Sekce

Galerie

/gallery/Milujem%20obe%20svoje%20deti.jpg

Niektoré fóbie sú smiešne, iné vznikli zo zlých zážitkov. Jane sa bojí, že jej niekto ublíži, keď to bude najmenej čakať. A to sa môže stať, len ak nemá možnosť použiť svoj dar. Dar, ktorý funguje, len ak na človeka alebo upíra vidí. Nikdy jej nevadilo, keď som ju zozadu objal. Vtedy mala možnosť pohybu, ale teraz nie. Tú možnosť som jej neuvážene vzal. Bolo jedno, že som nepoužil priveľkú silu. Stačil jej pocit, aby sa zľakla.

 

Kapitola 18+

Pohľad Anthony

Vrátil som sa po naše tašky a preniesol ich do vily. Vchodové dvere viedli priamo do obývacej izby. Dominoval jej krb, ktorý osvetľoval celú miestnosť, no aj tak som zapálil svetlo. Všetko pôsobilo útulným dojmom. V hoteloch som na niečo také nebol zvyknutý. Možno to robilo drevené obloženie na stenách alebo hnedá kožená sedačka pred krbom, ktorá priam lákala k posadeniu.

V miestnosti som ešte cítil cudziu vôňu. Patrila minimálne dvom ženám. Personál si dal záležať, aby všetko pripravil tesne pred našim príchodom. Na stole stálo šampanské a jahody v kryštálovej miske. Snáď ich Jane nebude mať potrebu ochutnať. Jednu som si vzal a pri pohľade na žiaru vystupujúcu z krbu strčil do úst. Chýbala len trocha cukru a chutila by ideálne.

Kiežby aj môjmu vzťahu s Jane chýbal k dokonalosti len ten cukor. My však postrádame oveľa viac. Ten, kto spojil naše životné cesty, musel byť poriadny vtipkár. Veď sa k sebe absolútne nehodíme. Druhom, povahou a už vôbec nie stravou. Ten druh by som ešte zvládol. Hlavne, ak ja mám druh spoločný len so sestrou. Logicky ho nemôžem mať rovnaký s partnerkou.

Povaha sa tiež dá uniesť. Ja som síce na nervy z toho, aká je Jane autoritatívna a ona zas z môjho prístupu k niektorým situáciám. Ale život je o kompromisoch. Aspoň, že obaja na sebe pracujeme. Ona asi viac ako ja. Mne na zmenu chýbajú stimuly. Rád by som si veril, ale nemám dôvod. Pokazím všetko, čoho sa dotknem.

Dnešok je toho ideálny príklad. Deň vlastnej svadby bude pre mňa navždy aj dňom, v ktorom som schválil vraždu. Pri tom som ju mal zadržať. Alebo som to mohol aspoň skúsiť. Je jedno ako. Len akým právom? Rovnako by mohla ona požadovať, aby som stravu zmenil ja. Nedokázal by som jej vyhovieť. Za žiadnych okolností. Ak by som musel zabíjať ľudí, radšej svoj život ukončím. Môže to vnímať podobne.

Odtrhol som pohľad od horiaceho dreva. Dodávalo tejto miestnosti atmosféru. Napriek tomu som zatlačil páčku na stene a sledoval, ako sa krb pomaly uzatvára. Jane oheň neznáša ako väčšina upírov. Aj keď ona má aj závažnejší dôvod. Z ľudského života si veľa nepamätá, ale spomienky na hranicu, na ktorej ju chceli upáliť, sú v nej stále viac než živé.

O pár sekúnd som už praskanie dreva nepočul. Plameň spotreboval posledný kyslík a vyhasol. Otočil som sa a chcel prejsť do kuchyne, ale zastavilo ma prudké otvorenie vchodových dverí. Jane vletela do miestnosti a zastavila pár krokov odo mňa. Prenášala váhu z jednej nohy na druhú a ruky zatínala v päsť.

„Stalo sa niečo?“ spýtal som sa s obavou v hlase. Takú nahnevanú som ju ešte nevidel.

„Neznášam ťa!“ vyprskla a prešla ku mne. Zlosťou sa celá triasla. Sledoval som jej chvejúce sa ruky a zvažoval, čo urobím, ak mi vylepí. Musel som sa veľmi prekonávať, aby som ostal stáť na mieste. Inštinkty ma nútili utekať. „Kvôli tebe som prišla o takú lahôdku!“ zavrčala a zabodla mi prst do hrude. Použila dosť sily, ale so mnou to ani nehlo. Zmätene som pozrel na hodinky. Bola preč len pár minút, to ho nemohla ani poriadne hľadať.

„Jane, mrzí ma, ak ti ušiel,“ šepol som a pozrel do jej hnevom planúcich očí. „Vlastne nemrzí,“ dodal som pravdivo. „Prečo si sa vrátila?“ spýtal som sa. Otočila sa mi chrbtom a spravila dva kroky. Rýchlo som sa zmieril s tým, že svadobnú noc strávim sám. Na moje prekvapenia sa však nevybrala k dverám, ale sadla si na pohovku. Nohy si skrížila do tureckého sedu a zadívala sa na obrúčku na svojom prste.

„Niekedy nie si veľmi domýšľavý,“ osopila sa na mňa a siahla si do očí. Jej kontaktné šošovky skončili niekde na huňatom koberci. Trvalo jej takmer dva údery môjho srdca, kým ku mne zdvihla zrak.

„Preboha,“ vyletelo zo mňa zároveň, ako som pred ňou padol na kolená. Nikdy som neveril, že v jej očiach uvidím zlaté žilky. Na také zistenie sa nedalo normálne reagovať.

„Budem sa živiť zvieratami,“ povedala a ukotvila pohľad v tom mojom. „Ale dobre ma počúvaj! Raz ma podvedieš, alebo sa len dotkneš inej ženy a budeš sa dívať na toľko smrti, že to ani neunesieš!“ vyhrážala sa.

„Mám nejaké výnimky?“ spýtal som sa a asi sa u toho dosť psychopaticky usmieval. Nešlo sa ovládnuť. Ak by to bolo možné, asi ju rovno požiadam, aby sa mi zahryzla do krku a premenila ma. Zmazali by sme tak aj ten posledný rozdiel medzi nami. Lenže to si muselo počkať. Plán je svadobná cesta, návšteva mojej rodiny a až potom premena.

„Šibe ti?“ vyprskla a keby sa dalo pohľadom zapaľovať, asi už horím. Moju otázku nepochopila.

„Myslím rodinu,“ šepol som a položil jej ruku na koleno. Na iné ženy som sa mohol  vykašľať, ale mrzelo by ma, ak by som nemohol objať Nessie.

„Sestra, mama,“ nadiktovala moje pokrvné príbuzné. Na chvíľu sa zamyslela, až jej u toho na čele vystúpila malá vráska. „Znesiem aj Esme, Alice a Rosalie,“ dodala a pozrela na mňa v očakávaní mojej reakcie.

„Dokonalé,“ prikývol som a natiahol sa po bozk. Žiadny sa mi však neušiel. Vyskočila na nohy, chytila ma za zápästie a vytiahla do stoja aj mňa. Stisk jej ruky ma zaskočil. Vôbec neovládala svoju silu. Nebolelo to nijak príšerne, ale aj tak som mal nutkanie ruku jej vytrhnúť. Stačil mi pohľad do jej tváre a veľmi rýchlo som si to rozmyslel. Zápasila s vlastnými démonmi. Dokázal som pochopiť, čo prežíva. Nezažil som spievajúcu krv, ale zažil som svoje vlastné vnútorné boje pri snahe odolať niečomu tak vábivému.

„Priveď ma na iné myšlienky,“ požiadala a ťahala ma k schodom na druhé poschodie, kde som tušil spálňu.

S každým krokom po schodoch jej stisk silnel a zároveň rástlo moje nutkanie ju na to upozorniť. Nakoniec mi stačilo odpočítavať si v duchu zostávajúce metre. Už len tri, už len dva, už len jeden. Dvere sa najlepšie otvárajú vytrhnutím zo zárubne. Aspoň podľa mojej ženy. Samú ju to na chvíľu prekvapilo, ale hodila to za hlavu hneď, ako zistila, že pracovňa nie je tá miestnosť, ktorú hľadala. K druhým dverám bola šetrnejšia. Ohla len kľučku. Zajtra ju opravím, ak prežijem spoločnú noc.

Prekročila prah, víťazne si odfrkla a otočila sa na mňa. Úľava prišla hneď, ako pustila moje zápästie. Nestihol som si ani vydýchnuť a pritiahla ma k sebe za opasok na nohaviciach. Ruky si ovinula okolo môjho pásu a natiahla sa po bozk. Opatrne som spojil naše pery. Úprimne sa mi do toho veľmi nechcelo. Nie, keď bola v takom nevyspytateľnom stave. Po bozku som jej chcel nejako šetrne oznámiť, že by sme mali s milovaním počkať, kým sa trošku neupokojí.

Jazykom mi vplávala do úst, natlačila sa na mňa najtesnejšie, ako to bolo možné a ja som zase zabudol, čo som to vlastne chcel povedať. Neuveriteľné, ale pri jej dotykoch môj mozog zásadne vynecháva a telo sa správa, ako sa mu zachce. Nadýchol som sa jej opojnej vône. Zaplavila moje pľúca a ja som sa cítil absolútne omámene. Skočil by som aj z mrakodrapu, keby si to priala. Vlastne by stačilo naznačiť. Ruky som si spojil za jej chrbtom a vychutnával si dotyk našich pier. Bojovať s ňou o možnosť dostať sa do jej úst nemalo zmysel, tak som jej len poskytol priestor v tých mojich.

Odtiahla sa a nechala ma nadýchnuť. Snáď si uvedomovala, ako som to už potreboval. Takmer som z úst vypustil poďakovanie. Zastavil ma len jej zaujatý výraz. Dívala sa na moju hruď a dvakrát si podvedome olizla hornú peru. Tričko mi roztrhla jediným rýchlim pohybom. Jeho osud mi bol ukradnutý. Skončilo niekde na zemi. Natočila ma smerom k posteli a pomaly krok po kroku k nej postrkovala. Celý čas sa mi ani raz nepozrela do očí. Skúmala pohľadom moje bedrá a ja som presne vedel, ako dopadnú moje nohavice. A tieto som mal obzvlášť rád.

Nohy mi narazili o rám postele. Už som viac nemal kam ustupovať. Zastavila, mierne naklonila hlavu do boku a siahla mi po pracke na opasku. Rýchlosť, akou ju odopla, ma zaskočila. Gombík a zips jej tiež nerobili problém. Nohavice mi stiahla z bedier, položila ruku na hruď a zatlačila. Udržať rovnováhu bolo nad moje sily. Skončil som na chrbte na posteli. Nadvihol som sa na lakťoch, aby som videl, čo urobí.

Niečo na jej výraze ma desilo. Neprišla mi pri zmysloch. Kým som otvoril ústa, aby som sa jej spýtal, či sa cíti normálne, siahla si na plecia a zosunula z nich ramienka šiat. Nič viac ich nedržalo a zafungovala gravitácia. Ich pád k zemi som sledoval ako v spomalenom filme. Najprv sa mi odhalili jej nahé ňadrá a o chvíľu jej čipkované nohavičky. Čierna nádherne kontrastovala s jej bledou pokožkou. Nikdy som z nej tak veľa nevidel. Slová sa mi zasekli v hrdle, srdce vynechalo úder a hneď na to sa rozbehlo šialenou rýchlosťou. Tak úchvatné krivky tela by mali byť trestné. Kradnú úsudok. Zatemňujú myseľ.

Kľakla si na okraj postele, ruky položila vedľa mojich kolien a so zvodným úsmevom na perách postupovala cez moje telo stále vyššie. Drsnými bozkami si razila cestičku cez moje bruchu až po hruď. Z toho budú o pár minút krásne modriny. „Jane, trošku nežnejšie,“ požiadal som. Miesto odpovede sa posadila obkročmo cez moje bedrá a vtisla mi bozk na krk. O nič jemnejší ako tie predchádzajúce.

To mi stačilo, aby som pochopil, že ma vôbec nevníma. Chytil som ju za paže a prevalil pod seba. Vôbec sa nebránila, len mi slastne vzdychla do kože na krku. Niečo na tej polohe bolo naozaj vzrušujúce, len som to nedokázal dostatočne oceniť. Vlastne som sa dosť snažil nesústrediť na jej dlhé nohy, ktoré sa mi okamžite pevne ovinuli okolo bedier. „Musíš sa trošku upokojiť,“ šepol som. Nemôžeme prežiť prvú spoločnú noc takto. Neskôr by sme to obaja ľutovali.

„Ja som pokojná,“ zapriadla mi do ucha a zhrýzla mi ušný lalôčik. Ak to malo byť sexi, tak vôbec nebolo. Len to pekelne bolelo.

Prudko som sa nadvihol na kolená a vymanil sa tak z objatia jej krásnych nôh. Kým sa stihla posadiť, aby sa po mne znova natiahla, položil som jej ruku na boky a pretočil ju na brucho. Nenapadol ma lepší spôsob, ako sa oslobodiť. Zaľahol som ju celou váhou, chytil ju za zápästia a pritlačil jej ich k telu. „Jane, takto to nechcem,“ snažil som sa ju schladiť.

Stuhla a prestala dýchať. „Nevidím na teba,“ šepla pridusene. Okamžite som pochopil, ako som to prepískol. Pustil som jej ruky a posadil sa na päty medzi jej nohy.

„Prepáč mi, neuvedomil som si to,“ ospravedlnil som sa. Každý z nás má nejaké fóbie. Prekvapivo aj upíri. Môj otec sa bál premeniť moju mamu, aby jej nevzal dušu. Rosalie sa obáva, že raz stretne ženu, ktorá bude krajšia ako ona. Emmett má strach z vyhynutia medveďov... Vlastne všetci z mojej rodiny sa niečoho desia. Či už vedome alebo podvedome.

Niektoré fóbie sú smiešne, iné vznikli zo zlých zážitkov. Jane sa bojí, že jej niekto ublíži, keď to bude najmenej čakať. A to sa môže stať, len ak nemá možnosť použiť svoj dar. Dar, ktorý funguje, len ak na človeka alebo upíra vidí. Nikdy jej nevadilo, keď som ju zozadu objal. Vtedy mala možnosť pohybu, ale teraz nie. Tú možnosť som jej neuvážene vzal. Bolo jedno, že som nepoužil priveľkú silu. Stačil jej pocit, aby sa zľakla.

Po chvíli sa zhlboka nadýchla, ale nepozrela na mňa. Zložila si ruky pod hlavou a oprela o ne čelo. Prišlo mi to zvláštne. Mala sa na mňa otočiť. Nie si predlžovať pocit strachu. „Jane, pozri na mňa.“ Ľahol som si na bok k nej, aby som jej to uľahčil. Nadvihol som sa na lakti a hlavu si oprel o dlaň.

„Nemusím, verím ti,“ šepla. Ak by sa jej nezachvel hlas, asi sa poteším. Dala by mi tým gestom svoju neobmedzenú dôveru.

„Jane, mne sa nezdá.“ Chytil som medzi prsty pramienok jej vlasov a zasunul jej ich za ucho. Otočila ku mne tvár a pozrela mi do očí. Povytiahla jeden kútik do smutného úsmevu.

„Nechápem, čo to so mnou bolo,“ povzdychla si a skĺzla pohľadom na moju hruď. V tom momente by som bol radšej, ak by som sa nehojil tak rýchlo. Modrinám stačilo na vyfarbenie pár minút. „Nemohla som na tú krv prestať myslieť.“ Privrela viečka. „Ublížila som ti, prosím odpusť,“ požiadala.

Naklonil som sa k nej a pobozkal ju na jej rozkošný noštek. „Zlatko, vôbec nič sa nestalo. Poďme na ňu nemyslieť spolu,“ navrhol som. Príliš som si uvedomoval jej obeť. Len som netušil, ako jej môžem pomôcť.

Bez toho, aby na mňa znovu pozrela, sa mi otočila chrbtom. „Objím ma, prosím,“ šepla. Ešte, že nevidela, ako som sa zatváril. Plánoval som ju rozptyľovať iným spôsobom. Prisunul som sa k nej a pritiahol si ju tak, aby sa mi chrbtom dotýkala hrude. Jednu ruku som si položil na jej pás.

Vydala zo seba to najrozkošnejšie zavrnenie, jednou rukou prikryla tú moju a druhú si vložila pod hlavu. Ďalších pár minút sa ani nepohla. Ak by to u nej bolo možné, myslím si, že spí. Využíval som čas a skenoval jej telo. Vrýval som si do pamäte každú krivku. Nenašiel som jedinú nedokonalosť. Keby to nebolo nevhodné, nakloním sa a obzriem si aj jej ňadrá. Síce som ich už videl, ale na ne sa dalo dívať stále.

Úprimne ma stálo veľa síl nechať ju na pokoji. Bál som sa vyrušiť jej myšlienky, keď bola taká pokojná. Po pol hodine som to už nevydržal. Mať na hrudi takmer nahú milovanú ženu bolo už na mňa veľa. Príliš ma vzrušovala a ja mám tiež len jedny nervy. Už značne poškodené. Natiahol som sa po deku a prehodil ju cez jej telo. Kým som ju stihol znovu objať, otočila sa na mňa s podvihnutým obočím a posmutneným výrazom.

„Nepáčim sa ti?“ spýtala sa a pritiahla si deku až ku krku. Ja som si vzal vážne vtipnú ženu. Odpovedala si sama. Stačilo, aby ma prebehla pohľadom. Boxerky veľa súkromia neposkytovali. „Ty by si vážne chcel po tom všetkom?“ položila ďalšiu vtipnú otázku.

Zbytočne o sebe pochybovala. Ako vôbec mohla na také hlúposti myslieť. Pre mňa nikdy nebude existovať príťažlivejšia žena. Inú nebudem milovať a ctiť. Po inej nebudem túžiť. Aj to je sila našej lásky. Lásky, ktorú cítime obaja. Tú svoju mi dokázala nespočetne veľakrát. Mala by si konečne veriť. Mala by mne veriť. Mala by veriť v nás. Ja by som mal veriť nás. Veriť jej. Veriť konečne sebe.

„Jane, prestaňme už obaja riešiť hlúposti,“ zasmial som sa. Nie nad svojimi slovami, ale nad novým prívalom podivnej energie. Zoskočil som z postele a vyhľadal na zemi svoje nohavice.

Jedno vrecko prázdne. Druhé tiež. Kam som ho dal? Jane sa posadila na posteli, nohy si pritiahla k hrudi a rukami si obopla kolená. „Hľadáš niečo?“ spýtala sa mierne zmätene.

„Kondóm,“ šepol som. Samozrejme som žartoval. Len som chcel vidieť, ako sa zatvári. Dlho som si jej šokovaný výraz neužil. Konečne som si spomenul, kde som zapaľovač od Jaspera nechal. V nohaviciach od obleku. A vraj upír nezabúda. Hlúposť. Ak má v posteli nahú ženu, nepamätá si nič iné.

Za sekundu som ho už držal v ruke s víťazným úsmevom na perách. Tma mi nevadila, ale chcelo to trošku romantiky. Treba si splniť vlastné predstavy. Sviečky Jane nikdy neprekážali. Zapálil som len tie na nočných stolíkoch. Nádherne osvetlili masívnu posteľ z mahagónového dreva. Dokonca aj striebornému saténovému povlečeniu dodali lesk.

„Perfektné,“ usmial som sa na stále zmätenú Jane. „Alebo..,“ Chytil som ju za predlaktie a jemne jej ho odtiahol, aby sa mi odhalil pohľad na jej ňadrá. „Až teraz je to perfektné.“

A skutočne bolo. Vhodný čas, úžasné miesto a milovaná žena. Viac si nemožno priať. Naklonil som sa nad Jane, rukami zaprel o posteľ a vyhľadal jej neskutočne krásne pery. Venoval som letmý bozk každému kútiku jej úst. Zaplietla mi ruku do vlasov a začala si ma priťahovať na svoje telo. Pomaly si líhala a ja spolu s ňou. Nežne som jej zhrýzol spodnú peru a čakal na jej reakciu. Nikdy predtým som to nespravil. Vzdychla mi do úst, pootvorila pery a umožnila mi do našej hry zapojiť aj jazyk.

Nohu mi ovinula okolo boku, zatiaľ čo mi jej ruky kĺzali po chrbte. Obkreslila končekmi prstov každý môj sval. Priťahovala ma k sebe ako magnet. Cítil som jej hebkú pokožku na tej svojej. Ľahké vibrácie jej tela rozochvievali moje vnútro. S každým vdýchnutím ma jej vôňa pohlcovala stále viac. Ona ma pohlcovala stále viac. Nadvihla boky a lonom sa obtrela o môj rozkrok. V duchu som ďakoval za to faux pas v aute. Inak by som to asi neustál.

Naklonil som sa na bok, aby som si mohol vychutnať jej telo. Prešiel som jej otvorenou dlaňou po stehne až na bok. Vrýval som si do pamäte každú krivku. Vyžíval sa v jej zrýchlenom dychu, topil v jej ónyxových očiach. Pohľad mi takmer okamžite skĺzol na jej ňadrá. Dvíhali sa s každým jej nadýchnutím. Akoby ma k sebe volali. Túžili po dotyku. Pobozkal som ju na krk a pomaly si k nim razil cestičku. Žiadne miesto na jej tele nesmelo ostať nepobozkané.

Obkrúžil som špičkou jazyka jej stvrdnutú bradavku a hneď na to aj druhú. Zaklonila hlavu a prehla chrbát. Pre mňa to bol signál zapojiť aj ruku. Jej ňadro mi krásne padlo do dlane. Stvorili ho presne na ten jediný účel. Tak pevné, ale predsa tak poddajné. S každým mojim dotykom sa jej dych ešte prehlboval. Jej pokožka mala byť chladná, no mne horela pod rukami. Vysielala teplo do každej bunky môjho tela. Krásne ma spaľovala.

Naposledy som ukazovákom obkrúžil jej bradavku, venoval jej ešte jeden letmý bozk a pokračoval v ceste objavovanie jej tela. Zbozkával som každú časť jej plochého bruška, kým moja ruka stále blúdila po jej stehne. Chvela sa mi pod rukami a mňa sa zmocňoval úžasný pocit. Chcel som, aby sa jej to páčilo. Aby bola šťastná. Aby cítila toľko vzrušenia, koľko poskytuje mne. Najlepšie ešte omnoho viac.

Prešiel som končekom prstov po leme jej nohavičiek a viac im nevenoval pozornosť. Radšej som sa zameral na jej boky a stehná. Hladil som ich a vychutnával si jej vrnenie. Rozkošne sa s každým dotykom stupňovalo. Privádzalo ma do extázy. Neexistuje krajší zvuk. Aspoň vtedy som si to myslel. Rýchlo ma vyviedla z omylu. Stačilo sa náhodou pri hladení dotknúť jej najcitlivejšieho miesta a vydala ten najrozkošnejší zvuk, aký som kedy počul.

Túžil som po nej ako nikdy po ničom na svete. Zahákol som si prsty za lem jej nohavičiek a pomaly ich sťahoval. Okamžite mi vyšla v ústrety a nadvihla boky, aby mi to umožnila. Kĺzali sa po jej bedrách spolu s mojimi prstami, až nakoniec skončili niekde na zemi. V zabudnutí. Pre náš vesmír neboli podstatné.

Zadrhol sa jej dych a mňa to prinútilo pozrieť jej do očí. Žiarila v nich túžba a očakávanie, ale hlavne láska. Tá dávala tejto chvíli toľko výnimočnosti a nezabudnuteľnosti. Viac ma nenechala pohrať. Zaplietla mi prsty do vlasov a spojila naše pery. Ako si líhala na chrbát, brala ma so sebou. Ovinula nohy okolo mojich bedier a jej ruky zamierili cez moje lopatky až k pásu. Boxerky mi sťahovala neskutočne pomaly a zatiaľ venovala nekonečné množstvo drobných bozkov mojej brade a krku. Ruky sa jej zastavila na mojich stehnách. Viac jej táto poloha nedovoľovala. Pomohol som jej jediným trhnutím. Skončili viac nepoužiteľné niekde u zvyšku nášho dávno zabudnutého oblečenia.

Cítil som ju každou bunkou. Pre každý môj zmysel existovala len ona. Zaprel som sa o lakeť jednej ruky, druhou jej zastrčil za ucho neposedný prameň a pohladil ju po líčku. Hruď sa jej dvíhala a s každým nádychom otierala o tú moju. Do očí sme si pozreli v rovnakom okamžiku. Jemne sa na mňa v očakávaní usmiala. Viac neexistovali prekážky. Spojiť naše telá bola priam nevyhnutná potreba. Bolo to také správne. Podivne jednoduché a viac než prirodzené.

 

O 3 hodiny, 7 milovaní a 12 jej orgazmov neskôr

Opierala si hlavu o moju hruď a lapala po vzduchu. Ostražito som sledoval jej pohyby. Chcel som zachytiť okamžik, keď ku mne zdvihne zrak. Potreboval som si predtým vymazať z tváre ten priblblý úškrn. Zázračne sa objavoval po každom jej orgazme.

„Mal by si si pospať,“ zopakovala vetu, ktorú použila po každom našom milovaní. Vložil som jej prsty pod bradu a donútil ju na mňa pozrieť.

„Už nevládzeš?“ pobavene som sa usmial. Síce som bol pomaly na pokraji fyzických síl, ale spať sa mi rozhodne nechcelo.

„Ty si vážne neskutočný,“ zasmiala sa, vtisla mi pusu na hruď a prstami zablúdila do mojich vlasov. Vychutnával som si pohľad na jej tvár. Žiarila šťastím. Niečo také som nečakal. Asi ani v najtajnejších snoch. Dobre, v nich som o tom sníval. Prečo to nepriznať.

„Píšem si na zoznam mojich dnešných najobľúbenejších viet,“ šepol som a zatváril sa po dlhej dobe vážne. Jej dnešné výroky ma dostávali. Brali do dlaní moje ego a maznali sa s ním. Tak ako ona s inými časťami môjho tela.

„Hneď za najkrajšie dve minúty môjho života?“ uškrnula sa. Takmer mi zabehla slina.

„To bolo len prvýkrát,“ vyprskol som naoko urazene. „Okrem toho mohli to byť aj tri, keby si...“ Umlčala ma bozkom. Veľmi sa jej to nedarilo. Spomienka na naše prvé milovanie mi vyčarovávala na tvári príliš široký úsmev. Takmer mi roztrhlo kútiky. Jej rozkošný výraz, keď dosiahla vrchol, by som si najradšej nafotil. Ešte, že mám fotografickú pamäť. Samozrejme som ju okamžite nasledoval.

předchozí kapitoladalší kapitola

Přidat komentář

Autor:

Text:

Komentáře

1

4)  Bariss (03.12.2012 18:14)

Perfektní:D
Je celkem zajímavý představit si že by Jane,která jakoby normálně pije jedině lidskou krev byla vegetarian. Ale myslím že je to tak lepší ,)

3)  anonym (01.12.2012 10:23)

Wow... tak jak budou reagovat Bella s Edwardem?? A pohádají se?? Nebo dostanou infarkt? :D to by bylo divné, uznávám. Ale i tak, jsem moc natěšená na další kapču :'DD

2)  Catrin (29.11.2012 21:49)

Skvělé!

1)  fefe (29.11.2012 19:41)

super

1

Hledat

Přihlásit

Už. jméno:

Heslo:

Registrace

Aktuální články

Napsali jste

Náhodný obrázek

Eclipse still