Sekce

Galerie

http://www.stmivani-ff.cz/gallery/Bez%20n%C3%A1zvu%204.png

Bella, ktorá bola vždy vzdorovitá dcéra, dostala od osudu poriadnu ranu. Nielen to, že po nej ide polícia a musí sa starať o dvoch mladších súrodencov, ale do cesty sa jej pripletie diabol, ktorému musí dať to najvzácnejšie čo má - svoju slobodu...

 

Milovaný diabol
1. kapitola

Stála som v obývačke a hľadela na dve nehybné a studené telá, obracala som sa na Boha s prosbou. Čo mám robiť?! Panebože, prosím, pomôž mi!
Dunelo mi hlave, nevedela som sa rozhodnúť. Trhalo mi srdce, keď som ich tak videla a cítila som sa previnilo, pretože mi odľahlo. Ostali mi už iba moji súrodenci, ktorí potrebujú moju ochranu.
Nevedela som po akej ceste mám ísť. Mám sa vydať do rúk spravodlivosti? Zavreli by ma, potom čo sa stalo vtedy a teraz toto. Vedela som kto to spravil, rodičia nikdy neboli práve ctihodní občania. Nemôžem dovoliť, aby takto skončili aj moji súrodenci. Rodičia... oni nikdy sa ako rodičia nechovali, boli to proste len ľudia, ktorý mi dali peniaze sem tam ma vyhrešili. Bola som veľká náhoda a v prvom rade aj veľký omyl.
Bolo to zlé. Vedela som to. Vedela som, že čoskoro ich nájdu. Moja matka, môj otec boli v obývačke a boli mŕtvi. Podľahla som.
Ako mi veci padli pod ruku, tak som ich hodila do tašky, brala som všetko hlavne, aby to bolo cenné a malo to nejakú hodnotu. Ponáhľala som sa do garáže a rýchlo všetky tašky hádzala do kufra. Dostať svojich súrodencov do bezpečia, to bolo prvoradé. Moju malú Leonie som pohladkala po líčku, moja malá princezná, je ešte skoro bábätko! Ale už majú iba mňa a ak ich mám ochrániť musím zmiznúť, presne tak ako mizli moji rodičia.
V duchu som sa modlila k Bohu, aby vypočul moje prosby a my sme konečne mohli odísť niekam, kde moji súrodenci budú vyrastať ako normálne deti. Musela som im to splniť, moje svedomie ma ťažilo, že som dovolila, aby mojich súrodencov vychovávali ľudia ako tí, ktorí ležali v kaluži krvi a hrdo sa nazývali našimi rodičmi. Bolo mi do plaču, keď som to všetko videla všetko to zlo, ktoré páchali na nevinných deťoch. Nemala som byť tak dlho preč a tak dlho slepá. Nemala som ich opustiť, toto sa dalo očakávať. On nás varoval.
Opäť som zvolávala Boha, aby mi pomohol konečne naštartovať auto. Nikto by mi neuveril, že som to nespravila, kto by ma vypočul? Bola som len spurná dcéra, ktorá nechcela spolupracovať v „rodinom obchode“ a v meste bolo známe, že rodičia mnou opovrhovali.  Práve preto musíme odísť, musíme zmiznúť z tohto mesta a začať niekde úplne inde. Dúfam, že to nikto nezistí. Nemohla som uveriť, že už nie sú. Myslela som, že budeme opäť rodina, namiesto toho som ich našla mŕtvych. Najhoršie bolo na tom to, že ani ja som nebola až tak nevinná...

***

„Ty budeš Isabella, však?“ ozvalo sa mi pri uchu. Malé dievča mi pripadalo skoro ako malá školáčka. Mala dlhé hnedé vlasy volala sa na J. Nič iné som si nebola schopná zapamätať. Niežeby sa mi nechcelo, bola som iba opatrná. Za 18 rokov života som sa naučila, že nikomu netreba veriť. Nebudeme tu tak dlho, aby som si robila kamarátky. Dôležité však bolo zaujať isté miesto v tejto spoločnosti a tak som sa musela na toto dievča usmiať a odpovedať. Nesmieme vzbudzovať pozornosť.
„Hej, to budem ja.“
„Ahoj, na hodine som sa ti predstavila, ale ak si si moje meno nezapamätala, tak som Jessica.“ Natiahla ku mne ruku a s falošným úsmevom čakala na moju reakciu.
„Stačí Bella.“ Zamrmlala som jej naspäť a poťahala som ju jemne za ruku. Nemám rada takýchto ľudí. Vedia na niektorých ľudí plno špiny a využívajú to. A užívajú si to.
„Super, ďalšiu hodinu máš,“ nestihla som jej ani odpovedať, ona ma zastavila rukou, vytiahla svoj biely iPhone, pár krát do neho zaťukala a smelo sa zasmiala.
„Máš, geografiu! Výborne, tam môžeš prísť neskôr, ukážem ti školu.“
Nestačila som to ani rozdýchať a už sa otáčala na opätku svojich topánok a kráčala ku škole. Toto dievča bude pravdepodobne veliteľ celej školy. Bola mi nesympatická, nezávidela som jej, len mi jej to veliteľské správanie vadilo, dosť mi to vadilo. Myslela si o sebe, že je niečo, ale o pravých hodnotách života nevedela nič.
„Som predsedníčka štvrtého ročníku, teda aj toho tvojho. Dostala som za úlohu ti ukázať školu a zoznámiť ťa s ňou.“
Predsedníčka, mohla som si to myslieť, pravdepodobne z bohatej rodiny.
„Takže, odborné triedy sú v tomto pavilóne, ostatné triedy sú v pavilóne A alebo v pavilóne B. Tak to by bolo k škole. Teraz k pravidlám, ktoré sú niečo ako desatoro našej školy. Musíš ich dodržiavať, lebo inak budeš mŕtva.“ Áno, dievča o smrti toho viem možno viac ako ty.
„Takže, je to tu tak troška rozdelené, chápeš? Niečo ako hierarchia. Úplne na vrchu je elita. U nás je to skôr jeden chlap a všetci okolo neho, teda všetci, ktorých si on vyberie. Väčšinou sú to ženy.“ zasmiala sa na nejakom svojom vtipe a rukou ukázala na luxusné volvo. Nikto pri ňom nebol, tak som nemohla určiť, či sú všetky tieto ženy iba hlúpe alebo sú aj slepé.
„Už je v škole, jeho nemôžeš prehliadnuť. Potom sme my taká lepšia trieda, bohaté deti, ale nie vyvolené. Koniec už poznáš, stredná trieda a lúzri. Kam sa zaradíš je to na tebe, ale ako pozerám pekné autíčko, takže možno ťa necháme na obede sedieť pri nás.“ štebotala celú cestu do ďalšieho pavilónu.
„Samozrejme, ak budeš s nami, tak žiadne faux pas, žiadne tehotenstvo ani nejaký nenormálny frajer. Nesmie byť nejaký chybný ani z nižšej triedy, lebo vtedy nejde on hore, ale ty dole. A ak by si sa dostala medzi elitu, tak potom budeš naozaj dobrá.“ Keby si len vedela aké ja som už faux pas porobila a prečo som utiekla z mesta a hlavne ako som žila posledné dva roky. Ani by si ma nepozdravila, dievča. A hlavne, to čo mám v pláne robiť večer, to by si sa na mňa ani nepozrela.
„Takže pavilón B a tvoja geografia, ja sa poradím s kamarátkami a na obede ťa možno pozveme k stolu, mala by si ísť, slečna Mellová nemá rada meškajúcich študentov, pac a pusu!“ Nestačila som ani zamrkať a už jej nebolo. Super, teraz len nájsť triedu. Otvorila som dvere do budovy a snažila som sa zdolať schody bez toho, aby som nepadla. Hľadela som do mapky a lúštila všetky cestičky, ktoré mi tam spravila sekretárka. Učebňa geografie, výborne som tu správne!


předchozí kapitoladalší kapitola

Uživatelé musí být přihlášeni pro psaní komentářů.

Komentáře

1

1)  martty555 (01.02.2012 11:25)

1

Hledat

Přihlásit

Už. jméno:

Heslo:

Registrace

Aktuální články

Napsali jste

Náhodný obrázek