Sekce

Galerie

/gallery/0ff26287861fed0153ab4cfce36a20b7.jpg

Prší. Alice je sama a Jasper je jej záchrana.

Srdcu nikto nerozkáže a ľudia sa môžu zamilovať aj vtedy, keď to najmenej čakajú.

Sedela som pred bistrom a nemohla tomu uveriť. Nechcela som tomu uveriť. Z očí mi tiekli krokodílie slzy, ktoré sa miešali s dažďom a spoločne stekali po studených lícach.

Neprišiel. To by mi až tak nevadilo, možno mu do toho prišlo niečo vážne a tam kde išiel nebol signál, aby mi dal vedieť, alebo mu okolnosti proste nedovoľovali mi zavolať. Koniec – koncov, bolo by to len jedno stratené rande, preto by sa svet nezrútil.

Ale ja som presne vedela, prečo sa na našu schôdzku vykašľal. Nechcel prísť.

Vzlykla som a utrela si tvár. Bolo to ale k ničomu, keďže bola vzápätí zase mokrá.

Pršalo. Nie, lialo. Na oblohe sa prevaľovali čierne mraky a presne zodpovedali mojej nálade. Zúfalstvo a smútok.

Ja som ho milovala. Chcela som s ním byť, dokonca som sa odvážila snívať o budúcnosti. V mojich predstavách bolo všetko tak krásne. Úplne dokonalé. Od reality sa to ale až bolestne líšilo. Ako som mohla byť tak naivná a myslieť si, že mu na mne záleží? Že ma má naozaj rád?

Všetko som si to len namýšľala. Myslela som, že máme perfektný vzťah a budeme spolu do konca života. Ako v rozprávke. Nahovárala som si, že tie pohľady, ktorými sa na mňa pozeral, by mohli niečo znamenať. Chcela som tomu veriť a po nejakej dobe sa to aj stalo. Sama seba som poslala do jamy levovej.

Dnes sme sa mali stretnúť a spolu sa naobedovať. Dokonca som sa kvôli tomu pohádala z rodičmi. Oni mali o Tomovi veľmi zlú mienku, ktorá sa nakoniec ukázala ako pravdivá. Nechceli, aby som s nim mala niečo spoločné. Celé mesto vedelo čo je zač, iba ja som bola slepá. Pil, fajčil, bil sa, striedal frajerky ako na bežiacom páse, v škole prepadal. Naivne som si myslela, že keď spolu chodíme dva týždne, niečo ku mne cíti. Každý sa mi snažil otvoriť oči, ale ja som tvrdohlavo verila svojej rozprávkovej predstave.

Keď neprichádzal prvých desať minút, ešte som si z toho nič nerobila. Možno bola zhustená premávka, alebo sa mu pokazilo auto. Po pol hodine som sa už začínala znepokojovať. Ale po hodine som sa už poriadne bála. Ani ma nenapadlo, že by neprišiel dobrovoľne, myslela som, že sa mu niečo stalo. Ale potom prišla smsku.

Rozplakala som sa ešte viac. Nedokázala som na to myslieť a pritom necítiť bolesť.

Alice,

už ma to nebaví. Nehodlám s tebou ďalej strácať čas. Je koniec.

Tom

Behom sekundy troma krátkymi vetami zničil všetko, v čo som sa kedy odvážila dúfať.

Zostala som tu sedieť a neodišla ani vtedy, keď začalo pršať. Kvapky dažďa aspoň na chvíľky zmyli tú bolesť, aby sa potom mohla vrátiť ešte silnejšia.

„Ahoj,“ ozvalo sa za mnou. Pomaly som sa otočila a musela zdvihnúť hlavu, aby som videla kto pri mne stojí. Ale ani tak to veľmi nepomohlo, keďže mi pršalo rovno do očí.

Nado mnou sa týčil chlapec, mohol byť asi taký starý ako ja. Na medových vlasoch kapucňu, ruky vo vreckách a rovnako ako ja žmúril do dažďa tmavo modrými očami.

„Ahoj,“ pípla som a sklonila hlavu. Nechcela som aby videl moje začervenané oči.

„Nechcem byť drzý, ale prečo sedíš vonku keď tak leje?“ neodpovedala som, ale vzlyknutie na prezradilo.

Chvíľu bolo ticho a vyzeralo to, že rozmýšľa.

„Neprišiel,“ konštatoval tichým a súcitným hlasom. Len som prikývla. Jeho vôňa ma tak opantala, že som ani poriadne nevedelo čo robím. Voňal ako... ako... pokosená tráva.

Bolo až neuveriteľné, ako rýchlo si ma dokázal obtočiť okolo prstu, vzhľadom na to, že som ho videla prvý krát v živote. A práve to som nechcela. Nemôžem zase veriť v niečo, čo neexistuje. Dva krát do tej istej rieky nevstúpim. Nie po tom, čo sa mi stalo s Tomom.

Ďalší vzlyk a neznámi obišiel stôl, aby si mohol sadnúť oproti mne.

„Neboj sa. To ešte nie je koniec. Nabudúce príde,“ hovoril upokojujúcim hlasom a asi sa ma snažil utešiť. Ale nemal ako vedieť, že žiadne nabudúce nebude.

„Ne – nepríde. Ni - nikdy už nep – nepríde. On... on...“ vzlykala som a nedokázala to dopovedať. Nevedela som úplne presne prečo mu to hovorím, ale mala som taký pocit, že on to môže vedieť.

„On zo... to?“ opýtal sa trochu vystrašene, ale ja som hneď začala krútiť hlavou. Nie, nezomrel. Aj keď mi to tak pripadá.

„Vykašľal sa na teba,“ prikývla som, aj keď to nebola otázka. Iba oznamoval to, čo som už dávno vedela.

Bez toho aby som nad tým rozmýšľala, vytiahla som v bundy mobil, pričom na displeji stále svietila sms-ka od Toma a podala mu ho. Bolo mi úplne jedno, že voda telefón pravdepodobne zničí. Chcela som, aby to videl.

Asi to čítal niekoľko krát, pretože mlčal dlhšie, ako bolo treba.

„Ten idiot,“ povedal naštvane. Keď mi vracal mobil, mračil sa.

„Dať kopačky cez telefón. A ešte k tomu teba,“ zamračila som sa. Čo myslel tým, ešte k tomu tebe?

„Ty si zaslúžiš niekoho lepšieho,“ usmiala som sa. Bola som tak rada, že to chápe. Aj keď som ho poznala len chvíľku, pripadalo mi, ako keby sme boli starí známy, čo si hovoria úplne všetko.

Ten obrovský smútok trochu povolil. S ním bolo tak jednoduché zabudnúť. Nemyslieť. Necítiť.

„Alice, kvôli nemu sa netráp. On ti za to nestojí. Ti máš na viac,“ hovoril úplne vážne, pričom sa mi pozeral do očí. Tie jeho modré neklamali. Naozaj to myslel úprimne.

„Prečo tu so mnou vlastne sedíš?“ opýtala som sa trochu od veci, ale potrebovala som to vedieť. Príde k úplne cudziemu dievčaťu a začne sa s ním rozprávať o jej stroskotanom vzťahu. Pričom leje ako z krhly. To by neurobil hocikto.

„Mám odísť?“ opýtal sa a začal vstávať.

„Nie, nie. Teda, pokiaľ nechceš,“ doplnila som rýchlo. Nemôžem ho predsa nútiť sedieť na daždi.

„Nechcem,“ usmial sa a znovu si sadol. Úsmev som mu úplne automaticky oplatila.

„Mimochodom, som Jasper,“ natiahol ku mne ruku.

„Alice,“ predstavila som sa, aj keď moje meno už poznal a podala mu svoju.

A vtedy sa to stalo.

Hneď ako sme sa dotkli, vesmír sa zastavil. Zrazu bol len on a nič iné. Už pre mňa nebolo dôležité čo sa stalo sotva pred hodinou. Chcela som len, aby bol so mnou. Aby nikdy neodišiel a aby som si mohla denne vychutnávať jeho prítomnosť. Pozerala som mu do očí a svet sa mi rúcal. Musel sa zničiť, aby sa mohol postaviť nový, lepší. S ním.

„Máš nádherné oči,“ povedal a zrejme si to ani neuvedomil. Len ma stále pozoroval.

Toto nebolo to, čo som zažívala pri Tomovi. Vtedy to nebola láska, teraz áno. Skoro fyziky som ten rozdiel cítila. S úplnou istotou som vedela jednu vec. Až teraz som sa zamilovala.

Už na netrápilo, že sa so mnou Tom rozišiel. Práve naopak, bola som mu za to vďačná. Keby to neurobil, nesedela by som tu. A nestretla jeho.

Momentálne nebolo dôležité, čo sa dialo okolo nás. Že sme boli premočený na kosť, že som si zničila mobil a budem musieť počúvať výčitky rodičov, že ten, pre koho som sa tak trápila, sa pravdepodobne teraz baví v nejakom klube.

Pre mňa bola podstatná len jedna vec.

On.

Jasper.

Přidat komentář

Autor:

Text:

Komentáře

1

Pilly

4)  Pilly (23.04.2012 15:56)

Dakujem :) :)

SissCullen

3)  SissCullen (22.04.2012 22:43)

kraasne naozaj pekna jednorazovka :) ;)

ireen

2)  ireen (22.04.2012 18:23)

Hezoučké! Romantika a láska v dešti!
Děkuju!

1)  elie_darrem (22.04.2012 13:10)

nádhera

1

Hledat

Přihlásit

Už. jméno:

Heslo:

Registrace

Aktuální články

Napsali jste

Náhodný obrázek