Sekce

Galerie

/gallery/jolla.jpg

Fan of...

  Kráčal som po prašnej ceste a sledoval, ako slnko padá k horám. Pomaly sa začalo zvečerievať. Vo vzduchu sa niesla pieseň... Očami som našiel miesto, z ktorého sa vinula. Na detskom ihrisku okrem nej nebol nikto. Sedela rozvalená na lavičke v úzkych fialových nohaviciach a čiernej koženej bunde. Nadvihol som jedno obočie a s úsmevom prišiel bližšie.
  „Ahoj.“
  „Čau,“ odvrkla a posunula si okuliare vyššie na nos.
  „Fanynka Joan Jett?“ Rukou som pokynul k malému prehrávaču, čo stál na zemi vedľa jej nôh a prisadol si. Skúmavo na mňa pozrela.
  „Čo myslíš? Sadni si,“ dodala po dlhšej odmlke.

Sedeli sme vedľa seba a ona klopkala nohou o zem do rytmu skladby.
  „Myslel som, že ju z našej generácie už nikto nepočúva.“
  „A čo počúvaš ty, múdry?“
  „Debbusyho.“
  „No.“ S pokriveným úsmevom si založila ruky na prsiach a ďalej klapala o zem. „Myslím, že to väčšinu vysvetľuje.“
  „Väčšinu?“ zopakoval som po nej.
  „Väčšinu. Koľko máš rokov? Dvadsaťtri? A uvedomuješ si, že máš na krku kravatu?“ zasyčala.
  „Ó, a ty vieš, ako sa to volá?“ zachechtal som sa. Ďubla do mňa lakťom.
  „Nerob zo mňa hlúpu, dobre? Môj priateľ to tiež kedysi nosil.“ Pohľad zabodla priamo pred seba.
  „Kedysi? To si ho ňou uškrtila?“ Len ťažko som zadržiaval smiech.
  „Nie, uškrtila som ňou kočku, čo ma s ňou podviedol.“ Bojovne vystrčila bradu.
  „Vtipkuješ?“ povedal som už bez stopy smiechu v hlase.
  „Vyzerám na to?“ Jej pravé obočie sa dvihlo ponad čierne sklá. Zaškerila sa na mňa. „Iba som ju fľasla,“ zamrmlala a svoj pohľad presunula na hojdačky.
  „Rozhojdáš ma?“ ozvala sa a hneď vstala a oprášila si nohavice. Sadla si na jednu a vyzývavo na mňa pokynula. „No tak, poď!“ zakričala. S úsmevom som vstal, prekročil jej prehrávač a prešiel za ňu. Opatrne som ju štuchol do chrbta.
  „Daj do toho trochu sily, nie?“ Aj keď som stál za ňou, dokázal som si veľmi dobre predstaviť, ako prevrátila očami. Strčil som do nej silnejšie.
  „Rock´n´roll!“ zajačala a dvihla ruky do vzduchu. Dlhé tmavohnedé vlasy za ňou viali a následne zmenili svoj smer, ako sa vracala ku mne a ja som do nej zas jemne strčil. Ona výskala, kopala nohami a smiala sa. Zakláňala hlavu, z hrdla sa jej ozýval veselý zvučný smiech.
  „Ou, ou, ou, zastav! Zastav!“ skríkla odrazu. Ja som ju hneď zachytil a po chvíľke hojdačku ustálil.
  „Čo sa deje? Je ti zle?“ strachoval som sa hneď.
  „Nie, ale teraz ide moja obľúbená pesnička!“ Nadšene naskočila a prebehla k prehrávaču, aby nastavila najväčšiu hlasitosť. 


  „Chceš si zatancovať?“ opýtal som sa. Prikývla. Chytil som ju okolo pása a pritisol k sebe. Ona mi zamotala ruky do vlasov.
   „Krásne voniaš,“ povedala odrazu. V hrudi sa mi rozlialo zvláštne teplo.
  „Ďakujem.“
  „Nie je za čo.“
Pomaly sme krúžili okolo vlastnej osi aj keď pieseň zrýchlila, pretože nakoniec zakaždým spomalila a nám bolo fajn. Nechcelo sa nám meniť tempo. Zvieral som ju na svojom tele a ona sa mi preberala vlasmi s hlavou zaborenou v mojom krku. Chvíľami si ticho hmkala spolu so speváčkou.
  „Ako sa vlastne voláš?“ spýtala sa odrazu mäkkým hlasom.
  „Edward.“
  „Ja som Bella,“ povedala tíško a vydýchla mi do kože.
  „Pekné meno.“

Z lenivých pohybov nás vyrušil až môj telefón. Bella odo mňa okamžite odskočila, ako keby som ju bol popálil.
Prišla mi správa. Keď som ale vyťahoval mobil, vzala mi ho.
  „Cassie?“ zatiahla pobavene. „To je tvoja priateľka, alebo čo? Nie si náhodou zoofil? Veď je to meno ako pre psa,“ zachechtala sa. Vzal som jej mobil z ruky.
  „Je to moja snúbenica.“ Posledné slovo som naschvál zdôraznil.

Ahoj milacik uz sa tesim na zajtra vidime sa pred oltarom lubim ta. C.

  „Ou,“ zamumlala. „A kedy sa to? Veď vieš... beriete?“ neurčito zamávala rukami vo vzduchu. Nepozrela sa na mňa.
  „Zajtra.“
  „Oh, ech, jasne... Hm... Ja... ja už asi budem musieť ísť. Tak... čau. Veľa šťastia v ďalšom živote. Eee... vieš, ako to myslím. Maj sa,“ zamumlala, cestou schmatla svoj prehrávač a rozbehla sa preč.
  „Nechoď,“ zamumlal som, ale ona ma už nemohla počuť. Zmizla.

Cítil som sa... pomerne neurčito. Matka mi zaväzovala motýlika a ja som hľadel na seba do zrkadla. Nechýba mi niečo?


Čo odvaha?

Láska?


Moje podvedomie malo hneď reči.
  „Je všetko v poriadku?“ spýtala sa Esmé, keď mi pozrela do tváre a našla v nich obavy. „Je normálne, že si nervózny... Csrlisle by bol na teba pyšný,“ povedala po krátkej odmlke.
  „Ja viem, mami,“ zamumlal som a objal ju. Ten zvláštny boľavý pocit z môjho srdca ale aj tak nezmizol.

Stál som na semafore, bola červená a potili sa mi dlane.
  „Všetko bude v poriadku, zlatko. Neboj sa, ty to zvládneš,“ povzbudila ma mama a usmiala sa. Zapla rádio, aby ma rozptýlila.
  „A máme tu ďalšieho volajúceho, čo to bude?“ ozvalo sa a hlas moderátora naplnil auto, až skoro vytesnil všetky zlé myšlienky.
  Zasvietila zelená. Pohli sme sa.
  „Echm... Haló? Raz, dva, tri, skúška, raz dva tri... Počujeme sa?“ Keď som toto začul, srdce mi vyletelo až do hrdla.
  „Áno, slečna, ste priamo vo vysielaní.“
  „Chcela... chcela by som dať zahrať pieseň pre svojho... kamaráta. Dnes má svoj veľký deň a... proste veľa šťastia.“
  V rádiu to zaprašťalo a ozvala sa skladba. Zaťal som zuby a dupol na brzdu.
  „Mami, ja milujem inú.“



 Čakal som krik, nadávky, možno facku, čokoľvek. Reči typu Spamätaj sa, Edward, alebo Neboj sa, to si myslíš iba teraz, je to tou nervozitou... Aj keď bola pravda, že by som sa najradšej rozbehol proti múru... Ale nemohol som. Vedľa mňa predsa sedela moja matka!
  Splašene som pozeral pred seba a spracovával informácie poskytnuté svojím posledným prehlásením.
  Ja milujem inú. Nechcem tú, čo má meno ako pes...
Esmé vystúpila z auta.
  „No a na čo teraz čakáš? Zbytočne blokuješ dopravu!“ Ako potvrdenie jej slov za mnou zatrúbilo hneď niekoľko áut. „Choď za ňou, predsa!“
  „Za Cassie?“
Mama mávla rukou.
  „Tú som nikdy nemala rada. Choď za hlasom svojho srdca. Len dúfam, že to nebude nejaká rokerka,“ povedala a nahla sa späť do auta, aby rádio stíšila. Potom sa vystrela, zavrela dvere a zakývala mi.
  „Prepáč, mami,“ zamumlal som s úsmevom a šliapol na plyn.

  Pri lavičke stál farebný prehrávač a pravdepodobne bol pustený, jeho melódiu ale steny auta neprepustili až k mojim ušiam. Bella sedela na hojdačke a mierne sa odrážala nohami.
  „Chceš rozhojdať?“ opýtal som sa, keď som prišiel k nej. Zdvihla hlavu.
  „Už máš po?“
  „Tak nejako mi to nevyšlo.“ Mykol som ramenami.
  „Vari si si nevestu uškrtil kravatou?“ Nadvihla jedno obočie a pozrela na rozhalenú košeľu pri mojom krku.
  „Zas také dramatické to nebolo, dnes sme sa tuším ešte nevideli.“
Bella vypleštila oči.
  „Ani cez skype?“
  „Ani cez skype.“
V prehrávači sa opäť ozvala jej obľúbená pieseň.
  „Chceš tancovať?“
Zavrtela hlavou.
  „Radšej ma rozhojdaj.“

Přidat komentář

Autor:

Text:

Komentáře

1

nikolka

10)  nikolka (01.02.2012 19:06)

krásne nevinné osudové

Janeba

9)  Janeba (01.02.2012 10:47)

Eminko, moc pěkné!!!!
Děkuji!!!

HMR

8)  HMR (31.01.2012 21:02)

Jo, jo, jo úžasné
mmm, ale bylo by od něho "milé", kdyby nevěstě alespoň zavolal... a nezáleží na tom, jaké má jméno

7)  jenka (29.01.2012 21:02)

Už dlouho mě jednorázová povídka nepřiměla napsat komentář. Téhle se to podařilo, takže je ti jasné, že budu jenom chválit :) Je to skvělé, svižné a ten konec je úžasný.

Kamci

6)  Kamci (29.01.2012 17:33)

Cassie som nikdy nemala rada.
len dúfam, že to nebude nejaká rokerka

Twilly

5)  Twilly (29.01.2012 16:29)

Nikaok, ako poznám Emuš, tak je to len jedna z jej variacií. Veľmi.s tým nepočítaj.

nikaok

4)  nikaok (29.01.2012 15:58)

To bolo takéééé kráááásne... wooow a ten koniec.... pokračko by nemohlo byť?????

Twilly

3)  Twilly (29.01.2012 15:33)

Emuš, milujem tieto tvoje intermezzá na tému Edward kontra Bella. Nádhera

2)  Elanoreth (29.01.2012 13:08)


Nosska

1)  Nosska (29.01.2012 00:41)

Jéééé to bylo hezký. Hezky jsi načasovala to Edwardovo prozření, konečně někdo, kdo na to přišel dřív než před oltářem.

1

Hledat

Přihlásit

Už. jméno:

Heslo:

Registrace

Aktuální články

Napsali jste

Náhodný obrázek