syn. Im sa to možno zdá normálne... Počkať, ako sa im to zdá normálne? To by znamenalo. To sa mi vôbec nepáči.

„No moment,“ vypískla som a postavila som sa pred nich. Pobavený úsmev im hneď zmizol z tváre a nahradil ho zaskočený výraz. Reagovali vždy presne rovnako. Ani ak by chceli, nezaprú, že sú dvojčatá.

„Ty a ty, áno alebo nie?“ spýtala som sa ukázala som na nich prstom. Nechápavo na seba pozreli. Bože, to tu musím všetko vysvetľovať? „Sex,“ dodala som.

„Ešte nie,“ šepla Nessie a trošku sa začervenala. Okamžite som pozrela na syna.

„Žartuješ?“ spýtal sa šokovane.

„Vyzerám, že žartujem?“ vyštekla som a dala som si ruky vbok. Si snáď nemyslí, že sa vyhne odpovedi. Ja ho asi prerazím.

„A kedy by som to asi stihol? Však do mesta chodím len na nákupy a aj to nie sám,“ odpovedal a mykol ramenami. Ups. To som si neuvedomila. Zatvárila som sa, akoby som práve dostala najkrajší vianočný darček. Museli si to všimnúť, pretože Tony hneď pokračoval: „Ale keď sa tak nad tým zamyslím, v obchodnom dome je kopa záchodov,“ neodpustil si poznámku a provokatívne sa uškrnul. Ruka mi vyletela sama a dostal výchovný pohlavok. Naivne som čakala, že mu ten úškrn vymaže z tváre, ale nestalo sa tak.

„To bolo len raz,“ vyprskla som. Len raz, čo nás prichytili, dodala som v mysli.

„Iste,“ odpovedali zborovo. Tvárila som sa, že som ten ironický podtón prepočula a radšej som ich vzala naspäť k domu. Zajtra vstávajú a musia sa vyspať.

„Mami,“ zastavil ma môj syn pred dverami.

„Áno?“ otočila som sa a pozrela na neho.

„Dúfam, že sa podelíš aj s otcom. Takýto rozhovor nám jeden stačil,“ povedal aj za svoju sestru a tá len súhlasne prikývla.

„Neviem, či si to zaslúžite, otec sa s vami iste rád porozpráva aj sám,“ podpichla som ich. Obaja na mňa vydesene pozreli a potom mi dali pusu každý na jedno líce.

„Dobre, podplatili ste ma,“ povzdychla som si a vbehla som do domu. Na schodoch som sa ešte otočila. „Tony, hlavne ma v škole nevolaj mami.“

„Iste, mami,“ odpovedal automaticky a ja som len pretočila očami. Dúfam, že sa takto nepreriekne zajtra v škole.

předchozí kapitoladalší kapitola

Přidat komentář

Autor:

Text:

Komentáře

1

3)  Jalle (08.02.2013 18:03)

na záchodoch

tamias01

2)  tamias01 (15.11.2012 12:17)

Skvělá kapitola co ví napsat :)

1)  ada1987 (24.08.2012 15:29)

1

Hledat

Přihlásit

Už. jméno:

Heslo:

Registrace

Aktuální články

Napsali jste

Náhodný obrázek